Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/22/2018 z 6. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 6. novembra 2018, sp. zn. 5CoP/22/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4616206717.1 Krajský súd Nitra | 5CoP/22/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4616206717.1 | 2018-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/751aea77-6b40-46c6-afa5-f955ceead829 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4616206717.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206717
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616206717.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. H., nar. XX. Q.
XXXX, bytom u matky, zast. procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: C.. Y. H., nar. XX. T. XXXX, bytom G. XXXX/XX, U., zast.
advokátom: I.. M. T., N. XXX/X, C., a otca: H. H., nar. X. N.A. XXXX, bytom T. Dr. A. G. XXXX/XX, W. I.,
zast. splnomocnenkyňou: S. F., nar. X. I.a XXXX, bytom H. XXX/X, W. R., o zvýšenie výživného a zmenu
úpravy styku, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. decembra
2017 č. k. 9P/203/2016-280, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len "CSP" a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
"CMP" rozsudkom zo dňa 13. decembra 2017 č. k. 9P/203/2016-280 zmenil rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 7P/31/2013-116 zo dňa 27. septembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 11CoP/41/2013-167 zo dňa 16. decembra 2013 v znení uznesenia Krajského súdu v
Žiline č. k. 11CoP/41/2013-186 zo dňa 28. apríla 2014 v časti výživného a úpravy styku otca s maloletým
I. H., nar. XX. Q. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. H., nar. XX. Q.
XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.30 hod. do nedele do
17.00 hod. s tým, že ak sa stretnutie nebude môcť zrealizovať z vážnych dôvodov, v prípade ochorenia
dieťaťa preukázaných lekárskou správou, rodičia sú si povinní túto skutočnosť oznámiť bezodkladne,
najneskôr 24 hodín pred začatím styku, v takom prípade sa stretnutie uskutoční v náhradnom termíne,
a to v nasledujúcom kalendárnom týždni v rovnakom rozsahu, - v období Vianočných sviatkov každý
párny kalendárny rok od 23. decembra od 16.30 hod. do 30. decembra do 17.00 hod., každý nepárny
kalendárny rok od 30. decembra od 16.30 hod. do 6. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00
hod., v období Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku od 16.30 hod. do utorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod., v období jarných prázdnin každý kalendárny
rok, ak pripadne styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom na víkend na konci týždňa jarných prázdnin, od
stredy týždňa jarných prázdnin od 16.30 hod. do nedele do 17.00 hod., a ak pripadne styk navrhovateľa
s maloletým dieťaťom na víkend pred začiatkom týždňa jarných prázdnin, od nedele predchádzajúcej
týždňu jarných prázdnin od 17.00 hod. do stredy týždňa jarných prázdnin do 17.00 hod., v období letných
prázdnin každý kalendárny rok od 1. júla od 16.30 hod. do 15. júla do 17.00 hod., a od 15. augusta od
16.30 hod. do 31. augusta do 17.00 hod. Otec maloleté dieťa prevezme a po ukončení styku odovzdá
matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a stretnutie s otcom



umožniť. Matka je povinná umožniť telefonický kontakt otca s maloletým dieťaťom, mimo určeného
styku, v časovom období medzi 18.00 hod. - 19.00 hod. v každú stredu a sobotu a súčasne informovať
navrhovateľa o zdravotnom stave a dennom režime dieťaťa. Počas styku otca s maloletým dieťaťom
mimo víkendových stretnutí je otec povinný informovať matku o zdravotnom stave a dennom režime
dieťaťa v časovom období medzi 18.00 hod. - 19.00 hod. každú stredu a sobotu, v období styku otca s
maloletým dieťaťom počas víkendových stretnutí v sobotu v časovom období medzi 18.00 hod. - 19.00
hod., a súčasne umožniť telefonický kontakt matky s maloletým dieťaťom. Ďalej súd prvej inštancie zvýšil
výživné otca na maloletého I. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne s účinnosťou od
1.10.2016 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.11.2017 na
I. H., nar. XX. Q. XXXX vo výške 560 eur sa otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 40
eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 24 ods. 4, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1 a
3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a § 52, § 121 CMP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že zákonné ustanovenia vymedzujú, že
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností
oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti
rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor
nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného
vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k
úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo
k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú
(resp. nikdy nežili), či dokonca ku korekcii skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny
pomerov. Vo všetkých uvedených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia
rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a
povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na
dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť
pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci
dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho
osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s
takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove
realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má
potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča
oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie pomocné hľadiská (rozsudok Krajského súdu
v Trnave č. k. 10CoP/7/2015-103 z 26.08.2015).

