Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/132/2018 z 20. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2019, sp. zn. 4To/132/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6717010693.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/132/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6717010693.1 | 2019-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 TZ, § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 321 ods. 3 TP, § 50 ods. 1 TZ, § 364 ods. 1 TZ, § 287 ods. 2 TP, § 37 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 36 TZ, § 288 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, § 287 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f55d3575-de69-4bed-a257-03ca6a1922ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717010693.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/132/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010693
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010693.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.februára 2019, v trestnej
veci obžalovaného N. D. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.08.2018, sp.zn. 5T/154/2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného N. D., nar. XX.XX.XXXX vo F.,

u z n á v a z a v i n n é h o

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a) Tr.zák.

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák.,

p r e t o ž e

dňa 19.11.2016 o 14.20 hod. vo F., Cesta ku Continentalu 1, v areáli spoločnosti Continental, v spoločnej
šatni, kde majú prístup pracovníci závodu, pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, fyzicky
napadol I. H. tak, že ho po slovnej výmene medzi nimi udrel trikrát päsťou a to do oblasti tváre, nosa a
krku, vzápätí ho I. H. od seba odstrčil rukami, aby ho už neudieral, pritom ho následne chytil za ľavú
ruku a potiahol ho za prsty naspäť, na to ho I. H. znovu od seba odstrčil, v dôsledku čoho sa potkol a
spadol na zem, čím spôsobil I. H. početné odreniny kože v oblasti krku, pomliaždenie tváre v oblasti nosa
s odreninami a pomliaždenie tváre v oblasti hornej čeľuste, ako aj predozadnú vykĺbeninu základného
medzičlánkového kĺbu IV. prsta ľavej ruky s neúplným prerušením šľachy vystierača nad
základným medzičlánkovým kĺbom IV. prsta ľavej ruky, ktorá si vyžiadala liečenie a práceneschopnosť
v trvaní 9 mesiacov,

t e d a

dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.



Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1
Tr.zák. na úhrnný trest vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. obžalovanému určuje skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému I. H., nar. XX.XX.XXXX vo
F., trvale bytom A.T. XXX/XX, F., škodu v sume 1 413,- €,

a jeho právnym nástupcom Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava - mestská časť Petržalka, škodu v sume 641,19 € a Sociálnej poisťovni, so sídlom 29.augusta
8 a 10, Bratislava, škodu v sume 3 875,10 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodeného I. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.08.2018, sp.zn. 5T/154/2017 bol obžalovaný
N. D. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. a z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 19.11.2016 v čase o 14.20 hod. vo F., Cesta ku Continentalu 1, v areáli spoločnosti Continental, v
spoločnej šatni, kde majú prístup viacerí pracovníci závodu, pred viac ako dvoma súčasne prítomnými
osobami fyzicky napadol I. H. tak, že po tom, ako sa s I. H. stretol v šatni, nastala medzi nimi slovná
výmena po ktorej I. H. päsťou udrel trikrát do oblasti tváre, nosa a krku, na čo ho poškodený od seba
odstrčil rukami, aby ho už päsťami neudieral, kde ho on ešte následne chytil za ľavú ruku a potiahol
ho za prsty naspäť, a potom ho I. H. znovu od seba odstrčil, pričom sa on potkol a spadol na zem, čím
spôsobil I. H., nar. XX.XX.XXXX zranenia - predozadnú vykĺbeninu základného medzičlánkového kĺbu
IV. prsta ľavej ruky s neúplným prerušením šľachy vystierača nad základným medzičlánkovým kĺbom IV.
prsta ľavej ruky, pomliaždenie tváre v oblasti nosa s odreninami a pomliaždenie tváre v oblasti hornej
čeľuste, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 9 mesiacov.

Za to sa mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. j/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák., § 38 ods.
2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 46 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák., § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
18 mesiacov.

