Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/136/2012 z 11. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. decembra 2012, sp. zn. 17Co/136/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3106206170.3 Krajský súd Trenčín | 17Co/136/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3106206170.3 | 2012-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 150 OZ, § 145 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a128df7a-370e-445d-8fa1-1e2b5306708d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3106206170.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/136/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106206170
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3106206170.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobkyne G. I., bytom L., G.-O.., XXX D.,
občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom
v Brezne, ul. ČSA 18 proti žalovanému C. I., bytom F. F., E. XXX, občanovi Slovenskej republiky,
právne zastúpený JUDr. Michalom Rosinom, advokátom so sídlom v Púchove, Továrenská 109, o
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.11.2011, č.k. 21C/42/2006-562 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
zostatok na bežnom účte v ČSOB vo výške XXX,XX CAD, zostatok na termínovanom vklade v ČSOB
v sume XXX,XX USD, zostatok na bežnom účte v ČSOB v sume XXX,XX Sk (XX,XX eur), zostatok na
bežnom účte v ČSOB v sume XXX,XX eur, zostatok na vkladnej knižke v ISTROBANKA XXX,XX Sk
(X,XX eur), zostatok na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume XX.XXX,XX Sk (XXX,XX eur), zostatok
na účte TV v Privat banke, a.s. v sume XX.XXX,XX Sk (XXX,XX eur) s tým, že do výlučného vlastníctva
odporkyne prikázal polovicu všetkých zostatkov na účtoch a do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal druhú polovicu zostatkov na účtoch, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
definovaných vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol tak, že
o trovách rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v dôsledku rozvratu v
manželskom spolužití prestali účastníci žiť v spoločnej domácnosti koncom roka 2003, kedy žalobkyňa
odišla do L. a žalovaný zostal žiť na E.. Žalovaný podal dňa 30.10.2003 návrh na rozvod a
manželstvo bolo právoplatne rozvedené 25.10.2005. V rovnakom období žalobkyňa požiadala L. súdy
o sprístupnenie majetku a vďaka tomu získala väčšiu sumu finančných prostriedkov. Zároveň dostala
od žalobcu 25.000,- CAD ako vyplýva z písomného potvrdenia a ďalších 23.000,- až 24.000,- CAD
z penzijného fondu. Žalobkyňa získala prístup do trezorovej schránky, z ktorej ako sama uviedla
vzala nejaké veci. Nebolo však preukázané čo sa všetko v trezorovej schránke nachádzalo. Nemožno
opomenúť, že takýmto istým spôsobom sa správal aj žalovaný, keďže pre svoje potreby použil kúpnu
cenu získanú z predaja bytu a rovnako niet pochybností o tom, že pred zánikom manželstva nakladal
vo svoj prospech s väčšou sumou finančných prostriedkov, ktoré existovali na účtoch v slovenských
bankách. Žalobkyňa naďalej profituje a v budúcnosti bude profitovať z penzijného sporenia, ktoré počas
svojho života založil a prispieval doň výlučne žalovaný. Nie je zistiteľné, čo sa nachádzalo v trezorovej
schránke, ťažko tiež možno overiť, či skutočne žalovaný mal v byte veľkú finančnú hotovosť, ktorú
mala žalobkyňa zobrať. Jediné objektívne zistené, čo mohlo byť vysporiadané sú zostatky na účtoch



