{"guid": "285904a4-d14f-4e56-934d-1a67e2c3063d:d44733fa-ea29-4db9-bfe3-5c33971bdb62", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3", "spisova_znacka": "6Co/259/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/259/2012 z 9. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. februára 2015, sp. zn. 6Co/259/2012, ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3", "identifikacne_cislo": "3711210961", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2015-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d44733fa-ea29-4db9-bfe3-5c33971bdb62", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/259/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711210961
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3711210961.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej, v právnej veci navrhovateliek 1/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
L., K. XXXX/XX a 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XXX, obe právne zastúpené JUDr. G.
F., advokátkou, Advokátska kancelária J. L., B. XX/XX proti odporkyni Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L.,
R. XX/XX, právne zastúpená JUDr. B. V., advokátkou, Advokátska kancelária J. L., B. XX/XX, o určenie,
že odporkyňa nie je závetnou dedičkou a určenie neplatnosti závetu na odvolanie navrhovateliek proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z dňa 28. augusta 2012, č. k. 10/144/2011-92, v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľky 1/, 2/ sú   p o v i n n é  zaplatiť  spoločne a nerozdielne odporkyni 1/ trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 66,32 eur k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. B. V., do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z dňa 28. augusta 2012, č. k. 10/144/2011-92, bolo
rozhodnuté tak, že súd návrh zamieta a navrhovateľky 1/, 2/ sú povinné zaplatiť  spoločne a nerozdielne
odporkyni 1/ trovy konania 197,05 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľky podali na súd návrh, ktorým sa domáhali,
aby súd určil, že odporkyňa nie je dedička poručiteľky zo závetu N387/02, Nz390/02 spísaného dňa
30.10.2002 notárom JUDr. F. a že závet je neplatný. V konaní tvrdili, že poručiteľka - ich nebohá
matka Y. E., nar. XX.XX.XXXX, zomretá XX.XX.XXXX, nebola spôsobilá na spísanie závetu, pretože
jej to nedovoľoval zdravotný stav. Tvrdili, že jej vôľa spísať závetu nebola slobodná, vážna a určitá,
nakoľko z dôvodu jej zdravotného stavu nevnímala čo robí, nerozumela tomu, jej zdravotný stav bol
poznačený poslednou mozgovou príhodou a nedovoľoval jej slobodne prejaviť vôľu. Navrhovateľky
nepoznávala, na otázky odpovedala pri návštevách chaoticky, s čímkoľvek súhlasila, k ničomu sa
samostatne nevyjadrovala a ak, tak veľmi dezorientovane. Okrem toho vytýkali formálne nedostatky
závetu, namietajúc, že poručiteľka bola slepá a v závete je uvedené, že si obsah závetu prečítala.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť tvrdiac, že závet spísaný notárom JUDr. V. F. je platný. Uviedla, že
poručiteľka tento zriadila na základe slobodnej a vážnej vôle a za osobnej prítomnosti notára.



Na základe vykonaných dôkazov okresný súd z obsahu spisu okresného súdu, s. p.  14D1310/2009,
zistil, že poručiteľka /matka účastníčok konania/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX.
Súčasťou dedičského spisu je notárska zápisnica N 387/02, Nz390/02, napísaná 30.10.2002 v byte č. 3,
bytového domu č. XX/XX, na sídlisku R. v J. L.  notárom JUDr. V. F. za prítomnosti svedkov Z. E. a Y. H.,
ktorej obsahom je závet poručiteľky, na základe ktorého odkázala všetok svoj nehnuteľný majetok, a to
konkrétne podiely v byte č. 3, vchod č. XX, bytového domu č. XX a v spoločných častiach a zariadeniach
domu v k. ú. J. L. zapísané pod B XXX na LV č. XXXX svojej dcére Y. J. nar. XX.XX.XXXX /odporkyni/.
Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením spis. zn. 14D 1310/2009-47 zo dňa 29. júla 2011 odkázal U.
Y. a E. H. /navrhovateľky/, aby v lehote do 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na Okresnom
súde v Považskej Bystrici návrh na určenie, že Y. J. rod. E., nar. XX.XX.XXXX, nie je dedička poručiteľky
zo závetu. Dňa 23.09.2011 U. Y. a Jana H. podali súdu návrh v hore uvedenej veci. Z obsahu dedičského
spisu 14 D1310/2009 okresný súd zistil, že zákonnými dedičmi po poručiteľke Y. E. sú jej manžel E. E.,
nar. XX.XX.XXXX a deti U. Y., E. H., Y. J., Y. E. a A. E..