4. Matka i otec maloletej v konaní opakovane uvádzali odlišné predstavy o výške výživného a úprave
styku. Napriek tomu, že sa počas konania čiastočne zhodli na niektorých požiadavkách (viď návrh otca
i protinávrh matky z č. l. 214 až 218), nakoniec od čiastočnej dohody ustúpili a prezentovali samostatné
návrhy v časti výživného i úpravy styku, kedy smerodajné boli návrhy v podaní otca zo dňa 16.10.2017
(č. l. 240) a vyjadrenia matky i otca na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017.

5. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou zmeny pomerov od poslednej úpravy styku a výživného v tzv.
rozvodovom rozsudku. Len pri preukázanej zmene pomerov môže dôjsť k zmene pôvodnej úpravy z
rozsudkov Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu v Žiline.

6. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že čistý mesačný príjem otca v čase pôvodnej úpravy
predstavoval 997,12 eur a matky 523,37 eur, pričom matka poberala aj rodičovský príspevok. Výdavky
na materskú školu, ktorú maloletý v tom čase navštevoval, pozostávali z mesačného príspevku na
stravné v školskej jedálni 23,52 eura, mesačného príspevku na režijné náklady v školskej jedálni 0,50
eura, mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole 13 eur,
príspevku na kultúrne a športové podujatia 12 eur ročne, príspevku na školské potreby 5,50 eura ročne,
príspevku SRRZ - RZ 16 eur ročne, príspevku na hygienické potreby 10 eur ročne. Maloletý bol v



tom čase liečený na kožnej ambulancii s inverznou formou psoriázy s odporúčaním na balneoterapiu
a prímorský pobyt.

7. Od pôvodnej úpravy styku a výživného do času rozhodovania v tomto konaní uplynuli takmer 4 roky.
Maloletý bude mať XX.XX.XXXX sedem rokov a je zjavné, že za ten čas došlo k zmene jeho denného
režimu i navýšeniu výdavkov na jeho osobu. Maloletý od septembra 2016 navštevoval predškolskú triedu
v materskej škole a od septembra 2017 navštevuje základnú školu. V konaní bolo tiež preukázané, že
navštevuje logopéda, ortopéda, začal tiež chodiť na angličtinu a je hráčom predprípravky miestneho
hokejového klubu. Má aj ďalšie záľuby, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky.

8. Okresný súd Topoľčany v prejednávanej veci vychádzal z pomerne podrobnej úpravy styku
obsiahnutej v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/41/2013-167 zo dňa 16. decembra 2013
v znení uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/41/2013-186 zo dňa 28. apríla 2014. Bolo
preukázané, že tento styk prebieha a hlavným problémom medzi rodičmi je ich vzájomná komunikácia
a neochota ustúpiť pri požiadavkách druhého rodiča vzťahujúcich sa na detaily realizácie styku. Zmeny
ich postojov v priebehu konania boli skôr reakciou na návrhy druhého rodiča a nie vždy sledovali záujem
maloletého. Súd preto dospel k záveru, že pôvodnú úpravu styku je vhodné ponechať, nakoľko tá je
dostatočne podrobná a aj v súčasnej dobe slúži na rozvíjanie vzájomného vzťahu maloletého s oboma
rodičmi. Pôvodná úprava bola stanovená tak, aby zabezpečovala dlhodobý a stabilný priebeh styku,
čo jednoznačne sledovalo záujem maloletého, ktorý by inak časté zmeny rozsahu styku mohol vnímať
negatívne.