v minimálnej hodnote vo vzťahu k sumám, ktoré podľa vzájomných obviňovaní mali účastníci ešte
pred rozvodom získať sami pre seba. Žalobkyňa žiadala, aby súd vysporiadal majetok patriaci do BSM
rovným dielom. Poukázala na tú skutočnosť, že v čase uzavretia manželstva obaja manželia pracovali,
po nejakej dobe zakúpili rodinný dom, kde mala kadernícky salón, avšak tento dosť rýchlo predali a
ďalej nepracovala preto, lebo žalovaný nechcel. Trvala na tom do masy BSM súd zahrnul kúpnu cenu
získanú predajom bytu v F. F. a auta Škoda Fábia v sume X.XXX,XX eur. Namietala, že tieto kúpne ceny
žalovaný minul na osobnú spotrebu, pretože v priebehu rokov 2002 až 2004 vybral zo svojich účtov tak
v L. ako aj na E. vysoké čiastky, pričom dôkazné bremeno v tomto smere je výlučne na žalovanom.
Žalobkyňa okrem toho nepoprela, že vybrala z penzijného fondu žalovaného 25.000,- CAD, tieto peniaze
spotrebovala na svoje základné potreby. V decembri 2003 požiadala kanadský súd o rozvod a majetkové
vyrovnanie, čo robila z tých dôvodov, keď zistila, že žalovaný previedol zhruba 360.000,- CAD zo
spoločných účtov na svoje účty. Preto prvostupňový kanadský súd účty zablokoval s tým, že súd vyššej
inštancie rozhodnutie o blokácii účtov a žiadosť o rozvod zrušil z formálnych dôvodov. Žalovaný žiadal,
aby súd ustálil, že do BSM patria len zostatky na účtoch ku dňu právoplatnosti rozvodu a žiadal, aby tieto
boli pridelené do jeho výlučného vlastníctva, pretože napriek svojmu telesnému a duševnému zdraviu,
bol to výlučne on, kto sa podieľal na zabezpečení a zveľaďovaní majetku manželov. Pred manželstvom
mal na účte 397.616,- CAD. Žiadal, aby súd do masy BSM zahrnul sumu 138.197,- CAD, čo sú finančné
prostriedky, ktoré žalobkyňa v priebehu roka vybrala na základe rozhodnutí kanadských súdov. Žiadal
tiež, aby sa súd zaoberal aj tou skutočnosťou, že počas manželstva sa vzdal časti svojho dôchodku
v rozsahu 700,- CAD mesačne a o túto čiastku je krátený aj jeho dôchodok a táto sa po jeho smrti
bude vyplácať žalobkyni. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili
manželstvo dňa 20.01.1978 v R. a z ich manželstva sa deti nenarodili. Manželstvo bolo právoplatne
rozvedené 25.10.2005. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 145
ods. 1, 2 a § 150 OZ, kedy tieto ustanovenia zákona obsahujú zásady, z ktorých treba vychádzať pri
vysporiadaní BSM manželom. Predmetom je všetko, čo do tohto vlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. Hoci sa vychádza zo zásady rovnosti podielu bývalých manželov, zákon nevylučuje
rozdeliť spoločne nadobudnutý majetok v inom smere. Výšku podielov môže ovplyvniť skutočnosť, že
niektorý z bývalých manželov sa nepričiňoval, hoci mohol o nadobudnutie a zveľadenie spoločných
vecí, čo sa týka tak obdobia, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti ako obdobia, keď ešte v
spoločnej domácnosti žili. V tomto prípade sa účastníci nezhodli na tom, ktoré veci by mali byť súčasťou
masy BSM. Čo sa týka žalobkyňou označených hnuteľných vecí, zostatkov na účtoch v peňažných
ústavoch, cenných papierov, finančných čiastok získaných predajom spoločne nadobudnutých vecí
počas manželstva, mal súd za preukázané, že k rozvratu manželského spolužitia došlo v priebehu
roku 2003. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci dlhodobo žili v Kanade spočiatku bol ich spoločne
nadobudnutý majetok nachádzajúci sa výlučne v L., neskôr v dôsledku záujmu presťahovať sa na E. aj
na E.. Súd mal za preukázané, že počas dlhoročného manželstva sa pričinil o nadobudnutie spoločného
majetku výlučne žalovaný tým, že pracoval a podnikal. Dokazujú to všetky kanadské účty vedené na
jeho meno, penzijné fondy vedené na jeho meno. Skutočnosť, že zo svojich príjmov zriadil penzijný fond
aj pre svoju v tom čase ešte manželku, žalobkyňu. Svojou aktivitou tak zabezpečoval slušný komfort tak
pre seba ako aj pre svoju manželku. Keďže z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti, základnou
aktivitou žalobkyne bola starostlivosť o domácnosť, ktorá ju však na druhej strane nemohla vyťažovať
v takej miere, aby aj ona svojim pričinením prispela k finančnému zabezpečeniu rodiny. Takýto spôsob
života účastníkom dlhé roky vyhovoval. Problémy nastali vo chvíli, keď sa ich manželské spolužitie
narušilo. Súd v rámci dokazovania zisťoval, čo tvorí masu BSM.

