Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/811/2014 z 8. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. decembra 2014, sp. zn. 13Co/811/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6412213193.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/811/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6412213193.1 | 2014-12-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3c1c028-87a3-4cdd-a1e9-2f8d2b3ced31 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6412213193.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/811/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213193
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412213193.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 27. 05. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/140/2012-61 zo dňa 17. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho práva na
zákonného sudcu a nestranný súd zamietol( výrok I.), rovnako súd návrhy navrhovateľa vedené pred
Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 9C 140/2012, 9C 171/2012, 9C 183/2012 a 4C
129/2012 spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 9C 140/2012, ktorými sa navrhovateľ domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol ( výrok II.) a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal (výrok III.)
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady
škody a tiež priznania náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrh dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takýchto žiadostiach do
15 dní od ich doručenia. Podľa navrhovateľa, súd však o žiadostiach o udelení poverenia rozhodol až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty / 13 mesiacov a viac / t.j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku
nečinnosti súdu. Navrhovateľ tvrdil, že i keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po
značne dlhej dobe so zbytočnými prieťahmi a preto podľa navrhovateľa nesprávnosť úradného postupu,
spočíva v porušení procesných pravidiel exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nerozhodol bez
zbytočných prieťahov o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom
stanovenej dobe / § 44 ods. 2. Exekučného poriadku/. Navrhovateľ preto uplatňoval nárok na priznanie
majetkovej škody a tiež uplatnil nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

K návrhu navrhovateľa odporca zaslal písomné vyjadrenie, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť, vzniesol procesné námietky spočívajúce v zmätočnosti podania zo strany navrhovateľa,
namietal prenášanie dôkaznej povinnosti navrhovateľa na konajúci súd, nárok považoval za predčasne



uplatnený, keďže tento bol podaný na príslušný súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a spochybňoval akékoľvek namietané
prieťahy v konaní zavinené exekučným súdom, od čoho navrhovateľ dôvodil nesprávny úradný postup
príslušného exekučného súdu a tiež vznik akejkoľvek materiálnej škody na strane navrhovateľa.

Súd určil termín pojednávania na deň 17.4.2014, účastníkom konania ako i právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadnym spôsobom predvolanie doručil. Navrhovateľovi dňa 12.2.2014, právnemu
zástupcovi navrhovateľa a odporcovi dňa 12.2.2014. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.4.2014 zaslal návrh na zrušenie nariadeného termínu
pojednávania a navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu
a práva na nestranný súd. Odporca neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania nepovažoval za kvalifikované
ospravedlnenie s označením náležitého dôvodu, pre ktoré žiada zrušiť určený termín pojednávania,
keďže aj odporca neúčasť neospravedlnil tiež bez súd s odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2. OSP
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.

Súd o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu -
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol,
pretože má za to, že samotné podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov
tunajšieho súdu nie je takým dôvodom, ktorý zakladá obligatórnu povinnosť súdu podľa § 109 ods. 1.
písm. b/ OSP konanie prerušiť. Okresný súd nie je oprávnený riešiť otázku, či jeho sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. Nadriadený súd / Krajský súd v Banskej Bystrici /
už v danej právnej veci rozhodol uzneseniami sp. zn. 5NcC 356/2012, 2NcC 396/2012, 4NcC 260/2012
a 2NcC 343/2012 tak, že zákonný sudca JUDr. Igor Valent v danej právnej veci vylúčený nebol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne a to pred uplynutím lehoty 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom
orgáne je nutné uviesť, že z rozhodovacej činnosti je súdu známa skutočnosť, že takýto nárok
navrhovateľ uplatnil v mesiaci apríl roku 2012 a návrhy na začatie konania podal na príslušný súd v
mesiaci september 2012, t. j. pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, príslušný orgán / MS SR / však nárok
navrhovateľa márnym uplynutím lehoty neuspokojilo a táto lehota v čase rozhodovania súdu o nárokoch
navrhovateľa splnená bola, prečo súd na takto vznesenú námietku odporcu, pokiaľ namietal predčasnosť
uplatňovaného nároku nepovažoval za dôvodnú.

Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania ako i s pripojeným
exekučným spisom 6Er 454/2011, kópiami listín zo spisu, 5Er 54/2011, 5Er 216/2011 a 13Er 804/2010,
vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol po viac ako 13 mesiacoch odo
dňa podania žiadostí o udelenie poverenia. Takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom navrhovateľ súdu
nepreukazoval. Súd uvádza, že navrhovateľ však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie
počas ktorého bol návrh na začatie exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie
až od okamihu doručenia žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu.

