{"guid": "2848320e-b57f-4d28-95b2-12702141f58a:fc053c1f-d2c0-492e-b933-a00c971c2978", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2", "spisova_znacka": "1CoP/30/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/30/2013 z 12. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. januára 2014, sp. zn. 1CoP/30/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2", "identifikacne_cislo": "8413201454", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2014-01-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc053c1f-d2c0-492e-b933-a00c971c2978", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201454
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413201454.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci navrhovateľky K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K., Ul. B. č. XXXX/X, toho času bytom W., Ul. U.-Y. č. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom v Poprade, Ul. Mnoheľova č. 17, proti odporcovi M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. B.
č. XXXX/X, zastúpenému Q.. Martinom Bašistom, advokátom v Poprade, Ul. Štefánikova č. 8, o rozvod
manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom B., nar. XX.XX.XXXX a A., nar.
XX.XX.XXXX, K., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny K., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 25/2013-34 z
05.06.2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec maloletých je povinný prispievať na výživu mal.
B. sumou XXX Eur a na mal. A. sumou XX Eur mesačne a to vždy do 20 -teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky od XX.XX.XXXX.

Dlžné výživné za obdobie od 26.09.2013 do 31.12.2013 vo výške 158,33 Eur na mal. B. a 63,33 Eur na
mal. A. je otec maloletých povinný vykonať v splátkach po 30 Eur mesačne na každého z maloletých
spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá
splátka sa stane splatnou po doručení tohto rozsudku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzavreté 26.06.1999 rozviedol. Na
čas po rozvode zveril mal. B. a mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich
výživu, a to na mal. B. sumou 100 Eur mesačne a na mal. A. sumou 70 Eur mesačne. Náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené, a preto je potrebné toto
manželstvo rozviesť.

Keďže obaja účastníci zhodne uviedli, že obe maloleté deti majú byť zverené do osobnej starostlivosti
matky, súd takto postupoval a deti do jej osobnej starostlivosti zveril.



Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových
schopností a možností oboch rodičov, je síce pravdou, že otec maloletých má vyšší príjem ako matka
maloletých, avšak deťom platí aj poistenie, neobmedzený internet a spláca aj pôžičku, ktorú si obaja
účastníci konania vzali na zakúpenie automobilu, pričom tento automobil ponechal v užívaní matky
maloletých, vzhľadom na tieto dôvody súd dospel k záveru, že výživné v sume 100 Eur na mal. B.
a v sume 70 Eur na mal. A. plne zodpovedá potrebám oboch maloletých detí, ako aj zárobkovým
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.

Keďže rodičia zhodne vyhlásili, že nežiadajú upraviť styk s maloletými deťmi, súd o úprave styku
nerozhodoval.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 veta prvá O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých, a to len proti výroku o výške
výživného.

Poukázala na to, že s rozsudkom v časti upravujúcej výšku výživného na maloleté deti rozhodne
nesúhlasí a má za to, že súdom určená výška výživného neodzrkadľuje reálny otcov finančný a
majetkový stav, a to že jeho mesačné príjmy sú neporovnateľne vyššie ako príjmy matky, pričom zároveň
treba poukázať na skutočnosť, že súd sa nijakým spôsobom nevyporiadal a nezohľadnil matkin finančný
stav v predmetnom rozsudku a to z dôvodu, že súd sa nijakým spôsobom nezaoberal tým, že matka je
na invalidnom dôchodku a jej čistý mesačný príjem spolu s takto určeným výživným nepokryje výdavky
ani na základné potreby maloletých detí. V súvislosti s tým je potrebné dať do pozornosti ustanovenie §
62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Maloleté
deti sa podľa vyššie určenej výšky výživného nebudú dostatočným spôsobom podieľať na životnej
úrovni otca, keďže výška výživného súdom určená je nepostačujúca a nepokryje ani základné potreby
maloletých detí a predovšetkým mal. B., ktorý je študentom Športového gymnázia v Košiciach a náklady
na jeho štúdium zahŕňajú aj internátne bývanie. Zároveň je otec povinný nakladať s financiami tak,
aby v prvom rade zabezpečil dôstojný život pre svoje deti, pričom výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov a teda otec je povinný platiť určené výživné, a to aj na úkor svojich osobných
výdavkov. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a výživné určil vo výške 170 Eur
pre mal. B. a vo výške 130 Eur pre mal. A..