Všetky tvrdenia ohľadne hnuteľných vecí, ktoré podľa názoru žalobkyne patrili do BSM žalovaný poprel
s poukazom na to, že časť vecí neexistuje, bola vyhodená, prípadne patrí do jeho výlučného vlastníctva.
Žalobkyňa sa s týmito tvrdeniami uspokojila, nenavrhla žiadne dokazovanie v tejto súvislosti a teda súd
zobral do úvahy, že neboli zistené žiadne hnuteľné veci, ktoré by boli nutné vyporiadať.

Motorové vozidlo D., ktoré podľa názoru žalobkyne malo patriť do BSM, v tomto smere žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, pretože skutočnosť, že na obdobnom aute žalovaný jazdí a používa
ho, nemožno považovať za takú, ktorá by preukazovala, že takéto motorové vozidlo do BSM patrí.
Preukázané bolo iba toľko, že účastníci počas manželstva nadobudli motorové vozidlo Škoda Fábia,
ktoré bolo za trvania manželstva prevedené na inú osobu.



Účastníci zakúpili počas trvania manželstva byt v F. F., pretože chceli žiť na E. s tým, že v roku
2004 počas trvania manželstva žalobca byt predal a finančné prostriedky získané predajom bytu boli
spotrebované do zániku manželstva. Žalobkyňa sa nikdy počas trvania manželstva nedomáhala tomu,
aby jej zo získaných peňazí žalovaný poukázal nejakú čiastku. Naopak počas pobytu v L. vyvíjala aktivity
smerujúce k tomu, aby získala finančné prostriedky z účtov žalovaného.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že mali existovať na účtoch na meno žalovaného v slovenských peňažných
ústavoch finančné prostriedky, táto skutočnosť sa jej nepodarila preukázať, pretože zo správ peňažných
ústavov vyplýva aké účty a aké zostatky mal žalovaný ku dňu zániku manželstva.

Pokiaľ žalobkyňa trvala na to, aby súd do masy BSM zahrnul aj finančné čiastky, ktoré žalovaný získal
predajom motorového vozidla a bytu v F. F. počas trvania manželstva a mala za to, že išlo o tak
vysokú hodnotu vo svojom súhrne, ktorú počas trvania manželstva žalovaný nemohol spotrebovať na
svoje osobné potreby, súd tieto sumy do konečného vysporiadania BSM nezahrnul. Podľa názoru súdu
bolo treba zobrať do úvahy, že časť týchto finančných prostriedkov bola použitá na kúpu bytu v F. F.,
časť žalovaný požičal Q. T., časť investoval do podnikania nebankových subjektov. Súd považoval za
preukázané, že v konkrétnom období v dôsledku rozhodovacej činnosti kanadských súdov, teda od
24.02.2004 do 24.03.2006 nepoberal žalovaný dôchodky z L., ktoré boli sprístupnené žalobkyni, navyše
mu bolo kanadským súdom uložené prispievať na výživu žalobkyne. Aj keď mal priznaný dôchodok
zo E., tento bol v minimálnej výške. Navyše niektoré výbery z účtov sa datujú do obdobia, kedy ešte
obaja účastníci žili v spoločnej domácnosti a je možné predpokladať, že časť takto získaných finančných
prostriedkov bola použitá v prospech oboch účastníkov. Súd tiež zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že
žalobkyňa vstupovala do manželstva ako nemajetná, nikdy neuviedla nič, čo by toto konštatovanie mohlo
spochybniť a naproti tomu žalovaný mal svoj vlastný majetok už pred vstupom do manželstva. Minimálne
vlastnil 239.000,- CAD získaných predajom domu v roku 1976 a je pravdepodobné, že disponoval aj
ďalšími finančnými prostriedkami získanými od príbuzných, či predajom majetku na E..

