Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/374/2012 z 18. 9. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2013, sp. zn. 4Co/374/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:4611208420.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/374/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:4611208420.1 | 2013-09-18 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/84f0d437-b233-4c02-a251-584a3e2e0e9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:4611208420.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/374/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208420
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:4611208420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. T. K., bytom T. 1, N., zastúpeného
JUDr. S. R., advokátom so sídlom R. sv. P. XX, N., proti odporcovi R. T., bytom M.R. C. XXX/XXX, P., o
zaplatenie 7 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 26. júna 2012, č.k. 6C/4/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je    p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo
výške 244,97 eur k rukám JUDr. S. R., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7
500,- eur  spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne od 09.11.2010 do zaplatenia a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania
bol návrh na zaplatenie sumy 7 500,- eur s príslušenstvom (návrh bol upravený postupom podľa § 172
ods. 6 O.s.p.). Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh na začatie konania bol
podaný dôvodne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obaja dňa 08.10.2010 podpísali listinu
označenú ako Zmluva o pôžičke, podľa ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi sumu 7 500,- eur a odporca
sa zaviazal túto sumu navrhovateľovi vrátiť do 08.01.2010 (správne do 08.11.2010). Nebolo sporné,
že navrhovateľ odporcovi sumu 7 500,- eur odovzdal, čo odporca nespochybňoval. Sporným ostalo, či
odporca zo sumy 7 500,- eur aspoň časť vrátil. Tvrdenia odporcu o tom, že by z požičanej sumy aspoň
časť vrátil, preukázané neboli. V písomnom ospravedlní z pojednávania zo dňa 16.05.2012 uviedol,
že navrhovateľovi poukáže sumu 150,- eur, túto skutočnosť však nepreukázal. Odporca ďalej tvrdil, že
uzavrel s navrhovateľom ústnu dohodu o tom, že časť pôžičky splatí tým, že mu zo svojho zárobku bude
časť odovzdávať. Sumu, ktorú mal takto navrhovateľovi odovzdať, presne nešpecifikoval, malo ísť o cca
1 000,- eur. Navrhovateľ potvrdil, že spolu s odporcom pracovali, potvrdil i to, že mu odovzdal časť zo
svojho zárobku. Tvrdil však, že nešlo o vrátenie predmetnej pôžičky. Uviedol, že odporca mu dlhoval
vyššiu sumu peňazí, pričom z požičanej sumy mu nevrátil ani časť, nikdy sa s odporcom nedohodol, že
mu predmetnú pôžičku na sumu 7 500,- eur vrátil aspoň sčasti takým spôsobom, ako uvádzal odporca.
V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca  až do pojednávania existenciu pôžičky ani výšku dlžnej
sumy nespochybňoval. Svoje tvrdenie o tom, že časť dlžnej sumy navrhovateľovi zaplatil nepreukázal
listinným ani iným dôkazom. V danej veci tak bola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke uzavretá
medzi účastníkmi konania, existencia pohľadávky navrhovateľa i výška jeho pohľadávky. Tvrdenie
navrhovateľa, že odporca navrhovateľovi dlžnú sumu nezaplatil, nebolo v konaní vyvrátené, preto súd
návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 500,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne od 09.11.2010 do zaplatenia. Odporca je preukázateľne s



