Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/6/2017 z 28. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. marca 2018, sp. zn. 19Co/6/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3715201005.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/6/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3715201005.2 | 2018-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/152bb72d-bc92-41f0-a86a-c18d5bc4692f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3715201005.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715201005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3715201005.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Z., zastúpeného J. proti
žalovaným 1) T., 2) R., 3) J., 4) Z., zastúpenej X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na
odvolanie žalovanej 4) proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. mája 2016, č.k.
3C/45/2015-129, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 08.03.2013
medzi žalovanými 3) a 4) ako predávajúcimi, v zastúpení záložného veriteľa - žalovaného 1) a žalovaným
2) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenými na
liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území R. U., a ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
Okresným úradom R. U., katastrálny odbor, pod číslom V XXX/XXXX zo dňa 02.04.2013, je neplatná
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným 2), 3), 4) náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 08.03.2013 medzi
žalovanými 3) a 4) ako predávajúcimi, v zastúpení záložného veriteľa - žalovaného 1), a žalovaným 2)
ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX, k.ú. R. U., a ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom R. U., katastrálny
odbor, pod č. V XXX/XXXX zo dňa 02.04.2013, je neplatná. Žalobu voči žalovanému 1) zamietol.
Žalovaným 2), 3), 4) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
99,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a vo výške 447,12 Eur titulom trov právneho
zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
1) náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2013, ide o tzv. určovaciu žalobu
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., a preto skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Z vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že žalobca v čase, keď vlastníkmi
dotknutých nehnuteľností boli žalovaní 3) a 4), mal zabezpečenú svoju pohľadávku záložným právom,
pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R. U.. V prípade, že by súd
rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2013, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, by
podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. vyznačil stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že
v katastri nehnuteľností by opätovne boli ako vlastníci vedení žalovaní 3) a 4) a v časti “Ťarchy”
by bolo zaznačené záložné právo v prospech žalobcu, čo by umožnilo žalobcovi realizovať záložné
právo podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka. Speňažením zálohu formou priameho predaja bol



ukončený výkon záložného práva žalovaným 1), a teda oprávnenie začať s realizáciou nového výkonu
záložného práva prináleží aj žalobcovi ako veriteľovi, hoci jeho záložné právo je siedme v poradí. V tomto
súd prvej inštancie videl naliehavý právny záujem na danom určení. Pokiaľ žalovaná 4) tvrdila, že žalobca
nemôže byť v konaní úspešný, nakoľko mohol podať žalobu o určenie, že daný právny úkon je voči nemu
ako veriteľovi žalovaných 3) a 4) právne neúčinný (odporovateľné právny úkony podľa § 42a a nasl.
Občianskeho zákonníka), a teda, že chýba žalobcovi naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu, súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že jedným z predpokladov odporovateľnosti
právneho úkonu je i platnosť odporovateľného právneho úkonu, čo v rámci dokazovania preukázané
nebolo.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je veriteľom žalovaných
3) a 4) a má voči nim pohľadávku, ktorá je t. č. exekučne vymáhaná v konaní vedenom
na Exekútorskom úrade H.. J. X. pod EX 317/2011. Uvedená pohľadávka bola judikovaná rozsudkom
tamojšieho súdu pod sp. zn. 6C/57/2011. V konaní nebolo preukázané, že táto pohľadávka bola
žalovanými 3) a 4) uhradená. Z obsahu spisu vyplýva, že ďalší veriteľ žalovaných 3) a 4) - R. zmluvou
zo dňa 04.10.2012 postúpila pohľadávku, ktorú mala voči žalovaným 3) a 4), a ktorú mala zabezpečenú
záložným právom na základe záložnej zmluvy, predmetom ktorej boli dotknuté nehnuteľnosti, na
žalovaného 1). Týmto dňom vstúpil žalovaný 1) do všetkých práv pôvodného veriteľa, vrátane záložného
práva. Listom zo dňa 31.10.2012 žalovaný 1) zmenil spôsob výkonu záložného práva z predaja na
dobrovoľnej dražbe (uskutočňovaný pôvodným veriteľom) na priamy predaj. V zmysle § 151m ods. 3
Občianskeho zákonníka však takáto zmena realizácie záložného práva nie je možná, keďže zákon v
citovanom ustanovení predpokladá len možnosť zmeniť výkon záložného práva na predaj na dobrovoľnej
dražbe, resp. na predaj zálohu podľa Exekučného poriadku (nakoľko Občiansky zákonník odkazuje
v danom prípade na Exekučný poriadok). Súd prvej inštancie z tohto dôvodu dospel k záveru, že k zmene
výkonu záložného práva došlo v rozpore so zákonom, preto kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalovaní 3)
a 4) ako predávajúci, zastúpení žalovaným 1) ako záložným veriteľom so žalovaným 2) ako
kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 tohto odôvodnenia, je neplatná
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Žalobu voči žalovanému 1) súd zamietol
z dôvodu, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti právneho úkonu sú výlučne tí, ktorí sú zmluvnými
stranami daného právneho úkonu - v danom prípade žalovaní 3) a 4) ako predávajúci a žalovaný 2)
ako kupujúci - a prípadne ten, kto sa neplatnosti právneho úkonu domáha - v tomto
prípade žalobca. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný 1) v zmysle zákonného
splnomocnenia zastupoval pri danom právnom úkone žalovaných 3) a 4) ako predávajúcich. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 39, § 151j ods. 1, § 151m ods. 3, § 151ma ods.
6, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995, o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná 4) a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že žalobca
v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
teda nepreukázal, že bez požadovaného určenia je ohrozené jeho právo, alebo jeho postavenie sa
bez takéhoto určenia stane neistým. Záložné právo, na ktoré súd prvej inštancie poukazoval vo svojom
rozhodnutí v súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalobcu, je záložným právom zriadeným v
zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Žalobca tak nie je a nikdy nebol zabezpečeným
veriteľom k predmetným nehnuteľnostiam. Iba v exekučnom konaní, vedenom žalobcom proti žalovaným
3), 4), bolo zriadené exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, čo neznamená, že by mohol
postupovať v pozícii oprávneného, ako keby bol záložný veriteľ podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Prípadný procesný úspech žalobcu by mohol znamenať iba to, že by sa spôsobom exekúcie
mohol voči predmetným nehnuteľnostiam domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovaným 3),
4), pričom by jeho uspokojenie mohlo dosiahnuť iba ten rozsah, ktorý by mu umožňovalo poradie
jednotlivých záložných veriteľov, ako aj exekučných záložných práv, pričom exekučné záložné právo
žalobcu bolo až siedme v poradí. Žalobca vôbec nepreukázal, za koľko peňazí by sa museli predmetné
nehnuteľnosti predať, aby zostalo aj na aspoň čiastkové uspokojenie jeho pohľadávky, vedenej v
exekučnom konaní. Poukázala na znenie ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods.
2 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že vykonanie exekúcie predajom zálohu/prevádzaných
nehnuteľností v rámci exekučného konania bez predchádzajúceho splnenia predpokladu postavenia
oprávneného ako záložného veriteľa alebo existencie súhlasu záložných veriteľov s vykonaním exekúcie
zálohu nie je možné. Žalobca by tak v rámci exekučného konania mohol speňažiť záloh len v prípade
súhlasu všetkých záložných veriteľov. V prípade určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy by



