Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/171/2011 z 13. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. júna 2012, sp. zn. 20Co/171/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8311201053.3 Krajský súd Prešov | 20Co/171/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8311201053.3 | 2012-06-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c35b1680-715b-41df-af69-db926de2f64c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311201053.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/171/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311201053
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311201053.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. J. W., Q. W. XXX/XX, X., zastúpeného JUDr.
Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátska kancelária Floriánska 16, Košice proti žalovanému
Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava 212, o
náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/23/2011-94
zo dňa 7.9.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.12.2010 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. O trovách konania
rozhodol tak, že nepriznal účastníkom trovy konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu, ktorým si uplatňuje na základe
nesprávneho úradného postupu následkom pochybenia Správy katastra v Snine možno považovať
za dôvodný v časti 2.000,- Eur, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Prvostupňový súd mal za to, že škoda
vo výške 2.000,- Eur, ktorú zaplatil ako zmluvnú pokutu žalobca je v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného pri postupe a to pri zápise listiny Z 275/2009. Poukázal na to, že Správa katastra v Snine
nebola oprávnená skúmať kedy vznikla pohľadávka veriteľa ,v rozpore s ustanovením § 151ma ods.3
Občianskeho zákonníka žiadala od vydražiteľa potvrdenia o zániku záložného práva. Práve tento postup
Správy katastra v Snine považoval prvostupňový súd za príčinu vzniku škody vo výške 2.000,- Eur, ktorú
uhradil ako zmluvnú pokutu.

Pokiaľ ide o sumu 7.700,- Eur, prvostupňový súd v tejto časti nárok zamietol z dôvodu, že postupom
Správy katastra v Snine nebola spôsobená priama škoda na majetku žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a
žalobu zamietol, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania.

Uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa jeho názoru
v prejednávanej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami správy katastra
a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha nielen v časti ušlého zisku v sume 7.700,- Eur, ale ani v
časti zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur. Pokiaľ by však aj podmienky zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha boli dané, žalobe vzhľadom na ust. § 3 ods.1 Občianskeho



zákonníka nie je možné vyhovieť, keďže uplatňovanie práva na náhradu škody voči žalovanému na súde
je vzhľadom na skutkové okolnosti tejto právnej veci výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

V odvolaní ďalej uviedol, že v prejednávanej veci teda bolo potrebné posúdiť, či namietané pochybenia
správy katastra boli priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou a či škoda bola spôsobená
len (iba) namietanými pochybeniami správy katastra. Namietal, že prvostupňový súd vyložil pojem
„príčinná súvislosť“ odchylne vo vzťahu k zmluvnej pokute (2.000,- Eur), ktorú uznal a inak vo vzťahu k
ušlému zisku (7.700,- Eur), ktorú zamietol. Pričom časť náhrady škody zamietol iba odôvodnením, bez
osobitného výroku o tomto zamietnutí.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2007 sp.zn. 1Cdo 1072006, v súlade s ktorým
zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy, a teda
takáto zmluva nie je pre správu katastra nijako záväzná, určujúca. O existencii tejto zmluvy správy
katastra nemala počas celého záznamového konania č. Z-275/09 ani len vedomosť. Vzhľadom na to, že
v tejto veci mala správa katastra iný právny názor, záznam do KN nevykonala v lehote 60 dní v zmysle
katastrálneho zákona, ale žiadala o doplnenie návrhu. Takýto postup neznamenal, že správa katastra
bola nečinná..

Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 545 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak z dohody
nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Vo vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného že škoda bola spôsobená činnosťou fyzických osôb
navrhovateľa, p. Y. R. a p. P. J., považuje za absurdné .Nesprávny úradný postup správy katastra bol
príčinou podstatnou pre vznik škody. K otázke príčinnej súvislosti poukázal na to, že ,odôvodnenie
medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom
súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je či nie je daná príčinná súvislosť, je
súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou
vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú,
ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide,
a to o príčinu podstatnú.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v súlade s ust. § 212 ods.1, § 214 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“), nariadil vo veci pojednávanie a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p.) ani pre jeho zmenu
(§ 220 O.s.p.).

Z obsahu dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa možno skutkovo uzavrieť, že dňa 29.4.2009
uzavrel žalobca zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu previesť byt s
príslušenstvom, ktorý vydražil na dražbe dňa 24.3.2009 na budúceho kupujúceho Y. R. za dohodnutú
kúpnu cenu. V prípade nesplnenia záväzkov podľa tejto zmluvy a to povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu
do 60 dní odo dňa podpísania budúcej zmluvy bola účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
2.000,- Eur a možnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobca sa zaviazal najneskôr v tej istej lehote predložiť
budúcemu kupujúcemu aj originál notárskej zápisnice zo dňa 24.3.2009 a originál listu vlastníctva, kde
bude ako jediný a výlučný vlastník uvedený budúci predávajúci, pričom nehnuteľnosti nebudú zaťažené
právami v prospech tretích osôb. Dňa 1.7.2009 budúci predávajúci svoje právo využil a od tejto zmluvy
odstúpil. Dňa 2.6.2010 mala byť žalobcom vyplatená budúcemu kupujúcemu aj zmluvnú pokutu vo výške
2.000,- Eur.



