{"guid": "28434399-3057-4740-b99e-8f4a8d424086:1c234198-2142-4154-9b36-658431b436cc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1", "spisova_znacka": "21Co/31/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/31/2014 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. marca 2014, sp. zn. 21Co/31/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1", "identifikacne_cislo": "8612209661", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "nazov": "§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c234198-2142-4154-9b36-658431b436cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/31/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209661
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne MVDr. M. M., rod. T., nar. X.X.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovaný GE Money, a.s., Bottova
7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpenej advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 144/2012-69 zo dňa 17.7.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e    sa rozsudok.

II. Žalovaný  j e    p o v i n n ý   nahradiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi žalobkyne
JUDr. Ambrózovi Motykovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 81,46 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len  „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere a
ďalších úverových produktoch uzatvorená medzi účastníkmi dňa 23.11.2007 číslo: 02000097 je v časti
Dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej v „Spoločných ustanoveniach“  Zmluvy o úvere neplatná. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovaná  je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 490,02 Eur
na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vedeného  v  F.,  a.s., exp. F., č. ú. XXXXXXXXXX,
VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom rozhodol, že žalovaná   je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník  súdny poplatok  v sume 132,50 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacieho návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom
vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny petit, teda to, čoho sa
navrhovateľ v konaní domáha a súvisí s riešením otázky, či sa týmto petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho
záujmu predpokladá posúdenie, či je podaný určovací návrh vhodným, správne zvoleným a prípustným
procesným nástrojom ochrany jeho práva.

Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaná začala  realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo môže dochádzať, vo veci naviac bolo vydané
predbežné opatrenie č. k. 6C/144/2012-18 zo dňa 11.1.2013) bez právneho dôvodu k zásahu do



jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre
dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl).

Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne poukazovali veriteľovi.

Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať
výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná
pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

Zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 23.11.2007 mal súd za preukázané, že
žalobkyni bol žalovanou poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 155.000,- Sk (5.145,06 Eur).
Touto zmluvou naviac žalovaná vopred vnútila pripraveným predtlačeným tlačivom konajúcej osobe -
žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to uzatvorenie úveru.
Ako to vyplýva z predtlače zmluvy, konajúca osoba - žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým podpisom
na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená
zo strany žalovanej o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom
žalobkyne mal súd zistené, že táto je neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu
zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto
svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne  vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovanou.

V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,  sp. zn. 6
MCdo  9/2012,   kde    práve   bolo  poukazované,  že rešpektovanie  princípu
„ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda
aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach
zo mzdy, toto ustanovenie bolo žalobkyni vnútené, pretože nemala inú možnosť podpisu úverovej zmluvy
bez toho, aby podpísala celý formulár. Dohoda o zrážkach je zakomponovaná do spoločných ustanovení,
ktoré sú uvedené podstatne menším písmom než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere, naviac v
texte odkazuje na Občiansky zákonník bez konkrétneho ustanovenia a čísla zákona. Ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že tieto
už po prvom vzhliadnutí odrádzajú, znechucujú či znemožňujú dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac
o spotrebiteľoch vo vyššom veku. Súd poukazuje na to, že žalovaná pri dodržaní  elementárnych
zásad poctivého obchodného styku mohla a mala ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká
vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí
takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd v  ďalšom má za to, že uvedený postup žalovanej sa dá s poukazom na už uvedené dôvody
kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu
ochranu.“



Poukázal na ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1, 2, 53
ods. 1, 54 ods. 1, 37 ods. 1  zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 3 ods. 2,
5, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a §§ 80 písm.
c), 153 ods. 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný, ktorý bol úspešný, si neuplatnil náhradu
trov konania a žalobcovi nevzniklo právo na ich náhradu a tak prvostupňový súd  účastníkom konania
náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol,  aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu
zamietol poukazujúc na to, že zmluva o úvere má všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom na
rozdiel od žalobkyne žalovaný žiadnu povinnosť neporušil. Žalobkyňa neprejavila záujem o prečítanie
zmluvy a to nemôže byť vyhodnotené ako jeho postup v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ nemožno na predmetnú vec aplikovať. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.

