{"guid": "281371d3-8c86-441c-9aac-9298378b9ad2:aa4b749f-f25e-4a97-b9a7-052aee354c00", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3", "spisova_znacka": "25Co/64/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/64/2019 z 22. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. júla 2019, sp. zn. 25Co/64/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3", "identifikacne_cislo": "2116216827", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2019-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa4b749f-f25e-4a97-b9a7-052aee354c00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/64/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216827
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116216827.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: R. J., nar. X.X.XXXX, adresa M., o zaplatenie
2.192,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
21Csp/26/2016-58 zo dňa 19.4.2018 - proti výroku III. o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku IV. o náhrade
trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku III. a vo
výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania                  p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.        Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 454,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 454,08 eur od 16.06.2016 do  zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi  sumu 207,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00
% ročne zo sumy 207,74 eur od 16.06.2016 do  zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 36 ods. 1, 2, §
52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9  ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 3
ods. 1, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto sa na tento právny vzťah
použijú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny
rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch a to zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch. Z obsahu zmluvy
však vyplýva, že jej účinnosť bola viazaná na kumulatívne splnenie dvoch odkladacích podmienok a to
vydania potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu žalovanému, splnenie ktorých však žalobca v konaní



nepreukázal.  V konaní preto nebolo preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená medzi zmluvnými
stranami nadobudla účinnosť. Z uvedeného dôvodu je potom nevyhnutné hľadieť na každé plnenie,
ktoré niektorá zo strán podľa takejto zmluvy poskytla ako na plnenie bez právneho dôvodu. (rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 21.6.2017 sp. zn. KSTN/5Co/389/2016). Čerpaním peňažných prostriedkov
žalobcu sa však žalovaný bezdôvodne obohatil, preto je v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný
žalobcovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neúčinnej zmluvy dostal, nakoľko sumu 880 eur čerpal bez
právneho dôvodu. Podľa výpisu z Dovolenkovej karty zo dňa 08.06.2016 žalovaný z poskytnutého úveru
čerpal sumu 880 eur, uhradil sumu 672,26 eur, súd mu preto vo výroku II. uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 207,74 eur ako rozdiel čerpanej  sumy 880 eur a vrátenej sumy 672,26  eur, a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 16.06.2016, nakoľko si nesplnil
povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 31.05.2016, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.06.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.06.2016.  Vychádzajúc
z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov
viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 16.06.2016. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená
je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 207,74 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal  do omeškania dňa
16.06.2016, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca tak má popri
dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % (8 + 0,00 %) ročne zo sumy 207,74
eura od 16.06.2016 do zaplatenia, ktorú sumu súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods.
1 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 454,08 eur a zo sumy 1.738,51
eur s príslušenstvom, bola mu priznaná suma 207,74 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech
žalobcu 9 % a hrubý úspech žalovaného 91 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 82 % (91
% - 9 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 82 %. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalovanému v konaní
žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich
priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

6. Proti tomuto rozsudku, výslovne voči výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
v súvisiacom výroku IV. o trovách konania, podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca,
s použitím odvolacích dôvodov podľa     § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.738,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% p.a. od 16.6.2016 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov konania a právneho
zastúpenia, podľa pomeru úspechu v spore. Skonštatoval, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z
dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, pričom zároveň posúdil úver aj ako bezúročný a bez
poplatkov, čo nepovažuje za správne. Okrem nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku (?)
je nesprávne aj zistenie súdu, že k vzniku zmluvného vzťahu nedošlo. Už zo samotného označenia
„predschválený úverový rámec“ je zrejmé, že tento bol určený už v čase podania žiadosti o úver. K prijatiu
žiadosti o úver žalovaného zo dňa 18.7.2011 došlo právnym predchodcom žalobcu 1.8.2011 bez výhrad
a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných
obchodných podmienok bodu 2 taktiež vyplýva, že zmluva vznikla akceptáciou zo strany banky a
potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Nakoľko úverová zmluva ako
konsenzuálny kontrakt bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal, čo bolo preukázané
výpisom, pričom žalovaný to ani nerozporoval a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami,
aj v záujme zachovania naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu nie je možné
úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Pri výklade právnych úkonov je nevyhnutné
brať na zreteľ ústavný úkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu s odkazom
na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 640/2014. Podľa odvolateľa neexistuje zákonný dôvod pre označenie
dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon. Správnym a náležitým zistením
skutkového stavu veci ako aj správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie žalobe vyhovel



v žalobcom  upravenom rozsahu. V závere odvolania si žalobca uplatnil aj náhradu trov konania na
súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

7. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutom rozsahu vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie  (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade
trov konania - je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenej
žalobcom, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k
záveru, že predmetná zmluva o úvere nenadobudla účinnosť, následkom čoho je nevyhnutné hľadieť na
plnenie poskytnuté podľa tejto zmluvy ako plnenie bez právneho dôvodu, vedúce k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške ako k nemu reálne došlo. Časť rozsudku, ktorým bolo konanie
čiastočne zastavené výrokom I. a ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené výrokom II., nebola odvolaním
žiadnej zo strán napadnutá, preto nadobudla právoplatnosť a netvorila predmet prieskumu odvolacieho
súdu. Odvolaciemu prieskumu podliehal aj závislý výrok IV. o náhrade trov konania.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v
preskúmavanom rozsahu s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie v preskúmavanej časti odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Prioritne sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie zamietnutie časti nároku žalobcu nezaložil
na absolútnej neplatnosti právneho úkonu - predmetnej zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, ako to opakovane nesprávne uvádza žalobca v podanom
odvolaní. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku neskonštatoval, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, konštatoval, že v konaní žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo ku kumulatívnemu splneniu dvoch odkladacích
podmienok, na splnenie ktorých bola viazaná účinnosť predmetnej zmluvy a to vydanie potvrdzujúceho
listu a doručenie PIN kódu žalovanému. Viazanie účinnosti predmetnej zmluvy na kumulatívne splnenie
týchto dvoch odkladacích podmienok je obsiahnuté priamo v texte zmluvy - žiadosti o aktiváciu
dovolenkovej karty v čl. V. bod 21. Žalobca splnenie žiadnej z týchto odkladacích podmienok ani netvrdil
ani v konaní nepreukázal, a to ani v priebehu odvolacieho konania.

12. V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu a jeho účinnosťou. Právny
úkon je platný, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy, teda v súlade s platným
právom. Účinnosťou právneho úkonu treba rozumieť možnosť domáhať sa práv alebo povinností z neho
vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju právnu
pozíciu. Účinnosťou zmluvy sa rozumie možnosť domáhať sa práv a povinností v zmluve dohodnutých



alebo v zákone stanovených, uplatňovať práva a povinnosti upravené, či vyplývajúce zo zmluvy, resp.
správať sa tak, ako to vyplýva zo zmluvy.

13. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka  vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný,
sa neprihliada. Podľa ods. 2  podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

14. Podmienka je vedľajšie dojednanie, náhodná zložka právneho úkonu, ktorej cieľom je, aby sa právne
následky právneho úkonu (vznik, zmena a zánik práv a povinností) stali z vôle  účastníkov závislými
od skutočnosti, ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní alebo kedy sa
splní. Jej výsledkom je podmienenie následkov právneho úkonu. Podmienkou môže byť podmienená aj
účinnosť zmluvy.  V tomto prípade je právny úkon od počiatku platný, avšak niektoré jej účinky (vznik
alebo trvanie) sú podmienené. Podmienky sa podľa následkov, ktoré spôsobujú, členia na odkladacie
(suspenzívne) a rozväzovacie (rezolutívne). Podmienky, na ktoré ich splnenie viažu účastníci právneho
vzťahu vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti, nepodmieňujú platnosť právneho úkonu, ale iba či
právne následky úkonu nastanú (pri splnení odkladacej podmienky), resp. či následky už nastalé pominú
( pri splnení rozväzovacej podmienky).

15. Podľa obsahu predmetného dojednania zmluvné strany v danom prípade dohodli dve kumulatívne
odkladacie podmienky pre vznik účinnosti zmluvy a to vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN
kódu žalovanému. Od splnenia týchto dvoch podmienok, teda záviselo, či účinky inak platne dojednanej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastanú alebo nie. Žalobca v konaní vydanie potvrdzujúceho listu a
doručenie PIN kódu žalovanému v súvislosti s predmetnou zmluvou nijako nepreukázal a splnenie týchto
odkladacích podmienok ani len netvrdil a to ani v odvolacom konaní. Keďže v konaní nebolo preukázané
splnenie týchto dvoch odkladacích podmienok od splnenia ktorých záviselo nadobudnutie účinnosti
(nie platnosti) predmetnej zmluvy, súd prvej inštancie potom vychádzal z toho, že účinnosť predmetnej
zmluvy nenastala, čo znamená, že predmetná zmluva nenadobudla právne účinky a strany nenadobudli
možnosť domáhať sa práv a povinností zo zmluvy vyplývajúcich. Pokiaľ potom napriek tomu žalobca
žalovanému na základe predmetnej neúčinnej zmluvy plnil, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nie však o plnenie z neplatného právneho úkonu), v dôsledku
čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v rozsahu od žalobcu prijatého plnenia,
ktoré je povinný v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vydať. V konaní pritom bolo nesporným, že žalovaný z poskytnutého úveru čerpal sumu 880,- Eur a
uhradil celkom sumu 672,26 Eur, v dôsledku čoho bolo dôvodným zaviazať ho zaplatiť žalobcovi rozdiel
v sume 207,74 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako k tomu pristúpil súd prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti výroku II. Zvyšné nároky uplatňované žalobcom voči žalovanému (úroky a poplatky) nemali právny
podklad keďže nebola preukázaná účinnosť zmluvy, v ktorej boli dojednané, a preto bolo dôvodným
žalobu vo zvyšku preskúmavaným výrokom III. ako nedôvodnú zamietnuť.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietajúcom výroku III., včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania
IV., ako v oboch výrokoch vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),



o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396    ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

22. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o  náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

23. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej,  ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

25. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/26/2016", "guid": "a14114f5-0a9d-4abf-949e-89bcce5b2ae1:52e0af11-da42-4e57-bb9d-c1343e35f32c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "f0b10550-289d-4cea-8240-114848fadfa7:40cbe1c8-64a8-46ef-8272-06749a69483b", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Csp/26/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/26/2016 z 5. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0b10550-289d-4cea-8240-114848fadfa7:40cbe1c8-64a8-46ef-8272-06749a69483b"}], "citovane_v": []}