Prvostupňový súd vyhovel žalobe s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
v časti nároku žalobcu vo výške 2.000,- Eur došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý spočíva v tom, že Správa katastra v Snine žiadala od vydražiteľa potvrdenie o zániku
záložného práva, na čo nebola oprávnená. Záznam nevykonala v lehote 60 dní v súlade s katastrálnym
zákonom . Tento postup bol príčinou vzniku škody na strane žalobcu, keďže pre nedodržanie
dohodnutých zmluvných podmienok zaplatil zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 9 ods.1, 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 34 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

Podľa § 43 ods.1 písm.b/, správa katastra vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní od doručenia verejnej
listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo
zánik práva k nehnuteľnosti.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom
(kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody
a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Rozhodovanie o náhrade škody ,ku ktorej došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu je závislé
od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Zákon neobsahuje všeobecnú definíciu nesprávneho úradného postupu, ide o náhradu škody vzniknutej
iným spôsobom ako rozhodovacou činnosťou. Vychádzajúc z ustanovenia §9 cit. zákona je za
nesprávny úradný postup treba považovať porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých
úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonávanie, alebo ich vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb.

„Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj



nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky). (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010sp.zn. 5Cdo 126/09)

Odvolací súd však považuje záver prvostupňového súdu o čiastočne dôvodnom nároku žalobcu
vo výške 2.000,- Eur za predčasný. Prvostupňový súd sa dôsledne nevyporiadal so zákonnými
predpokladmi vzniku škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Prvostupňový súd sa rovnako
nevyrovnal náležite s obranou žalovaného. Žalovaný tvrdí, že nebola v prejednávanej veci daná
príčinná súvislosť medzi úradným postupom zamestnanca správy katastra a vznikom škody v tejto časti
žalobcovho nároku. Dôsledne neskúmal, či namietané pochybenie Správy katastra v Snine bol priamou,
bezprostrednou príčinou škody a či tá škoda bola spôsobená práve týmito namietanými pochybeniami
správy katastra a či neexistovali iné okolnosti, ktoré škodu spôsobili.

Prvostupňový súd rovnako nevyhodnotil veľmi dôležité skutočnosti z hľadiska posúdenia dôvodnosti
nároku žalobcu v časti 2.000,- Eur a to, že žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol
momentom udelenia príklepu na dražbe. V zmysle § 34 ods.1 Katastrálneho zákona sa práva k
nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli príklepom licitátora na verejnej dražbe sa
zapisujú záznamom. Znamená to, že záznam do katastra nehnuteľnosti nemá konštitutívne účinky,
ale iba deklaratórne. Vlastníkom predmetného bytu bol teda žalobca odo dňa udelenia príklepu dňa
24.3.2009.

Prvostupňový súd však predmetnú okolnosť nebral do úvahy ,nezisťoval ,čo bránilo žalobcovi uzavrieť
kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim tak, ako sa to zaviazal v zmluve o budúcej kúpnej zmluve pred
uplynutím 60dňovej lehoty. Je nutné oddeliť záväzkovo-právne (obligačné) účinky vyvolané zmluvou o
budúcej kúpnej zmluve od vecnoprávnych (vecných) účinkov záznamu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti. V dobe uzatvárania predmetnej zmluvy bol vlastníkom nehnuteľností, očakával len
záznam o svojom vlastníckom práve na príslušnej správe katastra.

„Predávajúci v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy nemusí byt vlastníkom veci, zaväzuje sa len ,že ju
kupujúcemu zaopatrí resp. predá.“(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.12.2002, sp.zn.
22Cdo 981/2001)

Odvolací súd v tomto smere považuje skutkové zistenia za nedostatočné a právny záver
prvostupňového súdu za predčasný. Uvedený dôvod je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku
(221 ods. 1 písm.h/ O.s.p.) a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (221 ods. 2 O.s.p.)

Úlohou prvostupňového súdu teda bude dôsledne vypočuť žalobcu, zistiť aké okolnosti mu bránili
uzavrieť kúpnu zmluvu, ak je zrejmé, že bol vlastníkom nehnuteľnosti už v čase uzatvárania zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve. Žalobca sa bude musieť vyjadriť bližšie aj dôvodom pre ktoré sa sa zaviazal
k uhradeniu zmluvnej pokuty, k vedomosti o lehotách súvisiacich so záznamom notárskej zápisnice na
katastri.

Prvostupňový súd po týchto skutkových zisteniach, posúdi či došlo tak k naplneniu všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur.

Prvostupňový súd bude musieť rozhodnúť o celom nároku žalobcu, pretože z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že sa zaoberal celým uplatneným nárokom a nárok žalobcu v prevyšujúcej časti nad 2.000,-
Eur nepovažoval za dôvodný. O tomto nároku však nerozhodol samostatným výrokom.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.