Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/309/2012 z 14. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. novembra 2012, sp. zn. 14CoE/309/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6709212845.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/309/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6709212845.2 | 2012-11-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be5dd6cb-7dea-4d1c-a908-24f73548488d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6709212845.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/309/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212845
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709212845.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou Advocate spol. s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 36 865 141, proti
povinnému : B. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXX, na vymoženie pohľadávky v
sume 286,75 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62, pod spisovou značkou Ex
9552/2009, o odvolaní oprávneného zo dňa 02.08.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo
konania 25Er/776/2009-32 zo dňa 21.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 9552/2009 podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku). Exekučný súd konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej
právnej úpravy, konkrétne ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/ a r/ a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 2 a 3, § 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. j/ a § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, i právnu úpravu európskeho spoločenstva,
konkrétne Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 2 písm. a/, b/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy
danej smernice s použitím judikatúry Súdneho dvora (ES) dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských
zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaniu silu, ale aj úroveň
informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
ich obsah mohol ovplyvniť. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Exekučný súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
zmluve o úvere právne posúdil ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd v odôvodnení uznesenia
konštatoval, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa priznal neprimerane
vysoký úrok z omeškania 0,25% denne, čomu zodpovedá 91,25 % ročný úrok z omeškania, pričom
toto zmluvné dojednanej je samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. V
dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, a absencia tejto jeho vlastnosti
je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vydaniu poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.



Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože v prípade, ak súd založil svoje rozhodnutie
na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami), musí
náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah vyplývajúci
zo zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len
na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal
a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom
na vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencii spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v
tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor)
o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Súd tak neposudzoval danosť existencie
podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy. Rozhodnutie je
tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ súd posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel
mať „napevno“ ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári je v
skutočnosti spotrebiteľom a že úver sa netýkal jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a
nemala tak táto fyzická osoba možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Navyše súd má pri svojej rozhodovacej
činnosti postupovať prioritne tak, aby dodržiavala zásadu pacta sunt servanda a dôvody neplatnosti
právneho úkonu má vykladať skôr reštriktívne. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, §
57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný,
a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora,
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým,
či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné
ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor
plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo
dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú



povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je
úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú
v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento
spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Je nutné prisvedčiť odvolacej námietke, že na záver, z ktorého exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní,
t.j. že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vyplývajúci zo zmluvy úvere je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský úver, nemal (vzhľadom na obsah spisu a vykonané dokazovanie) dostatočný podklad
a právny záver o existencii spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
tak predčasný. Návrhom zo dňa 29.09.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v Bratislave spisovej značky : SR 05200/2009 zo dňa 08.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
10.08.2009 a vykonateľnosť dňom 13.08.2009. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcu, keďže
predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.05.2008, avšak je nutné konštatovať, že vo svojom postupe súd nebol
dôsledný. Súd síce vyzval dňa 30.11.2009 oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 29.05.2008, avšak účastník konania výzvu exekučného súdu nerešpektoval a požadovanú zmluvu
súdu nepredložil.

Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne
právne posúdil s ohľadom na zistený skutkový stav. Pokiaľ súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že v danom prípade zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z ustanovenia § 52, § 53 ods. 1 a 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
svoje rozhodnutie zdôvodnil; teda právna úprava aplikovaná v odôvodnení uznesenia sa dotýkala
výlučne úpravy spotrebiteľských úverov a spotrebiteľských vzťahov, takýto jeho záver nemal podklad
vo vykonanom dokazovaní. Súd potom aj posudzoval zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o
úvere, ktorú nemal k dispozícii, z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve. Odôvodnenie rozhodnutia tak vyznie paradoxne a
zmätočne, pretože pokiaľ súd nemal k dispozícii zmluvu o úvere, nemal dostatočný podklad a oprávnenie
konštatovať, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a nebolo preukázané, či úver bol poskytnutý povinnému ako spotrebiteľovi, resp. za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. Obzvlášť, pokiaľ z odôvodnenia samotného rozhodcovského
rozsudku nevyplývali skutočnosti, ktoré by súd oprávňovali jednoznačne konštatovať, že sa v danej
veci posudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že nemal v čase rozhodovania súd
pre takéto právne závery oporu v obsahu spisového materiálu. Podobný záver je rovnako nutné
konštatovať aj pokiaľ súd odôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, že rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve
o úvere je neprijateľným zmluvným dojednaním a sama osebe je nekalou podmienkou uvedenou v
spotrebiteľskej zmluve, avšak opäť bez toho, aby sa oboznámil s konkrétnym znením rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v danej zmluve o úvere.

Odvolací súd tak bez toho, aby v tomto štádiu konania spochybňoval či potvrdzoval správnosť úvahy
exekučného súdu, keď konštatoval a pri rozhodnutí aj vychádzal z premisy, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, považuje takýto záver za predčasný a doposiaľ ničím nepodložený. Súd mal predovšetkým
venovať náležitú pozornosť zneniu ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval. Nakoľko vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je možné
za spotrebiteľa považovať výlučne fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je správnosť aplikácie právneho režimu
upravujúceho spotrebiteľské úvery bez ďalšieho dokazovania doposiaľ sporná, čo je z hľadiska právneho
posúdenia zásadná otázka, ktorú nie je možné prehliadať. Rovnako právny záver o neprijateľnosti
dojednania rozhodcovskej doložky bez toho, aby sa súd s jej obsahom aj reálne oboznámil, nemôže
vyznieť presvedčivo. Uznesenie v takom znení, vzhľadom na rozpornosť odôvodnenia a vzhľadom na
právne posúdenie úverovej zmluvy ako spotrebiteľského úveru a rozhodcovskej doložky ako nekalej



podmienky bez toho, aby súd mal na takéto konštatovanie podklady vo vykonanom dokazovaní, nemôže
obstáť.

Pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je nevyhnutné oboznámiť
sa s obsahom konkrétnej Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 29.05.2008, vrátane konkrétneho znenia
dojednania o rozhodcovskej doložke a podľa jej obsahu posúdiť, či vzhľadom na zákonné požiadavky je
možné zmluvný vzťah vyplývajúci z jej obsahu posúdiť ako spotrebiteľský vzťah a následne aj podriadiť
ho režimu osobitnej právnej normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských úverov. Po ustálení, či
skutočne možno daný zmluvný vzťah považovať za spotrebiteľský úver (§ 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch), je súd povinný i oprávnený následne skúmať, či spotrebiteľský úver
obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch),
napríklad, ako exekučný súd naznačil, či zmluva o úvere obsahuje povinný údaj v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa,
respektíve posúdiť dohodnuté zmluvné podmienky z hľadiska ich prijateľnosti ako spotrebiteľských
dojednaní, teda či dohodnuté ustanovenia nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd je oprávnený dôsledne
vyžadovať od účastníkov konania splnenia si procesných povinností v konaní a v prípade ich nečinnosti
vynútiť si splnenie výzvy súdu aj prostredníctvom poriadkových opatrení v zmysle ustanovenia § 53
O.s.p.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie
v zmysle naznačeného procesného postupu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.