Opatrovník maloletých navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletých poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne. Súd zohľadnil všetky predložené podklady a jeho rozhodnutie je správne a
zákonné. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., doplnil dokazovanie (§ 213 O.s.p.) opätovným
výsluchom účastníkov, oboznámením mzdového listu otca maloletých a špecifikácie výdavkov týkajúcich
sa účastníkov, ako aj maloletý detí a zistil, že odvolanie matky maloletých je čiastočne dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania matky maloletých, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené výživné na mal. B. a na mal. A., ako aj súvisiaci výrok o
trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v
odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá
O.s.p.).

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu



svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že výdavky týkajúce sa oboch maloletých detí
sú pomerne vysoké, pričom ich hodnovernú špecifikáciu predložila matka maloletých na odvolacom
pojednávaní a tieto zahŕňajú tak výdavky bežného charakteru, týkajúce sa najmä stravovania, ošatenia,
obutia, nákladov na lieky a hygienické potreby, ako aj výdavky dlhodobejšieho charakteru, ktoré sa
neopakujú každý mesiac, avšak je potrebné ich zabezpečiť spravidla na začiatku školského roka. Tieto
okolnosti sa týkajú oboch maloletých detí K., avšak výraznejšie a závažnejším spôsobom je táto otázka
aktuálna vo vzťahu k mal. B., ktorý začal študovať na Športovom gymnáziu v Košiciach, to znamená, že
ide o dieťa, ktoré v súčasnosti je už študentom strednej školy a naviac sa venuje športovej činnosti, to
znamená, že výdavky na tohto maloletého sú značne náročné a vyššie ako vo vzťahu k maloletému A..

V tejto súvislosti, najmä vo vzťahu k mal. B. je potrebné zobrať do úvahy náklady týkajúce sa
zabezpečenia športovej obuvi, športového odevu, zaplatenia povinnej poistky, keďže ide o aktívneho
športovca, zvýšené výdavky na stravu v súvislosti s výkonom športovej činnosti, zvýšené výdavky
týkajúce sa dopravy tohto maloletého dieťaťa z miesta trvalého bydliska do miesta štúdia a späť a všetky
tieto okolnosti, ktoré sú objektívneho charakteru, musia sa premietnuť aj do výšky určeného výživného.

Je potrebné konštatovať, že tieto výdavky (najmä vo vzťahu k mal. B.) nie sú takého charakteru, ktoré by
neboli spojené so štúdiom a športovou činnosťou tohto dieťaťa a nemožno ich nerozumným spôsobom
obmedzovať a takýmto spôsobom brániť v osobnostnom rozvoji dieťaťa, ktoré podľa všetkého (aspoň
podľa zatiaľ zistených okolností) má predpoklady na osobnostný i športový rast.

Pokiaľ ide o zistenie príjmových pomerov matky maloletých, tieto nie sú tak právne významné ako
zistenie príjmových pomerov otca maloletých, pretože matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť
predovšetkým osobnou starostlivosťou, ktorá je plne namieste vo vzťahu k obom maloletým deťom,
nakoľko sú vo veku, kde skutočne si osobnú starostlivosť vyžadujú. Matka maloletých je na invalidnom
dôchodku, pričom dosahuje príjem 303 Eur mesačne, poberá prídavky na deti vo výške 46 Eur mesačne
a privyrába si prácou pre poisťovaciu spoločnosť, kde sa jej darí zarobiť okolo 80 Eur mesačne.

Oveľa významnejšie je zistenie príjmových pomerov otca maloletých, ktorý nemá maloleté deti zverené
do svojej osobnej starostlivosti a v tomto smere odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením
mzdového listu otca, ktorý pracuje ako štátny zamestnanec - príslušník Policajného zboru Slovenskej
republiky, pričom podľa tohto aktuálneho výpisu mzdového listu za rok 2013 je príjem otca 932,05 Eur
mesačne čistého.