Zároveň bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložená povinnosť nahradiť poškodeným
spôsobenú škodu, a to
- I. H., nar. XX.XX.XXXX vo F., trvale bytom A.T. XXX/XX, F., vo výške 1 413,- €,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, vo výške 641,19 €,
- Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodalya 1629/48, Galanta, vo výške 3 875,10 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodeného I. H. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu priamo na hlavnom
pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
23.11.2018, a to proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že obžalobný skutok
nebol správne opísaný, pretože sa stal inak, ako bolo prezentované. Počas celého trestného konania



namietal svoje zavinenie, jeho obrana bola logická a neúčelová, pričom ju potvrdzovali ostatné vykonané
dôkazy, vrátane svedeckej výpovede samotného poškodeného.

V danom prípade bolo miesto činu označené ako verejné priestranstvo dostupné neobmedzenému
všeobecnému okruhu osôb, čo je však v rozpore so skutočnosťou, pretože ide o súkromnú miestnosť,
ktorá má intímnu povahu prezliekarne a nachádza sa vo vnútri stavby súkromného vlastníka, teda v
žiadnom prípade nemohlo ísť o verejné priestranstvo. Ak by bola takto interpretovaná verejnosť, tak by
potom zákon chránil celú zemeguľu.

Ďalším pochybením bolo, že malo ísť o napadnutie pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami,
čo vzbudzuje dojem, ako keby tam bolo nejaké publikum, aj toto tvrdenie však nie je pravdivé, pretože
konflikt nikoho nezaujal a v žiadnom prípade ho súčasne nesledovali viaceré, t.j. ani tri súčasne prítomné
osoby, a to ani vizuálne ani zvukovo. Pri obidvoch trestných činoch je východiskové posúdenie zavinenia
už na začiatku konfliktu. Slovná výmena nenastáva len tak a musí ju niekto začať, spravidla provokatér,
čo bol nepochybne poškodený, nakoľko on mal záujem umyť sa, obliecť a odísť z práce, čiže išlo
výslovne o verbálny útok poškodeného. Tento vybehol z vedľajšej uličky a zaútočil naňho tak, že do
neho vrazil, v dôsledku čoho narazil hlavou, aj telom do skriniek, pritom mu vypadol mobilný telefón,
aj poškodený narazil rukami do skriniek. Následne poškodený pokračoval v útoku tak, že ho sácal,
v dôsledku čoho prepadol cez lavičku smerom na svoju skrinku. V žiadnom prípade nešlo o obranu
poškodeného, ale o jeho nový útok. Pokiaľ sa určitým spôsobom bránil, bolo to primerané, pretože
poškodený na neho opakovane útočil. Poškodený mal už od začiatku snahu vyprovokovať konflikt,
pretože sa vyhrážal, že mu dá po papuli a nebolo to naopak, veď on dokonca počas útoku požiadal
svedka I., aby zabránil v konaní poškodenému, čo však tento svedok ignoroval. Svedok poškodený
klamal vo viacerých smeroch, napr. nevyšiel priamo zo sprchárne, nakoľko na začiatku konfliktu mal
košeľu, ktorú si obliekol až pri skrinke.

Svedok S. nevidel konflikt od začiatku a o jeho priebehu vedel len z počutia od iných svedkov, priamo
zaregistroval až to, ako on udiera poškodeného do hornej časti tela. Aj tento svedok však potvrdil, že
nevidel, ako mal ťahať poškodeného za prst, ale len za košeľu. Svedok D. ako jediný videl celý konflikt
a potvrdil, že tento prebehol tak, ako tvrdil on. Zhodne vypovedal, že práve poškodený sa mu vyhrážal
a nie naopak, ten ho aj prvý napadol a on sa len bránil tak, že poškodeného udrel. Jemu po útoku
poškodeného vypadli na zem veci, ktoré držal v rukách, čo tiež preukazuje, že celý konflikt vyprovokoval
poškodený a on sa nemal ako útoku vyhnúť. Tento svedok potvrdil aj to, že po útoku poškodeného
prepadol cez lavičku na zem. Svedok I. pri incidente nebol a účelovo poprel jeho snahu, aby svedok
zasiahol do vznikajúceho konfliktu a zabránil mu. Svedok H. taktiež nevidel priebeh konfliktu, avšak
potvrdil, že tento začal krikom a buchotom o skrinku, čo preukazuje, že útok začal poškodený. Vypovedal
aj o tom, že on bol po konflikte na zemi a poškodený stál nad ním, pričom sa nesťažoval na žiadnu
bolesť, len bol nahnevaný.