9. Vzhľadom na aktuálne potreby a denný režim maloletého súd považoval za vhodné upraviť čas
preberania a odovzdávania maloletého otcom. Vychádzal pritom i z vyjadrení účastníkov počas konania,
ktorí pôvodne smerovali k dohode, od čoho neskôr ustúpili. Súd určil čas preberania maloletého otcom
na 16.30 hod., zohľadňujúc potrebu dochádzania otca z W. do U., keď aj sám otec v konaní uvádzal, že
skorší čas preberania by mu mohol spôsobovať problémy v práci. Takto určený čas vytvára aj dostatočný
priestor na prípravu maloletého zo strany matky po skončení školského vyučovania. Odovzdávanie
dieťaťa potom súd určil na 17.00 hod. s prihliadnutím na dĺžku dochádzania, keď matkou navrhovaný
skorší čas by spôsoboval skončenie pobytu maloletého u otca fakticky hneď poobede a došlo by tak
ku skráteniu styku otca s maloletým počas víkendov. Zároveň ale súd vyhovel požiadavke matky, aby
odovzdávanie dieťaťa otcom prebehlo v skoršej hodine, aby mal maloletý vytvorený časový priestor na
aklimatizáciu, večeru, hygienu a prípravu do školy.

10. Požiadavku otca, aby aspoň jednu cestu autom absolvovala aj matka, vyhodnotil súd za nedôvodnú.
Sám otec v priebehu konania bol ochotný od tejto požiadavky ustúpiť a nakoniec na nej zotrval len
z dôvodu reakcie na vyjadrenia matky. Matka maloletého má navyše ďalšiu vyživovaciu povinnosť a
vzhľadom na vek jej maloletej dcéry by bolo nevhodné takýmto spôsobom zasahovať do starostlivosti,
ktorú si maloletá vyžaduje.

11. Úpravu počas vianočných sviatkov súd ponechal, okrem času odovzdávania a preberania, v rovnakej
miere. Ak by súd vyhovel matke, aby táto mohla tráviť každé Vianoce s maloletým, z rovnakých dôvodov
ako uviedla ona by došlo k zásahu do rodičovských práv otca, ktorý ma rovnaké právo prežívať tradície
spojené s týmto obdobím. Úprava styku v tomto období tak zostala u oboch rodičov vyvážená a iný
pohľad by bol len prejavom subjektívnych pocitov nezohľadňujúcich záujem dieťaťa a druhého rodiča.

12. V časti úpravy styku počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin bolo tiež
vhodné ponechať doterajšiu úpravu (okrem času preberania a odovzdávania), pre ktorú takisto platí, že
je z pohľadu oboch rodičov vyvážená.

13. Počas letných prázdnin je vhodné ponechať striktné vymedzenie styku v konkrétnych dňoch. Ak
by letné prázdniny trvali dlhšie ako 62 kalendárnych dní z dôvodu skoršieho ukončenia školského roka
alebo jeho neskoršieho začiatku, nad tento rozsah je stanovená úprava tzv. bežného víkendového styku.
Určenie styku od 01.07. do 15.07. a od 15.08. do 31.08. zohľadňuje aj v tomto prípade čas potrebný na
aklimatizáciu maloletého a jeho prípravu na styk otcom, resp. na začiatok školského roka. Požiadavke
otca na zmenu augustového styku z posledných dvoch týždňov na prvé dva týždne tohto mesiaca súd
vyhodnotil za neopodstatnenú. Už pôvodná úprav styku zohľadňovala to, že matka maloletého máva
(mimo rodičovskej dovolenky) pracovné povinnosti na konci mesiaca august. Ak má otec záujem o



