Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/349/2017 z 13. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. júna 2018, sp. zn. 4Co/349/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3816212435.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/349/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3816212435.1 | 2018-06-13 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8efa4510-b13e-46d5-a48b-778bf385b38a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816212435.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/349/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212435
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816212435.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu K. banka, a.s., so sídlom G., O.
nábrežie 4, F.: XX XXX XXX, zastúpeného M. kanceláriou V. s.r.o., so sídlom G., O. nábrežie XA,
proti žalovanému S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U. cesta XXXX/XC, o zaplatenie X.XXX,XX Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2017,
č.k. 18Csp/48/2016-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania   p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.870,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.870,57 Eur od 10.06.2014
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 73,63%. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a
žalovaný uzavreli dňa 23.03.2013 zmluvu o úvere - „dostupnápôžička“, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 70-tich mesačných splátkach
po 121,85 Eur, počnúc dňom 10.10.2013, pri výške úrokovej sadzby 19,00% ročne, RPMN 20,74 %
a priemernej RPMN na trhu 18,84%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 10.09.2019.
Ako celková výška nákladov bola uvedená suma 3.773,20 Eur. Žalobca výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 09.06.2014 žalovanému oznámil, že vzhľadom k tomu, že svojim konaním podstatným
spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 23.09.2013 a obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa úverová pohľadávka vo výške 5.610,17 Eur predčasne
splatnou v celom rozsahu k 09.06.2014. Zároveň ho vyzval uhradiť dlžnú sumu vo výške 5.610,17 eur
v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu žalovaný neprevzal a žalobcovi bola
vrátená 12.06.2014. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 369 ods. 1 § 497, § 502 ods.
1, § 503 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka; §  § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2,
§ 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie preskúmal samotnú „Zmluvu o
úver dostupnápôžička“ zo dňa 23.09.2013, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona



č. 129/2010 Z. z., a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
text zmluvy na predtlačenom formulári, a preto na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné
aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci
a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V predmetnej
zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,74%, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba
22,8%, z čoho vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa,
čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Uvedená zmluva takisto
neobsahuje rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky, čo má podľa § 11     ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k ) zákona o spotrebiteľských úveroch
takisto za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a to od počiatku. Z
uvedeného vyplýva, že na základe tejto zmluvy má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok len na to, čo
žalovanému reálne poskytol, teda na sumu istiny úveru vo výške 5.000,- Eur, ktorá skutočnosť vyplýva
z obsahu zmluvy, ako aj z listinného dôkazu - aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2016. Nakoľko bolo
preukázané, že žalovaný zaplatil celkom na úvere sumu 129,43 Eur, ktorú súd započítal na istinu, podaná
žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 4.870,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 4.870,57 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca si žalobou
uplatnil nárok na sumu spolu 5.610,17 Eur. Súd mu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 4.870,57 Eur,
preto jeho čistý úspech v konaní predstavuje 73,63 %. Vzhľadom na to mu súd priznal proti žalovanému
nárok na náhradu 73,63% trov konania. O konkrétnej výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže
sa v nej uvádza, že výška úveru je 5.000,- Eur, úrok je vyjadrený úrokovú sadzbou 19,00 % p. a., výška
mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum
1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru.
Dostatočne tak v súlade so zákonom obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,
výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012. V
prospech takéhoto výkladu žalobcu svedčí aj znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len „smernica 2008/48“), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej smernice Rady 87/102/EHS zaviedla v čl.
22 ods. 1 tzv. maximálnu harmonizáciu. Ustanovenie čl. 10 Smernice 2008/48 veľmi presne stanovuje,
aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také
vytýkané požiadavky ako § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca ďalej poukázal na to,
že v zmysle § 3 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov patria náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok. Do celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru na základe
Zmluvy o úvere preto patria úroky z úveru, ktoré mal žalovaný ako dlžník uhradiť, ak by poskytnutý
úver splácal v súlade so splátkovým kalendárom, t. j. súčet všetkých úrokov, ktoré mal žalovaný ako
dlžník splatiť a ktoré vyplývajú z predpisu splátok k Zmluve o úvere v celkovej výške 3.305,37 Eur.
Do celkových nákladov sa nezapočítavajú poplatky spojené s poistením úveru. Poskytnutie úveru totiž
nebolo podmienené uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na
základe výslovnej žiadosti žalovaného ako dlžníka, pričom žalovaný ako dlžník nebol povinný uzatvoriť
poistnú zmluvu poistenia úveru pre prípad neschopnosti splácať úver. Celková čiastka nákladov tak
bola vyčíslená správne v sume 3.305,37 Eur. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov neboli zahrnuté
náklady žalovaného z titulu poistenia schopnosti splácať úver (išlo o dobrovoľné a nepodmienené
poistenie), suma poistného nie je určujúca ani pri výpočte RPMN. V čase uzatvorenia zmluvy informačný
systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku mesačnej splátky len na celé eurá nahor. Ak žalobca požadoval
dobu splácania úveru v trvaní 72 mesiacov, informačný systém žalobcu zaokrúhlil výšku mesačnej
splátky na celé eurá nahor na sumu 117,- Eur. Výsledkom tohto procesu bolo rozpočítanie celkovej



požadovanej čiastky úveru, na požadovaný počet splátok, pričom splátka, ktorá nedosiahla výšku pevnej
mesačnej splátky bola určená ako posledná.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení   § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
5. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9.  Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch určujúce
podmienky, že zmluva o úvere musí obsahovať rozčlenenie splátky na výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov treba vykladať eurokonformne v súlade s ustanoveniami smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, kedy nie je potrebné, aby zmluva obsahovala aj presnú
amortizačnú tabuľku istiny.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde Najvyšší súd
konštatoval, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona   č. 129/2010 Z.z., ktorý je
v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k/ (teraz písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu povinný dospieť k záveru,
že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

11. Súd prvej inštancie vo svojom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru konštatoval absenciu
rozčlenenia výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie citované



uznesenie Najvyššieho súdu SR za to, že prípadná absencia takéhoto členenia splátky nespôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti je preto odvolacia námietka
žalobcu dôvodná.

12. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal, že do celkových nákladov  zmluvy o úvere sa
nezapočítavajú poplatky spojené s poistením úveru, keďže poskytnutie úveru nebolo podmienené
uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej
žiadosti žalovaného ako dlžníka, pričom žalovaný ako dlžník nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu
poistenia úveru pre prípad neschopnosti splácať úver. Celková čiastka nákladov tak bola vyčíslená
správne v sume 3.305,37 Eur.

13.  Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.09.2013 zmluvu o
úvere - „dostupná pôžička“ (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 70-tich mesačných splátkach po
121,85 Eur, počnúc dňom 10.10.2013. Výška úrokovej sadzby v zmluve o úvere bola 19,00% ročne.
RPMN bola 20,74% a priemerná RPMN 18,84%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň
10.09.2019. Ako celková výška nákladov bola uvedená suma 3.305,37 Eur.  V zmluve je dohodnuté
aj poistenie, a to základný súbor poistenia. V bode 2 žalovaný vyhlásil, že spĺňa podmienky pre
vznik poistenia schopnosti splácať úver vo zvolenom súbore poistenia, ktoré sú uvedené v bode 11.5.
Obchodných podmienok. Zároveň je v zmluve uvedené, že všetky tieto informácie, vrátane poistnej
zmluvy a príslušných podmienok sú k dispozícií na každom Obchodnom mieste. Zároveň v bode 10
zmluvy je uvedené, že poistenie schopnosti splácať úver sa riadi ustanoveniami Poistnej zmluvy č.
00801 a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, ktoré sú súčasťou
Poistnej zmluvy, pričom žalovaný vyhlásil, že sa s nimi oboznámil a vyslovil s nimi súhlas.

14. V predmetnej veci je spor v otázke, či stranami dojednané poistenie schopnosti splácania úveru bolo
podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter
formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet
zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo
poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by
dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 2. zmluvy naopak
vyplýva skutočnosť, že dlžník si iba mohol vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia. Zo zmluvy
nevyplýva, že by žalovaný mohol odmietnuť ponúkané poistenie.

15. V prípade, že by žalobca mienil posudzovať zmluvu o úvere a uzavretú poistnú zmluvu samostatne,
prejavil by to v zmluve o úvere aj v prípadnom rozčlenení splátky na splátky zo zmluvy o úvere a splátky
z poistnej zmluvy. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že poistenie bolo dobrovoľné, a teda nezapočítava sa
do celkových nákladov úveru, potom je pre výpočet celkových nákladov úveru potrebné násobiť počet
splátok, t. j. v zmluve o úvere uvedený počet 72 sumou 117 Eur, a teda splátka bez poistenia. Takáto
výška splátky bez poistenia ale zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, keďže toto odvolací súd zistil len
zo žalobcom predloženej listiny - Aktuálny stav úveru zo dňa 07.09.2016. Z uvedenej listiny (Aktuálny
stav úveru) zo dňa 07.09.2016 vyplýva, že splátka úveru bola vo výške 117,- Eur a poistné v sume
4,85 Eur. Spolu teda by išlo o splátku v sume 121,85 Eur, čo zodpovedá aj výške splátky uvedenej
v zmluve o úvere. Z uvedeného a z úverovej zmluvy je zrejmé, žalobca do výšky splátky započítal aj
výšku poistného. Ak sa teda vynásobí počet splátok (t. j. 72) výškou splátky bez poistenia (t. j. 117 Eur -
hoci v zmluve uvedená vo výške 121,85 Eur) výsledkom by mala byť suma, ktorá zodpovedá celkovým
nákladom úveru, keby sa do celkových nákladov nezapočítavajú poplatky spojený s poistením úveru
ako uvádzal žalobca v odvolaní. Výsledkom je teda suma 8.424,- Eur, z ktorej po odpočítaní výšky úveru
5.000,- Eur je suma 3.424,- Eur, a teda táto suma by mala zodpovedať celkovej výške nákladov úveru,
ak by sa poistenie nezapočítavalo do týchto nákladov. V zmluve o úvere je však uvedená suma 3.305,37
Eur, čo tejto sume nezodpovedá a naviac je aj v nižšej výške. Pokiaľ však do celkových nákladov sa
započíta aj poistenie, keďže zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca k výške splátky poistenie započítal
(t. j. výška splátky v zmluve 121,85 Eur), výsledná suma celkových nákladov je (72x121,85-5.000) vo
výške 3.773,20 Eur, čo opäť nezodpovedá v sume uvedenej v zmluve o úvere a opäť ide o vyššiu sumu
ako je tá uvedená v zmluve o úvere.



16.  Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie ako je to v zmluve o úvere výslovne uvedené, odvolací
súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky
spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že do celkovej čiastky úveru (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo
zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak
chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá
kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust.     § 9 ods.
2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne
uvádzal celkovú výšku úveru a nesprávne uvádzal aj výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu
náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona  o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie.

17. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18.  O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, preto  odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).