Z klamstva usvedčil poškodeného aj znalec, ktorý vylúčil tvrdenie, že k zraneniu prišiel potiahnutím a
vykrútením prsta, a naopak potvrdil jeho obhajobu, že ku zraneniu prsta mohlo dôjsť pri náraze prsta do
skrinky, teda poškodený si zranenie spôsobil sám počas útoku na neho.

Okrem toho bol stabilným zamestnancom, dokonca bol považovaný za jedného z najlepších, čo
poškodeného hnevalo a dlhodobo sa k nemu správal agresívne. Poškodený tam pracoval len štyri
mesiace a pre obdobné konflikty ako tento, prišiel aj o predchádzajúce zamestnanie. Celý konflikt
vyprovokoval poškodený, ktorý ho napadol, on sa len bránil, teda jeho konanie nemohlo byť trestné,
prihliadajúc na ust. § 8, § 15 a § 25 Tr.zák., práveže postupoval v súlade so zákonom.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec
na nové konanie a rozhodnutie, alebo ho spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj jeho obhajca, zotrvali na dôvodoch uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného v zmysle § 317
ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste a
náhrade škody, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, a to proti výrokom
o vine a treste.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe
odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok, a
keďže zrušil celý výrok o vine, obligatórne zrušil aj celý výrok o treste, ako aj celý výrok o náhrade škody,
hoci tento výrok považoval za zákonný a správny. Následne na podklade skutkového stavu, ktorý bol v
napadnutom rozsudku správne zistený, rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozsudkom,
a to tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Odvolací súd najprv opakovane zdôrazňuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ktorý
ustálil na základe vykonaného dokazovania a v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozsudku na
str. č. 8, prvý odsek, predovšetkým pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, ak si aj navzájom odporovali.
Skutočnosť, že poškodený určitým spôsobom na začiatku verbálne atakoval obžalovaného, aby si na
neho dával pozor, neospravedlňuje následné konanie obžalovaného, ktorý ho v zápätí fyzicky napadol,
práve naopak, zakladá jeho trestnosť, keďže išlo o zjavne neprimeranú reakciu, ktorá nemohla byť v
žiadnom prípade posúdená ako nutná obrana v zmysle § 25 Tr.zák.

