Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/184/2015 z 3. 7. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2017, sp. zn. 5S/184/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201239.2 Krajský súd Bratislava | 5S/184/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015201239.2 | 2017-07-03 | Rozhodnutie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dbc2ef4-2b63-4e11-8b99-1b95ceab96c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201239.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/184/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201239
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201239.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otília Belavá, v právnej veci žalobcu: Z.. A. G., R.. , trvale bytom N., X.
XXXX/XX, občan Y. arabskej republiky, zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, AK, Černyševského
26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812
72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-45/2015-RK zo dňa
17.06.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Žalobca si podal prvú žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky na Veľvyslanectve
Slovenskej republiky v Damasku, Sýrska arabská republika dňa 25.01.2015. Rozhodnutím ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 219191-2006/00882 zo dňa 12.05.2006 nebolo udelené štátne občianstvo
Slovenskej republiky žalobcovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.03.2007.

2. Dňa 27.08.1995 žalobca uzavrel v K., I. manželstvo s J. Q., štátnou občiankou Slovenskej republiky.
Žalobcovi bol udelený trvalý pobyt od 25.11.2004 do 11.09.2007. Od 12.09.2007 bol žalobcovi povolený
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas.

3. Dňa 25.06.2014 si žalobca podal o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky na Okresný
úrad Košice.

4. Na základe uvedenej žiadosti žalobcu orgán verejnej správy začal skúmať, či sú splnené podmienky
na udelenie štátneho občianstva v zmysle zákona na NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve.

5. Kontrolou vykonanou dňa 03.12.2014 na adrese trvalého pobytu u žalobcu bolo zistené, že tento sa
zdržiava na Ukrajine spolu s manželkou a deťmi.
Kontrolou dňa 04.02.2007 na adrese trvalého pobytu na území SR bolo zistené porušenie pobytového
režimu. Žalobca neoznámil policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo
územia Slovenskej republiky.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava listom zo dňa 27.01.2015 oznámila žalovanému, že žalobca
nie je vedený v evidencii v sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného.



7. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaslal prehľad poistných vzťahov u žalobcu a to od
15.08.2007 do 31.12.2009 - Dôvera ZP, a.s., od 01.01.2010 do 20.01.2015 Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s..

8. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky listom zo dňa 28.04.2015 oznámilo, že deti žalobcu G., J.
a N. neeviduje v registri deti žiakov a poslucháčov, ktorý bol naplnený zo zberu údajov k 15.09.2014.
Nakoľko však údaje o žiakoch sa nepodarilo zozbierať zo všetkých škôl v Slovenskej republike, nie
je vylúčená možnosť navštevovať žiadanými osobami niektorú zo škôl, ktorá nedala do Rezortného
informačného systému údaje za svoju školu.

9. Zo stanoviska sociálnej poisťovne zo dňa 27.01.2015 vyplýva, že žalobca nikdy nebol a ani nie je v
Slovenskej republike zamestnaný, nebol evidovaný ani na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, z čoho
vyplýva, že si nehľadal zamestnanie na území Slovenskej republiky počas doby rozhodnej na posúdenie
žiadosti o udelenie štátneho občianstva.

10. Dňa 13.06.2014 bola na Okresnom úrade Košice preverená znalosť slovenského jazyka žalobcu.
Zo zápisnice vyplýva, že žalobca nepreukázal ovládaním slovenského jazyka písmom, len slovom.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia
verejnej správy, odbor štátneho občianstva a matrík vydalo rozhodnutie dňa 24.02.2015 pod č. SVS-
OSOM2-2015/002468, ktorým zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky z dôvodu, že žalobca sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky a neovláda písmom slovenský jazyk.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-
OLVS-45/2015/RK zo dňa 17.06.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

II.

Žalobné dôvody

13. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-45/2015/RK zo dňa 17.06.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SVS-OSOM2-2015/002468 zo dňa
24.02.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky.

