Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/40/2017 z 24. 10. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2017, sp. zn. 6CoP/40/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5817203976.1
Krajský súd Žilina | 6CoP/40/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5817203976.1 | 2017-10-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a08716b1-c369-4808-9266-b7dd05943116
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5817203976.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203976
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5817203976.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci umiestneného: P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, A., za účasti zdravotníckeho zariadenia: Hornooravská nemocnica s
poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, 028 01 Trstená, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania
v zdravotníckom zariadení, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k.
1Pu/14/2017-8 zo dňa 03. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  Okresného  súdu  Námestovo č. k.  1Pu/14/2017-8 zo dňa 03. augusta 2017  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 262 CMP rozhodol, že k prevzatiu P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, A., v ústave vykonávajúcom zdravotnícku starostlivosť
Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená, došlo zo zákonných dôvodov.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31.07.2017 o 17:01 hod. bola prevzatá na psychiatrické
oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená (ďalej len zdravotnícke zariadenie)
pacientka P. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej umiestnená), a to bez jej súhlasu. Po oboznámení sa
so správou ošetrujúcej lekárky zistil, že u umiestnenej ide o prvú hospitalizáciu. Pacientka prišla v
doprovode posádky RLP. Po vyšetrení pacientky ošetrujúca lekárka vyvodila záver pri konfrontácii
s heteroanamnestickými údajmi manifestné obsahové poruchy myslenia, podľa dostupných údajov v
domácom prostredí s dopadom na správanie a prežívanie, bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch
vnímania, osobnosť t.č. alterovaná psychotickým ochorením, odhadovaná dĺžka liečby je 6 týždňov.
Pacientka trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba, resp. svoje okolie. Lekárka stanovila
medikamentózny spôsob liečby a ďalší diagnosticko-terapeutický postup, vrátane zobrazovacích
vyšetrení ECT, režim oddelenia, následne psychoterapia, psychoedukácia, terapeutická intervencia
s rodinou. Súd vykonal výsluch umiestnenej, ktorá bola poučená podľa § 258 a § 259 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj § 195 a nasl. CSP, spôsobom zohľadňujúcim jej
aktuálny zdravotný stav. Nechcela si zvoliť zástupcu, ani dôverníka, stále nesúhlasila s hospitalizáciou.
Uviedla, že má nádor, lieči sa produktmi firmy Herbalife, ktoré jej pomáhajú, komunikuje s touto firmou.
Chce si dať dokopy život, ísť do práce. Na psychiatrické oddelenie ju zobrali na základe tvrdení brata.
Ďalej uviedla, že jej píše K. D., s ktorým sa chce stretnúť, kontakt s označenou osobou preukázala
komentárom na FB stránke K. D. junior (fanúšikovská stránka na facebooku), ktorý jej likol.

3. Súd prvej inštancie tak v dôsledku duševnej choroby pacientky, ktorá môže ohroziť seba, alebo svoje
okolie, s poukazom na ust. § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len osobitný
zákon) v spojení s  § 262  CMP konštatoval zákonnosť jej prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.



4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie umiestnená. Uviedla, že celá vec s touto jej
hospitalizáciou je bezpredmetná, vykonaná v afekte a hneve, rýchlej výpovedi a reakcií, neuvážených
slov, či už z jej strany, alebo jej brata. Komenty (na stránke K. D.) sú reálne, nápoj, ktorý jej pomáha je tiež
reálny. Doma to rodina vie už dlho. Chcela to povedať aj bratovi, s týmto však nemá dobrý vzťah a brat to
celé zle pochopil a hneď zareagoval. Podľa nej riešenie cez psychiatrické oddelenie je zbytočné. Myslí,
že nie je nebezpečná pre okolie, že je to prehnané. Návštevu u psychológa považuje za postačujúcu.
Z týchto dôvodov požiadala o opätovné posúdenie s dôrazom, že psychiatrické oddelenie je prehnané
a rada by nastúpila do práce.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrilo zdravotnícke zariadenie, z obsahu ktorého vyplýva súhlas
s rozhodnutím okresného súdu. Dodali, že pacientka bola doteraz bez psychiatrickej intervencie,
privezená RLP v doprovode brata. U pacientky boli prítomné výrazné poruchy myslenia s dopadom na
správanie a prežívanie. Poukázali na ust. § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého
informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, nie len ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba, alebo svoje okolie, ale
aj, ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu, čomu daný klinický stav plne zodpovedal a hrozilo
vysoké riziko z premeškania a nepredvídateľného konania.

6. Vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia k podanému odvolaniu zo dňa 14.09.2017 bolo odvolacím
súdom doručené umiestnenej s cieľom zachovať právo na spravodlivý proces (§ 374 CSP), keďže
vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia v listinnej podobe bolo doručené až odvolaciemu súdu. Uvedené
vyjadrenie zostalo bez reakcie umiestnenej.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon.
11. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom
bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný
mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až 271 ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a
držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania -
jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania
osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je
osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 254 ods. 2 CMP) o
vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia (ak konanie nezačalo na návrh), v ktorom
môže prevzatému ustanoviť opatrovníka (§ 256 CMP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné
na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s
názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou
dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 262 ods. 1 CMP). V zmysle § 262 ods. 2 CMP do piatich
dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu



došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho
opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od
rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP.
Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol
podľa § 256 CMP ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie
procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu
spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a § 261 CMP
(výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie).
Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril
úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej
základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania
o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

12. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú
slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania
meritórneho rozhodnutia, je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie
súdu o zákonnosti zadržania, garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou,
či zadržanie bolo zákonné alebo nie.

13. V prejednávanej veci, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní umiestnenej,
podľa oznámenia zdravotníckeho zariadenia bola P. W. prepustená do domáceho prostredia a
ambulantnej psychiatrickej starostlivosti dňa 28.08.2017. V zmysle vyššie formulovaného výkladu o
potrebe zabezpečenia procesných záruk na preskúmanie postupu, pri ktorom došlo k obmedzeniu
osobnej slobody umiestneného, bolo nevyhnutné rozhodnúť o podanom odvolaní aj napriek tomu, že
aktuálne už nie je P. W. nedobrovoľne hospitalizovaná (viď obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/228/2007, sp. zn.7Cdo/330/2014).

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
pokiaľ ustálil, že k prevzatiu umiestnenej do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných
dôvodov. Oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára je zrejmé, že umiestnená mohla byť v čase
tohto umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečná pre seba a pre svoje okolie.
Na základe uvedeného odvolací súd nemohol vec posúdiť inak, iba uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

15. Zvlášť preskúmaval odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie v tomto osobitnom konaní, v ktorom
procesné záruky pred nezákonným zásahom do osobnej slobody sú vyjadrené v stanovených lehotách,
v ktorých je procesný súd povinný vykonať jednotlivé úkony. Aj postup súdu prvej inštancie prebehol v
rámci procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených Civilným mimosporovým poriadkom.

16. Dôvody, pre ktoré môžu byť fyzické osoby bez svojho súhlasu umiestnené a držané v ústave
vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
v platnom znení. Ide napríklad o choroby, pri ktorých je možné uložiť povinné liečenie, tiež keď osoba javí
známky duševnej choroby a ohrozuje seba i svoje okolie a nie je možné vzhľadom na jej zdravotný stav
vyžiadať jej súhlas, alebo ak súhlas odvolá, aj pri stavoch, pri ktorých dochádza k ohrozeniu základných
životne dôležitých funkcií. Zdravotnícke zariadenie si splnilo svoju notifikačnú povinnosť v tomto prípade
neformálnym spôsobom e-mailom zo dňa 31. júla 2017 o 20:52 hod. v čase, keď už bola fyzická osoba
prevzatá do zdravotníckeho zariadenia a ošetrujúci lekár vyvodil dôvody k postupu vyplývajúce zo
zákona o zdravotnej starostlivosti. Umiestnená osoba nedala informovaný súhlas s jej umiestnením v
zdravotníckom zariadení.

17. Obmedzenia vyplývajúce z tohto osobitného predpisu predstavujú preventívny postup smerujúci k
ochrane osoby, ktorá s ohľadom na diagnózu stanovenú ošetrujúcim lekárom môže byť nebezpečná
sebe, svojmu okoliu, javí známky duševnej poruchy, pričom detenčný postup je na mieste, ak
ohrozenie reálne existuje, ale aj v prípadoch, ak osoba javí napr. známky odchýlky duševného zdravia,
slabomyseľnosti, poruchy vedomia a podobne. Podmienkou je, že v čase prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia musia byť tieto dôvody preukázané, čo v danom prípade bolo. Zásah do osobnej slobody
umiestnenej, pri súčasnom konštatovaní splnenia všetkých predpokladov k tomuto zásahu, bol zákonný.



18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP s použitím
§ 58 CMP a § 396 CSP.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).