{"guid": "28060680-c556-4219-aa2a-c25225b301f8:b4db9ebc-617f-4b2c-b302-de43524d2fbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1", "spisova_znacka": "41Cob/86/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/86/2016 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2016, sp. zn. 41Cob/86/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1", "identifikacne_cislo": "6113223575", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-544", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-566.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-566.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-566.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4db9ebc-617f-4b2c-b302-de43524d2fbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113223575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113223575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcu DOXX, a. s. so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO:36 399 591, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Škamla, s. r. o. so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688 proti
žalovanému S. N., A. XX, XXX XX G. G., IČO:41 179 803, zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r.
o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 646 181, o zaplatenie 15.719,18 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64Cb/242/2013-209 zo dňa 8. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

V napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.884,47 eur a v
časti, v ktorej súd zamietol  nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.834,71 s príslušenstvom rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/242/2013-209 zo dňa 8. decembra 2015 potvrdzuje.

II. V časti výroku, ktorým súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol mení tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 19,42 eur denne zo sumy 3.884,47 eur
od 2.8.2011 do zaplatenia.

III. Žalobca  ani  žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.884,47 eur do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobca si návrhom zo dňa 2.9.2013 uplatnil proti žalovanému   právo
na  zaplatenie sumy 11.834,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2010 do
zaplatenia a právo na zaplatenie sumy 3.884,47 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 19,42 eur
denne od 2.8.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že sa so žalovaným v mandátnej zmluve
zo dňa 1.8.2008 dohodli, že žalovaný zabezpečí správu a údržbu výherných  prístrojov pre žalobcu v
jeho mene a na jeho účet, a to za odmenu špecifikovanú  v článku V. tejto zmluvy. Žalovaný nevyplatil
žalobcovi podiel z hry vo výške 11.834,71 eur, keď neuhradil žalobcovi podiel z hry za mesiace november
a december  2009 a za mesiac október 2009 uhradil podiel len čiastočne.  Za účelom nepretržitej
prevádzky výherných prístrojov prevzal žalovaný od žalobcu dňa 4.5.2010 zálohu vo výške 4.979,--eur s
povinnosťou túto vrátiť v deň ukončenia  správy výherných prístrojov. Dňa 1.9.2010 žalobca a žalovaný
podpísali novú Mandátnu zmluvu, ktorou bola v celom rozsahu nahradená Mandátna zmluva zo dňa
1.8.2008. K ukončeniu správy výherných prístrojov došlo ku dňu 1.8.2011. Žalovaný si svoju povinnosť
vrátiť žalobcovi zmluvnú zálohu splnil iba čiastočne a nezaplatil žalobcovi sumu 3.884,47 eur. Pri prevzatí



zmluvnej zálohy sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %  zo sumy
zmluvnej zálohy za každý deň omeškania, t. j.  19,42 eur denne.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že podiel žalobcovi vyplatil,
keď peniaze odovzdal V.D., ktorú skutočnosť preukazujú predmetné Protokoly z videohier a z výherných
prístrojov, pričom aj v predchádzajúcom období spolupráce medzi účastníkmi konania  dokladom o
splnení povinnosti žalovaného boli len predmetné Protokoly. Súd  prvej inštancie s poukazom na
Mandátnu zmluvu zo dňa 1.8.2008 uviedol, že žalovaný  ako mandatár bol povinný príslušný podiel
z hry zaslať na účet žalobcu vždy   k 5. dňu mesiaca nasledujúceho po  vykonaní mesačného
vyúčtovania tržieb. Je však bežnou zvyklosťou medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, že
v rámci zmluvného vzťahu sa medzi nimi vytvorí určitá prax, ktorú každý účastník navzájom dodržiava
a akceptuje a s ktorou si svoje práva a povinnosti upravia  odlišne od pôvodnej dohody. Podľa názoru
súdu v danom prípade nastala situácia, že z toho istého dôkazu účastníci konania mienili preukázať
navzájom si odporujúce tvrdenia, keď žalobca tvrdil, že Protokoly nie sú dôkazom o splnení povinnosti
žalovaného a sú len daňovým dokladom, a žalovaný tvrdil, že Protokoly sú jediným dôkazom o splnení
povinnosti žalovaného odviesť žalobcovi podiel z výhry a podiel žalovaný vyplatil V.D..  Keď žalovaný
tvrdil, že aj v predchádzajúcom období spolupráce medzi účastníkmi konania jediným dôkazom o splnení
povinnosti žalovaného boli Protokoly, iné doklady sa medzi účastníkmi konania nevystavovali, uložil súd
žalobcovi povinnosť označiť alebo preukázať dôkazy o plnení povinnosti žalovaného v predchádzajúcom
období. Napriek súdom uloženej povinnosti žalobca takéto dôkazy neoznačil ani nepredložil, naďalej
len tvrdil, že Protokoly takýmto dôkazom nie sú.  Skutočnosť, že Protokoly by vo všeobecnosti nemali
byť dôkazom o splnení povinnosti mandatára, uviedol aj svedok Z. Y.. Súd uviedol, že  dôkazy hodnotí
nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti podľa ust. § 132 O.s.p., a teda ak samotný žalobca
má vedomosť o tom, že V.D. v mene žalobcu prevzal finančné prostriedky z titulu tržieb z výherných
prístrojov a automatov a tieto následne žalobcovi neodovzdal do pokladne alebo nepreviedol na účet, ide
zo strany žalobcu v tomto súdnom konaní o výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, keďže
žalovaný si svoju povinnosť proti žalovanému splnil odovzdaním podielu V.D. a ak tento prijaté finančné
prostriedky žalobcovi neodovzdal, nemôže sa žalobca svojho nároku domáhať od žalovaného opätovne.
Súd potom vyhodnotil na ťarchu žalobcu skutočnosť, že napriek súdom uloženej povinnosti žalobca
nepreukázal akým iným spôsobom v predchádzajúcom období spolupráce medzi účastníkmi konania si
žalovaný plnil povinnosť odvádzať žalobcovi podiel z tržieb a akým iným dôkazným prostriedkom by bolo
splnenie povinnosti žalovaného preukázané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný si svoju povinnosť za
október 2009 čiastočne splnil, ani o tomto svojom tvrdení žiadny dôkaz, ktorý by súd mohol vyhodnotiť
na podporu nároku žalobcu,  žalobca neoznačil ani nepredložil. Súd potom dospel k záveru, že žalovaný
si  splnil svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi podiel z tržieb za október až december 2009 s tým, že tieto
finančné prostriedky vyplatil V.D., a to vo výške uvedenej v Protokoloch, a preto neposúdil nárok žalobcu
v časti zaplatenia sumy 11.834,71 eur s príslušenstvom ako dôvodný.

4. Ďalšiu časť nároku žalobcu predstavovala suma 3.884,47 eur  poskytnutá titulom zmluvnej zálohy.  Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 2.9.2008 ako prevádzkovateľ a žalovaný
ako správca podpísali listinu označenú ako Poskytnutie zmluvnej zálohy v sume 150.000,--Sk a dňa
4.5.2010 listinu označenú ako Poskytnutie zmluvnej zálohy vo výške 4.979,--eur na čas trvania zmluvy zo
dňa 2.9.2008. Žalovaný v konaní nepopieral, že dňa 2.9.2008 prevzal od žalobcu finančnú zálohu v sume
150.000,--Sk,  t. j.  4.979,09 eur. Bránil sa však  tvrdením, že sumu 4.979,--eur žalobca   od žalovaného
prijal dňa 4.5.2010.  Keďže  zo dňa 4.5.2010  bol súdu predložený nielen príjmový pokladničný doklad
o tom, že žalobca od žalovaného prijal sumu 4.979,--eur ako vrátenú  zálohu, ale bol predložený aj
výdavkový pokladničný doklad o tom, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 4.979,--eur, po zhodnotení
dokladov a svedeckých výpovedí dospel súd k záveru, že žalovaný zálohu v sume 150.000,--Sk, t.
j. 4.979,09 eur prevzal od žalobcu dňa  2.9.2008, ale k reálnemu vráteniu žalovaným žalobcovi a
opätovnému prijatiu  žalovaným od žalobcu dňa 4.5.2010 nedošlo. Tak svedok V. H. ako aj svedok
K. V. zhodne uviedli, že žalovanému žiadne peniaze odovzdané neboli, pričom svedok H. súčasne
uviedol,  že od žalovaného ani žiadne peniaze neprevzal. Súd prvej inštancie prijal záver, že  v tento
deň boli vytvorené len doklady - príjmový a výdavkový pokladničný doklad vrátane listiny označenej ako
Poskytnutie zmluvnej zálohy, ale k reálnemu splneniu  povinnosti žalovaného vrátiť zálohu poskytnutú
dňa 2.9.2008 nedošlo a ani tento deň iným spôsobom nedošlo  k zániku jeho povinnosti.  Povinnosť
žalovaného vrátiť poskytnutú zálohu tak naďalej  trvala, preto súd posúdil nárok žalobcu v časti o
zaplatenie sumy 3.884,47 eur titulom vrátenia zostatku poskytnutej zálohy ako dôvodný.



5. Spolu so zaplatením sumy 3.884,47 eur si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 19,42 eur
denne od 2.8.2011 do zaplatenia.  Žalobca podľa názoru súdu platnú dohodu o zmluvnej pokute vo výške
19,42 eur denne nepreukázal. Aj keď mala byť medzi účastníkmi  konania v listine zo dňa 2.9.2008, resp.
zo dňa 4.5.2010 dojednaná zmluvná pokuta, v tejto listine nikde nie je uvedená výška zmluvnej pokuty
19,42 eur denne tak, ako si ju v tomto súdnom konaní uplatnil žalobca. Pokiaľ je v týchto listinách uvedený
spôsob určenia zmluvnej pokuty,  dospel súd k záveru, že tento je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný (§
37 ods. 1 Obč. zákonníka). V danom prípade je totiž len uvedené, že zmluvná pokuta sa má zaplatiť „ vo
výške 0,5 % za každý deň omeškania“, nie je však uvedené, z čoho sa má zmluvná pokuta odvodzovať,
teda 0,5 % z čoho má zmluvná pokuta tvoriť.  Súd preto posúdil nárok žalobcu  o zaplatenie zmluvnej
pokuty ako nedôvodný.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., o ktorých rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci  a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.  Uviedol, že skutočnosť, že je voči V.D. vedené trestné konanie za neodvedenie tržieb žalobcu
nemôže  mať žiadny vplyv na povinnosť žalovaného v konaní preukázať, že v zmysle mandátnej zmluvy,
ktorú mal uzatvorenú so žalobcom, tržby, ktoré si nárokuje žalobca v konaní žalobcovi odviedol, prípadne
ich odovzdal aspoň V.D.. Má za to, že žalobcov návrh by bolo možné považovať za výkon práva, ktorý
nepožíva súdnu ochranu až vtedy, keď by bolo orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané, že V.D.
prevzal tržby aj od žalovaného a tieto následne žalobcovi neodviedol. Takáto skutočnosť preukázaná
nebola. Vzhľadom na to, že V.D. bol zodpovedný za odvod veľkej masy peňazí  ( tržieb z veľkého
množstva prevádzok) žalobca pri podávaní trestného oznámenia vychádzal len z toho, že V.D. mal
v zmysle mandátnej zmluvy uzavretej so žalobcom odvádzať tržby z rôznych prevádzok, medzi ktoré
patrila aj prevádzka žalovaného. V čase podania trestného oznámenia sa žalobcovi javilo, že V.D. je
zodpovedný aj za odvedenie tržieb z prevádzky žalovaného v prejednávanej dobe. Má za to, že súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak dospel k záveru, že
žalobca mal vedomosť, že V.D. prevzal v jeho mene tržby od žalovaného, ktoré následne neodviedol.
Záver súdu o tom, že žalovaný svoju povinnosť odovzdať žalobcovi tržby splnil odovzdaním peňazí
V.D. nie je správny. Takýto záver nevyplýva z výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa  a
ani z výsledkov dokazovania v trestnom konaní. V napadnutom rozsudku súd vôbec neuvádza, ako sa
vysporiadal s tým, že zo samotnej mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že
Protokol o vyúčtovaní slúži ako daňový doklad (čl. V. bod 5 mandátnej zmluvy). Svedok Y. na pojednávaní
uviedol, že Protokol nebol dokladom o odovzdaní tržieb, správcovia prevádzok odvádzali tržby vždy
len na základe príjmového a výdavkového dokladu na účet žalobcu. Svedok H. uviedol   „...pretože s
určitosťou viem povedať, keď sa uzatváral mesiac a robili sa protokoly, k tomu sa dávali výdavkové
a príjmové doklady.....“.  Uviedol, že  v konaní predložil do spisu rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn.  43Cob 483/2014, z ktorého vyplýva, že osoba v totožnom postavení ako žalovaný
odvádzala na účet žalobcu tržby vkladom na jeho účet, pričom z predloženého rozsudku je možné zistiť,
že aj v takomto prípade sa vystavuje Protokol. Vystavenie Protokolu nemôže znamenať prevzatie tržieb,
ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi svedok Y.. Žalobca v konaní predložil do spisu  vyhlásenie
V.D. zo dňa 28.11.2014, z ktorého vyplýva, že Protokoly z výherných prístrojov slúžili len na určenie
výšky podielov pre spoločnosť DOXX, a. s. a pre toho-ktorého správcu a neboli dokladom o prijatí podielu
spoločnosťou DOXX. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by predmetné tržby odviedol
žalobcovi alebo aspoň V.D.. Z uvedených dôvodov  vyplýva, že tvrdenie žalovaného o tom, že Protokoly
z výherných prístrojov predstavujú potvrdenie o odvedených tržbách, nebolo preukázané. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak nemôže obstáť.

8. K výške zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že žalovaný počas celého konania nikdy netvrdil, že by
bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý  v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Má za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď dojednanie o výške
zmluvnej pokuty posudzoval na základe slovného spojenia, ktoré vytiahol z kontextu celej vety, namiesto
toho, aby posudzoval jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť určenia výšky pokuty na základe výkladu celej
vety, ktorou bola táto výška určená. Má za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že určenie  výšky
zmluvnej pokuty je nejasné a nezrozumiteľné nie je správny, a preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti
nemôže obstáť. V odvolaní si žalobca zároveň uplatnil aj náhradu trov konania.



9. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.884,47 eur
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že neeviduje voči žalobcovi žiadny
dlh, keďže žalobcovi počas existencie právneho vzťahu riadne plnil.  Poukázal na to, že k ukončeniu
spolupráce došlo dohodou k 1.8.2011 bez akýchkoľvek výhrad, čo tiež preukazuje neexistenciu záväzkov
voči žalobcovi. Ak by žalobca evidoval u žalovaného akýkoľvek dlh, neopomenul by ho uviesť v
dohode, pretože ak by to bola skutočne poskytnutá záloha, vedomosť o takomto záväzku  by mal
žalobca už v čase ukončenia spolupráce.  Pohľadávka 3.884,47 eur neexistuje, pretože nemá podklad
v žalobcom uplatnenom nároku, ktorý ju odvodzoval z pokladničného dokladu zo 4.5.2010. Žalobca
sám hodnoverne nevysvetlil súdu jej právny základ a ani jej výšku,  konajúci súd podľa názoru
žalovaného neopomenul vykonať potrebné dokazovanie, ktoré podľa názoru žalovaného preukázalo,
že sám žalobca nedisponoval žiadnymi relevantnými dôkazmi, iba tými, čo priložil k návrhu na začatie
konania,  a ktoré predtým získal od žalovaného, keďže žalovaný bol počas celej doby zastihnuteľný,
komunikoval a nevediac o akýchkoľvek záväzkoch v dobrej viere žalobcovi poskytoval žiadané doklady.
Výpoveď svedka H. potvrdila, že žalobca nikdy neodovzdal žiadne peniaze žalovanému ako zálohu a
jednalo sa len o formálny úkon. Poukázal na ním predložený doklad zo 4.5.2010 svedčiaci o vrátení
sumy 5.000,--eur. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak,
že návrh na zaplatenie sumy 3.884,47 eur zamietne.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, že by žalobca uniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho nároku. Žalobca nevedel doložiť žiadne súdom požadované doklady,
a to napriek opakovane poskytnutému času a dĺžke konania. Samotný Protokol bol spísaný a podpísaný
preto, že jeho stav bol namieste vyriešený, peniaze odovzdané  (rovnako tak peniaze pre žalobcu ako
aj odmena pre žalovaného), inak predmetný Protokol chápať nemožno, pretože by bol potom úplne
zbytočný. Uviedol, že výpoveď svedka Y. je výpoveďou všeobecnou, nevzťahujúcou sa na tento prípad
a je výpoveďou o tom, ako to funguje teraz, resp. ako to fungovalo  v inom čase, než je predmetom
sporu. Jeho výpoveď je s ohľadom na argumentáciu žalobcu nepoužiteľná, lebo sa nevedel vyjadriť
k žiadnym konkrétnostiam fungovania žalovaného u žalobcu.  Vyjadrenie svedka ohľadne toho, že
vystavenie Protokolu „nemôže“ znamenať  prevzatie tržieb je zavádzajúca, pretože tým vypovedá za
inú osobu , pričom on sám vo vzťahu k žalovanému tieto záležitosti nikdy neriešil. Žalobca na  podporu
týchto  tvrdení mohol predložiť dôkazy, ak by existovali iné doklady okrem týchto Protokolov, čo však
neexistovali. Výpoveď svedka H. naopak preukázala, že až tento svedok, ktorý vo funkcii nahradil pána
I.,  zaviedol prax ohľadne vystavovania aj iných dokladov, než Protokol z hracieho automatu. Uviedol,
že domnelý nárok žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty je neurčitý, pretože nie je zrejmé ani to, čo sa myslí
spojením „deň ukončenia výherných prístrojov“, ktoré fungujú dodnes aj bez žalovaného, naviac tento
záväzok bol žalobcom uplatňovaný z pokladničného dokladu zo 4.5.2010 a nie z dokladu, či uznania dlhu
z r. 2008, kedy je tento záväzok aj v prípade jeho existencie premlčaný uplynutím všeobecnej premlčacej
lehoty. Súd však správne v súlade s vykonaným dokazovaním vyhodnotil, že platná dohoda  o zmluvnej
pokute nebola v konaní žalobcom predložená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v druhom výroku o
zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody odvolania žalovaného považuje
za irelevantné, žalobca preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, t. j. poskytnutie zmluvnej zálohy za
účelom nepretržitej prevádzky výherných prístrojov umiestnených v prevádzke žalovaného a žalovaný
v konaní pred súdom prvého stupňa prevzatie čiastky predstavujúce poskytnutú zmluvnú zálohu
nepopieral. Súd prvého stupňa vyhodnotil výpovede svedkov H. a V. ako dôveryhodné, keď obaja zhodne
tvrdili, že dňa 4.5.2010 k žiadnemu reálnemu odovzdaniu ani prijatiu peňazí nedošlo. Navrhol, aby
odvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh žalobcu zamietnutý zmenil tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť  žalobcovi sumu 11.834,71 eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnú
pokutu vo výške 19,42 eur denne od 2.8.2011 do zaplatenia.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34  zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“)  prejednal odvolania v rozsahu  danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.884,47 eur a v časti výroku,
ktorým súd žalobu zamietol v časti zaplatenia sumy 11.834,71 eur s príslušenstvom podľa ust. § 387



ods. 1, 2  CSP ako vecne správny potvrdil a v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol
ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty podľa ust. § 388 CSP  zmenil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 383 CSP  Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16. Podľa § 388 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Základnou odvolacou námietkou žalobcu  bolo tvrdenie, že žalovaný v konaní nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že by predmetné tržby na základe Protokolu odviedol žalobcovi alebo aspoň V.D.
a nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že určenie výšky zmluvnej pokuty je nejasné a
nezrozumiteľné. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že žalobca žalovanému nikdy
neodovzdal žiadne peniaze ako zálohu a jednalo sa o formálny úkon s tým, že žalovaný predložil súdu
doklad zo dňa 4.5.2010 o vrátení sumy 5.000,--eur.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 1.8.2008 Mandátnu zmluvu,
v ktorej sa dohodli, že žalovaný zabezpečí  správu a údržbu verejných prístrojov pre žalobcu v jeho
mene a na jeho účet, a to za odmenu špecifikovanú v čl. V tejto zmluvy. Žalovaný mal povinnosť
posielať žalobcovi na jeho  bankový účet podiel z hry vždy k 5. dňu mesiaca nasledujúceho po vykonaní
vyúčtovania. Žalobca tvrdil, že mu žalovaný neuhradil podiel z hry vo výške 11.834,71 eur za mesiace
november a december 2009 s tým, že podiel za mesiac október 2009 uhradil iba čiastočne, aj keď
neuviedol v akej výške. Dňa 1.9. 2010 uzatvoril žalobca so žalovaným novú Mandátnu zmluvu, ktorou
bola v celom rozsahu nahradená Mandátna zmluva zo dňa 1.8.2008. K ukončeniu správy výherných
prístrojov došlo ku dňu ukončenia mandátnej zmluvy, a to k 1. 8.2011.

19. V tejto časti  žaloby súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia, že mu žalovaný predmetnú žalovanú sumu neuhradil,  s čím sa odvolací súd
stotožnil.  Je pravdou, že podľa čl. V bod 6 Mandátnej zmluvy mandatár je povinný zaslať príslušný podiel
z hry na účet mandanta v dojednanej dobe, inak je povinný  platiť  zmluvnú pokutu za omeškanie úhradou
podielu z hry vo výške 0,1 % denne, avšak žalovaný sa v konaní bránil tou skutočnosťou, že práve na
základe Protokolov, ktoré slúžili podľa čl.  V. bod 5. mandátnej zmluvy ako daňový  doklad odovzdal tieto
finančné prostriedky V.D., ktorý mu následne predmetné Protokoly aj podpísal.  Vzhľadom na takúto
obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že aj v predchádzajúcom období spolupráce medzi účastníkmi konania
jediným dokladom o splnení  povinnosti žalovaného boli Protokoly a iné doklady sa medzi účastníkmi
konania nevystavovali, žiadal súd prvej inštancie, aby žalobca označil alebo preukázal dôkazy o plnení
povinnosti žalovaného  v predchádzajúcom období.  Ak  teda žalovaný tvrdil, že  takáto prax bola medzi
účastníkmi konania zaužívaná aj v minulosti a žalobca nepopieral, že v minulosti mu žalovaný finančné
prostriedky hradil, bolo  povinnosťou žalobcu vyvrátiť tvrdenie žalovaného v tom zmysle, že takáto
prax medzi účastníkmi konania nebola zaužívaná (že by finančné prostriedky odovzdával žalobcovi na
základe Protokolov),  a  že aj v minulosti hradil žalovaný žalobcovi finančné prostriedky na účet tak,
ako to vyžadovala mandátna zmluva. Žalobca však žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil.   Čo
sa týka výpovede svedka Y., ktorý uviedol, že Protokoly slúžili len ako vyúčtovanie a nepredstavujú
doklad o prevzatí tržby od správcov s tým, že doklad o prevzatí peňazí robil vždy  priamo manažér,
vždy v prítomnosti toho prevádzkovateľa, ktorý peniaze odovzdal,  s tým, že vo vzťahu k žalovanému
týmto manažérom v období  október až december 2009 bol pán I., odvolací súd uvádza, že ak svedok
Y. tvrdil, že sa tieto finančné prostriedky platili žalobcovi na účet, je potrebné uviesť, že žalobca v
konaní nepredložil súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, napríklad ani dôkaz o tom, že časť
finančných prostriedkov ( a v akej výške) za október 2009, uhradil žalovaný žalobcovi na účet tak,
ako mali dohodnuté účastníci konania v mandátnej zmluve,  ktorý dôkaz  by súd mohol použiť na
podporu tvrdenia žalobcu.  Potom  odvolací súd dospel k záveru, že správne  súd prvej inštancie



vychádzal pri hodnotení výpovede svedka Y. aj z toho, že žalobca nevedel preukázať žiaden dôkaz
o predchádzajúcej spolupráci o spôsobe platenia  medzi ním a žalovaným, teda neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že mu finančné prostriedky žalovaný  v minulosti hradil inými
spôsobmi ako na základe Protokolov podpísaných zástupcom žalobcu. Z tohto dôvodu dospel odvolací
súd k záveru, že  súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu o zaplatenie sumy 11.834,71 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2010 do zaplatenia zamietol, preto v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal  žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.884,47 eur.  Na č. l. 61 spisu sa nachádza  listina označená Poskytnutie zmluvnej
zálohy, podľa ktorej žalobca poskytol  S. N. finančnú zálohu na čas trvania zmluvy vo výške 150.000,--
Sk.  Zároveň sa  v spise na č. l. 80 nachádza listina nazvaná Poskytnutie zmluvnej zálohy  zo dňa
4.5.2010, podľa ktorej spoločnosť žalobcu vedúcemu prevádzky S. N. poskytla finančnú zálohu na čas
trvania zmluvy zo dňa 2.9.2008, na výmenu mincí, výplatu výhry vo výške 4.979,--eur. Na č. l. 51 spisu
sa nachádza príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.5.2010, podľa ktorého firma DOXX, a. s. Žilina prijala
od S. N. sumu 4.979,--eur  titulom  vrátenej zálohy, ktorý doklad podpísal svedok H. a na č. l.  80 p.v. spisu
sa nachádza výdavkový pokladničný doklad zo dňa 4.5.2010, podľa ktorého firma DOXX, a. s. Žilina
vyplatila S. N. sumu 4.979,--eur pozostávajúcu z poskytnutej zálohy, na ktorom  doklade svoj podpis
potvrdil  svedok H.. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v ten deň, t. j. 4.5.2010 žalovanému sumu
4.979,--eur nevyplatil, ani od žalovaného takúto sumu neprijal.

21. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepopieral, že dňa 2.9.2008 prevzal od žalobcu
finančnú zálohu v sume 150.000,--Sk, t. j.  4.979,09 eur, ale bránil sa tvrdením, že túto sumu žalobca
od žalovaného prijal dňa 4.5.2010.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď žalovaného z pojednávania
konaného dňa 3.5.2014 pred Okresným  súdom Banská Bystrica, kde právny zástupca žalovaného
ohľadne poskytnutej zálohy uviedol  „áno, máme za to, že táto poskytnutá podľa listiny záloha v
skutočnosti vyplatená nebola. Jedná sa vyslovene len o doklady podľa vtedajšieho tvrdenia zástupcu
žalobcu zabezpečovacie. Práve z toho dôvodu si nechal žalovaný vystaviť aj príjmový doklad, ktorý
sme doplnili súdu našim dodatočným podaním v kópii, ktorého originál máme pri sebe, práve preto, že
máme za to, že aj v iných prípadoch sa postupovalo rovnako, navrhujeme vykonať dokazovanie, práve
predvolaním svedka ako osoby, ktorá tento príjmový doklad vypĺňala a vystavovala a bola v komunikácii
nie so žalovaným, ale s inými klientmi a pána V., ktorý v G. G. tak isto prevádzkoval herne a rulety v
prospech žalobcu a ktorý je v takej istej pozícii ako my, t. j. vie tak isto potvrdiť, že žiadne takéto peniaze
nikdy neobdržal“.

23. Uvedená výpoveď právneho zástupcu žalovaného potom korešponduje s tvrdením svedkov H. a V.,
ktorý potvrdili, že v deň 4.5.2010 suau  4.979,--eur žalovanému vyplatená nebola, ale ani  žalobca od
žalovaného takúto sumu neprijal.

24. Keďže žalovaný nespochybnil, že dňa 2.9.2008 od žalobcu finančnú zálohu prevzal a po zhodnotení
svedeckých výpovedí o tom, že dňa 4.5. 2010 nedošlo k opätovnému  poskytnutiu finančnej zálohy vo
výške 4.979,--- eur zo strany žalobcu žalovanému, ale nedošlo ani k vráteniu tejto zálohy zo strany
žalovaného žalobcovi, má odvolací súd za to, že správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zostala
naďalej povinnosť žalovaného vrátiť zvyšok  poskytnutej  zálohy  žalovanému, t. j.   sumu  3.884,47 eur
žalobcovi.  Z uvedených dôvodov odvolací  súd aj v tejto časti  rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 O.s.p.  ako vecne správny potvrdil.

25. Čo sa týka Vyhlásenia V.D. z  28. novembra 2014 o tom, že Protokoly z výherných prístrojov
neboli dokladom o prijatí podielu spoločnosťou DOXX, a. s., odvolací súd uvádza, že toto vyhlásenie
nepovažoval za hodnoverný dôkaz,  keďže pojednávania, na ktorých mal byť V.D. vypočutý ako svedok
boli odročované práve na žiadosť právneho zástupcu žalobcu, ktorý vždy tvrdil, že V.D. má pricestovať
na územie Slovenskej republiky. Na žiadne z vytýčených pojednávaní sa V.D. nedostavil, nie je potom
odvolaciemu súdu zrejmé, na základe čoho a z akého dôvodu by  spísal predmetné Vyhlásenie a toto
žalobca súdu prvej inštancie predložil.



26. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie  v časti, v ktorej odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal  sa
so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé  a
právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo
vykonané dokazovanie  plne v súlade s procesnými  zásadami formulovanými vo vtedy platnom a
účinnom  Občianskom súdnom poriadku.

27. Čo sa týka  rozsudku súdu prvej inštancie v časti,  v ktorej nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty  zamietol,  odvolací súd podľa ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Podľa ust. §
385 ods. 1 O.s.p.  nepovažoval za potrebné  na  prejednanie odvolania v tejto časti nariadiť pojednávanie,
pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,  keďže  súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom vykonal dokazovanie, ale na základe vykonaného dokazovania dospel  k nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne  nároku žalobcu na  zmluvnú pokutu.

28. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako neplatný právny úkon podľa ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka, keďže je nejasný, nezrozumiteľný. Uviedol, že v doklade nazvanom
„Poskytnutie zmluvnej zálohy zo dňa 4.5.2010“ nikde nie je uvedená výška zmluvnej pokuty 19,42 eur
denne,   tak ako si ju uplatnil v súdnom konaní žalobca.  Podľa názoru súdu je v v tomto doklade  uvedené,
že zmluvná pokuta sa  má zaplatiť  „vo výške 0,5 % za každý deň omeškania“, nie je však uvedené, z
čoho sa má zmluvná  pokuta odvodzovať, teda 0,5 % z čoho má zmluvná pokuta tvoriť.

29. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, keď v doklade nazvanom
„Poskytnutie zmluvnej zálohy je uvedené, že spoločnosť žalobcu poskytuje  žalovanému finančnú zálohu
na čas trvania zmluvy zo dňa 2.9.2008 vo výške 4.979,--eur s tým, že „Ak správca nevráti zálohu v deň
ukončenia výherných prístrojov, rulety, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie z trvalej zálohy
vo výške 0,5 %  za každý deň omeškania.

30. Odvolací súd preskúmaním veci  dospel k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vznikol. Táto bola dohodnutá jasne, zrozumiteľne a určite, v súlade s ust. § 544 ods. 1 Obč. zákonníka,
podľa ktorého je to dohodou  určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší
svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec,
alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne
písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo
určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe
toho, že došlo k skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá.

31. Už v žalobe žalobca  uviedol, že pri prevzatí zmluvnej zálohy sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi
zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %  zo sumy zmluvnej zálohy za každý deň omeškania, t. j. 19,42
eur denne. Ak teda následne si v žalobe uplatňoval žalobca zmluvnú pokutu nie vo výške 0,5 % denne
za každý deň omeškania tak ako je uvedené v Poskytnutí zmluvnej zálohy, ale sám žalobca uviedol,
že 0,5 % za každý deň omeškania  je 19,42 eur denne a v takejto výške si zmluvnú pokutu aj v žalobe
uplatnil   od 2.8.2011 do zaplatenia, teda od ukončenia mandátnej zmluvy, ku ktorej došlo dohodou ku
dňu 1.8.2011, dospel odvolací súd k záveru, že  žalobca mal právo uplatniť si aj takto presne vyčíslenú
zmluvnú pokutu, ktorá korešponduje s dohodnutou zmluvou pokutou, teda s pokutou  0,5 % denne
za každý deň omeškania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že si dohodli zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania, avšak účastníci konania si dohodli zaplatenie
zmluvnej pokuty  za omeškanie z trvalej zálohy vo výške 0,5 %  za každý deň omeškania, pričom záloha
bola žalovanému poskytnutá vo výške  4.979,--eur.  Odvolací súd  mal  potom za to, že  žalobca a
žalovaný si zmluvnú pokutu dohodli jasne, určite a zrozumiteľne, dohodli si, v akej výške,  za omeškanie
akej povinnosti a odkedy je povinný túto zmluvnú pokutu uhradiť, teda ak zálohu nevráti v deň ukončenia
výherných prístrojov, vo výške  0,5 % za každý deň omeškania a bola uvedená aj suma, z ktorej sa má
táto pokuta hradiť, teda záloha vo výške 4.979,--eur.

32. Odvolací súd potom  rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa ust. § 388 CSP zmenil a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 19,42 eur denne zo sumy 3.884,47 eur
od 2.8.2011 do zaplatenia.



33. Odvolací súd  aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016,
v súlade s ust. § 470 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP  v spojení s § 262 ods.
1 CSP  a keďže mali obdive strany sporu v odvolacom konaní úspech len čiastočný, súd rozhodol, že
žalobca ani žalovaný  nemajú  nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/242/2013", "guid": "a0a611ea-2d2c-4338-b32c-c86f7c04bb34:061f0c95-9fcf-4d14-9a11-08e0ebfe7e9a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ec779a65-8486-4f28-9761-f03d44d80d9b:3a2f2a4e-d843-4882-b2d0-e29b65860988", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6109228969.1", "spisova_znacka": "43Cob/483/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/483/2014 z 5. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6109228969.1"}], "citovane_v": []}