Súd nezahrnul do masy BSM ani finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa získala výberom rôznych
účtov vedených na žalovaného, pretože mal za to, že tieto finančné prostriedky nadobudla zákonným
spôsobom na základe toho, že jej to umožnil príslušný kanadský súd. Žalobkyňa, ktorá väčšinu času
manželského spolužitia mala minimálne príjmy, finančné prostriedky použila na svoje osobné potreby
a nemožno tiež opomenúť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa po smrti žalovaného bude profitovať tým, že
bude dostávať dôchodok, o ktorý sa zapríčinil výlučne žalovaný.

Súd mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že v čase zániku manželstva patrili do BSM len
zostatky na účtoch definované vo výroku rozhodnutia a tieto potom v zmysle pravidiel vyššie citovaných
ustanovení vysporiadal. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že všetky zostatky vedené na účtoch žalovaného ku dňu
právoplatnosti rozsudku prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného. Opätovne poukázal na tú
skutočnosť, že žalobkyňa čerpala finančné prostriedky z účtov žalovaného, ktoré mu nikdy nevrátila na
základe rozsudkov súdu v O., ktoré boli v konečnom dôsledku zrušené Vyšším justičným súdom v O..
Za čas od 04.12.2003 do 24.03.2006 bol žalovaný bez príjmov, pretože tieto boli poukázané z jeho účtov
žalobkyni. Poukázal tiež na vlastníctvo vlastných finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva
vo výške 239.000,- CAD. Čo sa týka motorového vozidla Škoda Fábia toto bolo za trvania manželstva
prevedené na inú osobu a tento právny úkon žalobkyňa nikdy formálnym spôsobom nespochybnila.
Žalobkyňa pred svojim odchodom zo spoločnej domácnosti do Kanady v roku 2003 vzala všetku
hotovosť, ktorú v byte našla spolu vo výške cca. 4.000.000,- Sk a vzala aj nejaké hnuteľné zariadenie
a preto bol žalovaný nútený spotrebovať sumy získané predajom vozidla Škoda Fábia a bytu v F. F.. O
nadobudnutie spoločného majetku sa zapríčinil výlučne samotný žalovaný, hoci žalobkyňa bola telesne
aj duševne zdravá a z manželstva nepochádzali žiadne deti.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala tú skutočnosť, že súd prvého stupňa
zaradil do masy BSM len finančné prostriedky zistené ku dňu zániku BSM. Uviedla, že od zániku



