Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/32/2014 z 12. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. mája 2014, sp. zn. 2CoE/32/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3213206027.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/32/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3213206027.1 | 2014-05-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e54b0e9-85c4-4bab-87a7-83bbfb96a9d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3213206027.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213206027
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213206027.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752,
so sídlom 824 96 Bratislava 26, Mliekarenská č. 10, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 04, Kubániho 16, IČO 47 233 516 proti povinným: 1/ I. Q.,
2/ N. Q., obaja bytom L. H. č. XXX, o vymoženie 2.566,75 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/544/2013 - 14 zo dňa 09. januára 2014,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana,
so sídlom Exekútorského úradu Humenné o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-
PC-1244/13-LP zo dňa 29. apríla 2013, vykonateľný dňa 03.08.2013. Medzi oprávneným (ako veriteľom)
a povinným (ako dlžníkom) bola dňa 01.02.2012 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú súd
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Oprávnený uzatvoril s povinnými 1/ a 2/ rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXX dňa 01.02.2012. Rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými
sa oprávnený a povinní dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44
130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, alebo b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01
Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky súd
prvého stupňa vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho viedli
nasledovné dôvody: Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o
rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy,
ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť
ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinnými ako
dlžníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.



Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), r), 5, Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne
dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či
úpravy. Možnosť povinných neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy je podľa
názoru súdu len formálnou možnosťou, nakoľko je nepochybné, že povinní rozhodcovskú zmluvu
dostali spoločne so zmluvou o úvere, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne
boli následne len dopísané údaje o povinných, číslo zmluvy, dátum a miesto podpisu a v zmluve o
úvere tiež výška poskytnutého úveru s uvedením jednotlivých súm (splátky, RPMN, úrok, poplatok
za úver) a dátumu splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Takto vypísané tlačivá nie je možné
považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani prípade rozhodcovskej zmluvy.
Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy bod 3., z ktorého vyplýva, že veriteľ
poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, teda že dôsledkom jej uzatvorenia je
možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory ďalej môžu byť riešené aj v súdnom konaní
a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru
súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu, pričom
dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti
riešenia sporov. Takto definované poučenie povinných o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,
poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za
primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinným uviedol, že bude rozhodovať
rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho
nie je jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr.
všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Teda spotrebiteľovi v tomto prípade
nebola poskytnutá dostatočná miera ochrany a spotrebiteľ nedokáže ani po takomto poučení poukázať
na nekalosť zmluvnej podmienky. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nesprávne právne vec posúdil. Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú a neplatnú podmienku, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či
táto zmluvná podmienka bola alebo nebola dohodnutá individuálne. V prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp.
inej zmluvy, nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej
zmluvy) a povinní mali možnosť od nej odstúpiť, rovnako mohli namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom
konaní, či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že súd sa nezaoberal významom
a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Formálnosť rozhodcovskej zmluvy súd
vyvodzuje z vypĺňania návrhu rozhodcovskej zmluvy, z predloženia rozhodcovskej zmluvy spolu so
zmluvou o úvere. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinní urobili dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužili možnosť od
danej zmluvy odstúpiť (ktorá možnosť im bola daná v bode 7. rozhodcovskej zmluvy). Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý posudzoval otázku jednostranného
„zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Namietol, že súd prvého stupňa vychádzal len z
ničím nezdôvodniteľnej domnienky o tom, že nejde o individuálnu dohodu, a to z predloženej



predtlačenej zmluvy. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo
vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých
zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná,
vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu
zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať
význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Navrhol, aby krajský
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p..

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že
ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o
zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinnými
ako dlžníkmi je teda typizovanou formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje povinných, číslo
a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinných o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým,
že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k
rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený
povinným uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť
rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie
rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa



vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od
zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku
dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý
založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .