Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/231/2015 z 18. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. októbra 2016, sp. zn. 11S/231/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201029.2
Krajský súd Nitra | 11S/231/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015201029.2 | 2016-10-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f3d259c-2284-45a0-ba43-85d88ac6f0ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015201029.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/231/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201029
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201029.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Progress Trade, s.r.o.,
Podzáhradná 52/1298, Hurbanovo, IČO: 35 933 038, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomášek &
partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.
06. 2015 č. 780479/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu   z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 22. 07. 2010 podal žalobca
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010, v ktorom uviedol daň
v sume 47.149,65 eur, odpočítanie dane celkom v sume 45.175.17 eur, vlastnú daňovú povinnosť v
sume 1.974,48 eur a nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v sume 1.974,48
eur. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 sa
začala u žalobcu dňa 18. 06. 2012 (v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05. 2012)
a v tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľ
žalobcu predložil listinné doklady uvedené v priloženom zozname.
2. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad Košice o vykonanie
preverenia v spoločnosti ISIAH, s.r.o., so sídlom Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec a o preverenie
skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr uvedených v tomto dožiadaní. Dožiadaný správca dane v
podaní zo dňa 31. 01. 2013 oznámil, že v rámci opakovaného miestneho zisťovania bolo zistené, že
na udanej adrese sa spoločnosť nenachádza, nepreberá zásielky, pričom tieto nepreberá ani konateľka
spoločnosti Dana Vengrínová (zásielky sa vrátili s poznámkou, že adresát je neznámy). Taktiež žiadal o
preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok a faktúr od spoločnosti GYMO s.r.o. so sídlom Banšelova
39, Bratislava uvedených v dožiadaní zo dňa 14. 09. 2012. Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa
30. 11. 2012 oznámil, že podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti (Miroslav Lapšanský) sa dodávky
uskutočnili, daňové doklady zaúčtovali a náklady na prepravu neeviduje, spoločnosť len sprostredkovala
nákup tovaru.

3. Výzvou zo dňa 20. 09. 2012 bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov (spôsob prepravy
tovaru uvedeného na faktúrach, označenie prepravcov a subjektu, ktorému vznikli náklady na prepravu,
miesto uskladnenia tovaru, spôsob jeho prepravy podľa odberateľských a dodávateľských faktúr, súpis



pohybu tovarov v sklade, začiatočný stav obilia k 01. 01. 2010, prijatie tovaru, číslo faktúry, predaj tovaru
a číslo faktúry) týkajúcich sa predložených faktúr za rok 2010.

4. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2012 oznámil, že prepravu pre neho v roku 2010 vykonávali
spoločnosti METEOR d.o.v. - W. W., ST OMEGA s.r.o. a W. R. - ALTRANZ s tým, že ostatné
prepravy zabezpečovali odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia
a spôsob prepravy je uvedený na dodávateľských faktúrach. Zároveň žalobca oznámil, že okrem
prepráv uvedených v dodávateľských faktúrach neeviduje, komu vznikli náklady na prepravu a tovar
bol uskladnený u dodávateľov - prvovýrobcov, pričom vymenoval 13 subjektov s uvedením ich adresy,
ktoré tovar skladovali vo vlastných alebo v prenajatých skladoch, prípadne v iných skladoch, kde bol
tovar uskladnený. Prílohou tohto podania žalobcu bola i listina „tovar - bilancia“, v ktorej je v mesiaci jún
2010 uvedená okrem iných komodít i pšenica (dodávateľ GYMO s.r.o., LEVSEM, spol. s r.o., AT DUNAJ,
spol. s r.o., ISIAH, s.r.o., POHOZ s.r.o., odberateľ IMPEX Trade, s.r.o.) a kukurica (dodávateľ GYMO
s.r.o., POHOZ s.r.o., ISIAH, s.r.o., odberateľ Ing. Juricová AGRIA, IMPEX Trade, s.r.o., GYMO s.r.o.) v
konkrétnych množstvách a cenách pri jednotlivých dodávkach.

5. V priebehu ďalšieho konania správca dane robil dožiadanie na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.
za účelom zistenia, či sa v elektronickom mýtnom systéme nachádzajú vozidlá s tam uvedenými
evidenčnými číslami. Vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo doručené správcovi dane dňa
14. 03. 2013.

6. Na základe ďalšej výzvy na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 19. 03. 2013 správca dane
vo vzťahu k deklarovaným dodávkam od spoločnosti ISIAH, s.r.o. žiadal od žalobcu oznámiť miesto
uskladnenia tovaru, miesto jeho nakladania, označenie osôb (s uvedením ich adresy) za dodávateľa a
odberateľa, ktoré sa zúčastnili nakládky a môžu byť vypočuté ako svedkovia, označenie trasy pohybu
tovaru a pod. Žalobca v podaní zo dňa               15. 04. 2013 oznámil, že spoločnosť ISIAH, s.r.o.
zastupoval H. F. a jedná sa o dodávky v mesiaci jún 2010, a to dodávku pšenice podľa dodávateľskej
faktúry č. FD616/10 v množstve 281,16 ton s miestom nakládky Očová v hodnote celkom 35.130,94
eur, odberateľom ktorej bola spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o., dodávku pšenice podľa dodávateľskej
faktúry č. FD622/10 v množstve 267,58 ton s miestom nakládky Plavecký Peter v hodnote 38.210,42
eur, odberateľom ktorej bola spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. a dodávku kukurice podľa dodávateľskej
faktúry č. FD629/10 v množstve 269,16 ton s miestom nakládky Dvory nad Žitavou v hodnote 40.037,55
eur, odberateľom ktorej bola spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. a GYMO s.r.o., dodávku kukurice podľa
dodávateľskej faktúry č. FD630/10 v množstve 246,92 ton s miestom nakládky Dvory nad Žitavou v
hodnote 36.729,35 eur, odberateľom ktorej bola spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. a GYMO s.r.o. pričom
pri všetkých miestach nakládok žalobca uviedol, že „subjekt nepoznáme“. Žalobca zároveň oznámil, že
vozidlá poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa
a nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu, nedisponujú ani označením prepravcov.

7. Následne správca dane predvolal na ústne pojednávanie Zsolta Hrašku, ktorý bol konateľom
spoločnosti ISIAH s.r.o. od 13. 03. 2008 do 26. 04. 2010, ako i Jozefa Hucovciho, ktorý bol konateľom
tejto spoločnosti od 27. 04. 2010, pričom zásielky sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy.

8. Správca dane požiadal o spoluprácu i Daňový úrad Banská Bystrica, a to o výsluch svedkyne Dany
Vengrínovej, ktorá je konateľkou spoločnosti ISAH, s.r.o. od 20. 07. 2011. Dožiadaný správca dane však
v podaní zo dňa 13. 05. 2013 oznámil, že svedkyňu nebolo možné vypočuť, nakoľko z miesta trvalého
pobytu odišla asi pred 8 rokmi a ďalšie informácie o jej pobyte nie sú známe.

9. Dňa 17. 05. 2013 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka Jozefa Hucovciho na dožiadanom
Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, pričom výsluchu sa zúčastnil i konateľ žalobcu
Stanislav Ivanič.

10. Dňa 22. 05. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, pričom
v časti zdaňovacie obdobie jún 2010 je uvedené, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
uplatnil odpočítanie dane v sume 45.175,17 eur, pričom v tejto sume je zahrnutá i daň z pridanej hodnoty
v sume 23.966,86 eur z faktúr (4 faktúry) vystavených  spoločnosťou ISIAH s.r.o. ako dodávateľom
žalobcu a po daňovej kontrole je rozdiel odpočítania dane v sume 23.966,86 eur, nakoľko žalobca v
priebehu kontroly a ani jeho dodávateľská spoločnosť neposkytli žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia



deklarovaných dodávok tovaru a nedošlo teda k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto
dodávkach, v dôsledku čoho nebola naplnená ani zákonná podmienka na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.

11. Žalobca podal dňa 13. 06. 2013 vyjadrenie k protokolu, ku ktorému pripojil i prehlásenie Jozefa
Hucovciho zo dňa 05. 06. 2013 a Miroslava Lapšanského zo dňa 07. 06. 2013.

12. Dňa 27. 06. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok
a dôkazov predložených žalobcom.

13. Správca dane vydal dňa 02. 07. 2013 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 23.966,86 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom
žalovaný rozhodol dňa 11. 11. 2013 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu
zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci, pretože v dostatočnom rozsahu neobjasnil
všetky skutočnosti, ktoré by mohli preukázať alebo vyvrátiť existenciu dodávaného tovaru s tým, že v
priebehu ďalšieho dokazovania bude potrebné vypočuť svedkov a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
správca dane bude viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

14. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane opätovne predvolal na pojednávanie Zsolta Hrašku
(konateľ spoločnosti ISIAH, s.r.o. do 26. 04. 2010 vrátane), pričom predvolanie sa vrátilo ako neprevzaté
v odbernej lehote a neúspešný bol i pokus o jeho predvedenie cestou Obvodného oddelenia PZ Šahy,
ktoré správcovi dane v podaní zo dňa              04. 03. 2014 oznámilo, že Zsolt Hraško sa v čase
predvádzania nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a jeho miesto pobytu nebolo známe, v dôsledku
čoho ho nebolo možné predviesť.

15. Výzvou zo dňa 13. 03. 2014 správca dane žalobcu opätovne vyzval, aby predložil dôkazy a
preukázal tvrdenia obsiahnuté v dodávateľských faktúrach vystavených v roku 2010, dodávateľskými
spoločnosťami ISAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., aby oznámil mená vodičov vykonávajúcich
prepravu tovaru za účelom ich vypočutia a predložil dôkazy o účasti spoločnosti na nakládke. Žalobca
v mailovom podaní zo dňa 01. 04. 2014 správcovi dane oznámil, že nedisponuje osobnými údajmi
vodičov vykonávajúcich prepravy, ktoré nezabezpečovala spoločnosť žalobcu, ale dodávatelia, prípadne
odberatelia. Tieto údaje je oprávnený získať len správca dane na základe svojich kompetencií. Uviedol,
že odberateľom pšenice nadobudnutej žalobcom od spoločnosti ISIAH, s.r.o. na základe dodávateľskej
faktúry č. FD616/10 v celkovom množstve 281,16 ton a dodávateľskej faktúry č. FD622/10 v celkovom
množstve 267,58 eur bola podľa faktúr spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. a odberateľom kukurice
nadobudnutej žalobcom od spoločnosti ISIAH, s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry č. FD629/10 v
množstve 269,16 ton a dodávateľskej faktúry č. FD630/10 v množstve 246,92 ton bola podľa faktúry
spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. a GYMO s.r.o. s tým, že vozidlá podľa prílohy faktúr poslal odberateľ
na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa a predpokladajú, že
odberateľ by mal disponovať označením prepravcov.

16. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol vo výzve zo dňa 09. 04.
2014 opätovne vyzvaný na predloženie dôkazov a preukázanie tvrdení obsiahnutých v dodávateľských
faktúrach vystavených v roku 2010 spoločnosťou ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o., pričom
správca dane žalobcovi jednoznačne uviedol, čo je potrebné preukázať a predložiť v predmetnej veci na
preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca na túto výzvu reagoval v podaní,
doručenom správcovi dane dňa 14. 05. 2014 (mailom), pričom pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie jún
2010, opakovane uvádzal tie isté tvrdenia, ako vo svojom vyjadrení zo dňa  15. 04. 2013 a  01. 04. 2014.

17. Dňa 07. 05. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na
ktorom bol ako svedok vypočutý  Miroslav Lapšanský, ktorý bol v roku 2010  konateľom spoločnosti
GYMO s.r.o. (v súčasnosti MALASZ s. r. o.) a ktorý sa vyjadroval k obchodovaniu so spoločnosťou
žalobcu, resp. k tomu, že jeho spoločnosť bola len sprostredkovateľom obchodov.

18. Dňa 10. 06. 2014 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na
ktorom bol ako svedok vypočutý  Jozef Hucovci, konateľ spoločnosti ISIAH, s.r.o. od 27. 04. 2010 do
19. 07. 2011, ktorý okrem iného uviedol, že v čase, keď nebol konateľom tejto spoločnosti, konal na



základe splnomocnenia, ktoré mu vystavil Zsolt Hraško, ktorý bol konateľom spoločnosti ISIAH, s.r.o.,
o čom však nevie predložiť listinný dôkaz. Taktiež sa vyjadril ku konaniu za  spoločnosť ISIAH, s.r.o., k
jej činnosti, obchodným transakciám, k nákupu a k predaju tovaru, k jeho preprave a k subjektom, ktoré
zabezpečovali prepravu.

19. Následne správca dane zameral dokazovanie na zistenie deklarovaného  odberateľa pšenice
(IMPEX Trade, s.r.o.) a deklarovaného odberateľa kukurice (IMPEX Trade, s.r.o. a GYMO s.r.o. -
neskôr MALASZ s. r. o.) od žalobcu v mesiaci jún 2010 a výzvou zo dňa             11. 06. 2014
vyzval tieto spoločnosti, aby oznámili údaje týkajúce sa prepravy tovaru (pšenice a kukurice) podľa
tam uvedených faktúr v mesiaci jún 2010, ktorý im mal dodať žalobca a zapožičali faktúry týkajúce
sa prepravy. Spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. v podaní zo dňa 30. 06. 2014 správcovi dane oznámila
názvy a sídla spoločností, ktoré vykonávali prepravu tovaru (19 subjektov, z ktorých len dva majú sídlo
na Slovensku, ostatné majú sídlo v Poľskej republike, Maďarsku a v Rakúsku) a zároveň predložila i
ňou vypracovaný zoznam, z ktorého vyplýva, že dodávateľom kukurice v mesiaci jún 2010 bol žalobca,
odberateľom boli subjekty Agrocom a Ing. T. (zrejme neúplné údaje o odberateľoch), v zozname sú
uvedené ŠPZ vozidiel, pričom dopravca nie je uvedený. Predmetom dodávok v júni 2010 mala byť podľa
predloženého zoznamu i pšenica, ktorej dodávateľom bol žalobca, odberateľom subjekty: PZZ, Covaco,
Daku (všetko PL) a Sunflower (SK) a v zozname sú uvedené ŠPZ vozidiel, bez uvedenia dopravcu, resp.
v jednom prípade je uvedený dopravca Mieszalnia. Spoločnosť IMPEX Trade, s.r.o. predložila správcovi
dane i faktúru zo dňa 25. 06. 2010, v ktorej je ako dodávateľ kukurice uvedený žalobca a ako odberateľ
Ing. Gabriela Juricová AGRIA. Výzva adresovaná spoločnosti MALASZ s. r. o. (predtým GYMO s.r.o.)
na adresu zapísanú v obchodnom registri príslušného súdu sa vrátila správcovi dane s poznámkou, že
adresát je neznámy.  Správca dane sa taktiež obrátil i na prepravcov, ktorí mali podľa výpovede Jozefa
Hucovciho, resp. i podľa žalobcu prepravu tovaru realizovať. Spoločnosť MARKO LKV s.r.o. správcovi
dane oznámili, že so spoločnosťou ISIAH, s.r.o. v roku 2010 nespolupracovali. Rovnaké oznámenie
zaslala i spoločnosť Veľká Ryba spol. s r.o., Veľká Ryba Levice, spol. s r.o., BILFER TRADING s.r.o.
ako aj Ing. N. X., T. D. a Ing. H. T..

20. Výzvou zo dňa 23. 10. 2014 správca dane opätovne vyzýval žalobcu na vyjadrenie v predmetnej
veci, pričom žalobcovi podrobne oznámil zistený skutkový stav v priebehu doterajšieho konania, vrátane
oznámení prepravcov. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2014, v ktorom poukázal na
povinnosti správca dane v priebehu daňovej kontroly a daňového konania.

21. Dňa 21. 11. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu
podrobne oboznámený s priebehom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako i s výsledkami
zistení správcu dane ohľadne žalobcom tvrdených odberateľov a subjektov, ktoré mali vykonať prepravu.

22. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i faktúra vystavená spoločnosťou ISIAH, s.r.o.
ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, a to dňa 14. 06. 2010 pod č. 210063 na sumu 35.130,94
eur a dňa 21. 06. 2010 pod č. 210076 na sumu 38.210,42 eur za dodávku tovaru (ktorý nie je na faktúrach
žiadnym spôsobom označený). K týmto faktúram  žalobca predložil dodací list zo dňa 14. 06. 2010 č.
210063 a zo dňa               21. 06. 2010 č. 210076, na ktorých je uvedená dodávka pšenice v množstve
281,16 ton a v množstve 267,58 ton. Taktiež predložil i faktúru vystavenú spoločnosťou ISIAH, s.r.o. ako
dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, a to dňa 28. 06. 2010 pod č. 210096 na sumu  40.037,55 eur
a dňa 29. 06. 2010 pod č. 210097 na sumu 36.729,35 eur za dodávku tovaru (ktorý nie je na faktúrach
žiadnym spôsobom označený). K týmto faktúram predložil dodací list zo dňa 28. 06. 2010 č. 210096
a zo dňa 29. 06. 2010 č. 210097, na ktorých je uvedená dodávka kukurice v množstve 269,16 ton a v
množstve 246,92 ton.
K týmto dodávkam žalobca predložil i ďalšie, bližšie neoznačené doklady, na ktorých je uvedené
poradové číslo, dodávateľ - spoločnosť ISIAH, s.r.o., odberateľ - žalobca, dátumy v mesiaci jún 2010,
evidenčné čísla vozidiel a návesov, netto váha pri jednotlivých poradových číslach a evidenčných číslach
vozidiel a návesov v celkovom množstve 281,16 ton, 267,58 ton, 269,16 ton, resp. 246,92 ton.

23. Žalobca v priebehu konania tvrdil a predkladal doklady, že pšenicu nakúpenú v júni 2010 podľa
faktúry č. 210063 od spoločnosti ISIAH, s.r.o. ako dodávateľa predal v júni 2010 spoločnosti IMPEX
TRADE, s.r.o. (podľa faktúry č. 10/PT061K, č. 10/PT062K, č. 10PT064K), pšenicu nakúpenú podľa
faktúry č. 210076 predal v júni 2010 taktiež spoločnosti IMPEX TRADE, s.r.o. (podľa faktúry č. 10/
PT066K a č. 10/PT070K), kukuricu nakúpenú v uvedenom období od rovnakého dodávateľa podľa



faktúry č. 210096 predal spoločnosti IMPEX TRADE, s.r.o. (podľa faktúry č. 10/PT077K) a spoločnosti
GYMO s.r.o. (podľa faktúry č. 10/PT078K, č. 10/PT079K) a kukuricu nakúpenú podľa faktúry  č. 210097
predal v júni spoločnosti IMPEX TRADE, s.r.o. (podľa faktúry č. 10/PT080K) a spoločnosti  GYMO
s.r.o. (podľa faktúry č. 10/PT082K). K týmto faktúram žalobca predložil dodacie listy ako i ďalšie, bližšie
neoznačené doklady za jún 2010, na ktorých je uvedený dodávateľ - žalobca, odberateľ - uvedené
spoločnosti, poradové číslo, dátum, evidenčné čísla vozidiel a návesov, vodič (nevyplnená kolónka) a
údaj o množstve.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane dňa 24. 11.
2014 vydal rozhodnutie č. 9410402/5/5152296/14/Bed, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie
jún 2010 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 23.966,86 eur (vlastná daňová povinnosť žalobcu
uvedená v daňovom priznaní bola v sume 1.974,48 eur a vlastná daňová povinnosť zistená správcom
dane je v sume 25.941,34 eur, t.j. rozdiel dane v sume 23.996,86 eur).

25. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodoval i
žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015 č. 780479/2015 rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky
vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní.
Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie z faktúr, ktorými deklaroval dodanie tovaru (kukurica, repka
olejná, pšenica) od dodávateľa ISIAH, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január 2010 až júl 2010. Ani v
priebehu rozsiahleho dokazovania avšak neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy o reálnosti
uskutočnenia deklarovaných dodávok práve touto spoločnosťou, čo má za následok, že nedošlo k
preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a tým nebola naplnená zákonná podmienka
v ust. § 49 ods. 1 tohto zákona, čo znamená, že uplatnením práva na odpočítanie tejto dane žalobca
porušil ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. K nevypočutiu svedkov - vodičov, ktorí mali vykonať
prepravu tovaru, žalovaný uviedol, že správcovi dane neboli oznámené údaje o týchto vodičoch a z
toho dôvodu ich nebolo možné vypočuť. Deklarované dodanie tovaru nebolo preukázanie ani výsluchom
svedka Jozefa Hucovciho, ktorý sa k podrobnostiam deklarovaných dodávok nevyjadril, neposkytol
žiadne relevantné informácie a vykonanie prepravy nebolo potvrdené ani žalobcom deklarovanými
prepravcami.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

26. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. 08. 2015, doručenou tunajšiemu súdu v ten istý deň, domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 5. júna 2015 č. 736012/2015, zo dňa 8. júna
č. 774256/2015, zo dňa 8. júna č. 774898/2015, zo dňa 8. júna č. 775477/2015, zo dňa 8. júna
č. 776194/2015, zo dňa 8. júna č. 780479/2015, zo dňa 8. júna č. 780513/2015, zo dňa 8. júna
č. 780573/2015, zo dňa 8. júna č. 776648/2015, zo dňa 8. júna č. 760564/2015, zo dňa 5. júna č.
754244/2015 v spojení s rozhodnutiami správcu dane zo dňa 24. 11. 2014 týkajúcimi sa jednotlivých
zdaňovacích období január 2010 až júl 2010 a september 2010 až december 2010.

27. V podanej žalobe žalobca uviedol, že týmito jedenástimi rozhodnutiami za zdaňovacie obdobia
január 2010 - júl 2010 a september 2010 - december 2010 správca dane určil žalobcovi na dani z
pridanej hodnoty rozdiel v sume 328.179,22 eur oproti dani uvedenej žalobcom v podaných daňových
priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia.