14. V rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca uviedol, že uvedené
rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko je neurčité, nepresvedčivé a dostatočne neodôvodnené.
Absentujú v ňom základné náležitosti odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Žalobca tvrdí ďalej, že uvedené rozhodnutie trpí aj ďalšími vadami spočívajúcimi v nedostatočne
zistenom skutkovom stave a jeho právne posúdenie je nesprávne. Žalobcovi nie je zrejmé, akými
úvahami dospel orgán verejnej správy k záveru, že podmienka trvalého pobytu nie je splnená, keďže
žalobca má povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky už od 25.11.2004 a uvedený stav trvá
až do súčasnosti.
Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že okrem splnenia podmienky trvalého pobytu spĺňa aj podmienku
v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ o štátnom občianstve SR a to uzavretie manželstva so štátnou občiankou
SR, pričom toto manželstvo stále trvá, žije v tomto manželstve, majú spoločnú domácnosť a štyri dcéry.
Žalobca ďalej poukázal aj na svoje podnikateľské aktivity, ktoré preukazujú, že sa nesnaží byť sociálnou
príťažou pre štát ale že je úspešný podnikateľ na medzinárodnej úrovni a môže byť prínosom pre
Slovenskú republiku.
Poukázal na to, že spolu s manželkou sú vlastníci nehnuteľností zapísaných na S. Okresného úradu
Rožňava.

15. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.06.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedol, že podľa platného právneho stavu



na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom ustanovených
podmienok a preto záleží na správnej úvahe orgánu, ktorý vo veci koná, či po posúdení všetkých
podmienok a okolností štátne občianstvo udelí. Poukázal na znenie rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 1S 80/2013-31 zo dňa 04.09.2014.
Vzhľadom na skutočnosti preukázané v správnom konaní nemožno u žalobcu z dôvodu dlhodobého
zdržiavania sa mimo území Slovenskej republiky konštatovať potrebnú mieru jeho integrácie do
spoločnosti, pričom nebolo možné prihliadnuť ani na prínos žiadateľa pre Slovenskú republiku z hľadiska
ekonomického.
Jednou z podmienok pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa zákona je, že žiadateľ
preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom. Žiadateľ však písmom slovenský jazyk
neovláda, čo bolo preukázané a vyplýva to zo zápisnice o priebehu a výsledku overovania slovenského
jazyka na Okresnom úrade Košice.

16. Žalobca v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k splneniu
podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnom občianstve SR a to podmienky uzavretia
manželstva so štátnym občanom SR, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej
domácnosti na území SR najmenej počas 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o
udelenie štátneho občianstva SR. Odvolací orgán opakovane argumentuje len nesplnenie podmienky v
zmysle § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom občianstve a to podmienky nepretržitého trvalého pobytu na
území SR aspoň 8 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti žalobcu o udelenie štátneho
občianstva. Žalobca má zato, že v čase podania žiadosti spĺňal obe uvedené podmienky. Má zato, že
splnenie podmienky trvalého pobytu bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané a odvolací orgán
o nej ani nevyslovil pochybnosť, avšak zároveň argumentoval nemožnosťou udeliť občianstvo SR z
dôvodu častej fyzickej neprítomnosti žalobcu na území SR, ktorá je spôsobená jeho povolaním. Uvádza,
že podmienkou na udelenie štátneho občianstva je nepretržitý trvalý pobyt na území SR a nie nepretržitá
fyzická prítomnosť na území SR. Spoločná domácnosť na území SR neznamená, že osoby, ktoré v nej
žijú nemôžu vycestovať mimo územia SR za účelom dovolenky, návštevy rodinných príslušníkov alebo
z dôvodu pracovných povinností alebo štúdia.
K tvrdeniu žalovaného ohľadne štúdia detí žalobcu, žalobca uvádza, že skutočnosť kde deti študujú a
či vôbec žijú v spoločnej domácnosti žiadateľa o udelenie štátneho občianstva SR nie je podmienkou
na udelenie štátneho občianstva SR.

17. Žalobca ďalej uviedol, že jeho podnikateľské aktivity preukazujú, že sa nesnaží byť sociálnou
príťažou pre štát, práve naopak ako úspešný podnikateľ na medzinárodnej úrovni môže byť práve
prínosom pre Slovenskú republiku. Práve jeho podnikateľské aktivity na území SR sú práve dôkazom
jeho integrácie do spoločnosti a negujú vyjadrenie odvolacieho orgánu o absencii integrácie vzhľadom
na to, že žalobca nebol nikdy zamestnaný na území SR a ani evidovaný na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny ako nezamestnaný.

18. Integrácia do spoločnosti ďalej podporená existenciou vlastníckeho práva žalobcu spolu s jeho
manželkou v podeli 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov k nehnuteľnostiam zapísaných na
S. Okresným úradom Rožňava.

19. Žalobca poukázal na Ústavu SR čl. 12,13 a Listinu základných práv a slobôd čl. 1, čl. 3, čl. 4, článok
Ústavy SR 19-31.

20. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.02.2016 zhrnul priebeh
administratívneho konania a poukázal na ich podklady. Taktiež poukázal na ust. zákona č. 40/1993 Z.z.
o štátnom občianstve Slovenskej republiky.



22. Čo sa týka splnenia podmienky trvalého pobytu v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona sa
žitím v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky nerozumie iba obdobie piatich rokov pred
podaním žiadosti ako tvrdí žalobca ale po celú dobu až do rozhodnutia v merite veci. Inak by ustanovenie
muselo znieť „ žil v tomto manželstve“, čo by popieralo samotný účel a zámer zákonodarcu.

23. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 80/2013-31 zo dňa 04.09.2014 sa uvádza, že vo
verejnom záujme, aby si kandidát na občana Slovenskej republiky dostatočne osvojil znalosť právneho
poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné návyky, bol prospešný pre spoločnosť, vytváral hodnoty,
ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a nebol záťažou pre sociálny systém. Uvedené je možné
dosiahnuť len fyzickou prítomnosťou na území Slovenskej republiky a v súlade s požiadavkou v zmysle
ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona žitím v spoločnej domácnosti s manželkou na území Slovenskej republiky
a to nie iba 5 rokov pred podaním žiadosti ale po celú dobu až do rozhodnutia v merite veci. Účelom
tohto ustanovenia nie je neudeľovať štátne občianstvo Slovenskej republiky osobám, ktoré nežijú na jej
území a pre Slovenskú republiku nie sú žiadnym prínosom.

24. Ďalej žalovaný uviedol, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny
nárok ani po splnení zákonných podmienok. Štátne občianstvo nemožno odobrať, pričom ide o trvalý
zväzok medzi občanom a štátom a preto treba aj pri jeho udeľovaní postupovať zvlášť dôkladne. Štát je
povinný zabezpečovať ochranu práv a slobôd svojich občanov, dohliadnuť na dodržiavanie zákonnosti,
spoločenských a morálnych princípov, v záujme rešpektovania zásad verejného poriadku a bezpečnosti
štátu.
Žalovaný má zato, že dostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil správne z dôvodu, že hodnotilo
pracovnú činnosť a fakticky pobyt žiadateľa v Slovenskej republike počas celých 8 rokov pred podaním
žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý u menovaného nebol preukázaný
a taktiež v čase rozhodovania o tejto žiadosti, ktorý rovnako nie je naplnený, keďže menovaný žije s
celou rodinou na Ukrajine.
Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 75/08-43 zo dňa 09.12.2009 ako
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/50/2010 z 20.10.2010, v ktorom sa hovorí, že pod
nepretržitým pobytom nemožno rozumieť vstupy a výstupy na územie Slovenskej republiky v ten istý deň
niekoľkokrát do mesiaca. Zmyslom tejto zákonnej požiadavky je, aby žiadateľ po určenú dobu reálne žil
na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie do spoločnosti a vžitím sa správnym poriadkom
Slovenskej republiky.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

IV.

Právne posúdenie krajského súdu

25. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to civilný sporový poriadok, Civilný mimo sporový
poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti O.s.p.
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec
už podľa Správneho súdneho poriadku.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

28. Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. a/ zákona NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov možno štátne občianstvo Slovenskej republiky udeliť žiadateľovi,
ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretržitý trvalý pobyt aspoň 8 rokov
bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.



Podľa uvedeného ust. § písm. h/ preukázal ovládanie Slovenského jazyka slovom aj písmom a
všeobecných znalostí o Slovenskej republike podľa § 8 ods. 5 až 8 zákona; to neplatí pre žiadateľa podľa
§ 7 ods. 2 písm. b/, i/, ods. 4 až 6 zákona a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov,
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § písm. i/ plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych
predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie,
sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, daň, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a
ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky.

29. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky
povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej
v § 7 ods. 1 písm. a/ zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ak uzavrel manželstvo so štátnym
občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na
území Slovenskej republiky najmenej počas 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti
o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom.

31. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-45/2015/
RK zo dňa 17.06.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa č. SVS-OSOM2-2015/002468 zo dňa 24.02.2015.

32. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
rozklade.

33. Žalobca v žalobe poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko nie je
riadne odôvodnené, žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade
a nesprávne právne posúdil danú vec.

34. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené žalobcom v žalobe ako nedôvodné.
V zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a taktiež sa vyrovnal
so všetkými návrhmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol vo svojom rozklade. Orgány verejnej správy
dostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorých vydali svoje rozhodnutie.