stretnutia maloletého s viacerými rodinnými príslušníkmi, pomerne podrobne stanovený rozsah styku
mu vytvára dostatok príležitostí takéto stretnutia realizovať v inom období. Ani dočasná zmena rozsahu
styku v mesiaci august by nebola vhodná, keďže je potrebné maloletému vytvoriť dlhodobo stabilný
rozsah styku s otcom.
14. Styk počas jesenných prázdnin súd nepovažoval za potrebné upraviť, nakoľko mimo už upravených
prázdnin sa styk bude spravovať úpravou tzv. bežného - víkendového styku. Súd tu zdôrazňuje, že nie
je žiaduce upravovať styk počas všetkých školských prázdnin alebo štátnych sviatkov za situácie, ak
bežná úprava styku postačuje na upevňovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

15. Do výrokovej časti rozsudku súd prevzal aj výroky o povinnosti informovať druhého rodiča o priebehu
styku s maloletým, hoci k zmene úpravy v tejto časti nedošlo, a to z dôvodu, že súčasťou dotknutých
výrokov je aj úprava telefonického kontaktu s maloletým.

16. Čo sa týka výživného, príjem matky v čase pôvodnej úpravy predstavoval 745,37 eura (523,37 eura
mzda + 222 eur rodičovský príspevok a prídavok na dieťa) a ten súčasný predstavuje sumu 250,04 eur
(203 eur rodičovský príspevok + 47,04 eura prídavky na dieťa).

17. Otec má v súčasnosti výdavky na pohonné hmoty 130 eur mesačne (z toho cca 90 eur na pohonné
hmoty spotrebované pri preprave maloletého), servis, poistenie vozidla, diaľničnú známku, byt 125 eur,
životnú poistku 31 eur, výživné 200 eur, splátku auta 150 eur, mobil 11 eur, elektriku 15 eur, internet
9 eur, poistenie bytu a domácnosti 4 eurá, vedenie účtu 2 eurá, daň z nehnuteľnosti a poplatok za
komunálny odpad 3,40 eur, permanentku na plaváreň cca 20 eur, ako aj ďalšie výdavky na drogériu,
stravu, ošatenie, sporenie na dovolenku, či ďalšie bežné výdavky.

18. Otec mal v roku 2016 čistý priemerný mesačný príjem 1.166,53 eura a v roku 2017 1.169,36 eura.

19. Výdavky na maloletého v čase návštevy materskej školy matka vyčíslila na sumu 424,64 eura.
Zvýšenie výdavkov oproti roku 2013 vyčíslila na sumu 162,62 eura (sporenie 30 eur, poistenie 27,62
eura, ortopedická obuv 20 eur, škôlka 45 eur a logopédia 40 eur). Ako ďalšie predpokladané výdavky
uviedla školské potreby 250 eur, plavecký krúžok 20 eur, nákup písacieho stola 100 eur, škola v prírode
120 eur, hokejová výstroj 300 eur (v inom vyčíslení 200 eur). Uviedla tiež výdavky na kožnú lekárku 4
eurá a stoličku 35 eur. Výdavky na maloletú dcéru F. vyčíslila na 204,62 eur mesačne. Bežné výdavky
na domácnosť a na jej osobu vyčíslila na sumu 459,28 eura.

20. Výdavky na maloletého v čase návštevy základnej školy matka vyčíslila na sumu 432,64 eura. Táto
suma pozostáva z výdavkov na sporenie 30 eur, úrazové poistenie 27,62 eura, logopédia 38 eur (t. j.
zníženie o 2 eurá), oblečenie a obuv 150 eur (t. j. navýšenie o 20 eur), lieky, kozmetika, hračky, knižky
a detské časopisy 50 eur, smeti 2,02 eura, strava 100 eur mesačne. Odpadli výdavky na škôlku 45 eur
a pribudli výdavky na školskú družinu 13 eur, obedy v škole 20 eur a krúžok lega 2 eurá. Ako ďalšie
jednorazové výdavky uviedla hokejovú výstroj 200 eur, školské potreby 201,23 eura, nákup nábytku
88,78 eura, triedny fond 5 eur, ZRPŠ 13 eur.