Okresný súd poukázal na  znenie § 175 k ods. 2 O.s.p.. Z vykonaného dokazovania mal okresný
súd preukázané, že navrhovatelia na podanie návrhu o určenie, že odporkyňa nie je dedičkou zo
závetu a o neplatnosť závetu zanechaného poručiteľkou Y. E., boli odkázané uznesením Okresného
súdu v Považskej Bystrici spis. zn. 14D1310/2009-47 zo dňa 29. júla 2011. Následne uznesením 14D
1310/2009-50 zo dňa 04.10.2011 súd prerušil dedičské konanie z dôvodu, že deti poručiteľky, t. j.
zákonné dedičky U. Y. a E. H. namietali žalobou zo dňa 23.9.2011 pred súdom platnosť závetu, ktorým
poručiteľka nehnuteľný majetok uvedený v závete odkázala svojej dcére Y. J.. Okresný súd poukázal
na to, že postupom podľa § 175 k ods. 2 O.s.p. sa rieši v občianskom súdnom konaní predbežná
otázka, významná pre konanie o dedičstve, na ktorej závistí zistenie okruhu dedičov. Rozhodnutím podľa
citovaného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu určenie platnosti, či neplatnosti závetu, resp. či
určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka
spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Takéto konanie môže preto
splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok je záväzný
pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve /§ 159 ods. 2 O.s.p/. Preto pre konanie
pred súdom vyvolané postupom podľa § 175 k ods. 2 O.s.p. treba podľa povahy veci považovať týchto
účastníkov za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak
i na strane odporcov. Postavenie navrhovateliek bolo určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom
konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom
konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali pasívne. V konaní
bolo preukázané, že okrem účastníčok konania 10C144/2011, sú zákonnými dedičmi po poručiteľke
Viere E. ďalší dedičia a síce jej manžel E. E. a deti  Y. E. a A. E.. Ak sa konania 10C144/2011
nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemohol okresný súd návrhu vyhovieť, a to pre nedostatok
vecnej legitimácie. Na základe vyriešenia otázky hmotnoprávnej legitimácie procesných strán a po
zistení, že účastníkmi konania vyvolaného postupom podľa § 175 k ods. 2 O.s.p. neboli všetci účastníci
konania o dedičstve, nemôže byť návrhu o určenie, že odporkyňa nie je dedičkou zo závetu a že závet
je neplatný, vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva napriek tomu,
že na podanie predmetného návrhu boli súdom odkázaní len navrhovateľky 1, 2 ako zákonné dedičky
poručiteľky. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov
v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľov poučovať
podľa § 5 O.s.p. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred
súdom, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie
o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania.
Také poučenie by presiahlo rozsah poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 O.s.p a bolo by v rozpore so
zásadou rovnosti účastníkov konania. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa bola v konaní v
celom rozsahu úspešná a preto jej patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Tieto
trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia po 57 Eur, vyjadrenie k návrhu zo dňa 14.08.2012 a pojednávanie dňa 28.08.2012 po 58,69
Eur + 1x režijný paušál 7,41 Eur a 2x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 197,05
Eur.



Proti tomu rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Navrhovateľky uznali, že v návrhu
neuviedli ďalších dedičov a teda došlo na ich strane k procesnému pochybeniu. Jednalo sa o otca E.
E., brata Y. E. a sestru A. E.. Bolo to z dôvodu poučenia súdu, že majú podať návrh len voči sestre.
V tom čase prebiehalo konanie o pozbavenie spôsobilosti otca na právne úkony, ku ktorému konaniu
neboli navrhovateľky volané. Podľa názoru navrhovateliek ide o odstrániteľnú vadu. Preto návrh rozširujú
aj voči týmto účastníkom a žiadajú, aby po zrušujúcom rozhodnutí súd pokračoval aj s uvedenými
účastníkmi ako dedičmi, prichádzajúcimi do úvahy. V odvolaní ďalej uviedli, že závet považujú za
absolútne neplatný, nebohá matka bola slepá a teda nie je možné, aby si závet prečítala, hoci je to na
listine uvedené. Taktiež absentuje vyjadrenie, že sa jedná o jej slobodnú vôľu takto naložiť so svojim
majetkom. Napadnutým rozsudkom by došlo k značnému poškodeniu navrhovateliek z takto absolútne
neplatného právneho úkonu a nemožnosti sa uvedenej neplatnosti ešte dovolať. Preto i túto okolnosť mal
súd vyhodnotiť a nie posúdiť návrh z procesného hľadiska. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo
vyjadrení sa stotožnila so správnosťou dôvodov, ktoré viedli okresný súd k vyhláseniu napadnutého
rozsudku s tým, že odstránenie vád návrhu za daného stavu nie je možné. Preto navrhla, aby odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zaviazal odporkyňu k náhrade trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v o výške 66,32 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za písomné
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 eur a z režijného paušálu vo výške 7,63 eur.