28. Podkladom pre rozhodnutia správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia bola daňová kontrola
u žalobcu začatá dňa 18. 06. 2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 05.
2012, výsledky ktorej boli správcom dane zhrnuté v protokole zo dňa 22. 05. 2013, na základe ktorého
správca dane vydal jedenásť rozhodnutí, ktoré vychádzajú z tých istých dôkazov, zistení, identického
právneho a skutkového posúdenia a správca dane argumentuje identickým spôsobom. Žalovaný vydal
vo veci taktiež jedenásť vyššie označených rozhodnutí, ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil,



pričom žalobca považuje rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného za nezákonné z
viacerých dôvodov, ktoré zhrnul do 9 bodov:
Dôkazné bremeno. Základným argumentom žalovaného a správcu dane je, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa žalobcovi, čím nebola splnená
podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (faktúr vystavených
dodávateľmi žalobcovi). Žalobca je toho názoru, že preukázal oprávnenosť uplatnených odpočtov dane
z pridanej hodnoty kompletnou účtovnou a daňovou evidenciou, ktorú je povinný viesť, a to v rámci
dodávateľských aj odberateľských vzťahov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR
zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, rozhodnutie NS SR zo dňa 28. 11. 2012 v konaní
pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a
uviedol, že dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane bezhranične, pretože po adekvátnom splnení
dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca vyčerpal
svoje dôkazné bremeno v úplnosti a v tomto momente sa v zmysle judikatúry dôkazné bremeno prenáša
na správcu dane. Neunesenie dôkazného bremena na strane správcu dane a žalovaného v žiadnom
prípade nemôže byť na ťarchu daňového subjektu - žalobcu.
Správca dane a žalovaný porušili povinnosti vyplývajúce z ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedbali na to,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nepreukázali skutočnosti,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V daňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový
stav zo zavinenia správcu dane a žalovaného a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti
žalobcovi. Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech" je absolútne neprípustná, a to najmä vo
verejnom práve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie,
lebo je na jednej strane súkromnoprávny subjekt a na druhej orgán verejnej moci s donucovacou
autoritou.
Vypočutie svedkov - prepravcov. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca nedostatočne preukázal
dodanie tovaru, no na druhej strane nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhoval. Žalobca opakovane
vo svojich podaniach správcu dane žiadal o vykonanie dokazovania vypočutím svedkov - vodičov
jednotlivých vozidiel, aby jednoznačne potvrdili, že prepravovali predmetný tovar. Povinnosť vypočuť
týchto svedkov mal správca dane dokonca uloženú aj nadriadeným orgánom, ktorý mu zrušil prvotné
rozhodnutia týkajúce sa identickej veci - identických dodávok. Správca dane vykonal jediné, a to zaslal
list prepravným spoločnostiam, v ktorom formuloval otázku nekompetentne a nesprávne, keď sa spýtal,
či daní prepravcovia vykonávali prepravu pre spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. pre spoločnosť HK speed,
s.r.o. a GYMO s.r.o. (teraz MALASZ s. r. o.), t.j. dodávatelia žalobcu a nech označia osobné údaje vodičov
kamiónov. Žalobca správcu dane upozornil, že prepravcovia boli v zmluvnom vzťahu buď s odberateľmi
žalobcu alebo v prípade, že prepravu objednávali dodávatelia, tak objednávali na český subjekt. Teda
logicky odpoveď prepravcov musela byť, že prepravu pre označené spoločnosti - dodávateľov žalobcu
(spoločnosť ISIAH, s.r.o., resp. HK speed, s.r.o. a GYMO s.r.o.) nevykonávali. Správca dane sa s touto
odpoveďou uspokojil, nevyužil svoje kompetencie na zistenie totožnosti vodičov a paradoxne vyzýval
žalobcu na označenie ich osobných údajov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na  rozhodnutie NS SR zo
dňa 30. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/49/2010. Žalovaný sa napriek tomu, že sám uložil správcovi
dane povinnosť vypočuť daných svedkov, uspokojil s alibistickým a nezákonným prístupom správcu
dane, ktorý nevyvinul dostatočné úsilie a nevyužil svoje autoritatívne kompetencie, aby zistil totožnosť
týchto svedkov a zabezpečil ich výsluch.
Zároveň týmto postupom správca dane v spolupráci so žalovaným znemožnili žalobcovi výkon práva
vyplývajúci z ust. § 25 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje síce absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez
pochybností nepreukážu relevantné skutočnosti, ale nevyužitie kompetencií správcu dane ani z časti pri
získavaní podstatných dôkazov predstavuje porušenie povinností vyplývajúcich správcovi dane z ust.
§ 24 vyššie citovaného zákona.
NDS. Zásadným dôkazom ignorovaným, správcom dane je potvrdenie NDS o pohybe 268 konkrétnych,
presne identifikovaných nákladných vozidiel prepravujúcich tovar od dodávateľa k odberateľovi v
reálnom čase presne zodpovedajúcom údajom uvedeným v prílohách faktúr preverovaných dodávok
tovaru. Po získaní tohto dôkazu zaujal správca dane nepochopiteľne stanovisko, že potvrdenie NDS,
že „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období" obsahuje iba údaje o pohybe
palubnej jednotky, t. j. nie vozidiel ako takých. Je zrejmé, že takéto hodnotenie dôkazu je vyslovene
účelové, keďže jediné alternatívy odpovede boli dopredu známe:
• „dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“



• „dané vozidlá neužívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období“
Správca dane tak dúfajúc v druhú alternatívu odpovede z vlastnej iniciatívy zabezpečil tento dôkaz a keď
prišla odpoveď, ktorá mu nevyhovovala, úplne absurdne zaujal stanovisko, že to relevantný dôkaz nie je.
Nesprávne hodnotenie svedeckých výpovedí konateľov spoločností dodávateľov. Správca dane
vypočul konateľov spoločností dodávateľov ISIAH, s.r.o., HK speed, s.r.o., GYMO s.r.o., Jozefa
Hucovciho a Miroslava Lapšanského. Obaja svedkovia svojou výpoveďou potvrdili reálne uskutočnenie
deklarovaných dodávok tovaru žalobcovi tak, ako boli uvedené v daňových priznaniach žalobcu.
Správca dane, ani žalovaný uvedené výpovede svedkov neoznačili za nepravdivé, ani ich nepravdivosť
nepreukázali, napriek tomu ich nezobrali pri svojom rozhodovaní v úvahu ako dôkaz s odôvodnením, že
nevedia svoje tvrdenia preukázať listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je plnohodnotným dôkazom
ako každý iný dôkazný prostriedok a pre jej akceptovanie zákon nevyžaduje preukázanie tvrdení ďalším
z dôkazných prostriedkov. Ak má správca dane pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedkov, zo zákona
naň prešlo dôkazné bremeno a správca dane je povinný preukázať prípadnú nepravdivosť svedeckých
výpovedí, čo neurobil. Pokiaľ správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede len z dôvodu,
že tvrdenia svedkov neboli preukázané aj listinným dôkazom, postupovali arbitrárne a v rozpore s ust.
§ 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z.  o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Navyše Jozef Hucovci vypovedal aj v trestnom konaní vedenom
proti jeho osobe pod sp. zn. ORP/1384-4 VIS-B1-2011, že predmetné dodania žalobcovi sa uskutočnili
tak, ako žalovaný deklaroval a priznal sa k neodvedeniu dane za predmetné dodania žalobcovi od
spoločnosti ISIAH, s.r.o., v ktorej bol konateľom. Správca dane mal v rámci daňového konania vychádzať
aj z dokazovania a informácií zistených v trestnom konaní. Žalobca nemá v uvedenom trestnom konaní
postavenie osoby, ktorá má prístup k informáciám zo spisu, správca dane, resp. žalovaný naopak, takú
možnosť majú. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o dodávkach tovaru, mali zaobstarať
dôkazy a informácie aj z trestného konania, kde sa zas len potvrdili skutočnosti v prospech žalobcu.
Zmena argumentácie správcu dane. Vo vyrubovacom konaní po zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného,
nastal právne významný posun v hodnotení skutkového stavu správcom dane a v stanovení skutočností,
ktoré je správca dane (nie daňovník) povinný za tejto novej situácie preukazovať. Správca dane pod
ťarchou dôkazov v prospech žalobcu a pri absencii dôkazov preukazujúcich opak, de facto ustúpil od
svojej pôvodne vytýčenej doktríny o neexistencii dodávaného tovaru. Z dôvodu neúspechu správcu
dane pri spochybnení existencie tovaru ako takého, sa tento snažil dosiahnuť dodanenie zástupným
spôsobom, a to tak, že v podstate tvrdí, že obilniny, ktoré boli predmetom preskúmavanýčh obchodných
transakcií „neboli nielen okolkované, ale keby aj okolkované boli, neboli tieto kolky skontrolované
správcom, dane" a z toho vyvádza záver, že i keď obilniny boli zobchodované, nie je preukázané, že
sa jedná o totožné obilniny, ktoré deklaruje kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane tento svoj záver
vyvodzuje so skutočnosti, že vo viacerých prípadoch sa mu nepodarilo uplatniť svoje zákonné právomoci
a nepreveril iné, na predmetných transakciách zúčastnené subjekty, ktoré sú ale mimo sféry vplyvu
žalobcu, resp. si preverované subjekty neplnili svoje zákonné povinnosti. Žalobca preukázal, že všetko,
čo mu bolo dodané aj ďalej predal. V tomto prípade správca dane požaduje od žalobcu tzv. „probatio
diabolica“, čiže nemožný dôkaz. Nie je zrejmé, akú konkrétnu evidenciu dodaného tovaru správca dane
a žalovaný požadujú, aby bolo možné na 100 % bez pochybností stotožniť dodaný tovar s predaným
tovarom. Pričom už samotná táto požiadavka je absurdná v prípade statickej dodávky, keď kúpa tovaru
a jeho predaj prebehnú v tom istom momente, a preto ipso facto musí ísť o totožný tovar.
Táto požiadavka správcu dane a žalovaného voči žalobcovi na dokazovanie je zjavným excesom. Preto
v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Taktiež
ide o nesprávne právne posúdenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena.
Nerešpektovanie práva z rozsudkov SD EÚ a NS SR. Názor žalovaného, že je povinnosťou žalobcu
dokazovať zhodnosť alebo podobnosť skutkového stavu z citovanej judikatury so skutkovým stavom
v tejto veci je absurdný. Pokiaľ žalovaný len alibisticky konštatoval, že právne závery rozhodnutí
vyšších súdov ho nezaujímajú, tak ide o arbitrárny a nepreskúmateľný záver. Z uvedeného dôvodu sú
rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Neoddeliteľná obchodná transakcia. Právo nakladať s tovarom vzniklo z pohľadu kúpy od spoločnosti
ISIAH, s.r.o. len žalobcovi, následne ďalšiemu kupujúcemu v reťazci, ktorý zas nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník od žalobcu. To, že tento proces prebehol v jednom momente,
resp. v slede udalostí, ktoré prebehli v krátkom okamihu, je možno ťažko pochopiteľné pre správcu
dane a žalovaného, ale nie je to v rozpore s akýmkoľvek ustanovením súkromného alebo daňového
práva. Práve naopak, ide o úplne bežnú a legálnu obchodnú prax, ktorá sa označuje ako statická
dodávka t. j. bez prepravy, ktorá je žalovanému dobre známa ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí.