BSM uplynulo 7 rokov. S účtami mal právo disponovať žalovaný a v súčasnosti na týchto účtoch už
nie sú finančné prostriedky v takých výškach ako zistil súd. Čo sa týka motorového vozidla Škoda
Fábia, toto previedol žalovaný na svoju príbuznú bez súhlasu žalobkyne a teda aj táto vec mala byť
zaradená do masy BSM. Hodnota vozidla je 3.651,33 eur. Namietala tiež, že do masy BSM je potrebné
zaradiť aj kúpnu cenu za predaný byt, ktorý predal žalovaný so súhlasom žalobkyne, avšak kúpnu
cenu nepoužil na nadobudnutie, či zveľadenie spoločného majetku. Pokiaľ išlo o dispozíciu platnú, tak
do BSM sa zahŕňa len peňažná suma. Rovnako do masy BSM je potrebné zaradiť aj všetky finančné
prostriedky, ktoré žalovaný bez súhlasu žalobkyne vybral z účtov v L. a v E. republike a počas konania
nepreukázal, že by ich použil na nadobudnutie, či zveľadenie spoločného majetku. D. aj na judikát
Najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva z vkladnej
knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil
v súlade s § 144 a nasl. OZ, teda že ich použil na bežnú spotrebu, alebo na náklady s udržiavaním
spoločného majetku BSM. Žalobkyňa na základe rozhodnutia súdu v L. obdržala titulom vyrovnania
sumu menšiu ako polovicu cca. 250.000,- CAD s tým, že ohľadom týchto peňazí bola žalobkyňa s
časti, aj keď nie úplne na polovicu vyrovnaná. Pokiaľ súd poukazuje na tú skutočnosť, že finančné
prostriedky boli sčasti použité na kúpu bytu v F., sčasti požičané Q. T. a sčasti investované, tieto
položky ani zďaleka nedosahujú celkovú sumu prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene a bez súhlasu
žalobkyne vybral z účtov. Žalovaný neoprávnene vybral z účtov prostriedky vo výške 350.538,80 eur a
aj keď sa od tejto sumy odpočíta suma, ktorú žalovaný poskytol žalobkyni titulom vyrovnania na základe
rozhodnutia súdu v L., cca. vo výške 125.000,- CAD žalovaný disponoval bez súhlasu žalobkyne sumu
267.555,- eur, ktoré použitie v súlade s § 144 a nasl. OZ nepreukázal. Aj v prípade, ak sa zoberie do
úvahy vyrovnanie žalobkyne v polovici, na základe rozhodnutia súdu v L., žalovanému tak zostalo ešte
125.000,- CAD, ktoré previedol z Kanady a ktoré mal aj na E., teda mal k dispozícii takú vysokú sumu
finančných prostriedkov, o ktorej žiadnym spôsobom nepreukázal ako s týmito prostriedkami naložil. V
rámci konania nebolo preukázané, že by žalovaný nepoberal dôchodky z L., ktoré boli sprístupnené
žalobkyni tým, že aj za predpokladu, že by žalovaný nepoberal dôchodok z L., nemohlo by to spôsobiť
taký stav, že cca 10.000.000,- Sk v minul tak v krátkom čase na živobytie. Uviedla tiež, že skutočnosť, že
žalobkyňa vstupovala do manželstva nemajetná, nemá v súlade s platnými a účinnými predpismi E. A.
vplyv na rozdelenie a vysporiadanie veci patriacich do BSM. Skutočnosť, že žalovaný pred vstupom do
manželstva disponoval čiastkou min. 239.000,- CAD deklaroval len svojimi čestnými vyhláseniami, čo
žalobkyňa popiera. Všetky úkony ako predaj bytu, motorového vozidla, výber finančných prostriedkov
robil žalovaný bez súhlasu žalobkyne v úmysle ukrátiť ju na jej právach z titulu vysporiadania BSM.
Zmluvy o pôžičkách, ktoré žalovaný predkladal od príbuzných, či známych sú účelové dôkazy v snahe
ukrátiť žalobkyňu. Tým, že súd prvého stupňa nebral do úvahy judikáty citované v odvolaní, odňal tak
žalobkyni možnosť konať pred súdom. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala rovnaký životný
štandard ako žalovaný, žili spolu 25 rokov a žalovaný do ukončenia dokazovania nepredložil žiadny
relevantný dôkaz o tom, ako naložil s tak vysokými finančnými prostriedkami. Žiadala preto zmeniť
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vysporiadať BSM tak, že zahrnie a vyporiada masu BSM s
navrhovanými finančnými prostriedkami cenou prevedeného motorového vozidla, kúpnou cenou za byt
a prikáže ich do vlastníctva žalovaného s tým, že tento bude povinný žalobkyňu vyrovnať.

Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v rámci, ktorého uviedla, že namieta
vyjadrenie žalovaného v tom smere, že pokiaľ získala finančné prostriedky z účtov žalovaného v L.,
nejdená sa o nezákonne získané finančné prostriedky, avšak jednalo sa o spoločné prostriedky patriace
do BSM. Žalobkyňa bola na základe rozhodnutia súdu v L. finančne vyrovnaná titulom iných finančných
prostriedkov ako sú uvádzané v jej odvolaní. Žalovaný mal k dispozícii okrem 250.000,- CAD, ktoré si
previedol z účtu v L. tiež finančné prostriedky, ktoré patria do masy BSM a to kúpnu cenu získanú za
predaj motorového vozidla Škoda Fábia, predaj bytu v F. F. a tiež účty, ktoré mal pôvodne v L. ako aj v E.
sporiteľni a vo Všeobecnej úverovej banke. Žalovaný mal také množstvo finančných prostriedkov, že ani
keby nepoberal žiaden dôchodok, tak by nemohol tieto prostriedky minúť čo aj na exkluzívne živobytie.
Konštatovanie, že po smrti žalovaného bude žalobkyňa poberať 700,- CAD mesačne je irelevantná v
tomto spore, pretože ako manželia spolu žili po dobu 25 rokov. Pokiaľ by aj žalovaný skutočne disponoval
vlastnými peňažnými prostriedkami pred vstupom do manželstva, z vykonaného dokazovania nie je
zrejmé, či tieto prostriedky uložil na účet, použil na kúpu hnuteľných, či nehnuteľných vecí. Na základe
rozhodnutia súdu v L. získala žalobkyňa čiastku 125.000,- CAD a žalovaný rovnakú čiastku. Poprela,
že by zobrala finančnú hotovosť z ich spoločného bytu a poukázala opätovne na tú skutočnosť, že o
prevode spoločného motorového vozidla Škoda Fábia na inú osobu nevedela a preto tento prevod sa
uskutočnil bez jej súhlasu.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj vo veci správne rozhodol.

Ako už bolo konštatované v pôvodnom uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.12.2010, č.k.
5Co/169/2010-429 v konaní je nepochybne preukázané, že k rozvratu manželstva účastníkov dochádza
v priebehu roku 2003 s tým, že aj keď faktom je, že samotná okolnosť, že manželia po dlhšiu dobu
hospodária oddelene, nemusí viesť k stanoveniu ich rovnakých podielov na majetku BSM. V prípade
vysporiadania BSM a prípadnej nerovnosti podielov účastníkov konania je však tiež významné ako sa
každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a o udržanie
spoločných vecí.

Odvolací súd opätovne poukazuje na svoje odôvodnenie (a na svojich záveroch na základe doplneného
dokazovania pred súdom prvého stupňa, nemá dôvod nič meniť), že úkony zo strany majetku patriaceho
do BSM bez súhlasu jedného z manželov sú relatívne neplatné úkony v zmysle § 40a OZ s tým, že
takýto úkon sa považuje za platný pokiaľ sa ten kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti nedovolá. Pri
práve dovolať sa neplatnosti platí zároveň všeobecná trojročná premlčacia doba a formou dovolania sa,
prípadne uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je žaloba. Pokiaľ nedôjde k vyhláseniu úkonu za
neplatný, má sa za to, že úkon je platný a jedine v prípade prehlásenia úkonu za neplatný, možno žalovať
príslušný vindikačný nárok, ktorý sa riadi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení v náväznosti na §
126 a § 451 a nasl. OZ. Je teda pravdou, že každý z manželov sa snažil počas trvania manželstva vyvíjať
kroky, na základe ktorých by uspokojil vlastné potreby z finančných prostriedkov získaných za trvania
BSM. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalovaný na základe rozhodnutí súdov
v L. bol dočasne bez finančných prostriedkov, nemal dispozičné právo k účtom v bankách, nepoberal
dôchodok z L. a preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval jeho obranu v celom
rozsahu za dôvodnú v tom smere, že finančné prostriedky získané predajom bytu a auta značky Škoda
Fábia spotreboval za trvania manželstva. Obdobne aj žalobkyňa za trvania manželstva použila finančné
prostriedky získané z účtov v Kanade na svoju osobnú potrebu.

Súd prvého stupňa preto správne s pokynmi odvolacieho súdu pristúpil k zosumarizovaniu majetku
účastníkov a správne dospel k záveru, že ku dňu zániku manželstva existovali len zostatky na účtoch,
ktoré na základe správy jednotlivých bankových inštitúcii správne určil, že patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a tieto potom prikázal v polovičke žalobkyne a v polovičke žalovanému. Súd
prvého stupňa pri danom vysporiadaní vychádzal dôsledne z ust. § 145 ods. 1, 2 a § 150 OZ.