21. Z potvrdenia materskej školy bolo zistené, že ročné výdavky na materskú školu predstavujú celkovo
sumu 359,38 eura, čo predstavuje cca 30 eur mesačne.

22. Hoci vyčíslenie výdavkov na maloletého súd vyhodnotil, s prihliadnutím na vek maloletého, za
prehnané, nemožno spochybniť, že oproti pôvodným výdavkom spred 4 rokov došlo jednoznačne k
zmene pomerov tak na strane maloletého ako aj na strane oboch rodičov.
23. Otcovi stúpla čistá priemerná mesačná mzda o cca 170 eur a matke mesačný príjem klesol vzhľadom
k tomu, že je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s dcérou F.
24. Čo sa týka maloletého, výdavky na neho matka označila približne v rovnakej výške v čase, kedy
navštevoval predškolskú triedu v materskej škole, ako aj v čase, kedy začal navštevovať základnú školu.
Výdavky súvisiace s návštevou predškolskej triedy sú pritom rovnakého charakteru, čo potvrdila aj matka
v špecifikáciách výdavkov, kde označila školské potreby a nábytok ako jednorazové výdavky, ktoré bolo
potrebné vynaložiť. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri určovaní okamihu, kedy došlo k podstatnej zmene
pomerov vo vzťahu k výživnému. Súd mal za to, že výživné bolo potrebné zvýšiť od 01.10.2016, s čím sa
stotožnil s matkou maloletého. Od 01.09.2017, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu, pritom
podľa názoru súdu nedošlo k zásadnému navýšeniu výdavkov oproti obdobiu spred roka, keďže, ako už



bolo spomenuté vyššie, charakter výdavkov bol v prípade predškolskej triedy i prvého ročníka základnej
školy približne rovnaký. Navyše niektoré nespotrebované veci (napr. nábytok) mohli byť využívané bez
potreby zaobstarania si nových. Súd preto považoval za vhodné sumu výživného určiť jednotne za celé
posudzované obdobie (t. j. od 01.10.2016 až doposiaľ).

25. Výšku výživného súd následne určil s prihliadnutím na potreby a záujmy maloletého. Samotní
účastníci sa počas konania dohodli na výživnom vo výške 220 eur, matka požadovala raz 250 eur,
inokedy 350 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z toho, že na maloletého sa od poslednej úpravy
navýšili výdavky, či už v súvislosti s návštevou predškolskej triedy a následne i základnej školy alebo
v súvislosti s mimoškolskými aktivitami. Pri posudzovanom čistom príjme otca cca 1.165 eur mesačne
súd vyhodnotil ako adekvátnu sumu výživného 240 eur, čo predstavuje necelých 21 % čistého príjmu
otca. Takto určené výživné zohľadňuje prirodzený nárast výdavkov na strane dieťaťa ako aj výdavky
na strane otca. Otec pritom len na cestu autom za účelom styku vynaloží približne 90 eur mesačne.
Táto suma síce nemôže byť súčasťou výživného, no je potrebné na ňu prihliadať ako na odôvodnený
výdavok otca. Aktuálny vek dieťaťa odôvodňuje určenie výživného vo výške 240 eur, čím je aj do budúcna
vytvorený priestor na prípadné zvýšenie výživného pri náraste výdavkov v súvislosti s dospievaním
dieťaťa, návštevou strednej, vysokej školy a pod.. Zároveň súd zohľadnil aj to, že maloletý sa počas roka
nachádza približne 84 dní v starostlivosti otca, kedy on hradí náklady na osobnú starostlivosť. Súdom
určený styk je pomerne rozsiahly a preto nemožno na takýto rozsah styku neprihliadať. Súd preto zvýšil
výživné otca na maloletého I. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne s účinnosťou od
1.10.2016.