však ako záložný veriteľ v prvom poradí bol opätovne žalovaný 1) a v prípade opakovaného výkonu
záložného práva z jeho strany ako prednostného záložného veriteľa by bol záloh opätovne prevádzaný
nezaťažený ďalšími záložnými právami, čo by znamenalo nemožnosť akéhokoľvek uspokojenia žalobcu
zo zálohu v rámci exekučného konania. Poukázala aj na výšku zabezpečených pohľadávok záložných
veriteľov, keď v prípade žalovaného 1) predstavuje sumu vo výške 4.353,73 Eur a v prípade T., a.s. je
pohľadávka ku dňu 29.10.2012 vo výške 90.738,23 Eur. Žalobca by na preukázanie
svojho naliehavého právneho záujmu v tomto konaní musel relevantným spôsobom preukázať, že v
čase výkonu záložného práva existoval iný záujemca, ktorý by za kúpu zálohu poskytol sumu, ktorá
by prevyšovala kúpnu cenu, za ktorú bol záloh speňažený a takto dosiahnutý výťažok by postačoval
na úplné uspokojenie prvých šiestich záložných právom zabezpečených pohľadávok a zároveň by
postačoval aspoň na čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky. Toto žalobca v konaní nepreukázal, a preto
nie je daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. Dôvodila, že žalobca zvolil nesprávny
procesný nástroj ochrany svojho práva, nakoľko k podaniu žaloby ho viedlo údajné ukrátenie uspokojenia
jeho pohľadávky prostredníctvom kúpnej zmluvy a mala za to, že sa mal ochrany svojho práva domáhať
návrhom na určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 42a nasl. Občianskeho zákonníka. K
platnosti kúpnej zmluvy uviedla, že pôvodný záložný veriteľ - R. začal výkon záložného práva k zálohu
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, avšak oznámením o upustení od výkonu záložného práva zo dňa
15.10.2012 od výkonu záložného práva touto formou upustil, výkon záložného práva týmto spôsobom bol
skončený, a to bez ohľadu na skutočnosť, že oznámenie o upustení od výkonu záložného práva
bolo datované 15.10.2012 a zmluva o postúpení pohľadávok bola datovaná dňa 04.10.2012. V danom
prípade sa jednalo o oznámenie subjektu, ktorý začal výkon záložného práva z dôvodu uspokojenia jeho
zabezpečenej pohľadávky, a nakoľko táto pohľadávka bola postúpená na žalovaného 1),
pôvodný záložný veriteľ od výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby upustil, čo je
podľa jej názoru nutné považovať za skončenie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
List žalovaného 1) ako nového záložného veriteľa - začatie výkonu záložného práva plus doplnenie
oznámenia zo dňa 06.10.2010, z 31.10.2012 preto treba nepochybne považovať za začatie výkonu
záložného práva formou priameho predaja tretej osobe a nie za zmenu spôsobu výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, od ktorého bolo upustené oznámením pôvodného záložného veriteľa.
Je nepochybné, že žalovaný 1) ako záložný veriteľ prvý v poradí nepostupoval v rozpore s ust. § 151m
ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď sa rozhodol speňažiť záloh formou priameho predaja tretej osobe.
Zastávala názor, že ak by po začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby záložný veriteľ
zmenil spôsob jeho vykonania a vykonal záložné právo v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva
priamym predajom tretej osobe, táto skutočnosť by za splnenia ostatných zákonných predpokladov
celkom určite nemohla mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Ak záložný veriteľ začne vykonávať záložné
právo formou dobrovoľnej dražby a formu výkonu zmení na priamy predaj s tým, že k samotnému výkonu
záložného práva priamym predajom dôjde až po uplynutí 30 dní od dňa oznámenia o „zmene“ výkonu
záložného práva priamym predajom, je zrejmé, že dôsledky takejto zmeny budú rovnaké, ako keby
záložný veriteľ začal pôvodne vykonávať záložné právo priamym predajom. Výkonom záložného práva
priamym predajom bol v tomto prípade naplnený účel zákona, a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by
mala byť kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Naliehavý právny záujem je daný jeho postavením
veriteľa, ktorý je oprávnený na výkon záložného práva bez ohľadu na jeho poradie. Všetci záložní
veritelia, ktorí majú v poznámke listu vlastníctva v časti C zapísané upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie - zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti , sú oprávnení na výkon záložného
práva. Kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nemožnosti zmeny výkonu záložného práva z dobrovoľnej
dražby na priamy predaj, čo samo osebe má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Poukázal na časovú postupnosť krokov žalovaného 1) podporenú písomnými
dôkazmi priloženými k žalobe, písomnými dôkazmi predloženými právnym zástupcom žalovanej 4) do
konania, ako aj na samotné vyjadrenie žalovaného 1) k žalobe. Podľa jeho názoru došlo k účelovej
zmene výkonu záložného práva, ktorá je zákonom nedovolená. Naviac, výkonom záložného práva
bol postihnutý pozemok, ktorý nebol zaťažený prednostným záložným právom žalovaného 1), čo
uniklo pozornosti žalovaných. Neprimerane nízka cena vo výške 1/3-iny znaleckého posudku a tiež
vysoko neštandardný splátkový kalendár jednotlivých splátok kúpnej ceny nasvedčujú o koordinovanosti
postupu žalovaných v tejto veci. Výkon záložného práva je neplatný z dôvodov, ktorými sú podmienky,
za ktorých sa nehnuteľnosť predáva, na čo pamätá ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že odporovateľnosti právneho úkonu sa môže domáhať výlučne proti platnému právnemu



