Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/51/2017 z 19. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. decembra 2017, sp. zn. 17CoP/51/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3116220678.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/51/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3116220678.1 | 2017-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/492c2c67-4a34-4476-972e-8f86acee2f0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3116220678.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/51/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220678
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116220678.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu R., proti žalovanej A., právne
zastúpenej E., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2017, č.k. 11Pc/17/2016-33, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že vyživovacia povinnosť žalobcu
voči žalovanej, ktorej rozsah bol naposledy upravený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
26P/29/2011-45 zo dňa 05.12.2012 vo výške 75 eur, zanikla dňom 01.09.2016. Výrokom II. nepriznal
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom podaným
na súd dňa 16.11.2016 sa žalobca domáhal zrušiť vyživovaciu povinnosť k žalovanej určenú rozsudkom
Okresného súdu Trenčín, č.k. 26P/29/2011-45 zo dňa 05.12.2012, v zmysle ktorého bol žalobca povinný
prispievať na výživné žalovanej sumou vo výške 75 eur vždy k 15. dňu k mesiaci s účinnosťou od
10.10.2011. V žalobe uviedol, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX ukončila štúdium na S. Vzhľadom k
uvedenému je toho názoru, že žalovaná je schopná sa sama živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej
zanikla. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: žalovaná je dcérou žalobcu, uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/29/2011-45 zo dňa 05.12.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť
prispievať na výživu žalovanej sumou 75 eur mesačne. Zo správy G. zistil, že žalovaná ukončila štúdium
na tejto škole dňa XX.XX.XXXX, žalovaná má uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Z. na
pozíciu kníhkupec s mesačným príjmom 500 eur brutto, má spolu s priateľom uzatvorenú nájomnú
zmluvu na byt s mesačným preddavkom za nájom vo výške 580 eur. Súd s poukazom na § 62 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine návrhu žalobcu vyhovel a určil, že vyživovacia povinnosť počnúc dňom
XX.XX.XXXX zanikla, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá len do času, kým nie sú
schopné samé sa živiť. Súd rozhodol podľa § 257 CSP o trovách konania tak, že úspešnému
žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
žalovaná. Uviedla, že je nesprávne, keď súd neakceptoval, aby bolo výživné zrušené odo dňa
právoplatnosti rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti, nakoľko žalobca neuviedol, od akého dňa
žiadal zrušenie výživného. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Má za to, že v návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí
byť uvedené, od akého dňa sa navrhuje zmena, resp. zrušenie výživného. Zdôraznila, že pri plnoletých



oprávnených musí byť súčasťou petitu výrok o dni, od ktorého navrhovateľ žiada zrušiť výživné, pričom
pokiaľ by uvedený nebol, súd ho nemôže doplniť a potom by mal rozhodnúť tak, že by v rozsudku deň
uvedený nebol a účinky rozsudku by sa viazali na deň jeho právoplatnosti, pretože platí, že pokiaľ nejde o
maloleté dieťa ako oprávneného, potom je súd návrhom viazaný. Určenie dátumu zrušenia výživného je
dôležité predovšetkým z toho dôvodu, že ak sa tak deje spätne, potom je plnoletý povinný vrátiť výživné,
ktoré presahuje priznanú mieru. Obdobne podľa R 4/1976 náležitosťou návrhu na zníženie alebo
zrušenie súdom určenej povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela je aj uvedenie údaju
o tom, odkedy má byť táto zmena uskutočnená. Záverom žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Schopnosť samostatne
sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje
potreby (hmotné, kultúrne, podľa judikatúry vrátane bytovej).

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Odvolací súd reagujúc na námietku žalovanej uvedenú v odvolaní, že v návrhu na zmenu rozhodnutia
o výživnom musí byť uvedený deň, od akého sa navrhuje zmena, zdôrazňuje, že z obsahu návrhu
žalobcu na zrušenie vyživovacej povinnosti je zrejmé, od kedy žiada vyživovaciu povinnosť zrušiť.
Žalobca v návrhu poukázal na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX žalovaná ukončila štúdium na S., pričom
uviedol, že má za to, že jeho vyživovacia povinnosť týmto voči žalovanej zanikla, nakoľko nadobudla
schopnosť sama sa živiť.

9. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských
vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach
a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Vyživovacia povinnosť sa odvodzuje z
rodinnoprávneho vzťahu a z povinnosti navzájom si pomáhať, ktorá existuje medzi subjektmi týchto
vzťahov. Podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom spočíva v konkrétnych prejavoch rodičovskej
povinnosti, a to vo vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je stanovené
priamo zákonom, pričom súd pri zrušení vyživovacej povinnosti iba deklaruje, či došlo alebo nedošlo ku
schopnosti dieťaťa samé sa živiť.

11. Účelom § 62 ods. 1 zákona o rodine je stanovenie času, dokedy rodičom trvá ich zákonná povinnosť
plniť vyživovaciu povinnosť k ich deťom, pričom má sa zabezpečiť, aby žiadna osoba, ktorá nemá
schopnosť sama sa živiť, nezostala bez zabezpečených základných ľudských potrieb (a samozrejme
v rozsahu požadovanom zákonom - dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak by žalovaná poberala výživné až do právoplatnosti rozhodnutia o
zrušení výživného, hoci má schopnosť sama sa živiť a preukázateľne už dosahuje príjem z pracovného
pomeru, bol by popretý účel poskytovania výživného a dochádzalo by k profitovaniu z výživného. Súd
preto musí zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinkami od toho dňa, keď odpadli podmienky na jej ďalšie



trvanie (t.j. keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť), a to i spätne. Takýto záver vyplýva aj
z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 473/2012 z 18.09.2012. Odvolací súd sa pre vyššie
uvedené stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči
žalovanej zanikla dňom XX.XX.XXXX.

12. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovanej neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).