26. Súd pri určení nedoplatku na zročnom výživnom vychádzal z toho, že matka aj otec zhodne tvrdili,
že otec platí výživné vo výške 200 eur a nad rámec určeného výživného neprispieva. Nedoplatok otca
na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.11.2017 tak predstavoval 560 eur, ktorú sumu
s prihliadnutím na jej výšku povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

27. Proti tomuto rozsudku v označených výrokoch I. až III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec,
ktorým namietal, že matka maloletých sa nepodieľa na preprave maloletého na styk, čím ho ako otca
znevýhodnil. Súd neupravil aby mohli preberanie vykonávať aj starí rodičia. Časti rozsudku o výživnom
vyčítal, že súd nezhodnotil reálne výdavky otca na prepravu maloletého, pretože zohľadnil len cenu
pohonných hmôt, pretože treba zarátať aj amortizáciu vozidla. Súd neposudzoval celkový príjem matky v
spoločnej domácnosti, do ktorého prispieva aj otčim. Uviedol, že súd mu na pojednávaní dňa 13.12.2017
neumožnil sa oboznámiť s dokladmi matky. K výroku III. namietal, že ku zmene pomerov prišlo od
1.9.2017, nástupom maloletého I. na povinnú školskú dochádzku, a nie ku dňu podania návrhu. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu podala včas aj matka maloletého. Uviedla, že nesúhlasí s
časom preberania a odovzdávania maloletého, pričom navrhla preberanie a odovzdávanie maloletého
o 16.30 hod. Čas odovzdávania o 17 hod. nie je v záujme maloletého, ktorý sa potrebuje aklimatizovať.
Nesúhlasí tiež s výškou výživného 240 eur mesačne, pretože s takou výškou súhlasila v čase, kedy ešte
neprišlo k podstatnej zmene pomerov, pretože v tom čase maloletý navštevoval materskú školu, pričom
predtým konajúca sudkyňa povedala, že keď nastúpi na základnú školu si môže podať nový návrh na
zvýšenie výživného. Otcovi sa zvýšil príjem a prestal splácať hypotéku 200 eur. Žiadala výživné vo výške
350 eur. Pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom, navrhla, aby ho otec doplatil naraz.

29. Vo vyjadreniach k odvolaniam matky a otca sa vyjadrili účastníci konania navzájom, pričom rozvinuli
a argumentačne oponovali argumentom druhého z účastníkov. Na účely posudzovania veci odvolacím
súdom boli nosné argumenty dôvodov odvolaní zachytené vo vyššie uvedenom obsahu odvolaní
účastníkov.

30. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril.

31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok



okresného súdu, pričom nie je viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a 66 CMP, a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. Súd prvej inštancie vykonal na účely rozhodnutia predmetným rozsudkom dostatočné dokazovanie,
a teda skutkový stav zistil v relevantne potrebnom rozsahu, pričom výrokom rozsudku rozhodol vecne
správne, preto ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

35. Na zdôraznenie správnosti, vzhľadom na odvolacie dôvody otca a matky odvolací súdu konštatuje,
že pri úprave styku s maloletým dieťaťom osoby, ktorej nebolo zverené do osobnej starostlivosti nie
v zásade vylúčené, že realizácia dopravy dieťaťa z a do určeného miesta druhého z rodičov môže v
sebe zahŕňať aj povinnosť toho, komu je dieťa zverené do starostlivosti. V tomto prípade býva otec
v W. I. a matka, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti v U., pričom v čase spolužitia
bývali spoločne v W. I.. Matka sa následne odsťahovala do U., preto maloletý I. sledoval pobyt matky.
Hoci odvolací súd otázku vhodnosti participácie matky, resp. druhého z rodičov vo všeobecnosti na
preprave maloletého na styk apriori nevylučuje, z obsahu spisu v tomto prípade možno zistiť, že otec
síce pôvodne žiadal takú úpravu, že jednu „cestu“ vykoná matka, pričom následne v konaní od tejto
požiadavky upustil, aby v záverečnej reči opätovne prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne
takú požiadavku vyriekol. V uvedených zmenách požiadaviek otca odvolací súd badal nepresvedčenosť
otca o existencii relevantných dôvodov pre takú úpravu. Navyše nemožno neprihliadnuť na aktuálny stav
u matky, ktorá ma v starostlivosti maloletú F. narodenú v roku XXXX. Inými slovami podľa názoru súdu
otec ani dostatočne dôvody vedúce k takej požiadavke neuvádzal.