Je pochopiteľné, že u otca maloletých existujú zvýšené výdavky súvisiace s rozvodom manželstva a
s potrebou otca zabezpečiť si dôstojné bývanie, motorové vozidlo na dopravu do práce a primerané
zariadenie tak, aby mohol prijímať deti vo svojej domácnosti v čase, keď sa bude s týmito maloletými
deťmi stýkať. Na strane druhej poznajúc súčasnú sociálnu situáciu a cenovú situáciu v našom štáte a
výdavky, ktoré sa spravidla viažu na maloleté deti vo veku, v akom sú aj mal. B. a mal. A., je potrebné
rozhodne konštatovať, že výživné vo výške 100 Eur na mal. B. a vo výške 70 Eur na mal. A. nemôže
postačovať a uspokojovať ani základné rozumné potreby týchto maloletých detí.

So zreteľom na príjmové pomery otca i na objektívne potreby maloletých detí v zmysle vyššie uvedeného,
bude rozumné pokiaľ dôjde k zvýšeniu výživného oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak, aby pre mal.
B. to bola suma 150 Eur mesačne a pre mal. A. suma 90 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti



rozsudku o rozvode manželstva, ktorý sa stal právoplatný 25.09.2013, to znamená, že výživné je možné
určiť od 26.09.2013.

Ako bolo vyššie naznačené, je nepochybné, že obe maloleté deti, ale zvlášť mal. B., sú vo veku a v
takom školskom zaradení, ktoré si vyššie výživné než to stanovuje súd prvého stupňa vyžaduje.

Preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, teda vo výroku o výživnom pre maloleté deti K. a upravil toto výživné na výšku 150 Eur mesačne
pre mal. B. a na výšku 90 Eur mesačne na mal. A..

Zároveň bolo potrebné ustáliť výživné dlžné, a to za obdobie od 26.09.2013 do 31.12.2013, nakoľko
výživné za mesiac január, v ktorom rozhodoval odvolací súd  v predmetnej veci, ešte nie je splatné,
pričom u mal. B. dosahuje toto dlžné výživné výšku 158,33 Eur, ktorá je rozdielom proti otcom
platenému výživnému, ktoré určil súd prvého stupňa a zvýšeným výživným, ktoré ustálil odvolací súd,
vrátane alikvotnej časti mesiaca september 2013, teda obdobia od 26.09.2013 do 30.09.2013, čo spolu
predstavuje spomínanú sumu 158,33 Eur.

Rovnakým spôsobom ustálil odvolací súd dlžné výživné aj vo vzťahu k mal. A., kde zvýšené výživné je o
20 Eur oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo predstavuje sumu 60 Eur a alikvotná časť výživného
za mesiac september 2013 predstavuje sumu 3,33 Eur, čo spolu predstavuje sumu 63,33 Eur. U mal.
B. došlo k zvýšeniu o 50 Eur, to znamená, že ide o zvýšenie o sumu 150 Eur za tri plné mesiace, teda
mesiace október, november a december 2013 a za alikvotnú časť mesiaca september 2013 je to suma
8,33 Eur, čo spolu predstavuje spomínané dlžné výživné vo výške 158,33 Eur u mal. B..

Zároveň odvolací súd povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. aj primerané splátky tohto dlžného výživného
po 30 Eur mesačne na každého z maloletých, ktoré bude otec maloletých splácať spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka tohto
dlžného výživného je splatná po doručení tohto rozsudku odvolacieho súdu.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p., ako aj § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré
bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých (ktoré je v súčasnosti
predmetom konania), má takýto charakter, a preto odvolací súd vyslovil, že sa náhrada trov konania
nepriznáva žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/25/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8c652c65-b7d3-478a-bdfd-d3145aa3aa46:36a97341-ce91-49bc-bc53-1752b432c8d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8414201381.1", "spisova_znacka": "17CoP/25/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/25/2014 z 8. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8414201381.1"}]}