Zo spisu 9C 140/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Er
54/2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnémuT.T. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 09272/2010/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 17.1.2011. Súd dňa 15.2.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Následne uznesením sp. zn. 41CoE 178/2011 KS Banská Bystrica zo
dňa 27.7.2011 na odvolanie oprávneného uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý so
sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 16.1.2012.



Zo spisu 9C 171/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Er
216/2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému P. H. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 11944/2010/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 11.2.2011. Súd dňa 15.3.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Uvedeným uznesením rozhodoval vo veci vyšší súdny úradník. Takéto
rozhodnutie napadol opravným prostriedkom oprávnený. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal vyšší súdny úradník vyhovel sudca v celom rozsahu, takéto rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka zrušil uznesením zo dňa 4.5.2011 a dňa 14.6.2011 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pre JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom Záhradnícka č. 60 Bratislava.
Zo spisu 9C 183/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 6Er
454/2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému Q. F. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 13224/2010/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 23.3.2011. Súd dňa 24.3.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Uvedeným uznesením rozhodoval vo veci vyšší súdny úradník. Takéto
rozhodnutie napadol opravným prostriedkom oprávnený. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal vyšší súdny úradník sudca nevyhovel. Následne uznesením sp. zn. 14CoE 243/2011 KS Banská
Bystrica zo dňa 27.7.2011 na odvolanie oprávneného uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Exekučný súd bezodkladne vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf
Krutý so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60 dňa 24.8.2011.

Zo spisu 4C 129/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 13Er
804/2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému C. M. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 00154/2010/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 13.8.2010. Súd dňa 7.2.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Uvedeným uznesením rozhodoval vo veci vyšší súdny úradník. Takéto
rozhodnutie napadol opravným prostriedkom oprávnený. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal vyšší súdny úradník vyhovel sudca v celom rozsahu, takéto rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka zrušil uznesením zo dňa 5.4.2011 a dňa 3.6.2011 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pre JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom Záhradnícka č. 60 Bratislava.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Všetky vyššie označené exekučné konania začali na návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený
podal v období od mesiaca august 2010 do mesiaca marec 2011.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej exekučný
súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je 15 dní,
ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom, alebo
exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie
exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.
Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I
keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu
konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná
skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to
v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu,
že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. V exekučných veciach bolo rozhodnuté



v lehote primeranej vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zbytočným
prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR /
I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade. Nakoľko
však v daných exekučných veciach boli exekučným titulom rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava, jedná sa o exekučný titul podľa § 41 ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, kedy lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia neplatí.
Zákonom určená lehota je extrémne krátka na náležité preskúmanie predloženého exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný
súd rozhodnutie vydal po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou
objektívnou, bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /
predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná



súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady.

Z dokazovania súd mal za to, že v exekučných konaniach nebolo postupované v rozpore s Exekučným
poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konania vykazujú znaky
nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru súdu nebolo porušené
žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase
od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v týchto exekučných konaniach bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských
rozsudok a notárskych zápisníc/ za účelom ich preskúmania či neobsahujú plnenia priznané na podklade
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené, či
takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodoval o žiadostiach o udelenie poverenia
v primeraných lehotách, a nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Je nutné tiež poukázať na
skutočnosť, že nebolo zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v týchto veciach
konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní, z ktorých odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri výklade
pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu,
ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote,
pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu ,
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať
materiálne. Okrem toho exekučný súd z dôvodu podaného odvolania a následne v intenciách právneho
názoru odvolacieho súdu vydal poverenia na vykonanie exekúcie v jednotlivých exekučných konaných.
Súd tak nezmaril navrhovateľovi možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkom tým, že právoplatným
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako
tvrdí navrhovatel, nakoľko takéto rozhodnutie o zamietnutí vydania poverenia bolo zrušené. Navrhovateľ
tak mohol pokračovať v exekučnom konaní na podklade vydaného poverenia a vymáhať svoj nárok a
nebolo mu postupom súdu znemožnené vymáhanie jeho pohľadávky.
Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v daných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, tak jako to tvrdil.

Navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučných konaní, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho návrh zamietol a nezaoberal sa
dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v exekučných konaniach zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie dokazovanie
nevykonával a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, t.j. podľa úspechu v konaní. Odporca i
keď bol v konaní úspešný, nevznikli mu žiadny trovy v súvislosti s konaním a preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že tieto odporcovi nepriznal.



Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie odporcu k zaslanému odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.