Priebeh skutku, tak ako bol ustálený, vyplynul nielen z výpovede svedka poškodeného I. H., ale v
určitých častiach ho potvrdili ďalší priami svedkovia, najmä pokiaľ ide o fyzický útok obžalovaného, a
to I. S. a N. H., ale aj svedok I. D., ktorý inak čiastočne potvrdil obhajobu obžalovaného, že konflikt
vyprovokoval práve poškodený. Nepriamo ho potvrdili ďalší svedkovia, a to H. D. a I. I., ktorý naviac
bezprostredne po skutku videl na poškodenom spôsobené zranenia. Napokon určitý fyzický útok na
poškodeného pripustil vo svojej výpovedi aj samotný obžalovaný, ktorý ho však prezentoval ako obranu
pred napádaním zo strany poškodeného. Zranenia poškodeného objektivizovali lekárske správy a
na ne nadväzujúci znalecký posudok z odvetvia chirurgie a výpovedí znalca I.. N. K.. Tento, okrem
iného, popísal a spresnil mechanizmus vzniku najzávažnejšieho zranenia poškodeného (vykĺbeninu
základného medzičlánkového kĺbu IV. prsta ľavej ruky s neúplným prerušením šľachy vystierača nad
základným medzičlánkovým kĺbom), ktoré, berúc do úvahy ďalšie vykonané dôkazy, si poškodený
spôsobil pri druhom odstrčení obžalovaného ľavou rukou s vystretým alebo polovystretým IV. prstom,
keď sa bránil jeho útoku. Na tom nič nemení skutočnosť, že v dôsledku tohto druhého odstrčenia sa
obžalovaný potkol a spadol cez lavicu na zem. Takéto zranenie nemohlo vzniknúť pri potiahnutí za
prst, ani úderom päste do iného predmetu, ale ani pri prvom odstrčení, pretože poškodený by už nebol
schopný v dôsledku takého zranenia používať v ďalšom priebehu konfliktu ľavú ruku takým spôsobom,
ako ju reálne používal. Je pochopiteľné a akceptovateľné, vzhľadom na určitú stresovú situáciu, ako
aj viaceré rýchlo po sebe idúce spôsoby fyzického útoku, že poškodený mohol nadobudnúť dojem,
že najzávažnejšie zranenie mu vzniklo pri tom, keď ho obžalovaný potiahol za prsty naspäť. Ďalšie
zistené zranenia, pokiaľ ide o charakter, lokalizáciu a spôsob ich vzniku, korešpondujú s výpoveďou
svedka poškodeného. V konečnom dôsledku teda vykonané dôkazy vo svojom súhrne preukazujú, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil s prvostupňovým súdom, pokiaľ tento právne kvalifikoval skutok ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., nakoľko sa obžalovaný dopustil fyzicky, verejne a
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, pričom poukazuje na odôvodnenie
rozsudku na str. č. 8, druhý odsek, ktoré zároveň vyvracia obhajobu obžalovaného a jeho odvolacie
námietky v tomto smere. Trestný čin je spáchaný verejne aj vtedy, ak je spáchaný pred viac ako
dvoma súčasne prítomnými osobami (ust. § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák.), pričom v danom prípade
takáto podmienka bola nepochybne splnená, keďže skutok resp. jeho časť vnímali, či už vizuálne alebo
akusticky, najmenej štyria svedkovia, zároveň bola zachovaná tzv. miestna a časová zhoda. Súčasne išlo
o miesto prístupné verejnosti, pretože do daného priestoru (šatne) mohol prísť a aj prichádzal širší okruh
ľudí, konkrétne zamestnancov spoločnosti, a to v určitom čase. Obžalovaný teda hrubým spôsobom
narušil zásady slušného správania v zamestnaní a vzbudil pohoršenie svojich spolupracovníkov, čo sa
napokon prejavilo aj v tom, že zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer.



Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd skutok právne kvalifikoval síce ako prečin ublíženia na
zdraví, ale podľa iného ustanovenia Trestného zákona, keďže bola zachovaná príčinná súvislosť medzi
konaním obžalovaného a spôsobeným následkom, hoci najvážnejšie zranenie poškodeného nevzniklo
priamo v dôsledku fyzického útoku obžalovaného. Mal za to, že obžalovaný spôsobil poškodenému z
nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, t.j. poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas (ust. § 123 ods. 3 písm. i),
ods. 4 Tr. zák.), čo vyplývalo aj z právnej kvalifikácie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 3 písm. c) Tr.zák., avšak tento následok bolo potrebné posúdiť v zmysle základnej skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., a nie ako súčasť kvalifikovanej skutkovej
podstaty (ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby) prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 3 písm. c) Tr.zák. Obžalovaný odhliadnuc od najzávažnejšieho zranenia, poškodenému totiž
neublížil na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zák., a teda nespáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., ktorý si vyžaduje z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu úmyselné
zavinenie, pretože ostatné zranenia, ktoré poškodenému obžalovaný spôsobil, nemožno kvalifikovať ako
ublíženie na zdraví, keďže nešlo o také poškodenie zdravia, ktoré by nie iba na krátky čas (minimálne
7 dní) sťažovalo obvyklý spôsob života poškodeného. Tieto zranenia možno hodnotiť len ako ujmu na
zdraví, ktorá vznikla pri napadnutí poškodeného obžalovaným pri kvalifikácii jeho konania ako prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. Z týchto dôvodov preto krajský súd zmenil právnu
kvalifikáciu skutku tak, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný podané odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil.