36. Pokiaľ ide o dôvodnosť posudzovania ceny, ktorú otec musí vynaložiť na prepravu dieťaťa pri styku
je potrebné povedať (v zhode s napadnutým rozsudkom), že suma operatívne nutne vynaložených
peňažných prostriedkov na PHM do vozidla bola započítaná do výdavkov na strane otca, ktoré sú
oprávnené. Nemožno výdavok otca n PHM stotožňovať s plnením vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o
ďalšie námietky spočívajúce v amortizácii vozidla a potrebných opravách vozidla a podobne je potrebné
povedať, že na jednej strane logicky úbytok hodnoty majetku otca, pričom ale nemožno pri stanovovaní
výživného brať do úvahy každú okolnosť, ktorá je súčasťou bežného sledu vecí. Ak sa teda napríklad
berie do úvahy, že otec používa na prepravu maloletého vozidlo, potom do sumy informácii (ohľadne jeho
výdavkov), v budúcnosti môže byť skutočnosť potreby výmeny motorového vozidla, alebo potreby jeho
opravy, čo sú výdavky potrebné a účelné, najmä za situácie, pokiaľ s miesto pobytu dieťaťa nezhoduje
s miestom pobytu osoby realizujúcej styk s tým, že dieťa zmenilo pobyt práve pre rozhodnutie druhého
z rodičov. Iným príkladom by bola situácia s tvrdením rodiča, že ak cestuje za maloletým niekoľko
hodín dopravným prostriedkom, musí vynakladať extra výdavky na robenie prestávok na občerstvenie
na čerpacích staniciach. Uvedené ale nie je cieľom súdneho konania. Súd posudzuje všetky skutočnosti
v priebehu konania a pri myšlienkových úvahách a berie do úvahy.

37. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe
na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Aj keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú
predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len
(aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie
dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní
výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého
hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a výška tohto prídavku v roku 2018 predstavuje 23,68 eura mesačne.

38. Pokiaľ ide o príjem matky, tento je tvorený jej príjmom, pričom sa prihliada sa aj na iné príjmy,
ktoré má alebo ktoré nemusí vynaložiť. To čo vynaložiť nemusí, pretože to za ňu uhradí tretia osoba je
skutočnosť, ktorá sa tak isto odzrkadľuje v tom, že nemá „výdavok“, ktorý by inak (keby nebol uhradený



spolužijúcou osobou) musela uhradiť. Potom by ale oprávnene posudzovaná matka mohla dôvodiť
výdavkom (napr. na stravu a pod.) vo vzťahu k inej osobe. V zásade platí, že povinnými z výživného pre
maloleté dieťa sú rodičia dieťaťa, ktorých možnosti, schopnosti a majetkové pomery sú posudzované.
Z pohľadu výdavkov bolo potrebné prihliadnuť nielen na prídavky na dieťa, ktorý matka poberá, ale
aj na skutočnosť ohľadne výdavkov, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal.
F. narodenej dňa XX.XX.XXXX. Zvýšenie sumy výživného povinnej osoby (otca) vo výške 40 eur bolo
vzhľadom na zmenu pomerov na strane oboch rodičov vyhodnotené správne, pričom do úvahy je treba
zobrať aj participáciu matky na výživnom pre mal. I. tým, že okrem finančnej účasti na výžive dieťaťa
matka prispieva aj kontinuálnou osobnou starostlivosťou o maloletého.

39. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa postupu súdu v konaní ohľadne nemožnosti prezrieť doklady
matky na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 odvolací súd konštatuje, že v zápisnici o pojednávaní
je záznam o skutočnosti, že doklady ktoré boli predmetom dokazovania boli otcom prezreté (umožnené
súdom doklady prezrieť), a hodnotené v rámci pojednávania bez toho, aby otec vzniesol námietku.
Potom nemožno v odvolacom konaní odkazovať na taký postup súdu, keď pokračovaním v konaní otcom
bol vyjadrený konkludentný súhlas.

40. Podľa § 77 ods.1 zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Pokiaľ ide o čas zmeny pomerov odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
keď stanovil začiatok obdobia povinnosti otca platiť výživné vo výške 240 eur odo dňa podania návrhu. V
zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine môže súd výživné pre maloleté dieťa priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie
správne stanovil, že zmena pomerov odôvodňujúca zmenu predchádzajúcej úpravy výživného nastala
už samotnou skutočnosťou vyššieho veku dieťaťa, pričom na druhej strane nemožno (tak ako matka
uviedla), že nástupom do základnej školy môže podať nový návrh na zvýšenie výživného. Nemožno
síce uprieť zaužívanú prax rodičov pri čase podávania návrhov a odôvodnení súdnych rozhodnutí tým,
že „maloletý nastúpil na základnú školu“, „nastúpil na druhý stupeň“, alebo „strednú školu“ a podobne,
ale uvedená skutočnosť samo o sebe nezakladá dôvod na zmenu pomerov na strane oprávnených z
výživného. Ak obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia vo veci samej presahuje aj čas nástupu
na povinnú základnú školskú dochádzku, je potrebné prihliadnuť na to, že na jednej strane nastala
zmena už pri podaní návrhu na zvýšenie výživného, pričom ale po ďalšej skutočnosti (nástup do školy)
bez ďalšieho nemožno hovoriť o zmene rozhodujúcich pomerov, len z uvedeného dôvodu. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal s obdobným charakterom odôvodnených potrieb maloletého na ďalšie krúžky
a záľuby a stanovil vzhľadom na oprávnené záujmy maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové
pomery otca (berúc v úvahu pomery matky) primerané výživné, ktoré tiež odzrkadľuje životnú úroveň
rodičov.

42. Pokiaľ ide o námietky matky v odvolaní týkajúce času preberania a odovzdávania, z obsahu spisu
vyplýva, že matka maloletej sa odsťahovala zo spoločného bydliska rodičov, pričom dochádzanie za
stykom z W. I. do U. je časovo aj ľudsky náročné. Je to práve matka, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu
musí vychádzať v ústrety otcovi a na túto skutočnosť prihliadať aj pri stanovených časoch odovzdávania
a preberania dieťaťa. Čas 16.30 h. na prevzatie berie ohľad na otcove zamestnanie a príchod o 17 hod.
berie ohľad na nepretržitosť, celistvosť a potrebný rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, pričom
berie zreteľ aj na aklimatizáciu maloletého (najmä v nedeľu) v dostatočnom čase. Otec sa v rámci styku
venuje aj príprave na školské vyučovanie. Toto právo a povinnosť mu rozvodom nezanikla. Nie je úlohou
súdu posudzovať, ktorý z rodičov „zjedná“ lepší čas preberania dieťaťa pre seba, ale s prihliadnutím na
záujem dieťaťa vyhodnocuje, aký rozsah a obsah styku, je stykom, ktorý napĺňa obsah rovnoprávneho
a rovnocenného styku oboch rodičov s dieťaťom.
43. Vzhľadom na neviazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi odvolací súd konštatuje, že bez
ohľadu na skutočnosť, že jeden z rodičov viac alebo menej navštevuje alebo hlási sa k najpočetnejšiemu
vierovyznaniu na G., sú to práve Vianoce a ich tradícia, ktorá formovala a formuje zmýšľanie a pohľad na
svet detí vyrastajúcich v rodinách (alebo mimo nich), preto nemožno uprieť otcovi dieťaťa styk dieťaťa
práve aj v tento cirkevný sviatok, ktorý zároveň napĺňa tradíciu pestovanú na našom území.



44. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

45. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).