V odvolaní ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože prvostupňový súd len
všeobecne uviedol, že zmluva úverová obsahuje neprijateľné podmienky pričom ich ale žiadnym
spôsobom nekonkretizuje a vzhľadom na formulárovú zmluvu považuje zmluvu za neplatnú. Žalobca
poukazuje na to, že vo väčšine prípadov sú v spotrebiteľskom práve používané formulárovej zmluvy.
Druhá strana má vždy možnosť zmluvu prijať alebo odmietnuť uzavretie zmluvy,  a preto zo samotných
formulárov typ zmluvy ešte nezakladá neplatnosť zmluvy ako takej.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa navrhujúc rozsudok ako správny potvrdiť. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“)  preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,  ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p.,  bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s ust.  § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým,  že oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní
vopred a dospel k záveru,  že  rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku  správny.

Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to v rámci spoločných ustanovení Zmluvy o úvere.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo F.)
o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť
plniť (čl. 12). Vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a žalovaná nemá možnosť ich priamo zastaviť (čl. 14),
hoci sa o to pokúšala (čl. 13). Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez
ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Jej právo je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly
súdom nastaviť aj na poplatky neuvedené alebo nedostatočne transparentné v sadzobníku poplatkov.
Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly  mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka
na poplatok za vedenie účtu, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie  pre spotrebiteľa, ktoré by
bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa
(porov.rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12). Sporná dohoda umožňuje dodávateľovi siahnuť
na majetok dlžníka na úroky z omeškania (O,1% denne t.j. 36,5% p.a.), ktoré sú v rozpore s kogentným
ustanovením zákona (§ 517 ods.2 OZ).

Žalovaný obhajuje nemožnosť aplikácie ust. § 52 a nasl. OZ z dôvodu, že spotrebiteľskou zmluvou bola
iba zmluva taxatívne vymedzená v Občianskom zákonníku.

Na postavení žalobkyne ako spotrebiteľky nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože
súdu nič nebráni judikovať nekalú zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ
zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve podľa Obchodného zákonníka pozri § 23a
zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré za spotrebiteľské považuje explicitne aj zmluvy
podľa Obchodného zákonníka).



Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej  zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu  práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia je neplatnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013).
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).
S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).
V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe  dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, X. U./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v



zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Uvedenie menšieho písma v závere textu zmluvy  tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým
je dohoda o zrážkach zo mzdy   a ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne  nadiktovať
výšku pohľadávky za účelom  mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa  , hodnotí odvolací súd ako
nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni  poskytnúť ochranu. Rozhodne
takáto závažná klauzula  nemala byť uvedená  v závere zmluvy a drobným písmom. Priemerný
spotrebiteľ sa celkom  dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom v závere textu zmluvy sú
už menej závažné a menej podstatné  ujednania a tak podcení túto časť zmluvy. K drobnému písmu
porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci  I. ÚS 342/09.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvnýchstrán a porušovanie zmluvnej slobody.

Formulácia  klauzuly o zrážkach zo mzdy  sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax.  Zákonodarca  priznal takémuto konaniu  nielen rozpor  s
imperatívom dobrých mravov  ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať  klauzulu ako neplatnú
(§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ  v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve  a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aj iné právne úkony majú základ v zákone  a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a ii). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula
vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa  zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok  a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1O.s.p. v spojení  s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nahradiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr.
Ambrózovi Motykovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 81,46 Eur, a to za vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 60,07 Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur a 20% DPH (13,58 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/144/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}, {"guid": "f66fcaa3-f1e8-41b9-aab9-3106302773b8:772625c8-9462-4da5-9fca-5b35a0e293b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.1", "spisova_znacka": "1Co/27/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/27/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6f2230c5-9fa6-4288-8393-2a15e88199e2:e01d57b6-c632-41a9-a7f8-31ae71dfc7d9", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7220205955.15", "spisova_znacka": "K2-37C/36/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-37C/36/2020 z 5. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7220205955.15"}]}