úkonu, čo daná kúpna zmluva rozhodne nebola. Nemožno odporovať neplatnému právnemu úkonu, a
teda nemožno odporovať absolútne neplatnej kúpnej zmluve. Naopak, postup zvolený žalovanými bol
od začiatku nezákonný z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

6. Žalovaný 2) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s rozsudkom súdu
prvej inštancie nesúhlasí. Žalobca sa snaží súdu podsúvať svoje domnienky o priebehu kúpy, ktoré
nie sú v súlade so skutočnosťou. Uviedol, že ponúkol kúpnu cenu, za ktorú bol schopný
nehnuteľnosti odkúpiť, pričom zvažoval svoje reálne možnosti a ponúkol najvyššiu kúpnu cenu, ktorá
bola akceptovaná. Žiaden iný veriteľ, ani nikto iný neponúkol vyššiu v mieste a čase reálnu cenu. V
konaní vyvstáva otázka, aký záujem má žalobca na určení neplatnosti právneho úkonu.

7. Žalovaný 1) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že postupoval zákonným
spôsobom a nevidí dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 31.10.2012 bolo zaslané
oznámenie o začatí výkonu záložného práva - doplnenie oznámenia zo dňa 06.10.2010. Zákonným
spôsobom začal výkon záložného práva iným vhodným spôsobom, a to formou priameho predaja tretej
osobe, čo mu umožňovala záložná zmluva na nehnuteľnú vec. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že by
v tomto procese došlo k časovému nesúladu, keď na základe jeho žiadosti, ktorú zaslal R., bola dňa
04.10.2012 podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka zo strany
postupcu, ktorá bola postúpená na postupníka a jeho záväzok uhradiť dohodnutú odplatu v zmysle
článku III bod 2 tejto zmluvy do 10.10.2012, v ktorý deň bol predmet zmluvy naplnený. Dôvod výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany R. pominul týmto dňom bez ohľadu na oznámenie
o upustení od výkonu záložného práva, ktoré bolo datované 15.10.2012. Bola dodržaná 30-dňová
lehota, stanovená v § 151m ods. 1 a § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o kúpnu cenu,
žiaden veriteľ, ani nikto iný vyššiu kúpnu cenu neponúkol. Súdnej exekútorke H.. X., ktorá vymáhala dlh
žalobcu, bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalobca tak mohol predložiť svoju
cenovú ponuku na kúpu. Súhlasí s vyjadrením žalovanej 4), že žalobca nemá naliehavý právny záujem
a ani ho v konaní nepreukázal a na obhajobu svojich práv si zvolil nesprávny procesný prostriedok.

8. Podaním, doručeným dňa 18.01.2018, žalovaná 4) odvolaciemu súdu oznámila, že Okresný súd
Žilina vyhlásil uznesením, sp. zn. 2OdK/64/2017 zo dňa 15.08.2017 konkurz na jej
majetok (výpis z Obchodného vestníka č. 160/2017 zo dňa 21.08.2017) a následne správca konkurznej
podstaty oznámil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, čím sa konkurz zrušuje (výpis z
Obchodného vestníka č. 242/2017 zo dňa 20.12.2017). Okresný súd Trenčín vyhlásil uznesením, sp. zn.
22OdK/87/2017 zo dňa 17.08.2017 konkurz na majetok žalovaného 3) (výpis z Obchodného vestníka č.
158/2017 zo dňa 17.08.2017) a následne správca konkurznej podstaty oznámil, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu, čím sa konkurz zrušuje (výpis z Obchodného vestníka č. 232/2017 zo
dňa 06.12.2017). Poukázala na ust. § 166e ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého je pohľadávka žalobcu
voči žalovaným 3), 4) nevymáhateľná a exekučné konanie, vedené na jej základe, musí byť zastavené
podľa § 167f ods. 2 ZKR a exekučné právo zaniká podľa § 167f ods. 4 ZKR. Pokiaľ súd prvej inštancie
vychádzal pri zisťovaní naliehavého právneho záujmu na predmetnej
žalobe z predpokladu veriteľského postavenia žalobcu voči žalovaným 3), 4), zánikom tohto predpokladu
v priebehu odvolacieho konania zjavne zanikol naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 3), 4) ako predávajúcimi a žalovaným 2) ako kupujúcim,
a tým aj aktívna legitimácia žalobcu podľa § 137 písm. c) CSP. Uvedenú skutočnosť uvádza
odvolaciemu súdu ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. a), písm. d) CSP. Žiada odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania.

