Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/272/2016 z 26. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2017, sp. zn. 15Co/272/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6214209501.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/272/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6214209501.1 | 2017-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 54 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a92b4baf-c79d-409c-81dc-f089e723e0f0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6214209501.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/272/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214209501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214209501.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: L. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX,XXX XX S. G., zast. splnomocneným zástupcom A. L. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, XXX XX S. G., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05 04. 2016, č. k. 11C/9/2014-97, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, dňa 29.10.2014, sp. zn. SR 09025/14.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobou podanou dňa 22.12.2014 na miestne
príslušnom súde a v lehote do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, v zmysle právnej úpravy
§ 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
(ZoRK) sa žalobca domáhal podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) cit. zákona zrušenia rozhodcovského rozsudku,
t.j. popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

2. Okresný súd mal preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 21.08.2012 v spojení s úverovou zmluvou č. 614901118 zo dňa 21.08.2012, ktorých
zmluvnými stranami boli terajší žalobca v postavení úverového dlžníka a terajší žalovaný v postavení
úverového veriteľa. Žalobca uzavrel úverovú zmluvu ako spotrebiteľ, potom sa môže domáhať takej
ochrany aká prináleží len spotrebiteľovi. Od 01.01.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj
dojednanie rozhodcovskej zmluvy tak, že spory s dodávateľom budú výlučne riešené v rozhodcovskom
konaní.

3. Súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú v celom rozsahu, pretože predmetná rozhodcovská
zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a ako taká je absolútne neplatná. Hoci rozhodcovskú zmluvu uzavreli žalobca a žalovaný
na samostatnej listine, jej obsahom je úprava podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy, napriek
tomu ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú, pretože možnosť voľby spotrebiteľa medzi



rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom je podľa názoru súdu len klamlivá.
Znenie rozhodcovskej zmluvy preferuje rozhodcovské konanie, čo vyplýva z toho, že možnosť zahájiť
konanie na všeobecnom súde je vylúčená v prípade právomoci rozhodcovského súdu už založenej
skôr začatým rozhodcovským konaním. Z pohľadu spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním, pretože spotrebiteľ musí byť chránený pred oboma. Preto, ak dodávateľ inicioval
konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre
spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie mohol zastaviť, alebo odložiť, takúto možnosť rozhodcovská
zmluva nepripúšťa a nemožno ju vyvodiť ani z možnosti odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote
10 dní od jej uzatvorenia. Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a k
prejednaniu sporov medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Okresný súd predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil podľa § 45 ods. 1 písm. e) v spojení s prechodným ust § 73 ods. 1, 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2015 a
nahradil doterajší zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalšími námietkami žalobcu sa
okresný súd nezaoberal so zreteľom na to, že ust. § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, určuje ďalší postup v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku - vec bude po právoplatnosti
rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v
súdnom konaní.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov však neuplatnil a žiadne trovy mu ani
nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola uvedená na
samostatnej listine oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. O neprijateľnú zmluvnú podmienku by išlo
najmä v takom prípade rozhodcovskej doložky, ktorá nie je jasne formulovaná a je skrytá v ostatnom
texte podmienok, takže si spotrebiteľ neuvedomil dôsledky jej podpísania. Rozhodcovská zmluva,
ktorá založila legitimitu rozhodcovského konania nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a nie je možné považovať ju za neplatnú. Ide o tzv.
nevýhradnú zmluvu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Prípustnosť rozhodcovského
konania (mimosúdneho konania) vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.

7. V danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí odôvodnenie
rozhodcovského rozsudku. Stály rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti. Konanie
na rozhodcovskom súde je písomné, žalobca o ústne pojednávanie nepožiadal napriek tomu, že takéto
právo mu vyplývalo z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd bol tak dostupný
obom zúčastneným stranám.
V rozhodcovskom rozsudku je uvedené poučenie pre žalovaného, že žalovaný sa môže k žalobnému
návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do 10 dní od doručenia. Ak v
nej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský
súd pokračuje ďalej v konaní. Žalobcovi bol tak ešte počas rozhodcovského konania daný priestor na
vyjadrenie sa a na obhajobu a tieto práva mu neboli žiadnym spôsobom odopreté. Ak žalobca toto právo
nevyužil je nespravodlivé odvolávať sa na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, nakoľko k
uvedenému porušeniu nedošlo. Rozhodcovský súd nemal dôvod mať pochybnosť o dôvodnosti nároku
veriteľa, najmä s ohľadom na nečinnosť dlžníka (spotrebiteľa), ktorý v rozhodcovskom konaní nepodal
žalobnú odpoveď a teda sa žiadnym spôsobom k žalobnému návrhu nevyjadril, aj keď mu táto možnosť
bola daná.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.



10. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 05.04.2016, odvolanie žalobcu bolo podané dňa
20.05.2016 a vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 27.06.2016, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne právne posúdil.

13. Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že rozhodcovská zmluva je
koncipovaná ako formulárová, pripravená vopred, predložená na podpis v umelo vyvolanej časovej
tiesni bez náležitého vysvetlenia jej podstaty, spolu so zmluvou o úvere. Súd považuje za evidentné,
že predmetné ustanovenie čl. II. rozhodcovskej zmluvy (doslovne je citované v odôvodnení rozsudku
okresným súdom) o alternatíve riešenia sporov zo zmluvy o úvere vzniknutých medzi účastníkmi
pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, je výlučne formálneho charakteru majúce za účel
vyvodiť dojem možnosti rozhodnutia dlžníka (spotrebiteľa).Znenie rozhodcovskej zmluvy však preferuje
rozhodcovské konanie a pri komplexnom posúdení je zrejmé, že cieľom a účelom vyhotovenia
predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebola iniciatíva riešenia sporu, ale rýchleho priznania nároku
rozhodcovským súdom bez náležitého posúdenia veci.

14. Odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
Nakoľko však žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby
o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací
súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.
zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)



Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).