Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE/147/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2014, sp. zn. 5CoE/147/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:1313208000.1 Krajský súd Košice | 5CoE/147/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:1313208000.1 | 2014-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/023e6669-4d27-4898-b1da-f2ea4275c606 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:1313208000.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/147/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:1313208000.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, vo veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 45 869
464, proti povinnému Ľ. W., Š., R.D. XXX, o vykonanie exekúcie pre 268,95 € istiny s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu 10Er/614/2013-22 zo 6.6.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Jany Sitášovej,
Bratislava, Astrová 2/A (ďalej len exekútorka) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená návrhom zo 16.4.2013 navrhla vykonať exekúciu voči povinnému
na podklade exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok H z 11.11.2011 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s. v Bratislave, že žiadosť exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
mu doručená 3.6.2013 a, že exekútorka žiadala o udelenie poverenia v rozsahu 268,95 € s prísl.,
špecifikovaným v návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z § 41 ods.2 písm. d),§
44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP),§ 44 ods.1 a § 45
ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o
rozhodcovskom konaní), ktorých znenie citoval, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, titul, zmluvu o úvere, ich súlad, resp. rozpor so zák. a dospel
k záveru, že žiadosti exekútorky o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Zdôraznil, že z hľadiska
procesného postupu, nemá pred samotným posúdením súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a titulu so zák. vykonávať dokazovanie, že jediným titulom, pri ktorom vstupuje aj do
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní
podľa uvedenej úpravy, že z § 45 zák. o rozhodcovskom konaní vyplýva jeho možnosť a povinnosť
preskúmať titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje
vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporuje dobrým mravom, že uvedené posudzoval ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia
exekútorke a, že ak v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi a exekúciu „je treba“ zastaviť. Zistil,
že medzi účastníkmi (Poštová banka, a.s. a povinný) bola 23.5.2008 uzatvorená zmluva o úvere, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach, že oprávnená sa následne pred rozhodcovským súdom domáhala vydania rozhodcovského
rozsudku, v ktorom by zaviazal povinného zaplatiť jej pohľadávku s prísl. a trovami konania a následne
bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je titulom v tomto konaní. Citoval znenie čl.3 a
čl.6 ods.1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len smernica) a § 2 písm. a),b) zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zák.
o spotrebiteľských úveroch) a konštatoval, že ust. zák. o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k
§ 497 Obch. zák., ktorý upravuje zmluvu o úvere a keďže Obch. zák. neobsahuje osobitnú úpravu o



právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne
použiť ust. piatej hlavy O. z., t.j. § 52 a n. Ďalej, citujúc znenie § 52 ods.1,3,4,,§ 53 ods.1 prvá
veta,ods.4 písm. r),ods.5 a § 54 O. z. (v znení účinnom od 1.1.2008), zistil, že uvedená zmluva medzi
oprávnenou (jej predchodkyňou - Poštovou bankou, a. s.) a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, že oprávnená pri poskytovaní úveru postupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a, že povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu
jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal zato, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania Obch. zák. nie je
prekážkou na aplikáciu všeobecných ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách, že spotrebiteľ sa svojej
ochrany nemôže vzdať, ani inak zhoršiť svoje postavenie, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto
je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru, že
povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávnenou, ktoré
tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, povinný teda mal možnosť len akceptovať
alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Podotkol, že uvedený jeho záver potvrdzuje množstvo
obdobných vecí vedených uňho, v ktorých oprávnená vystupuje. Konštatoval, že spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná), ale ju možno označiť ako druh
zmluvy, pre ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva, že
povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Poukázal na to, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t. j. ust., ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, že značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy, že vzhľadom
na obsah § 53 ods.5 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Citoval tiež znenie bodu 7 Zmluvy o úvere, upravujúceho riešenie sporov - rozhodcovskú doložku (ďalej
len doložka), reprodukoval, čo je uvedené v odôvodnení titulu a uviedol, že praktickým dôsledkom
ust. o doložke tak, ako je formulovaná je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd, že znenie
doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ust., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten
cieľ, aby predmetné ust. dodržané nebolo, teda zák. obchádza (in fraudem legis) a, že uvedené
potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených uňho, kde exekúcie
s totožnou oprávnenou sú vykonávané na základe titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Zdôraznil, že v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ust. upravujúce doložku je v
rozpore so znením § 53 ods.4 písmeno r) O. z., čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného dojednania, na čo musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Napokon, citujúc znenie
§ 39 O. z., uviedol, že predmetná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods.1 O. z. a je v súlade s § 53 ods.5 O. z. absolútne neplatná
a keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, po preskúmaní titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zák., a preto
podľa § 44 ods.2 EP návrh na vykonanie exekúcie zamietol s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne o zastavení exekučného konania.

Oprávnená podala voči uzneseniu včas odvolanie v celom rozsahu. Uviedla, že podávané odvolanie
proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, dôvodí podľa § 205 ods.2 písm. d) tým, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods.2 písm. f) tým,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 221 ods.1 písm. f)
tým, že účastníkovi konania - jemu (oprávnenej) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
že podala na exekútorský úrad uvedenej exekútorky návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
pre vymoženie pohľadávky v uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s.,



Bratislava, Trnavská cesta 7, sp. zn.: IDC0710024 z 11.11.2011, že k návrhu priložila ako prílohu originál
uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a fotokópiu Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
č.XXXXXXXXXX uzavretej 15.5.2008 medzi ňou a povinným spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami, že
podaním exekútorka požiadala exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre uvedenú
sumu, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, že doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák.č.244/02 Z. z. má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák.č.244/02 Z. z.), že účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods.1 písm. a)-j) zák.č.244/02 Z. z. a, že tuzemský rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike (ďalej len
SR) vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods.2 zák.č.244/02 Z. z.). Tvrdila, že vzhľadom na
to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a
neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
titulu vydaného v rozhodcovskom konaní, konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského
súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, že vyplýva to
z § 159 ods.2 O. s. p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány a to isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.
Poukázala na to, že ako právna nástupkyňa Poštovej banky, a.s. bola povinná postupovať v súlade s ust.
rozhodcovského zák. Zdôraznila a dala do pozornosti, že v zmysle ust. II. časti bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93 b) zák. o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná
možnosť neprijať túto zák. stanovenú ponuku a to, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Vytýkala súdu, že zamietol poverenie z dôvodu, že titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní,
avšak opomína tú skutočnosť, že ona (oprávnená) je zo zák. povinná klientovi ponúknuť návrh doložky,
že pokiaľ by tak nerobila, došlo by k porušeniu zák. o bankách, avšak aj napriek splneniu si zák.
stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia.
Poukázala ďalej na to, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, o. i., zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie
bol pripojený titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a
povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), že v rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je titulom, že ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky titulu a, že v
súlade so zásadou rovnocennosti platí uvedené bez ohľadu na to, či titulom je rozsudok, ktorý vydal
všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, považovala za potrebné uviesť, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v 45 ods.1 písm. c) zák.č.244/02 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom), že z
uvedeného zákonného ust. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,
či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má
byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. Podotkla ďalej, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR
v súlade s ust. zák.č.483/01 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, nejde
teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky, že s uvedenými závermi sa stotožnil
aj Generálny prokurátor SR, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a keďže súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému



dovolacím súdom za správne a vec neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zák.č.244/02 Z. z.,
Najvyšší súd SR v dovolacom konaní uznesenie prvostupňového súdu zrušil (§ 243b ods.1 O. s. p. v
spojení s § 243i ods.2 O. s. p.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie 3MCdo/11/2010
z 26.9.2011 - rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0) a zároveň ako
súvisiace zrušil tiež uznesenie odvolacieho súdu, odmietajúce odvolanie proti mimoriadnym dovolaním
napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, že rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd (ďalej
len KS) v Prešove vo svojom uznesení 9CoE/27/2011 z 21.12.2011, že v obdobnej exekučnej veci
KS v Bratislave uznesením 18CoE/633/2011-25 z 26.6.2012 zrušil uznesenie Okresného súdu (ďalej
len OS) Malacky 23Er/2074/2011-13, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia v zmysle §
44 ods.2 EP a vec vrátil súdu prvého stupňa ďalšie konanie (reprodukoval časť dôvodov uvedených
v uznesení 18CoE 633/2011-25 z 26.6.2012), ďalej uznesením 2CoE/292/2012-59 KS v Banskej
Bystrici zrušil uznesenie OS Lučenec 5Er/273/2011-43, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia (reprodukovala časť dôvodov uvedených v uznesení 2CoE/292/2012-59), že obdobne bolo
rozhodnuté aj v exekučnej veci 3Er/2176/20113 na OS Brezno, kedy KS v Banskej Bystrici uznesením
2CoE/112/2012-59 zrušil uznesenie OS Brezno 3Er/2176/2011-43 z 22.12.2011, že taktiež uznesením
18CoE/635/2011-36 z 30.11.2012 KS v Bratislave zrušil uznesenie OS Malacky 23Er/574/2010-26,
ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(reprodukovala časť dôvodov uvedených v uznesení 18CoE/635/2011-36 z 30.11.2012) a, že obdobne
bolo rozhodnuté aj v exekučnej veci 23Er/2680/2011 vedenej na OS Malacky, kedy KS v Bratislave
uznesením 18CoE/632/2011-23 zrušil uznesenie OS Malacky 23Er/2680/2011-12 z 8.8.2011. Dala súdu
do pozornosti Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 192/06 z 3.11.2006, I.ÚS 335/06 z 30.10.2007, II.ÚS
244/09 z 29.9.2009 (citovala z ich odôvodnenia) a v súvislosti s týmto a nižšie uvedenými dôvodmi Nález
I.ÚS 242/07 z 3.7.2008 (aj z jeho odôvodnenia citovala). Zároveň uviedla, že zák.č.483/01 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods.1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zák. o rozhodcovskom konaní, že inkorporovaním doložky do Obchodných
podmienok si Poštová banka, a s. splnila svoju zákonnú povinnosť - povinný v čl.2 ods.1 zmluvy o
úvere výslovne potvrdil, že prijíma návrhy predložené v Obchodných podmienkach a v čl.2 ods.6 zmluvy
o úvere potvrdil, že si Poštová banka, a.s. splnila povinnosť podľa § 93b zák. o bankách, že text
doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou
„rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore a, že doložka
bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať (nevynímajúc zreteľ „so“ zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku SR) neprijateľnú
podmienku. Na základe uvedeného navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že
žiadosti exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje, alternatívne napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení
ani odvolanie.

Pokiaľ oprávnená v odvolaní namietala, že súd nesprávne posúdil doložku ako neprijateľnú podmienku,
na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno odkázať na závery vyslovené v uznesení
6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skúmaním platnosti doložky (dohodnutej
v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je
právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie,
vyplývajúce zo zák. a to z § 44 ods.2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento titul nie je v rozpore
so zák., že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako titul v rozpore so zák., ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, že nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku, že takúto interpretáciu § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa



v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo, že týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s
jej neplatnosťou, nebránia ust. zák. o rozhodcovskom konaní [napr. § 21 ods.2 alebo § 40 ods.1
písm. c)], tieto ust. sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj
iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp)
„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo
„zákony sú písané pre bdelých“), že kým nevyužitie postupu podľa týchto ust. v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu
a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ust. strácali svoj
zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach to tak nie je, že princíp „vigilantibus iura
sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn., že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust.
zák. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku zo zák., znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto titulu a, že takýmto
postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V prejednávanej veci súd správne dospel k záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti doložky z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného (listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali), pretože zo
zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že doložka bola medzi zmluvnými stranami
dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený
formulár) Obchodné podmienky pre úver [verzia 1/2008], a teda aj doložka obsiahnutá v Čl. 11.2 týchto
podmienok.

Správne sú aj dôvody, ktorými súd odôvodnil nevyváženosť dohodnutej doložky.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a povinný
žiadne trovy neuplatnil.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.