Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/418/2013 z 19. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2013, sp. zn. 17Co/418/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6712206635.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/418/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6712206635.1 | 2013-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 696 ods. 1 OZ, § 696 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29fe9c92-cdaf-4b27-a06b-f16f1891e3fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712206635.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/418/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206635
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712206635.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu
Mesto Zvolen, IČO: 320439, so sídlom vo Zvolene, Nám. Slobody 22, zastúpenému JUDr. Miroslavom
Háberom, advokátom, so sídlom Zvolen, Trhová 1, proti žalovanému C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom W., D. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 7.070,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/62/2012-39 zo dňa 19. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.070,26 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 19. 11. 2012 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatiť
trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 424 Eur a trovách
právneho zastúpenia vo výške 881,10 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli viacero nájomných zmlúv, na základe ktorých
bol žalovanému odovzdaný do užívania byt č. 204 v dome č. 282/1 na ulici Stráž vo
Zvolene, pričom nájom a náklady za služby spojené s užívaním bytu predstavovali v roku 2002 - 66,62
Eur mesačne, v roku 2003 - 82,28 Eur mesačne, v roku 2004 - 98,05 Eur mesačne, v roku 2005 -
104,61 Eur mesačne, v roku 2006 - 117,37 Eur mesačne, v roku 2007 - 79,73 Eur mesačne, v roku
2008 - 79,73 Eur mesačne a v roku 2009 - 79,75 Eur mesačne. Žalovaný užíval sporný byt od 01. 06.
2002 do septembra 2009, kedy došlo k rekonštrukcii celého bytového domu a všetci nájomcovia sa
museli z domu vysťahovať. Podľa vyúčtovania nájomného a nákladov za služby spojené s užívaním na
predmetný byt za rok 2002-2009 vznikol žalovanému nedoplatok spolu v sume 7.070,26 Eur. Keďže
žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil úrok z omeškania,
ktorý je nižší ako poplatok z omeškania, súd mu prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 7.070,26 Eur od 19. 11. 2012 do zaplatenia, t.j. od vydania rozhodnutia - 19. 11. 2012 tak, ako to
žiadal žalobca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania podľa § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 696 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako nájomný vzťah uzatvorený konkludentne,
pretože od júna 2006 užíval žalovaný byt bez uzatvorenia písomnej nájomnej zmluvy.



Proti vyššie uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tvrdil, že byt neplatil jeden rok, preto
môže mať dlžobu okolo 1.000 Eur. Trval na tom, že žalobca s ním nechcel uzatvoriť žiadnu dohodu
o splácaní dlhu. Požiadal o ustanovenie advokáta. Vzhľadom na túto žiadosť okresný súd zisťoval
jeho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 7C/62/2012-44 zo dňa 28.
03. 2013, právoplatného 07. 05. 2013, ho odkázal na Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská
Bystrica so sídlom Banská Bystrica, Trieda SNP 75. Žalovanému uložil povinnosť požiadať centrum o
ustanovenie právneho zástupcu v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia, ktorú nesplnil (viď č. l.
51 spisu).

Po vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného, ktorým žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a
neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, okresný súd predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Žalovaný v odvolaní neuviedol, v akom rozsahu rozsudok okresného súdu napáda a čoho presne sa
svojím odvolaním domáha, preto ho odvolací súd vyzval v zmysle § 211 ods. 1 O. s. p., aby tieto
skutočnosti upresnil, avšak bezvýsledne. Súčasne odvolací súd vyzval v zmysle § 213 ods. 2 O. s.
p. žalovaného aj žalobcu na vyjadrenie k prípadnému použitiu okrem ustanovení o nájme bytu aj
ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia; účastníci na výzvu nereagovali.

Z odvolania odporcu bolo zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu napáda len z dôvodu spochybnenia
výšky dlhu, preto odvolací súd jeho odvolanie prejednal vecne v celom rozsahu, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z
nasledovných dôvodov:

V prejednávanej veci bola sporná skutočnosť, či bol žalovaný nájomcom predmetného bytu a teda, či
úhrady bol povinný platiť z titulu nájomného a úhrady služieb spojených s nájmom bytu.

Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, uzavretou medzi
prenajímateľom a nájomcom. Zmluva sa uzatvára slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných
strán. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. K
podstatným náležitostiam nájomnej zmluvy, bez ktorých nájomná zmluva nie je platná, patrí označenie
predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu. Obsah nájomnej zmluvy je bližšie konkretizovaný v ustanovení § 686 ods. 1 OZ.
Charakteristickým znakom bytového nájmu je skutočnosť, že je chráneným nájmom, čím sa odlišuje od
všetkých ostatných nájmov. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník
nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania od
01. 06.2006 nebola uzavretá písomná ani ústna nájomná zmluva. Neexistencia písomnej ani ústnej
formy nájomnej zmluvy sama osebe nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy a tým nezabraňuje vzniku
nájmu. Preto súd skúmal, či medzi účastníkmi konania nevznikol podľa ustanovenia § 685 ods. 1 OZ
nájom predmetného bytu konkludentne. Pri vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom je prejav
vôle vyjadrený nevýslovne za predpokladu, že tento spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu
chcel daný subjekt prejaviť. Úkon, vyjadrený konkludentne, musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob
jeho vyjadrenia obvykle znamená; prihliada sa k vôli toho, kto tento právny úkon urobil a k ochrane dobrej
viery toho, komu bol určený. So zreteľom na zásadu zakotvenú v ustanovení § 44 ods. 1 veta druhá
OZ, t. j. na zásadu, že mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy, za konkludentný prejav vôle nie je možné bez ďalšieho považovať opomenutie vo forme mlčania
alebo inej nečinnosti. Zmluva o nájme bytu ako dvojstranný právny úkon musí okrem náležitostí (§ 686
ods. 1 OZ) spĺňať aj všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa § 34 a nasl. OZ. Nájomná zmluva
je uzavretá konkludentným spôsobom, ak bol daný konkludentný prejav vôle, smerujúci k uzavretiu
nájomnej zmluvy ku konkrétnemu bytu tak na strane prenajímateľa ako aj na strane nájomcu. Žalobca
tvrdil, že na viacero výziev sa žalovaný nedostavil uzatvoriť zmluvu o nájme bytu, a žalovaný tvrdil,
že žalobca ho nijakým spôsobom nevyzval k riešeniu otázky ohľadom splátok prípadného nájomného.
Je zrejmé, že prejavy vôle účastníkov smerovali k uzavretiu nájomnej zmluvy. Za daných okolností



možno považovať za preukázané, že existovala vôľa zmluvných strán uzavrieť dohodu o podstatných
náležitostiach nájomnej zmluvy, resp. samotnej nájomnej zmluvy. Odvolací súd zvažoval aj skutočnosť,
či žalovaný neužíval predmetný byt bez právneho dôvodu. Dospel však k rovnakému záveru, ako
prvostupňový súd, pokiaľ sa týka základu nároku. Dôkazom o uzavretí nájomnej zmluvy bez písomnej
formy je, že žalovaný byt skutočne so súhlasom žalobcu užíval.

Podľa § 696 ods. 1, 2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Výšku nároku prvostupňový súd vyhodnotil tiež správne. Z vyúčtovaní žalobcu za
obdobie rokov 2002-2008 vyplýva, že žalovanému vznikol nedoplatok na predpísaných úhradách v
sume 4.841,83 Eur, za rok 2008 mu bol vyúčtovaný nedoplatok za úhrady spojené s užívaním bytu
vo výške 987,36 Eur. V roku 2009 mu bolo vyúčtované nájomné 717,75 Eur a nedoplatok za úhrady
spojené s užívaním bytu vo výške 523,32 Eur. Spolu neuhradené nájomné a úhrady za plnenia spojené
s užívaním bytu predstavujú podľa tvrdenia žalobcu sumu 7.070,26 Eur, ktoré žalovaný na súde
prvého stupňa žiadnym spôsobom nerozporoval. Ťažisko dokazovania pri uplatnení princípu neúplnej
apelácie v prvostupňovom konaní na okresnom súde žalovaný žiadnym spôsobom nevyvracal tvrdenia
a dôkazy žalobcu o výške dlhu a nerobí tak ani v odvolaní, iba nekonkrétne spochybňuje výšku dlhu.
Zo spisového materiálu odvolací súd nezistil iné skutočnosti, ako ich konštatoval prvostupňový súd,
ktoré dostatočným spôsobom preukazujú nárok žalobcu. Odvolací súd neopomenul ani, že účastníci
boli súdom prvého stupňa riadne poučení o povinnosti navrhnúť a predložiť dôkazy (§ 120 ods. 4 O.s.p.)
v záujme zachovania zásady kontradiktórnosti konania.

Žalobca si uplatnil namiesto poplatku z omeškania úrok z omeškania vo výške 9 % od vyhlásenia
rozsudku vo veci samej, t. j. od 19. 11. 2012. V zmysle § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia Vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ku peňažnému plneniu je možné uplatňovať si ako príslušenstvo
úroky z omeškania, a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platnej ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, stanovenej
podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v SR č. 659/2007 Z. z.. Žalobcovi bol priznaný nárok v
plnom rozsahu, preto má nárok aj na úrok z omeškania. Okresný súd mu ho priznal až od rozhodnutia vo
veci v súlade so žalobou, neprekračujúc jej rámec. Žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr
v mesiaci september 2009, kedy byt odovzdal žalobcovi. Základná úroková sadzba ECB predstavovala
v čase vzniku omeškania 1,00%. Zvýšená o osem percentuálnych bodov potom predstavuje 9 % úroku
z omeškania, ktorú prvostupňový súd správne žalobcovi priznal.

Výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania odvolací súd tiež potvrdil. Žalovaný je povinný podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému žalobcovi zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 1.305,10
Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby na súd 424 Eur a z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na
súd, účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2012) po 237,34 Eur + 3 x režijný paušál po 7,41 Eur
+ 20 % DPH zo sumy 734,25 Eur (146,85 Eur).

Úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu neuplatnil, preto podľa
§ 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov
konania v odvolacom konaní nepriznáva.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.