Posúdenie dodávok tovaru žalovaným je nesprávne, preto rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zodpovednosť za dodávateľa podľa ust. § 265 ObZ. Žalovaný argumentuje, že žalobca má znášať
dôsledky neplnenia si daňových povinností jeho dodávateľov na základe ust. § 265 Obchodného
zákonníka. Tento argument žalovaného je právne nezmyselný z viacerých dôvodov. Žalobca opakovane
poukázal na rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a
dodávateľových subdodávateľov. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci
dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom
platca nevie alebo nemôže
vedieť.
Svojvôľa žalovaného. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal so všetkými argumentmi
žalobcu, ktoré žalobca uviedol v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane.

29. V závere žaloby žalobca zhrnul dôvody zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí v tom zmysle,
že tieto rozhodnutia:
- vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia  veci (nesprávna aplikácia ust. § 8 ods. 1, písm. a/, §19
ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,  ust. §
3 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).  Dodanie sa uskutočnilo spôsobom a v čase tak, ako
deklaroval žalobca v účtovnej a daňovej evidencii a tak ako preukázal počas daňového konania, preto
mal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo svojej daňovej povinnosti. Malo byť aplikované
ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Evidencia pohybu vozidiel podľa NDS, výpovede konateľov dodávateľov ako aj písomná dokumentácia
predložená žalobcom mali byť vyhodnotené ako dôkaz v prospech žalobcu. Žalovaný neprihliadol na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, čím porušil povinnosť z citovaného ustanovenia.
- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (nevykonanie dôkazov navrhovaných
žalobcom, ktoré boli podstatné, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie, najmä neboli vykonané výsluchy svedkov - šoférov kamiónov vykonávajúcich prepravu).
-  sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (žalovaný sa nevysporiadal
správnymi názormi žalobcu podporenými judikatúrou, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
nemôže byť ovplyvnené konaním iných subjektov v reťazci a na preukázanie skutočností, ktoré nastali
u dodávateľa a jeho subdodávateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

30. Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej spod sp. zn. 11S/160/2015  navrhol
preskúmať a zrušiť jedenásť rozhodnutí žalovaného zo dňa 05. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia január 2010 a december 2010) a zo dňa 08. 06. 2015 (rozhodnutia týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia február 2010 až júl 2010 a september 2010 až november 2010) súd uznesením
zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/160/2015-347 vylúčil preskúmanie jednotlivých rozhodnutí na samostatné
konanie.

31. Konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa                   8. júna
2015 č. 780479/2015 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2010 (t. j. konanie v predmetnej veci) sa
vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/231/2015.

32. Rozhodnutím zo dňa 8. júna č. 780479/2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra
zo dňa 24. 11. 2014 č. 9410402/5/5152296/14/Bed, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel tejto dane v sume 23.996,86
eur za zdaňovacie obdobie jún 2010.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2016 žiadal žalobu v predmetnej veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 11S/231/2015, týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 06. 2015 č.
780479/2015 (zdaňovacie obdobie jún 2010 a vyrubenia dane z pridanej hodnoty v sume 23.996,86



eur) zamietnuť. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho
dôvody ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
Namietal tvrdenie žalobcu o preukázanom dodaní tovaru, nakoľko svedok ako konateľ dodávateľskej
spoločnosti i keď prehlásil, že tovar bol žalobcovi dodaný, ale neuviedol žiadne  podrobnosti o
predmetnom obchode a jeho výpoveď nemá žiadnu preukaznú hodnotu. Z tohto dôvodu správca
dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, keďže uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
jednou zo základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia a následného predaja tovaru odberateľom žalobcu, nie sú
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, nakoľko nepreukazujú, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ.
Žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré však správca dane vykonaným dokazovaním u dodávateľov,
resp. označených prepravcov spochybnil a spochybnil i reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu
dodávateľom uvedeným na faktúre. Bolo len na žalobcovi, aby predložil, resp. navrhol dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré preukazujú reálnosť dodania tovaru práve dodávateľom uvedeným
na faktúre. Žalobca požadoval vypočuť vodičov motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu napriek
skutočnosti, že uvedené dodanie označil ako „tzv. statickú dodávku, t.j. bez prepravy“. Správca dane
vykonal dokazovanie u prepravcov, ale ani toto dokazovanie nepotvrdilo, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené dodávateľom deklarovaným na faktúre. V tomto momente bolo dôkazné bremeno
prenesené na žalobcu, ktorý sa však odvoláva na dôkazy, ktorých hodnotením nebol bezpochyby
potvrdený dodávateľ uvedený na faktúre a nové dôkazy žalobca nepredložil, ani  neuviedol nové dôkazy
dostupné správcovi dane. Napriek výzvam správcu dane, žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili
v prospech jeho tvrdenia.
Žalobca v konaní uviedol, že sa jedná o statickú dodávku a tovar nakupoval v naloženom stave a
takto predával, ale na ústnom pojednávaní u správcu dane uviedol, že jeho konateľ Stanislav Ivanič sa
zúčastnil niektorých nakládok, čo vie aj preukázať. Na výzvu správcu dane na predloženie dôkazu o
tomto tvrdení však nepredložil žiaden dôkaz.
Správca dane sformuloval otázku pre prepravcov na základe vyjadrení žalobcu. Ak žalobca vedel vopred
(i napriek skutočnosti, že v jeho prípade išlo o „statickú dodávku“), kto bol objednávateľom prepravy v
prípade „statického dodania“ od jeho dodávateľa, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 24 ods. 1, písm.
b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, túto  informáciu uviesť ako dôkaz správcovi dane.
Žalovaný uviedol že práve svedecké výpovede konateľov dodávateľských spoločností hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo vyšlo najavo.
K nerešpektovaniu práva z rozsudkov SD EÚ žalovaný uviedol, že žalobca   nepreukázal, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky rozsudku, na ktorý sa odvoláva a na túto skutočnosť žalovaný
poukázal i v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Z dôvodu všeobecného charakteru námietok možno s nimi na základe skutočností uvedených v
napadnutom rozhodnutí nesúhlasiť, pričom žalobca ani neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa
žalovaný nevysporiadal.
Žalovaný uviedol, že správne aplikoval ust. § 8 ods. 1, písm. a/, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre. Na základe predloženého
administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí mal žalovaný za preukázané
dostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré vychádzalo z dôkazov a vyjadrení predložených žalobcom.
Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale toto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konám vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať
zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce



z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
Žalovaný na základe predloženého administratívneho spisu a skutočností uvedených v napadnutom
rozhodnutí má za preukázané, že posúdil vec po právnej stránke správne a uvedené rozhodnutie je z
tohto dôvodu preskúmateľné.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny  súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal na pojednávaní konanom dňa 19. 10.  2016 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti) žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 08. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru,
že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

35. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2010, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku



daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, sk vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú



na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 23.996,86
eur (ako rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní, t. j.
1.974,48 eur za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu zistenou
správcom dane, t.j. 25.941,34 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a 2013 a zistiť,
či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného
dodávateľa tovaru - pšenice a kukurice, t.j. spoločnosti ISIAH, s.r.o.

38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 pri ním tvrdenej dodávke
pšenice a kukurice od dodávateľa ISIAH, s.r.o. deklarovanej na faktúre zo dňa 14. 06. 2010 č. 210063, zo
dňa 21. 06. 2010 č. 210076 (dodávka pšenice), zo dňa 28. 06. 2010 č. 210096 a zo dňa 29. 06. 2010 č.
210097 (dodávka kukurice), pričom sa jedná o číslovanie faktúr u dodávateľa. Žalobca v podanej žalobe
poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu
vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z.  o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od
neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.
39. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú  uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak,
ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach zo
dňa 14. 06.  2010, 21. 06. 2010, 28. 06. 2010 a 29. 06. 2010 za mesiac jún 2010, ktoré mali byť podľa
tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom tovaru, t.j. spoločnosťou ISIAH, s.r.o.. Z ust. § 49 ods. 1, 2
vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že
žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od
ním deklarovaného dodávateľa, t.j. ISIAH, s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto
dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom
rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom konateľov žalobcu, svedkov, resp.
i preverovaním spoločnosti ISIAH, s.r.o. ako i ďalších spoločností, ktoré mali byť odberateľmi žalobcu.

40. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa              14. 06.  2010 č.
210063, zo dňa 21. 06. 2010 č. 210076, zo dňa 28. 06. 2010 č. 210096 a zo dňa 29. 06. 2010 č. 210097
vystavenú dodávateľom označeným ako ISIAH, s.r.o., ktorý mu mal dodať tovar (vo faktúrach bližšie
nešpecifikovaný) podľa dodacích listov č. 210063, 210076, 210096 a č. 210097 na základe objednávky
(bližšie nešpecifikovanej), a to pšenicu dňa 14. 06. 2010 v cene 35.130,94 eur (z toho daň z pridanej
hodnoty v sume 5.609,14 eur), dňa 21. 06. 2010 v cene 38.210,42 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v
sume 6.100,82 eur)  a kukuricu dňa 28. 06. 2010 v cene 40.037,55 eur (z toho daň z pridanej hodnoty
v sume 6.392,55 eur) a dňa 29. 06. 2010 v cene 36.729,35 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume
5.864,35 eur). Taktiež žalobca predložil i dodacie listy k uvedeným faktúram vystavené deklarovaným
dodávateľom dňa 14. 06. 2010, 21. 06. 2010, 28. 06. 2010 a 29. 06. 2010 na ktorých je uvedený druh
tovaru pšenica  a kukurica, množstvo tovaru, jeho cena s DPH a cena bez DPH.

41. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek



plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo i reálne uskutočnené.

42. Žalobca ako osobu, ktorá zastupovala spoločnosť dodávateľa pri deklarovaných  dodávkach označil
Jozefa Hucovciho (konateľ spoločnosti dodávateľa od 27. 04. 2010) a taktiež opakovane uvádzal, že
nakládka pšenice sa uskutočnila v Očovej, Plaveckom Petre,  a nakládka kukurice v Dvoroch nad Žitavou
(všetko bez bližšieho označenia) s tým, že „subjekt nepoznáme“. Dožiadaný správca dane dňa 17. 05.
2013 vypočul Jozefa Hucovciho ako svedka a tento bol vypočutý i správcom dane dňa 10. 06. 2014 v
rámci vyrubovacieho konania. S poukazom na výpoveď tohto svedka zo dňa 10. 06. 2014 a tvrdenia
ním uvádzané (svoju činnosť vyvíjal v prenajatých priestoroch v Nitre, adresu si nepamätá, nájomnú
zmluvu o prenájme nemá, za spoločnosť ISIAH, s.r.o. konal osobne, faktúry vystavil, podpísal ich,
pričom daňové priznania nepodával z dôvodu jeho nezodpovednosti, reálnosť deklarovaných dodávok
nevedel preukázať listinnými dôkazmi, nepamätal si, odkiaľ spoločnosť ISIAH, s.r.o. nadobudla tovar,
ktorý predala žalobcovi, bolo to buď od prvovýrobcov, alebo od obchodných spoločností, spoločnosť
ISIAH, s.r.o. nemala vlastné skladové priestory a ani fyzicky nemanipulovala s tovarom, tovar bol už
nakúpený v naloženom stave a odoslaný na miesto určené odberateľom, na nakládkach sa zúčastňoval
osobne a v takom prípade boli tam prítomní i zástupcovia spoločnosti žalobcu alebo sa nakládky
zúčastňovala ním poverená osoba P. R., spoločnosť predal pani Vengrínovej) a na tvrdenia predkladané
na základe výziev správcu dane žalobcom v jeho písomných vyjadreniach zo dňa 09. 10. 2012, 15.
04. 2013 (spoločnosť ISIAH, s.r.o. zastupoval Jozef Hucovci, jednalo sa o dodávku pšenice  v mesiaci
jún 2010 v množstvách uvedených na dodacích listoch s miestom nakládky v Očovej a v Plaveckom
Petre, dodávku kukurice v mesiaci jún 2010 v množstvách uvedených na dodacích listoch s miestom
nakládky v Dvoroch nad Žitavou, bez bližšieho označenia s tým, že „subjekt nepoznáme“, pričom vozidlá
poslal odberateľ na miesto nakládky, ktoré mu oznámili na základe informácie od ich dodávateľa a
nevedia určiť, komu vznikli náklady na prepravu, nedisponujú ani označením prepravcu), správca dane
podľa názoru súdu postupoval správne, keď  požiadal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská
Sobota ako správcu dane príslušného podľa trvalého pobytu súčasnej konateľky spoločnosti ISIAH, s.r.o.
(Dana Vengrínová) o jej vypočutie ako svedka na pojednávaní. Vykonanie tohto úkonu nebolo možné,
nakoľko zásielka s predvolaním pre Danu Vengrínovú sa vrátila dožiadanému správcovi dane s tým, že
adresát je na udanej adrese neznámy. Podľa oznámenia bývalého manžela sa Dana Vengrínová viac
rokov nezdržuje v mieste trvalého pobytu, nemá o nej žiadne informácie, pričom adresa jej pobytu ostala
nezmenená. Preverenie dodania tovaru zo strany spoločnosti ISIAH, s.r.o. žalobcovi nebolo možné ani
v sídle tejto spoločnosti, t.j. na adrese Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, zapísanom v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice, nakoľko podľa oznámenia dožiadaného správcu dane - Daňového
úradu Košice, pobočka Trebišov zo dňa 31. 01. 2013, udaná adresa nie je reálnym sídlom spoločnosti.

43. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu bol  i podľa
názoru súdu správny postup správcu dane, keď sa snažil preveriť dodanie tovaru i na základe dokladov
v spoločnosti ISIAH, s.r.o. a u súčasnej konateľky tejto spoločnosti (Dana Vengrínová), pričom využil
i všetky zákonom mu dané možnosti na zabezpečenie jej účasti na pojednávaní, vrátane toho, že o
vykonanie ústneho pojednávania a vypočutie Dany Vengrínovej žiadal príslušného správcu dane podľa
miesta jej trvalého pobytu, s tým, že o zabezpečenie jej účasti na pojednávaní je potrebné požiadať
príslušné oddelenie polície. Napriek uvedenému postupu nebolo možné zabezpečiť účasť menovanej
ako svedkyne na pojednávaní a nebolo zistené ani miesto jej súčasného pobytu, odkiaľ by mohla byť
predvedená na pojednávanie.

44. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne vyzývaný na
predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (výzva zo dňa             20. 09. 2012,
19. 03. 2013, 13. 03. 2014, 09. 04. 2014, 23. 10. 2014) a taktiež bol oboznamovaný s priebehom
konania, so zisteniami  a výsledkami vykonaného dokazovania (zápisnica zo dňa 27. 06. 2013, 21.
11. 2014). V reakcii na tieto výzvy žalobca predkladal listinné doklady, písomné vyjadrenia zo dňa
09. 10. 2012, 15. 04. 2013, 01. 04. 2014, 29. 04. 2014 (ktoré zasielal i mailovou formou), pričom v
priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania sa konatelia žalobcu jednoznačne nevyjadrili k
pôvodu kupovaného tovaru, neuvádzali okolnosti jeho nakládky a vykládky, nepredložili napr. vážne
lístky, neoznačili prepravcov tovaru, neuvádzali mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodičov
motorových vozidiel, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia. Dodanie tovaru (pšenice a kukurice)
žalobcovi zo strany spoločnosti ISIAH, s.r.o. nebolo preukázané ani výsluchom Jozefa Hucovciho, ktorý



bol konateľom tejto spoločnosti od 27. 04. 2010. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v prípade dodávky
od tejto spoločnosti sa jedná o „statickú dodávku“, čo však podľa názoru súdu nezbavuje žalobcu
povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak sa jedná o dodávku v reťazci (čo uviedol žalobca
v podanej žalobe) kupujúcich a predávajúcich spoločností. I v prípade „statickej dodávky“ je potrebné
preukázať existenciu dodávky tovaru, jeho pôvod, okolnosti uskutočnenia dodávky od deklarovaného
dodávateľa a následne i okolnosti dodania tovaru ďalšiemu odberateľovi, vrátane prepravy tovaru.  Tieto
okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a
musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovanej dodávky pšenice a kukurice nepreukazujú ani
ním predložené doklady o skladovej evidencii, nakoľko žalobca nemal vlastné ani prenajaté skladové
priestory, v ktorých by bolo možné skladovať tovar v množstvách uvádzaných na predložených faktúrach,
tieto priestory nemala ani spoločnosť ISIAH, s.r.o. ako dodávateľ tovaru. Žalobca v podaní zo dňa
09. 10. 2012 uviedol názvy a sídla dodávateľov, prvovýrobcov, u ktorých mal byť tovar skladovaný v
ich vlastných alebo prenajatých skladových priestoroch, pričom v ďalšom podaní zo dňa 15. 04. 2013
uviedol, že nakládka pšenice mala byť v Očovej a v Plaveckom Petre a nakládka kukurice v Dvoroch
nad Žitavou (bez bližšieho označenia) s tým, že subjekt nepoznajú. Nakládku pšenice a kukurice v
uvedených miestach a jej dodávku žalobcovi nepotvrdil ani Jozef Hucovci.

45. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o. ako
dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že
žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty,
a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na
ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod  sp. zn. III. ÚS 78/2011, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že  si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

46. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z
uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci
jún 2010 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované
obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na faktúre č. 210063 zo dňa 14. 06. 2010,
č. 210076 zo dňa 21. 06. 2010, č. 210096 zo dňa 28. 06. 2010 a č. 210097 zo dňa 29. 06. 2010,
nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvádzaných
dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného
dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si
urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i
reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný
prípad (dodávku pšenice a kukurice), ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku
ktorému predložil doklady (faktúry a dodacie listy vystavené dodávateľom žalobcu, faktúry a dodacie listy
vystavené žalobcom pre jeho odberateľov - spoločnosť IMPEX TRADE, s.r.o. a GYMO s.r.o.,  skladovú
evidenciu, resp. doklady o úhrade faktúr), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho
úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca
nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné
uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť
platiteľ tejto dane, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z
pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je potrebné



zdôrazniť, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania tvrdil, že
za dodávateľa konal Jozef Hucovci, ktorý bol konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu od 27. 04.
2010, ale ani jeho výsluchom nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru podľa predložených faktúr.
Taktiež žalobca tvrdil, že nakúpený tovar (pšenicu a kukuricu) ďalej dodal svojim vyššie označeným
odberateľom, o čom predložil faktúry, dodacie listy a ďalšie ním vyhotovené a bližšie nešpecifikované
doklady, na ktorých je okrem iného uvedené evidenčné číslo vozidiel a návesov, ale nie je tam uvedený
prepravca, ani meno vodiča. Vo svojich odpovediach na výzvy správcu dane žalobca uvádzal, že vozidlá
na miesto nakládky (v prípade dodávky pšenice a kukurice) posielal odberateľ a nevie, komu vznikli
náklady na prepravu, pričom nedisponuje označením prepravcov a neuviedol ani mená vodičov, napriek
tomu, že ho správca dane k tomu opakovane vyzýval. Uvedené tvrdenia žalobcu ako i ďalšie vyššie
uvedené zistenia správcu dane jednoznačne spochybňujú žalobcom deklarované dodanie tovaru od
spoločnosti ISIAH, s.r.o. a jeho následné dodanie deklarovaným odberateľom.

47. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare,
ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť ISIAH, s.r.o. a ktorý mal žalobca dodať svojim
odberateľom), aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si
zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný
tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry zo dňa 14.
06. 1010, 21. 06. 2010, 28. 06. 2010 a zo dňa 29. 06. 2010, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu
žalobcu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa a jeho obchodné aktivity.
Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový
subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku  na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade
nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade,
keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným
dodávateľom. Na tomto konštatovaní nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že Jozef Hucovci, ktorý
konal za spoločnosť dodávateľa, bol od 27. 04. 2010 konateľom spoločnosti ISIAH, s.r.o., nakoľko
ani jeho výsluchom nebolo preukázané faktúrami a dodacími listami deklarované dodanie tovaru a
jeho existencia vôbec. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie
žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými
platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne
uplatnil odpočítanie tejto dane.

48. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

49. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné,
aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy
veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza



dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri
rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

50. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, ktoré žalobca zhrnul do 9 bodov, je potrebné uviesť, že
po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v
priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s dodávateľom, t.j. so spoločnosťou ISIAH, s.r.o.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49
ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že
žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka pšenice a kukurice) ako
odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom
vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať
zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia
dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto
je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej
obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane vyzývaný,
aby označil dôkazy a predložil doklady preukazujúce existenciu zdaniteľných obchodov, pri ktorých si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Je absurdná požiadavka žalobcu na výsluch svedkov -
vodičov motorových vozidiel za situácie, keď neuviedol ani mená a adresy týchto svedkov, neuviedol ani
to, kto bol ich zamestnávateľom v období, keď mala byť preprava vykonaná. Daňové konanie je ovládané
zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť svedkov,
ktorých navrhoval vypočuť a v prípade, ak by si žalobca túto povinnosť splnil, nastupovala by povinnosť
správcu dane týchto svedkov predvolať a vypočuť, čo možno vyvodiť i z prvého rozhodnutia žalovaného
zo dňa 11. 11. 2013, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 07. 2013 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade deklarovaných odberateľov (spoločnosť IMPEX TRADE, s.r.o.
a GYMO s.r.o.) žalobca opakovane uvádzal, že vozidlá na miesto nakládky posielal odberateľ a nevie,
komu vznikli náklady na prepravu, pričom nedisponuje označením prepravcov. Tu je potrebné uviesť, že
podľa predložených listinných dokladov (faktúr a dodacích listov) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s
vyššie označenými odberateľmi a bolo výlučne jeho povinnosťou ako dodávateľa, aby označil a predložil
dôkazy o preprave tovaru k jeho odberateľom alebo na nimi označené miesto, vrátane dôkazov o prevzatí
tovaru konkrétnym prepravcom na prepravu s uvedením mena vodiča, dôkazov o vykonaní konkrétnej
prepravy a o prevzatí tovaru odberateľom.

51. Za takejto dôkaznej situácie a neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu nemožno zo
žiadneho ustanovenia zák. č. 563/2009 Z.z . o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyvodiť povinnosť správcu dane zisťovať totožnosť
vodičov, ktorí mali prepravu vykonať, ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe. Žalobca v
priebehu celého konania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že preprava tovaru - pšenice a kukurice
bola skutočne vykonaná (odkiaľ a kam), kto ju dojednal, vykonal a zaplatil, ale vo svojich písomných
podaniach uvádzal, že „vozidlá na miesto nakládky posielal odberateľ a nevie, komu vznikli náklady
na prepravu, pričom nedisponuje označením prepravcov“. V predmetnej veci žalobca deklaroval ako
odberateľov spoločnosť IMPEX TRADE, s.r.o. a GYMO s.r.o. a svedok Jozef Hucovci uviedol, že v
prípade dodávok od spoločnosti ISIAH, s.r.o. zabezpečovala prepravu táto spoločnosť od subjektov:
Veľká Ryba s.r.o., LKW Marko alebo Marko LKW a je dosť možné, že to zabezpečoval Expres Slovakia.
Správca dane urobil dopyt na tieto spoločnosti s výzvou, aby oznámili údaje o preprave dodávok tovarov
deklarovaných spoločnosťou žalobcu a ďalej urobil dopyt na spoločnosti Veľká ryba, spol. s r.o., MARKO
LKW s.r.o., Express Group, a. s. (predtým Express Slovakia "Medzinárodná preprava a.s.") s výzvou,
aby oznámili, čo vykonávali prepravu v prospech spoločnosti ISIAH, s.r.o.. S poukazom na tvrdenia
žalobcu a svedka Jozefa Hucovciho ohľadne vykonávania prepravy sa podľa názoru súdu jedná o



legitímne a správne otázky a nie je dôvodná námietka žalobcu v podanej žalobe, že správca dane
nesprávne a nekompetentne formuloval otázku na prepravné spoločnosti, pretože podľa jeho tvrdenia
„prepravcovia tovaru boli v zmluvnom vzťahu buď s odberateľmi žalobcu, alebo v prípade, ak prepravu
objednávali dodávatelia, tak objednávali na český subjekt“. Dopytom na vyššie označené spoločnosti
však neboli zistené žiadne údaje, resp. okolnosti týkajúce sa prepravy tovaru a dokonca niektoré
spoločnosti vykonanie prepravy výslovne popreli, teda vykonanie prepravy tovaru nebolo žiadnym
spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy ani na preukázanie svojho
tvrdenia v podaní zo dňa  09. 10. 2012 o tom, že prepravu pre neho v roku 2010 vykonávali spoločnosti
METEOR d.o.v. - W. W., ST OMEGA s.r.o. a W. R. - ALTRANZ, resp. že ostatné prepravy zabezpečovali
odberatelia alebo ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia a spôsob prepravy je
uvedený na dodávateľských faktúrach. Neunesenie vlastnej dôkaznej  povinnosti nemôže žalobca
obhajovať tým, že správca dane nekompetentne formuloval otázky a nevyužil svoje kompetencie, keď
nezistil totožnosť vodičov, ktorí prepravu vykonali, v dôsledku čoho potom podľa tvrdenia žalobcu nebol
dostatočne zistený skutkový stav. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010
nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce
reálny obsah faktúr a reálne dodanie tovaru od spoločnosti ISIAH, s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom
spochybnené i žalobcom deklarované následné dodanie tovaru jeho odberateľom, pričom žalobca tieto
pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Listinné doklady, ktoré
boli správcovi dane predložené na základe jeho  dožiadaní od spoločností, ktoré mali podľa tvrdenia
Jozefa Hucovciho vykonávať prepravu tovaru, nepreukazujú žalobcom deklarované obchody, resp. sa
ani týchto obchodov (dodávok a prepráv tovaru) netýkajú.

52. K námietke ohľadne zisťovania pohybu 268 vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu tovaru u
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., resp. spoločnosti SkyToll, a.s. je potrebné uviesť, že ani pohyb
vozidiel po spoplatnených úsekoch ciest nepreukazuje dodanie tovaru - kukurice  a repky olejnej k
žalobcom deklarovaným odberateľom. I v prípade, že bol pohyb vozidiel po monitorovaných úsekoch
ciest zaznamenaný, nie je to dôkazom o tom, že vozidlá skutočne prepravovali deklarovaný tovar a že
tento bol i dodaný deklarovaným dodávateľom.
53. Za nedôvodnú súd považuje i ďalšiu námietku žalobcu ohľadne hodnotenia svedeckej výpovede
Jozefa Hucovciho správcom dane. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v dôvodoch svojho
rozhodnutia riadne vysporiadal a dostatočne ozrejmil svoje stanovisko k predmetnej výpovedi tohto
svedka, pričom túto vyhodnotil osobitne i v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Výsluchom
Jozefa Hucovciho jednoznačne nebolo preukázané deklarované dodanie pšenice a kukurice zo strany
spoločnosti ISIAH, s.r.o. pre žalobcu v júni 2010. Vzhľadom na existenciu ďalších vyššie uvedených
pochybností, potom na základe tejto svedeckej výpovede nemožno konštatovať, že žalobca nakúpil
pšenicu a kukuricu od spoločnosti ISIAH, s.r.o. a následne predal spoločnosti IMPEX TRADE, s.r.o. a
GYMO s.r.o. (ktorej konateľ vo svojej výpovedi uviedol, že táto spoločnosť bola len sprostredkovateľom
obchodov).

54. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond  House) a rozsudok
Najvyššieho súdu SR  (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si  nesprávne
vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný
prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

55. K ďalším námietkam žalobcu súd zaujal stavisko v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
rozsudku.

56. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2014 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 23.966,86 eur (z faktúry č. 210063 v sume 5.609,14 eur + z faktúry
č. 210076 v sume 6.100,82 eur + z faktúry č. 210096 v sume 6.392,55 eur + z faktúry č. 210097 v sume
5.864,35 eur od dodávateľa ISIAH, s.r.o.). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane
zo dňa 24. 11. 2014  potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2015. Z
obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a
v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.



57. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

58. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

59.  O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP,
nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, žeby žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania
vznikli.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.