35. Súd poukazuje na listinné dôkazy, ktoré sú založené v administratívnom spise a ktoré spomenul vo
svojom rozsudku pod bodom 1 až 12.

36. Čo sa týka právneho posúdenia, súd má zato, že orgán verejnej správy správne právne danú vec
posúdili.

37. Vo vyššie citovanom ustanovení § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve je presne uvedené za akých
podmienok možno udeliť žiadateľovi štátne občianstvo Slovenskej republiky.

38. Súd má za preukázané, že žalobca ako žiadateľ o udelenie štátneho občianstva SR nesplnil
podmienky pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a to , že má nepretržitý trvalý
pobyt aspoň 8 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva
Slovenskej republiky.
Nesplnenie tejto podmienky orgány verejnej správy preukázali a to kontrolou vykonanou 3.12.2014 na
adrese trvalého pobytu, kde bolo zistené, že žalobca sa zdržiava na Ukrajine spolu s manželkou a
deťmi. Taktiež bolo zistené porušenie pobytového režimu a to dňa 04.02.2007, keď žalobca neoznámil
policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky.



39. Tak ako už bol vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1S 80/2013-31 zo dňa 04.09.2014 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/50/2010 zo dňa 20.10.2010 je potrebné, aby
cudzinec, ktorý žiada o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky si dostatočne osvojil znalosť
právneho poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné návyky, bol prospešný pre spoločnosť, vytváral
hodnoty, ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a nebol záťažou pre sociálny systém. Uvedené je
možné dosiahnuť len fyzickou prítomnosťou na území Slovenskej republiky a v súlade s požiadavkou v
zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona žitím v spoločnej domácnosti s manželkou na území Slovenskej
republiky a to nie iba 5 rokov pred podaním žiadosti ale po celú dobu až do rozhodnutia v merite veci.
Je nevyhnutné, aby sa žiadateľ - žalobca nepretržite zdržiaval na území Slovenskej republiky fyzicky
v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi a to až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia
štátneho občianstva Slovenskej republiky. Len za týchto podmienok je možné objektívne zhodnotiť mieru
integrácie žiadateľa do spoločnosti, efektívne fungovanie manželského zväzku a rodinného spolužitia,
ako aj jeho pracovné návyky a celkový prínos pre spoločnosť.

40. Pod nepretržitým pobytom nemožno rozumieť vstupy a výstupy na územie Slovenskej republiky v ten
istý deň niekoľkokrát do mesiaca. Zmyslom tejto zákonnej požiadavky je, aby žiadateľ po určenú dobu
reálne žil na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie do spoločnosti a zžitím sa s právnym
poriadkom Slovenskej republiky. (rozsudok NS SR č.k. 8Sžo/50/2010).

41. Nebola splnená ani ďalšia podmienka žalobcu pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky a to v zmysle § 7 ods. 1 písm. h/ zákona, že ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom
a preukázal všeobecné znalosti o Slovenskej republike. Tak ako to vyplýva zo zápisnice o priebehu
výsledku hodnotenia ovládania slovenského jazyka Okresným úradom Košice dňa 13.06.2014, kde bolo
zhodnotené, že žalobca neovláda slovenský jazyk písmom.

42. Konajúci súd súhlasí s názorom žalovaného, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky nie je právny nárok, ani po splnení zákonných podmienok. Štátne občianstvo nemožno
odobrať, pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba aj pri jeho udeľovaní
postupovať zvlášť dôkladne. Štát je povinný zabezpečovať ochranu práv a slobôd svojich občanov,
dohliadnuť nad dodržiavaním zákonnosti, spoločných a morálnych princípov, v záujme rešpektovania
zásad verejného poriadku a bezpečnosti štátu.
Vzhľadom na to, že prijať cudzieho štátneho občana do svojho štátneho zväzku je výlučným právnom
štátu, ministerstvo vnútra má právo posúdiť a rozhodnúť, či žiadateľovi štátne občianstvo Slovenskej
republiky udelí a to vzhľadom na jeho ekonomický a spoločenský prínos pre Slovenskú republiku, ktorý
v prípade žalobcu nebol preukázaný, nakoľko sa žalobca fyzicky zdržiaval na Ukrajine, kde žije s celou
rodinou.

43. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke posúdili. Súd má
zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa boli z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že právo žalobcovi na ich náhradu
nepriznal, nakoľko nemal vo veci úspech.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V Bratislave, dňa 04.07.2017