Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/113/2011 z 18. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. januára 2012, sp. zn. 23CoE/113/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811203257.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/113/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811203257.1 | 2012-01-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 57 ods. 2 EP, § 44 ods. 2 EP, § 219 ods. 1 OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 4 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/314a8170-4910-413d-90b0-b99959414e0d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811203257.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/113/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811203257
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811203257.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Timcsák,
advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 44430043, proti povinnej: V. F., bytom S.
M. XXX, o vymoženie 35,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 16Er/580/2011-27 zo dňa 14. júla 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1
písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 24.02.2011 navrhol vykonanie exekúcie proti povinnej
na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom
JUDr. Bohumírom Zaujcom dňa 08.03.2010. Toto rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 13.07.2010. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa
28.09.2007 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá poistná zmluva č. 4449400009, na základe
ktorej vznikla oprávnenému pohľadávka pozostávajúca z dlžného poistného a úroku z omeškania.
Podľa čl. II zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Obč. zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom
Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98, v ktorom
sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že
má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Dospel k záveru, že tento
právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Preskúmaním článku
XV. časť - ROZHODCOVSKÉ KONANIE, bod 1., 2. a 5. VPP, vzhliadol súd prvého stupňa v takto
ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie o spôsobe voľby rozhodcovského
súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej
pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory
riešiť je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať ako celok, resp. odmietnuť. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho



výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach
a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a/ za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Vzhľadom na to,
že súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez toho,
aby pre vydanie takéhoto rozhodnutia boli splnené podmienky, uznesenie trpí vadou v zmysle § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. a zároveň porušuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 147/2009 zo dňa
29.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Namietal, že súd prvého stupňa bol z hľadiska
skúmania zákonnosti exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať výlučne splnenie procesných podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol
oprávnený posudzovať či sú podmienky spotrebiteľskej zmluvy pre spotrebiteľa neprijateľné, resp. či
je vôbec rozhodcovská doložka platne dojednaná. Nakoľko okolnosti posudzoval a vyhodnocoval na
základe § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom v dôsledku toho vydal aj uznesenie, je
zrejmé, že konal a rozhodoval nad rámec § 44 ods. 2 Ex. por., čím ho porušil, zároveň porušil čl. 2 ods.
2 ústavy. Arbitrážny rozsudok zo dňa 08.03.2010 spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Má účinky právoplatného rozsudku, a môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 a nasl. zákona
o rozhodcovskom konaní, pokiaľ sa tak nestane sú výroky rozhodcovského rozsudku záväzné pre
všetkých účastníkov a pre všetky orgány. Následne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo 147/02 zo dňa 10.06.2003. Nakoľko súd prvého stupňa v konaní o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie posudzoval a vyhodnocoval tak dôvodnosť nároku oprávneného na zaplatenie
peňažnej sumy priznanej Arbitrážnym rozsudkom, ako aj otázku platnosti rozhodcovskej doložky medzi
oprávneným a povinnou z hľadísk § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, čím posudzoval vecnú správnosť
Arbitrážneho rozsudku, je zrejmé, že uznesením porušil § 35, zákona o rozhodcovskom konaní, za
použitia § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní vo väzbe na § 159 ods. 2 a 3 O.s.p., ako aj §
40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by aj rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nezakladalo by to oprávnenie súdu zastaviť exekúciu v zmysle § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo
znamená, že nešlo o neprijateľnú podmienku. Povinná svojím podpisom na konci všeobecných poistných
podmienok dňa 28.09.2007 potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi
súhlas a následne obdržala jedno vyhotovenie. Osobitné zmluvné dojednania pritom povinná podpísať
nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp.
zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní
povinným by rozhodcovská doložka nebola vznikla. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade
bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia povinnej, nešlo ani o neprijateľnú podmienku,
keďže povinná mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený
zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Povinná nevyužila svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Oprávnený mal
za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, a ako taká vylučuje, aby
bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. V predmetnom prípade bolo rozhodcovské
konanie výlučne písomné s tým, že obe strany mali rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a
to prostredníctvom písomných podaní. Miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale stály
Arbitrážny súd Košice v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Povinná
mala možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 rokovacieho poriadku
Arbitrážneho súdu Košice. V danej veci je neaplikovateľné aj rozhodnutie C-40/08, nakoľko Arbitrážny
rozsudok nebol vydaný bez účasti povinnej. Mal za to, že použitie predmetných rozhodnutí ESD v tejto
veci preto nemá žiadne opodstatnenie. Rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá platne,
a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Namietal tiež



vydanie napadnutého uznesenia bez toho, aby súd uskutočnil pojednávanie, riadnym spôsobom vykonal
dokazovanie a umožnil oprávnenému sa k vykonaným dôkazom vyjadriť. Nejde pritom o prípad, v ktorom
by súd nemusel vec prejednať na pojednávaní. Poukázal na uznesenia Krajského súdu Košice č.k.
4Co/145/2010-38 zo dňa 20.05.2010, č.k. 2Co/225/2010-143 zo dňa 19.08.2010 a uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 14Co/172/2010-51 zo dňa 31.08.2010. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vyhovie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.

Exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý
z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/
alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Exekučnému súdu sa zároveň už pri rozhodovaní o udelení poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por.
ukladá preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Exekučný súd v zmysle uvedeného skúma aj materiálnu správnosť exekučného
titulu, teda posudzuje, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 Obč. zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej
poistnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 3 Obč. zákonníka) exemplifikatívne vypočítava neprijateľné
podmienky. Exekučnému súdu však nič nebráni posudzovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve aj podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda
nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 alebo
okruhu v Obč. zákonníku. Neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a nerovnováha
musí byť v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť v preskúmavanej veci je naplnená zároveň aj tým,
že predmetná poistná zmluva vo Všeobecných poistných podmienkach upravuje že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Pokiaľ bol vo veci vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý vychádzal z neplatnej rozhodcovskej doložky,
súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.