Krajský  súd, ako  súd odvolací, na základe odvolania navrhovateliek vec preskúmal v rozsahu a z
dôvodov odvolania podľa  § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,  odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil v otázke posúdenia okruhu
účastníkov tohto konania vo vzťahu k petitu návrhu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje  s
týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci okresným súdom v odôvodnení rozsudku
a  podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd v súlade so správnymi závermi okresného súdu považuje
za potrebné zdôrazniť, že okresný súd postupoval aj v súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej
predpokladom úspešnosti návrhu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,  je po stránke
procesnej okrem iného skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu v konaní
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré ide. Ak má byť rozhodnutím súdu určená existencia práva musia sa konania (či
už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) zúčastňovať všetci,  poprípade ich právni nástupcovia,
ktorých sa z hľadiska hmotného práva určenie tohto práva priamo týka, preto, aby účinky rozhodnutia
súdu o takom predmete konania (najmä jeho záväznosť) dopadli na všetkých účastníkov právneho
vzťahu, poprípade ich právnych nástupcov. Je tomu tak preto, že rozsudok v takomto prípade nemá
všeobecnú platnosť a nie je záväzný pre nikoho ďalšieho, než účastníkov konania. Záver o existencii
(neexistencii) práva musí pre všetkých účastníkov hmotného právneho vzťahu vyznieť rovnako (§  91
ods. 2 O.s.p.). Tento právny názor je vyslovovaný v rozhodnutiach súdov dlhodobo (napr. rozsudok
býv. Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 29.2.1988, sp. zn. 3 Cz 61/87, ktorý bol uverejnený pod č. 36  v
Bulletinu bývalého Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1988). Určenie práva sa dotýka všetkých účastníkov
tohto hmotnoprávneho vzťahu a z uvedeného dôvodu predmet takéhoto konania má nedeliteľnú povahu.
Návrh, ktorým sa žiada určenie práva, preto nemôže mať úspech, ak na základe neho nie je možné
prejednať určenie práva so všetkými účastníkmi tohto vzťahu z hľadiska hmotného práva. Inak by
nemohlo byť rozhodnutie, ktoré by bolo v takomto konaní vydané, účinné aj proti účastníkom, ktorí neboli
účastníkmi konania. Ak návrh takéto prejednanie neumožňuje, pretože nie sú ako účastníci súdneho
konania všetci účastníci hmotnoprávneho vzťahu, je potrebné takýto návrh zamietnuť (viď aj rozsudok



Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 1995, sp. zn. 4 Obo 271/95). Odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že v konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, ako v tomto prípade, v
zmysle § 79 ods. 1 a 92 O.s.p. určuje aj okruh procesných účastníkov (teda aj odporcov) navrhovateľ a
súd je v tomto smere viazaný procesnými úkonmi navrhovateľa. Keďže výrok právoplatného rozsudku
okrem rozhodnutia o osobnom stave je záväzný len pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods.
2 O.s.p.), prvým nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie práva je procesná účasť
v súdnom konaní všetkých subjektov, zúčastnených na dotknutom práve z hľadiska hmotného práva.
Ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. dôsledne vychádza z ústavného princípu rovnosti pred zákonom, keď
neumožňuje rozsudkom zaväzovať subjekty nezúčastnené v konaní, ktoré z tohto dôvodu objektívne
nemajú možnosť ovplyvniť  jeho priebeh a teda ani jeho výsledok. Preto vyššie uvedená súdna prax
je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade požiadavkou zabezpečenia právnej istoty a ochrany práv
každého v tom smere, aby o veci každého nebolo rozhodované v súdnom konaní bez jeho účasti.

Keďže v prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali určenia,
že odporkyňa nie je dedičkou poručiteľky zo závetu a že závet je neplatný, bez toho, aby navrhovateľky
návrhom určili za účastníkov súdneho konania aj ďalších, do úvahy prichádzajúcich dedičov, je potrebné
s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax takýto návrh zamietnuť. Uvedený nedostatok nie je
možné zhojiť ani prostredníctvom „žiadosti“ navrhovateliek až v odvolaní o rozšírenie návrhu o ďalších
účastníkov. Rozšírenie okruhu účastníkov konania je možné jedine postupom podľa § 92 ods. 1 O.s.p..
S poukazom na to, že navrhovateľky urobili návrh na takýto postup až v odvolacom  konaní a podľa §
216 ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. pre odvolacie konanie neplatí, v odvolacom konaní
zákon už nepripúšťa možnosť vôbec sa zaoberať rozširovaním okruhu účastníkov postupom podľa §
92 ods. 1 O.s.p., teda aj rozhodovať o takomto prípadnom návrhu účastníkov, podanom v odvolacom
konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za významné pre rozhodnutie o odvolaní
ďalšie dôvody, uvedené  v podanom odvolaní.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p..
Pretože v odvolacom konaní bola odporkyňa v celom rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na náhradu
trov odvolacieho. Odporkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 66,32 eur,
ktoré trovy pozostávajú z odmeny za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 eur a z režijného
paušálu vo výške 7,63 eur. Keďže uplatnené trovy právneho zastúpenia advokátkou sú uplatnené v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, odvolací súd priznal odporkyni
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}