Neobstojí teda námietka či už žalovaného alebo žalobkyne v odvolaní, že tieto finančné prostriedky
nemali byť predmetom vysporiadania a v tomto smere rovnako odvolací súd poukazuje na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Neobstojí tu námietka žalobkyne v odvolaní ohľadom neexistencie účtov v peňažných ústavoch ku dňu
rozhodovania súdu. Samotný žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že žiada prikázať zostatky týchto
účtov do jeho výlučného vlastníctva, čím zároveň potvrdil ich existenciu.

Pokiaľ vychádzame z posudzovania nerovnakej výšky podielov manželov a podľa toho ako sa ten
ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v
súdnom konaní uplatňuje výnimočne a to spravidla v tých prípadoch, ak jeden z manželov za trvania
manželstva buď vôbec nepracoval, prípadne ak sa zistilo, že manžel sa nadobudnutých spoločných vecí



zaslúžil len v podstatne menšej miere, čo je prejednávaný prípad. Medzi účastníkmi bolo nepochybné,
že žalobkyňa skutočne počas trvania manželstva nepracovala, z manželstva deti nepochádzajú a preto
pokiaľ vychádzame z princípu zásluhovosti najmä čo sa týka finančných prostriedkov získaných z
účtov vedených na meno žalovaného počas trvania manželstva, je možné vychádzať aj z princípu
neproporcionality podielov manželov a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný bol po určitú
dobu na základe rozhodnutia kanadských súdov čo je medzi účastníkmi nesporné bez finančných
príjmov a teda obrana žalovaného v tom smere, že finančné prostriedky, na ktoré poukazovala žalobkyňa
počas konania na súde prvého stupňa ako aj v odvolaní počas trvania manželstva aj skutočne
spotreboval a v čase jeho zániku už tieto neexistovali (či už finančné prostriedky získané z účtov,
prípadne získané predajom bytu alebo predajom osobného motorového vozidla Škoda Fábia).

Pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v BSM spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145
ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z toho, že aj takúto vec treba zaradiť do BSM, avšak pokiaľ by išlo
o dispozíciu platnú (čo je prejednávaný prípad), nemožno už túto vec do BSM zaraďovať s tým, že do
BSM je možné zahrnúť len peňažnú sumu získanú za túto vec, avšak tiež len za predpokladu, že táto
peňažná suma nebola spotrebovaná.

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že v prevažnej časti spoločného hospodárenia manželov vo vzťahu
medzi nimi je na manželovi, aby prejavil svoj nesúhlas, pokiaľ na ňom trvá, aby ho prejavil včas,
primerane podľa okolností, pretože v opačnom prípade bude potrebné vychádzať z toho, že jeho mlčanie
je súhlasom a dôkaz opakom by bol na ňom.

Právo užívať a prispieť, nakladať a držať je právom a teda nie povinnosťou. Z tohto potom vyplýva, že
sa nemusí jednať o mechanicky rovnaké užívanie podľa presnej polovice.

Aj keď sa vyporiadanie nepremlčuje a môže byť vykonané so značným časovým odstupom od zániku
BSM, vykonáva sa zásadne ex tunc, t.j. k okamihu zániku. Dokončené vyporiadanie má retroaktívny
účinok s tým, že vyporiadním sa nastolí istota. Masa zaniknutého a nevyporiadaného BSM nepredstavuje
nový druh spoluvlastníctva. Jedná sa o podobné pojatie ako pri dedičstve, ktoré sa nadobúda smrťou
poručiteľa v zmysle § 460 OZ, aj keď na určitú dobu, pokiaľ sa dedičstvo prejedná, tu môže byť neistota,
komu z dedičov čo pripadne.

Preto sa pri vyporiadaní stanoví, ktoré veci zostanú v úplnom, oddelenom, resp. výlučnom vlastníctve
jedného zo spoluvlastníkov, čo súčasne znamená, že stráca k veciam vlastníctvo ten, komu vlastníctvo
nezostáva. Vyporiadaním sa teda vlastníctvo nezriaďuje, nenadobúda a nejde o žiadny prevod ani
prechod.

Súd prvého stupňa teda riadne zistil okruh majetku patriaceho do BSM, tento správne vysporiadal s tým,
že ako bolo vyššie uvedené vo zvyšku odvolací súd v náväznosti na § 119 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .