Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/14/2018 z 18. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júla 2018, sp. zn. 4Cob/14/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1214225888.3 Krajský súd Bratislava | 4Cob/14/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1214225888.3 | 2018-07-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c90c2c29-9670-4a4e-99c9-f5156b3fc44f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214225888.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225888
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214225888.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: RIVER spol. s r.o.,
Športová 441, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 31 356 346, zast.: Advokátska kancelária - JUDr. Andrea
Lutterová, advokátka, Longobardská 27, 851 10 Bratislava, IČO: 43 498 469 (predtým Advokátska
kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Šancová 70, 811 05 Bratislava, IČO: 43 907
342), proti žalovanému: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., Priekopnícka 19, 821 06 Bratislava,
IČO: 35 815 353, zast.: JUDr. Jaroslav Belko, advokát, Družstevná 194, 925 45 Abrahám, (predtým
Fedákova 6, 841 02 Bratislava), o zaplatenie 6.145,72 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/150/2015-101 zo dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/150/2015-101 zo dňa
18.10.2016 v napadnutej časti priznanej istiny vo výške 4.698,66 EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania od 22.7.2014 do zaplatenia potvrdzuje.

Rozsudok v časti trov konania mení tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie vo výške 52,9 %.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 4.698,66 EUR spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.7.2014 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšku súd konanie zastavil. Tretím
výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 2, 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
OBZ), § 451 ods. 1, 2, §§ 456, 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2014
domáhal zaplatenia sumy 6.145,72 EUR s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava II rozhodol rozsudkom zo dňa 5.5.2009, sp. zn. 26 Cb
263/2003-189 tak, že žalovaný (v tomto návrhu žalobca) je povinný zaplatiť žalobcovi (v tomto návrhu
žalovaný) sumu 1.788,37 Sk spolu so 14 % ročným úrokom z omeškania od 30.1.2003 až do
zaplatenia, trovy konania v sume 198,71 ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu
žalobcu v sume 638,12, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave
rozhodol rozsudkom zo dňa 25.5.2010, sp. zn. 2Cob 230/2009-228 na odvolanie žalovaného (v tomto
konaní žalobcu) tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 26Cb 263/2003-189 zo dňa 5.5.2009
potvrdzuje a druhým výrokom zároveň zaviazal žalovaného (v tomto návrhu žalobcu) na náhradu trov
konania žalobcovi vo výške 87,63 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný



v tomto návrhu podal na podklade oboch právoplatných a vykonateľných rozsudkov návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, ktorý ju prijal pod sp. zn. EX 2042/2010. Dňa
29.9.2010 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené žalobcovi (v tomto konaní)
dňa 6.10.2010. I napriek skutočnosti, že žalobca (v tomto konaní) podal podnet na mimoriadne dovolanie
na Generálnu prokuratúru SR a túto skutočnosť oznámil konajúcemu exekútorovi ako i oprávnenému v
prebiehajúcom exekučnom konaní, toto podanie žiaľ nemalo odkladný účinok smerom k
vykonateľnosti rozsudkov, bola exekúcia vedená pod sp. zn. EX 2042/2010 úspešne zexekvovaná
a finančné prostriedky vo výške 6.145,72 EUR boli strhnuté z účtu žalobcu v tomto návrhu ku dňu
31.12.2010. Pred Okresným súdom Bratislava II bolo vedených obdobných sporov medzi rovnakými
účastníkmi konania spolu sedemnásť, pričom predmetom žalôb bolo vždy zaplatenie za dodávku tepla
vždy za iné obdobie. Podnetu pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR
bolo vyhovené, o čom bolo z Generálnej prokuratúry SR doručené i Oznámenie zo dňa 12.5.2011 a
generálny prokurátor SR podal na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava II č.k. 26 Cb 263/2003-189 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 230/2009-228.
Následne Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.2.2012 pod sp. zn. 5M Obdo 3/2011 rozhodol,
že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 230/2009-228 zrušuje a vec vracia odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 26.9.2012 č.k. 2Cob 133/2012-262
zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26 Cb 263/2003-189 zo dňa 5.5.2009 a vrátil vec na
ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava II opäť vec prejednal a rozsudkom zo dňa 6.12.2012 sp. zn.
26 Cb 263/2003-281 rozhodol tak, že súd žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
3.6.2014, sp. zn. 2Cob 154/2013-313 rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.12.2012 sp.
zn. 26 Cb 263/2003-281 potvrdil. Tieto rozhodnutia spoločne nadobudli právoplatnosť dňom 21.7.2014 a
vykonateľnosť dňom 24.7.2014. Mal za to, že prišlo k naplneniu ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov zo strany žalovaného v tomto návrhu, nakoľko tento
sa bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 6.145,72 EUR, ktorá bola strhnutá z účtu žalobcu na základe
rozsudkov, ktoré stratili právoplatnosť a vykonateľnosť, a v súlade s citovaným ustanovením zákona je
povinný toto obohatenie vydať, nakoľko vzhľadom na to, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo
dňa 6.12.2012 (sp. zn. 26 Cb 263/2003-281 rozhodol v spojení s Rozsudkom Krajského súdu
Bratislava zo dňa 3.6.2014 sp. zn. 2Cob 254/2013-313), pričom oba rozsudky v spojení nadobudli
právoplatnosť dňa 21.7.2014 a vykonateľnosť dňa 24.7.2014, v zákonnej lehote si uplatňuje vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 6.154,72 EUR, ktoré boli strhnuté exekúciou č.k. EX 2024/2010
dňa 31.12.2010 zo strany žalovaného. Žalobca si uplatnil i zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe,
ktorá je určená ust. § 369 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka v znení zákona č. 246/2012 Z.z. s
odkazom na výšku úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, ktorým je Nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších nariadení. Ku dňu 22.7.2014 sa použije úroková
sadzba vo výške 5,5 % ročne zo sumy 6.145,72 EUR až do zaplatenia.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2016 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie
1.447,06 EUR s príslušenstvom. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v späťvzatej časti zastavil.

Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 18.10.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil
žalovaný, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 6.6.2016. Súd preto prejednal vec
v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a zistil, že rozsudkom súdu č.k. 26Cb/263/2003-189 zo dňa 5.5.2009
súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.788,37 s prísl. a trovami konania, pričom tento
rozsudok potvrdil Krajský súd v Bratislave dňa 25.5.2010 (č.k. 2Cob 230/2009-228) a zároveň
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Na základe uvedených rozsudkov a exekúcie vedenej
exekútorom JUDr. Václavom Kunom (sp. zn. EX 2042/2010) boli strhnuté z účtu žalobcu finančné
prostriedky v sume 4.145,72 EUR dňa 31.12.2010. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5M Obdo 3/2011 zo dňa 22.2.2012 rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2 Cob 230/2009-228 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Prvostupňový súd opätovne rozhodol tak, že žalobu rozsudkom č.k. 26Cb/263/2003-281 zo
dňa 6.12.2012 zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/154/2013-313 zo dňa 3.6.2014
toto rozhodnutie potvrdil. Obidve uvedené rozhodnutia spoločne nadobudli právoplatnosť dňa 21.7.2014
a vykonateľnosť dňa 24.7.2014. Žalovaný však do dnešného dňa nevrátil žalobcovi exekúciou strhnutú
sumu.



Žalovaný v podanom odpore poprel existenciu hmotnoprávneho titulu pre priznanie uplatňovaného
nároku žalobcu (tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu nedošlo) a uviedol, že uplatnený
nárok nezodpovedá svojou výškou v časti istiny a príslušenstva listinným dokladom, od ktorých
žalobca odvodzuje svoj nárok.
Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými
ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. O
plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy,
ak dodatočne odpadol. V danej veci bola žalobcovi v rámci exekúcie z bankového účtu strhnutá suma
6.145,72 EUR dňa 31.12.2010 v prospech žalovaného na základe rozsudkov, ktoré stratili právoplatnosť
a vykonateľnosť, preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
ods. 2 OZ, keďže získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Právnym dôvodom, ktorý odpadol, bol rozsudok súdu č.k. 26Cb/263/2003-189 zo dňa 5.5.2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 230/2009-228 zo dňa 25.5.2010, ktoré
boli zrušené súdmi vyššej inštancie, pričom v opätovnom rozhodnutí vo veci prvoinštančný súd žalobu
spoločnosti Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o. zamietol rozsudkom č.k. 26Cb/263/2003-281
zo dňa 6.12.2012, ktorý bol odvolacím súdom rozsudkom č.k. 2Cob/154/2013-313 zo dňa 3.6.2014
potvrdený. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil
v sume 4.698,66 EUR (čo je na základe exekúcie strhnutá suma 6.145,72 EUR znížená o späťvzatú
časť 1.447,06 EUR ako trovy súdneho exekútora spolu s trovami žalovaného a jeho právneho zástupcu),
preto žalobcovi v zmysle § 456 OZ vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
v uvedenej výške. Žalovanému zároveň vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania priamo
zo zákona, preto nie je potrebné, aby žalobca žalovaného na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento
vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie v
zákonnej výške 5,5 % ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.698,66 EUR spolu
s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.07.2014 do zaplatenia a vo zvyšku konanie zastavil
z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Tvrdenia žalovaného v podanom odpore, v ktorom popiera
existenciu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu a namieta, že uplatnený nárok nezodpovedá
svojou výškou v časti istiny a príslušenstva listinným dokladom, súd považuje za irelevantné a účelové
v snahe vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia žalobcovi, nakoľko ich bližšie nezdôvodnil a
žiadnym spôsobom nepreukázal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý podal odvolanie proti rozsudku
súdu, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.686,- EUR s prísl. a v časti, ktorou žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň odvolanie smeruje voči tej časti
napadnutého rozhodnutia, ktorým nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania žalovaného v časti, ktorou
vo zvyšku zastavil konanie.
Dôvodom odvolania voči rozsudku v uvedených častiach je tá skutočnosť, že súd vo veci rozhodol
na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci a na základe nesprávneho právneho názoru, čo
viedlo k nesprávnosti rozhodnutia samého.
V danej veci, ktorá bola predmetom konania bolo o uplatňovanom nároku už právoplatne a vykonateľné
rozhodnuté, pričom v predchádzajúcom „pôvodnom“ konaní bolo preukázané prijatie plnenia žalobcom
vo výške žalovanej sumy. Žalobca preukázateľne prijal plnenie, a to dodávku tepla, ktorého cenu odmieta
uhradiť, čím sa svojím konaním snaží obohatiť na úkor iného. Za takéhoto stavu, kedy došlo k
plneniu, prevzatiu plnenia a preukázateľne k plneniu zo strany žalovanému žalobcovi, je napadnuté
rozhodnutie súdu vydané na základe nesprávneho právneho názoru, keďže popiera nárok dodávateľa
na zaplatenie ceny dodaného tovaru voči príjemcovi dodávky, ktorý dodanie tovaru a jeho užitie ani
nepoprel.
Vo veci dodania tovaru zo strany žalovaného, prevzatia tovaru žalobcom a jeho užitia a spotreby ako
aj úhrady ceny dodaného tovaru súd nevykonal žiadne dokazovanie a ani sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že žalobca prevzal a užil plnenie, za ktoré odmieta uhradiť jeho cenu. Z vyššie uvedených
dôvodov žalovaný žiada, aby bolo napadnuté rozhodnutie súdu zrušené s tým, že bude doplnené
dokazovanie za účelom preukázania toho, či bol tovar, ktorý je predmetom uplatňovaného nároku v



danej veci dodaný a či za jeho dodanie bola dodávateľovi zo strany príjemcu uhradená jeho cena a na
základe týchto zistení bude správne právne súdom vyhodnotené, či je nárok žalobcu na uhradenie ceny
dodaného a prevzatého tovaru“ dôvodný.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že v priebehu konania dostatočne
preukázali skutočnosť, že žalobcovi bola v exekučnom konám strhnutá žalovaná suma, ktorú v priebehu
konania upravili a tiež skutočnosť, že išlo o pohľadávku žalovaného vyplývajúcu z rozsudku
spolu s príslušenstvom, teda z rozhodnutia, ktoré však novým rozhodnutím v tej istej právnej veci
stratilo platnosť. Ide teda o naplnenie zákonného znenia ustanovenia § 451 ods. 2 OZ - bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Samotné odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu ako účelovo podané
s cieľom oddialiť povinnosť zaplatiť žalobcovi a na základe všetkých uvedených skutočností navrhuje
Krajskému súdu v Bratislave, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava II potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie,
dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu v napadnutej časti istiny nie je možné vyhovieť a v časti trov konania je sčasti dôvodné.

5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v napadnutej časti, ktorou súd priznal žalobcovi istinu vo výške 4.698,66 EUR spolu s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania od 22.7.2014 do zaplatenia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V
odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP,
s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by
mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v časti napadnutého rozhodnutia, ktorým nebolo rozhodnuté o
náhrade trov konania žalovaného v časti, ktorou vo zvyšku súd konanie zastavil, odvolací súd posúdil
túto časť odvolania, ako odvolanie smerujúce čo do trov konania.
Je nesporné, že súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a
nasl. OZ vo výške 4.698,66 EUR s príslušenstvom. Vo zvyšku, t.j. v časti 1.447,06 EUR konanie z dôvodu
späťvzatia žaloby zastavil. Žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, a to v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že mal v konaní plný úspech. Pokiaľ ide o priznanie plnej náhrady trov
konania žalobcovi, odvolací súd s názorom súdu nesúhlasí z nasledujúceho dôvodu:

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku
nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu.



10. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri
rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle
§ 256 ods. 1 CSP preukázané, že došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania pri späťvzatí
žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť, a tento úkon realizuje na
vlastnú procesnú zodpovednosť. Ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení
žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje
sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinenie zastavenia konania
zavinila. Pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby je obsah výroku o trovách konania spravidla
determinovaný zavinením sporovej strany (§ 256 CSP).

11. V prejednávanej veci žalobca zobral žalobu späť vo výške 1.447,06 EUR dňa 26.5.2016, t.j. po podaní
žaloby, a to bez udania dôvodu. V späťvzatí uviedol, že táto čiastka predstavuje trovy súdneho exekútora
1.279,56 EUR a trovy právneho zastúpenia v exekúcii 167,50 EUR vrátane trov exekúcie odporcu -
súdneho poplatku za exekučné konanie. Preto odvolací súd má zato, že žalobca zavinil zastavenie
konania v časti 1.447,06 EUR.

12. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu
§ 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Nová
právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve
(§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu, a v prípadoch, keď mala strana
sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).
Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov konania. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov konania
pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť
prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu
ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 OSP, môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v
nepatrnej časti. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná
žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv
pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.
Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore, a až
keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech
bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Napríklad, ak žaloba znie na sumu 10.000,- eur a žalobca je
úspešný vo výške 7.000,- eur, potom mal žalobca úspech 70 % a v 30 % úspešný nebol (bol
úspešný žalovaný). Úspech jedného sa potom odpočíta od úspechu druhého t.j. 70 % úspech žalobcu
-30 % úspech žalovaného = 40 %, ktoré uhradí žalovaný žalobcovi s tým, že žalovaný už nebude mať
voči žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania. Ak by úspech strán v spore bol rovnaký alebo
približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

13. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 6.145,72 EUR. Po podaní žaloby v časti
1.447,06 EUR zobral žalobu späť bez udania dôvodu. To znamená, že žalobca bol úspešný vo výške
4.698,66 EUR, čo predstavuje 76,4 %, a žalovaný bol úspešný vo výške 1.447,06 EUR, čo predstavuje
23,5 %. V konečnom dôsledku mal žalobca úspech vo výške 3.251,60 EUR, t.j. 52,9 % (4.698,66 -
1.447,06, teda 76,4 % -23,5 %).

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v napadnutej časti istiny 4.698,66 EUR rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. V časti nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 52,9 %. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby sa vypočíta zo žalovanej sumy 6.145,72 EUR. Následne z tejto sumy
sa žalobcovi prizná 52,9 %.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v napadnutej časti istiny 4.698,66 EUR zo strany žalovaného
úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.



Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa vypočíta zo sumy 4.698,66 EUR,
nakoľko žalovaný sa odvolal proti časti rozsudku súdu, ktorým zaviazal žalovaného na
zaplatenie 4.686,- EUR a proti trovám konania.

17. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).