9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k oznámeniu o zrušení konkurzu na
žalovaných 3), 4), ktoré mu boli odvolacím súdom zaslané na vyjadrenie, uviedol, že uvedené nemá
žiaden vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Obo/12/2008 zo dňa 19.01.2010, podľa ktorého na vznik právneho záujmu žalobcu
na určení stačí také správanie žalovaného, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo žalobu a spôsobiť
mu ujmu na jeho právnom postavení. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010, podľa ktorého existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Mal za to, že naliehavý právny záujem na jeho strane je naďalej zachovaný. Jeho právny



záujem nezanikol oznámením o zrušení konkurzu na žalovaných 3), 4), nakoľko žalobca ako veriteľ,
dotknutý oddlžením podľa § 166f ZKR, má podľa zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii
možnosť podať žalobu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, ktorý možno vidieť v tom, že žalovaní
3), 4) neoboznámili správcov konkurznej podstaty o prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré má zásadný
vplyv na konkurznú podstatu, z ktorej mali byť veritelia žalovaných 3) a 4) uspokojení a medzi ktorých
patrí aj žalobca. Špekulatívnym konaním naplnili niekoľko dôvodov nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 ZKR. V postavení žalobcu ako veriteľa dotknutého oddlžením podľa § 166f ZKR je možné vidieť
naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci samej a následne podania žaloby na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, ktorú môže podať výlučne veriteľ dotknutý oddlžením, teda nie
každý veriteľ, ale len ten, ktorý bol oddlžením dotknutý.

10. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovanou 4) došlo k
zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v danej veci. V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto
ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolania podľa ustanovení O.s.p., účinných v
čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových
procesných ustanovení CSP.

11. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým určil, že kúpna
zmluva, uzatvorená dňa 08.03.2013 medzi žalovanými 3) a 4) ako predávajúcimi, v zastúpení záložného
veriteľa - žalovaného 1) a žalovaným 2) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenými na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území R. U., a ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom R. U., katastrálny odbor, pod číslom V XXX/XXXX
zo dňa 02.04.2013, je neplatná, zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamieta.

12. V danej veci sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej
dňa 08.03.2013 medzi predávajúcimi - žalovanými 3) a 4) v zastúpení záložného veriteľa - žalovaného
1) a žalovaným 2) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX v k.ú. R. U. v prospech kupujúceho, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX
dňa 02.04.2013 s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keď zmluvu považoval za absolútne
neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 151m ods. 3, ods. 8 Občianskeho zákonníka).

13. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., účinnom do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

14. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

15. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci, vedúcej k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným



nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie).

16. Žalobca v podanej žalobe videl naliehavý právny záujem na podaní svojej žaloby v tom, že vrátením
existujúceho stavu a následnou realizáciou záložného práva v súlade so zákonom môže mať
uspokojenú svoju pohľadávku v plnom rozsahu, nakoľko kúpna cena v predmetnej kúpnej zmluve vo
výške 39.000 Eur je neprimerane, umelo nízka, kupujúcim je otec žalovanej 4) ako dlžníčky a podmienky
splatnosti kúpnej ceny sú absurdné, keď v súčasnosti je pravdepodobne zaplatených len 5.000 Eur zo
sumy 39.000 Eur a dlžníci v predmetnom rodinnom dome stále bývajú. V danom prípade je možné
vykonať zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností späť na žalovaných 3), 4)
ako záložcov iba právoplatným rozhodnutím súdu.

17. Súd prvej inštancie naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy
videl v tom, že v prípade vyhovenia žalobe by podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
okresný úrad, katastrálny odbor vyznačil zmenu v katastri nehnuteľností tak, že žalovaní 3) a 4) by sa
opätovne stali vlastníkmi sporných nehnuteľností a v časti „Ťarchy“ by bolo vyznačené záložné právo v
prospech žalobcu, čo by mu umožnilo realizovať toto svoje právo podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho
zákonníka, hoci je jeho záložné právo siedme v poradí.

18. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a na rozdiel od
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na žalobcom požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy
nie je daný naliehavý právny záujem.

19. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. R. U., na ktorom sú
vedené nehnuteľnosti, ktorých sa daný spor (kúpna zmluva, záložné zmluvy, exekučné záložné právo)
týka, je v časti C: „Ťarchy“ evidované exekučné záložné právo v prospech žalobcu pod poradovým číslom
7. Jeho exekučnému záložnému právu predchádza zmluvné záložné právo v prospech žalovaného 1),
ako i W. a R. ako i exekučné záložné práva v poradí 5, 6.

20. V prípade zmluvných záložných veriteľov ide nesporne o prednostných záložných veriteľov, ktorí
majú silnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo nemôže byť
obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr. Odvolateľka dôvodne
poukazovala na ustanovenie § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ,
alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí a § 61a ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného do 31.03.2017 (ktorý na danú vec dopadá), podľa ktorého exekučné konanie
na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou
súhlasí.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1) ako prednostný záložný veriteľ s výkonom exekučného
záložného práva žalobcu nesúhlasil, čo žalobca uviedol už v žalobe („... žalovaný 1) bol exekútorom
upovedomený o cene nehnuteľností na podklade vypracovaného znaleckého posudku, keďže tento
nesúhlasil s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností vo forme exekučnej dražby...“ ), preto je
výkon exekučného záložného práva žalobcu v danej veci, i v prípade vyhovenia jeho žalobe, nereálny.

22. Z uvedeného je zrejmé, že určovacia žaloba, podaná žalobcom, nevytvára pevný právny základ pre
vzťah strán sporu, jeho postavenie veriteľa, resp. záložného veriteľa by sa nezmenilo, neodstránila by
sa neistota vo vzťahu strán sporu, ani by nevytvoril pevný základ pre jeho usporiadanie.

23. Odvolací súd tiež konštatuje, že porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m
ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh
predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva, za porovnateľných
podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji
zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, môže však - ak sú splnené ostatné predpoklady - viesť k
zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

24. Je potrebné tiež poukázať na ust. § 167f ods. 4 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, z
ktorého vyplýva, že exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká. Pokiaľ



na majetok žalovaných 3) a 4) bol vyhlásený konkurz v zmysle § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.,
exekučné záložné právo žalobcu by zaniklo.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016)
zamietol.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 CSP za použitia ust. § 257 CSP.
Žalovaní 2), 3), 4) boli v konaní úspešní, patrila by im náhrada trov konania podľa § 255 CSP. Odvolací
súd však dospel k záveru, že v danej veci sú predpoklady pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe
a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu ich
nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ale aj sociálne
dôvody.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcu viedla k podaniu žaloby skutočnosť, že
žalovaným 3), 4) poskytol pôžičku dňa 17.05.2009, na základe ktorej im požičal sumu 11.332 Eur, ktorá
bola splatná dňa 16.11.2009. Doposiaľ mu žalovaní 3), 4) dlhujú sumu 10.412 Eur s príslušenstvom,
ku ktorej povinnosti boli zaviazaní i rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.05.2011,
č.k. 6C/57/2011-40. Žalobca sa svojej pohľadávky domáha prostredníctvom súdneho exekútora v
exekučnom konaní, vedenom pod spisovou značkou Ex 317/2011, v ktorom konaní bolo súdnou
exekútorkou zriadené i exekučné záložné právo na nehnuteľnosti žalovaných 3), 4). V priebehu
exekučného konania došlo k predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných 3), 4) prednostným
záložným veriteľom a následne k vyhláseniu osobného bankrotu na žalovaných 3), 4). V týchto
okolnostiach danej veci, keď žalovaní 3), 4) doposiaľ nesplnili svoju povinnosť voči žalobcovi vrátiť
mu jeho judikovanú pohľadávku, ktorá skutočnosť viedla žalobcu k podaniu žaloby, videl odvolací
súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie trov konania
(prvoinštančného i odvolacieho) žalovaným 2), 3), 4).

28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).