plnením svojho záväzku v omeškaní, preto súd zaviazal odporcu v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka
aj na zaplatenie navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania, a to v navrhovanej výške 3 % ročne
zo sumy 7 500,- eur od 09.11.2010 (prvého dňa omeškania) až do zaplatenia, ktorá výška úrokov
nepresahuje zákonom stanovenú výšku úrokov. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom
súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. veta prvá pred bodkočiarkou, teda do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporca žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach, avšak s poukazom na
postoj odporcu, ktorý o túto možnosť žiadal navrhovateľa už pred začatím konania, následne po vydaní
platobného rozkazu v odpore proti platobnému rozkazu a následne v rámci písomného ospravedlnenia
z pojednávania, pričom dlžnú sumu ani sčasti neuhradil, súd možnosť splácať dlžnú sumu v mesačných
splátkach odporcovi nepovolil. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 657 Obč. zákonníka. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1224,66 eur a iné trovy súdneho konania  vo výške
zaplateného súdneho poplatku 450,- eur. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby každý po 237,34 eur  a to : prevzatie a príprava,
žalobný návrh, vyjadrenie sa k odporu zo dňa 17.2.2012 a účasť na pojednávaní dňa 26.6.2012, 2x
režijný paušál po 7,41 eur a 2 x režijný paušál po 7,63 eur, spolu 979,44 eur; náhradu za stratu času za
účasť na pojednávaní za 3 polhodiny každá po 12,35 eur, spolu 37,05 eur; cestovných náhrad  vo výške
18,30 eur za cestu motorovým vozidlom VW PASSAT z Prievidze do Partizánskeho a späť (66 km), pri
priemernej spotrebe 6,5 l nafta /100 km, pri cene nafty 1,45 eur/l , t.j. 6,5 x 1,45 eur x 66/100 = 6,22 eur
a paušálnej náhrade 0,183 m, tj. 66 x 0,183 = 12,08 eur, a 20% DPH z tarifnej odmeny, t.j. 20% z 949,36
eur á 189,87 eur. Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je odporca povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa. Súd určil odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinnosť nahradiť
trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.  Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.  Uviedol, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že navrhovateľ mu skutočne aj poskytol
sumu 7.500,- eur. Nevysporiadal sa však ním tvrdenými skutočnosťami, že časť pôžičky navrhovateľovi
už vrátil. Tvrdenie navrhovateľa, že k vráteniu časti pôžičky nedošlo sa nezakladá na pravde. Poukázal
na to, že pochybnosti o pravdivosti tvrdení navrhovateľa zakladajú i samotné jeho výpovede.  Uviedol, že
v návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že za pôžičku neručil žiadnym majetkom, na pojednávaní
uviedol, že mu za požičanie peňazí nechal auto.  Taktiež tvrdenie navrhovateľa, že mu požičal viac
peňazí, avšak že mu stačí, ak mu vráti 7500 eur označil za nezmyselné. Ďalej poukázal na to, že
navrhovateľ sám priznal, že spolu pracovali a časť zárobku, že mu odovzdával, avšak nie na vrátenie
pôžičky.  Pokiaľ sa nejednalo o vrátenie pôžičky, nie je zrejmé, akým titulom by od neho navrhovateľ
od neho peniaze bral.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ hovoril vo svojej výpovedi o ďalšej inej spolupráci
s odporcom, táto sa však žiadnym relevantným spôsobom netýkala merita veci, t.j. poskytnutej pôžičky,
ktorú odporca nikdy nespochybnil. Mal za to, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie nové
skutočnosti, na základe ktorých by mal odvolací súd zmeniť alebo zrušiť rozsudok prvostupňového súdu.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

Odporca ako odvolací dôvod uplatnil neúplne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa v danej veci.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za
daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:



Neobstojí námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal ním tvrdenými
skutočnosťami, že časť pôžičky navrhovateľovi už vrátil. Odvolací súd zdieľa právny záver súdu prvého
stupňa, že navrhovateľ, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázal vykonanými dôkazmi, a to najmä
zmluvou o pôžičke zo dňa 08.10.2010 a výsluchmi účastníkov, že peňažné prostriedky v sume 7500,- eur
poskytol odporcovi s tým, že odporca túto pôžičku vráti v lehote do 08.11.2010 aj s dohodnutým úrokom.
V tomto smere odvolací súd odkazuje na vyhodnotenie jednotlivých dôkazov súdom prvého stupňa,
ktoré korešpondujú s obsahom spisu a preto nemal dôvod sa od ich hodnotenia odchyľovať. Odporca
vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu novú okolnosť, ktorá by mohla privodiť iné rozhodnutie v danej
veci. Jeho tvrdenie, že s navrhovateľom uzatvoril ústnu dohodu o tom, že časť pôžičky splatí tým, že mu
zo svojho zárobku bude odovzdávať sumu, odvolací súd považoval za účelové, keď navrhovateľ síce
potvrdil, že pracovali spolu s odporcom a potvrdil i to, že mu odporca odovzdal časť zo svojho zárobku,
tvrdil však, že nešlo o vrátenie predmetnej pôžičky.  Navrhovateľ uviedol, že odporca mu dlhoval vyššiu
sumu peňazí, pričom z požičanej sumy mu nevrátil ani časť a nikdy sa s odporcom nedohodol, že mu
predmetnú pôžičku na sumu 7500,- eur vráti aspoň sčasti takým spôsobom, že mu bude odovzdávať
časť zo svojho zárobku. Správne súd prvého stupňa tiež konštatoval, že odporca tvrdenie  o tom, že
časť dlžnej sumy navrhovateľovi zaplatil z titulu plnenia predmetnej pôžičky nepreukázal listinným ani
iným dôkazom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie vychádzajúc z hodnoty veci 7500,- eur, a to za  1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 237,37 eur + 1 x režijný paušál 7,63 eur, spolu 244,97 eur (§ 10 ods. 1,  § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .