{"guid": "28029c1c-e70f-400f-80e0-70f1a7038a63:5b02d82f-bee3-4966-9a23-28b77dd97819", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1", "spisova_znacka": "17Co/1210/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1210/2015 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2016, sp. zn. 17Co/1210/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1", "identifikacne_cislo": "3814218843", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b02d82f-bee3-4966-9a23-28b77dd97819", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1210/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218843
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: G. zastúpeného TX. proti
žalovanej: G., o zaplatenie 6.574,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2015, č.k. 6C/73/2015-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti     p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na  náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.744,43 Eur s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2011 do 11.8.2013 vo výške 110,57 Eur a s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 5.744,43 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v
lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.574,95 Eur spolu s úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2010 do 11.08.2013 v sume 270,97 Eur a 8,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6.574,95 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd
prvej inštancie preskúmaním veci zistil, že žalovaná uzatvorila dňa 09.10.2008 s právnym predchodcom
žalobcu - K. K.. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver v sume 125.000,- Sk, t.j. 4.149,24 Eur. V zmluve si dohodli úrokovú sadzbu 14,95% ročne, RPMN
bola dohodnutá vo výške 17, 85%. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 2.085,-
Sk, t.j. 69,21 Eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 18.11.2008, konečná splatnosť úveru bola
určená dňom 18..9.2018, splátky boli splatné vždy k 18. dňu v mesiaci. Žalovaná neuhrádzala splátky
riadne a včas a s plnením sa dostala do omeškania. Dňa 27.06.2013 došlo medzi K. K. a žalobcom
k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu prešla
aj pohľadávka voči žalovanej. Pohľadávku tvorila suma vo výške 7125,52 Eur. Žalobca si v konaní
voči žalovanej uplatnil nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť nastala v období od 18.11.2010
do 18.09.2018 v počte 95 v celkovej výške 6.574,95 Eur t.j. do konečnej splatnosti úveru, s ročným
úrokom z omeškania 8,5% z dlžnej sumy od 12.8.2013 do zaplatenia t.j. od vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru a úrok z omeškania zo splátok  za obdobie od 19.11.2010 do 11.08.2013 vo výške
270,97 Eur. Súd prvej inštancie rozhodnutie  po právnej stránke odôvodnil ust. § 2 písm. a/, písm.
b/,  zák. č. 258/2001 Z. z.           v znení platnom ku dňu 09.10.2008, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,
§ 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako \"Zmluva o splátkovom úvere\", i keď ide o zmluvu
uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52



ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z.
účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
sčasti. Žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu
istinu                     v celkovej výške 5.227,56 Eur a táto pohľadávka spolu s príslušenstvom v sume 7.125,52
Eur           v dôsledku postúpenia prešla na žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
posledných 95 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 18.11.2010 do 18.09.2018
v celkovej sume 6.574,95 Eur. Súd konštatoval, že otázku premlčania musí súd skúmať aj bez návrhu v
zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je svojou
povahou zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne ide i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala splácať úver vždy k 18. dňu kalendárneho
mesiaca. Mimoriadna splatnosť všetkých splátok úveru nastala ku dňu 11.08.2013. Žalobca podal žalobu
na súd 20.10.2014, pričom súd sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania prednostne zaoberal
premlčaním jednotlivých splátok úveru. S prihliadnutím na to, že súd na daný vzťah aplikoval všeobecnú
premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, priznal žalobcovi len splátky splatné
tri roky pred podaním žaloby, a to splátky splatné od 19.11.2011 do 18.09.2018, t.j. 83 splátok á 69,21
Eur, t.j. 5.744,43 Eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, pretože išlo o nepremlčané splátky
splatné tri roky pred podaním žaloby, ktorých splatnosť nastala v tejto dobe v dôsledku mimoriadnej
splatnosti  úveru ku ňu 11.08.2013.  Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania,
vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca si tento úrok vo výške 8,5% ročne z jednotlivých splátok
vyčíslil odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa 11.08.2013. Úrok z omeškania za toto obdobie
predstavuje sumu 270,97 Eur. Súd však vzhľadom na premlčanie časti nároku žalobcu považoval za
dôvodný len nárok na úrok z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 19.11.2011
do 11.08.2013 a po prepočítaní, resp. vyčíslení predstavuje úrok z omeškania za toto obdobie sumu
110,57 Eur a v tejto časti zaviazal žalovanú na plnenie. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5744,43 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 12.08.2013
až              do zaplatenia.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote,
prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie napáda z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia  skutkového stavu. Navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie alebo alternatívne vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej
inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa  premlčacej
doby, nakoľko  tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Mal za to, že z ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že
ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie premlčacia
doba od splatnosti nesplneného záväzku. Zastával tak názor, že nárok žalobcu nemožno považovať za
premlčaný ani len v časti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež
rozhodnutia  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo 3/2011 a 6 MCdo 4/2012.  Žalobca si uplatnil
tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške  71,81 Eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 379 a 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP  a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie  je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový  poriadok  (ďalej  len  \"CSP\").



V zmysle  intertemporálnej  úpravy uvedenej v ust. §  470 ods. 1  CSP, ak nie je ustanovené  inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Žalobca   uplatnil vo svojom odvolaní  odvolacie  dôvody  spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového
stavu a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.  - t.č. účinné ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom  vtedy,  keď  súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (t.č. účinné ustanovenie § 191 CSP). Dôkazy  súd
hodnotí  podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz  jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom   starostlivo prihliada  na všetko, čo vyšlo  počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní  platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti  a dôležitosti  pre
rozhodnutie. Nesprávne  právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď súd prvej
inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje
správny právny predpis, avšak tento nesprávne  interpretuje.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, a má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné
skutočnosti:

Súd prvej inštancie uložil napadnutým rozsudkom žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.744,43 Eur s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2011 do 11.08.2013 vo výške 110,57 Eur a s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 5.744,43 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol z dôvodu, že  nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec
aplikoval ust. § 101, § 103  Občianskeho zákonníka. Žalobca  v odvolaní namietal nesprávny skutkový
a právny záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania časti uplatneného nároku a nedôvodnosť
aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o   premlčaní práva podľa § 101, § 103.
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov. Uvedené riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k.  I. ÚS 402/2013-10,
v ktorom konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve
pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť
na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v
Občianskom zákonníku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  zo dňa 25.01.2011 sp.zn.
5M Cdo 20/2009.)

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy,                        v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je  odstrániť výkladové
problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi
súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky
právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj
keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ



platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na
tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia.
Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako  dôvod uviedol, že \"...ide o spresnenie jedného
ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy
v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi,
čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov
aj                        na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia.
Zároveň ide  o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri
predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom
okolo obligatórneho postupu) K. nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo
sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia
účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces.\" Dané odôvodnenie zmeny účinnosti
zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, účinného od
01.04.2004, vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne
vymedzené v citovanom ustanovení  § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou
správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet
právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť
aj iné zmluvy.

Súd  prvej inštancie preto postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na
právne posúdenie daného vzťahu a to  ustanovenia  upravujúce premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené
odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé  privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. V tejto súvislosti odvolací súd považoval ďalej za neopodstatnené poukazy žalobcu v odvolaní
na rozhodnutia iných  súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože
rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie  súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1,        § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.                  o súdoch uvádza,
že toto rozhodnutie prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é    .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/73/2015", "guid": "771ee074-384c-46a7-8038-079ebe389f8c:078f8553-ff8c-4081-a45b-ba83f7eb8cbc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "4149f857-ea6d-4d16-9826-3ea492bf5987:0997158a-8bbc-43bc-99ce-0ebe394ae19e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 26. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 766, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1"}], "citovane_v": []}