Keďže krajský súd zrušil celý výrok o vine, obligatórne zrušil súčasne aj celý výrok o treste. V tomto
smere treba poznamenať, že výrok o vine zmenil v prospech obžalovaného, nakoľko pri prečine ublíženia
na zdraví došlo k jeho miernejšej právnej kvalifikácii podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., prísnejším zo súdených
trestných činov bol prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., za ktorý možno uložiť trest
odňatia slobody až na 3 roky. V danom prípade však došlo k modifikácii trestnej sadzby podľa ust. § 41
ods. 1, posledná veta Tr.zák., pretože za vyššie uvedený prečin ublíženia na zdraví možno uložiť trest
odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky, teda v konečnom dôsledku bolo možné uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody, kde trestná sadzba bola určená na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedol riadny život (ust. § 36 písm. j
Tr.zák.), priťažovalo mu, že spáchal dva trestné činy (ust. § 37 písm. h Tr.zák.), teda poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti boli v rovnováhe, pričom odvolací súd prihliadol nielen na ich pomer, ale aj mieru
ich závažnosti. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že poškodený prispel k vzniku konfliktu a najzávažnejšie
zranenie si spôsobil pri tom, ako sa bránil, teda uvedené zranenie nevzniklo priamo fyzickým útokom
obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd obžalovanému uložil úhrnný trest nad dolnou
hranicou trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov. Keďže boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon tohto trestu mu podmienečne odložil a zároveň mu určil podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. skúšobnú dobu na dolnej hranici, a to 1 rok. Takto uložený trest v dostatočnom rozsahu
obsahuje nielen prvok represie, ale aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody z napadnutého rozsudku, tento odvolací súd zrušil obligatórne v
zmysle § 321 ods. 3 Tr.por., keďže zrušil predtým aj celý výrok o vine, hoci tento výrok považoval
za zákonný a správny, pričom sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu uvedenou v poslednom
odseku na č.l. 9 rozsudku. Obžalovaný bližšie neodôvodnil vo svojom odvolaní, z akých dôvodov tento
výrok napadol, i keď z podaného odvolania logicky vyplýva, že sa domáhal v konečnom dôsledku



oslobodenia spod obžaloby, a teda sa nepovažoval ani za zodpovedného za spôsobenie vzniknutej
škody poškodenému.

Poškodený I. H., ako aj jeho čiastoční právni nástupcovia - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a
Sociálna poisťovňa si riadne a včas uplatnili voči obžalovanému nároky na náhradu škody, a to čo do
základu, aj čo do výšky. Odvolací súd preto uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. H.
škodu v sume 1.413,- Eur, a to podľa bodového ohodnotenia jeho zranení v znaleckom posudku
z odvetvia chirurgie, ktoré boli celkovo ohodnotené na sumu 70 bodov, pričom výška odškodnenia za
jeden bod v roku 2015 predstavovala sumu 17,66 Eur, čo celkovo po zaokrúhlení činilo sumu 1.413,-
Eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyčíslila, a listinnými dôkazmi aj preukázala, vynaložené
náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému I. H. pri poškodení zdravia zavineného
obžalovaným, a to celkovo v sume 641,19 Eur. Sociálna poisťovňa vyčíslila predloženým potvrdením
o výške vyplatených dávok, že tieto v súlade s príslušnými právnymi predpismi vyplatila poškodenému
I. H. ako dávky nemocenského v celkovej výške 3.875,10 Eur. Z týchto dôvodov uložil odvolací súd
obžalovanému taktiež povinnosť nahradiť uvedené sumy právnym nástupcom poškodeného (išlo o tzv.
regresný nárok). Keďže I. H. žiadal celkovo náhradu škody vo výške 5.000,- Eur, ktorú však v ďalšej
časti nešpecifikoval, ani čo do základu, ani čo do výšky, odvolací súd ho podľa § 288 ods. 2 Tr.por. so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Obžalovaný zodpovedá za škodu podľa
§ 420 ods. 1 OZ, pri určovaní rozsahu náhrady bolo prihliadnuté aj na § 444 a § 449 ods. 1, 3 OZ.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, treste a škode,
ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní
obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné (vo výrokoch o vine a treste), rozhodol tak ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.