{"guid": "27fa554f-af3e-41b0-bfa5-e95670b7e072:6d8ddc20-9383-4c62-9813-f08840f7afcd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1", "spisova_znacka": "3To/90/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/90/2019 z 24. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2019, sp. zn. 3To/90/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1", "identifikacne_cislo": "6318010358", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2019-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d8ddc20-9383-4c62-9813-f08840f7afcd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/90/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010358
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318010358.1

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 25. septembra 2019, prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 03. 06. 2019 sp.zn.
3T/145/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora  z a m i e t  a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudok podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaných P. I., Z. J. a K. U.
oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 ods. 1,     ods. 2 písm. a) Tr. zák. ktorého sa mali dopustiť tak, že
P. I. ako vedúci výroby a Z. J. ako majster výroby v rozpore             s § 6 ods. 1 písm. a), písm.
d), písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v spoločnosti S. K.
Y., s.r.o. preukázateľne písomne neoboznámili zamestnancov kozmetiky a formátky s návodom na
obsluhu linky vysprávky bio dosiek s prevracačom, ktorej súčasťou sú aj navážacie dopravníky na
vysprávku a formátku a ručne ovládaný panel, nezabezpečili ani nevykonali odborné školenie a ich
zapracovanie na predmetnú linku, nekontrolovali ani dodržiavanie právnych predpisov vrátane tých na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom dňa 02. 10. 2017 o 12,30 hod. v spoločnosti
S. K. Y., s.r.o. v K., v hale A. pri bráne     č. X pri presune bremena - balíku bio dosiek po zavážacích
dopravníkoch linky DS XX XXXX, sa K. U. nedostatočne presvedčil, mimo iné pohľadom cez priehľadný
fóliový záves, či sa medzi dopravníkmi v tom čase nenachádza nejaká osoba, pritom stlačil tlačidlo,
ktorým balík bio dosiek začal posúvať smerom od seba, teda v opačnom smere ako pôvodne chcel,
následkom čoho takto posúvaným balíkom bio dosiek pritlačil v oblasti panvy zamestnankyňu M. V. o
druhý navážací dopravník, čím jej spôsobil šikmú trieštivú zlomeninu dolného ramienka lonovej kosti
vpravo, s minimálnym posunom, s dobou liečenia najmenej 12 týždňov a porušil tým ustanovenie § 12
ods. 2 písm. a), písm. c) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 Tr. por. bola poškodená M. V. s nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie, v podstate z toho dôvodu, že považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za nezákonný.
V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že z jednotlivých dôkazných prostriedkov a z nich odvodených
dôkazov bolo v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie dokázané, že skutok, ktorý bol predmetom
obžaloby a ktorý je uvedený v skutkovej vete sa stal takým spôsobom a v rozsahu, v akom je
obžalovaným kladený za vinu. S ohľadom na znaky tvoriace predmetný skutok, tento napĺňa všetky
zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa        § 157 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák., a to nie len z hľadiska formálnych znakov, ale aj znakov materiálnych. Súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, a to jednoznačne v prospech obžalovaných, pritom nebral
v úvahu dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných. Tak z výpovede znalca doc. F.. S. S. U.. na



hlavnom pojednávaní okrem iného vyplýva, že v plnom rozsahu zotrval na záveroch vypracovaného
posudku, z ktorého okrem iného vyplýva, že podľa § 6 ods. 7                         zák. č.
124/2006 Z. z. bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ sa stará o bezpečnosť a
ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracovisku alebo v
jeho priestoroch. Zároveň zamestnávateľ zodpovedá za bezpečnosť strojov, zariadení a obsluhujúceho
personálu. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ deleguje túto povinnosť na vedúcich zamestnancov
a predovšetkým vedúceho prevádzky a smenového majstra. V prípade, ak sa poškodená alebo iný
zamestnanec sa pohyboval v priestore dopravníka, kde došlo k pracovnému úrazu, má zamestnávateľ
vydať písomný zákaz vstupu do takéhoto ohrozeného priestoru. Bolo povinnosťou zamestnávateľa
vypracovať návod na obsluhu linky, a tento mal byť k dispozícii na pracovisku, čo sa však nestalo.
Vedúci zamestnanci (vedúci výroby a majster) boli povinní preškoliť z tohto dokumentu všetkých
zamestnancov, ktorí na predmetnej linke pracovali, teda aj poškodenú M. V. a obžalovaného U.. K
takémuto preškoleniu však zo strany zamestnávateľa (I. a J.) preukázateľne nedošlo. Poškodená,
obžalovaný U. a iní zamestnanci boli zaškolení len zo všeobecných zásad BOZP, ktoré bolo vykonané
autorizovaným bezpečnostným technikom, pričom takéto školenie nie je dostatočné. Školenie inými
zamestnancami, vrátane elektrikára, znalec nepovažuje za dostatočné. Obžalovaný U. porušil predpisy
priamo súvisiace s obsluhou linky tým, že stlačil gombík, ktorým došlo k posunu balíka a následného
pritlačenia poškodenej o dopravník, pričom všeobecné zásady BOZP obžalovaný neporušil.
Neobjasnenou zostáva zásadná otázka, prečo súd v prípade obžalovaných I. a J., na rozdiel od záverov
znaleckého posudku nevyvodil ich konanie ako v rozpore s      § 6 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. j) zákona
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď v zmysle pracovných zmlúv uzatvorených
so spoločnosťou S. K. Y., s.r.o. zastávali funkcie vedúceho výroby resp. majstra, z čoho im v zmysle
zákona vyplývali delegované povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k BOZP. Zároveň nezodpovedanou
zostáva aj otázka, prečo súd v prípade obžalovaného K. U. jeho pochybenie tým, že na uvádzacom
pulte dopravníka stlačil nesprávne tlačidlo, čo bolo bezprostrednou príčinou posunu balíka bio dosiek a
spôsobenie pracovného úrazu poškodenej M. V., hodnotil len ako omyl či ľudskú chybu a za primárnu
príčinu považoval nefunkčný optický snímač. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že výrobca
dopravníku rátal s tým, že môže nastať taká situácia, že sa omylom spustí spätný chod nákladného
dopravníka, a z tohto dôvodu bolo súčasťou dopravníka aj zriadenie optického snímača. Jedná sa o
dohad, ktorý v celom konaní nebol predmetom dokazovania.
Bezpochyby nemôže byť skutočnosťou, ktorá vylučuje príčinu súvislosti medzi konaním obžalovaného
U. a pracovným úrazom poškodenej V. to, že na dopravníku bol nefunkčný optický snímač. Obžalovaný
U. pracoval ako obsluha ovládacieho pultu niekoľko mesiacov, pracovnú činnosť vykonával samostatne,
a to napriek tomu, že nebol odborne zo strany zamestnávateľa zaškolený. Aj v kritický deň sa jednalo o
bežný výrobný proces, v rámci ktorého zamestnanci vstupovali do priestoru dopravníka, o čom obsluha
ovládacieho pultu, vrátane obžalovaného U. mala dostatočnú vedomosť. Preto len výlučne z dôvodu
nedbanlivostného konania, vyplývajúceho z pracovnej rutiny, sa dostatočne nepresvedčil, či poškodená
V. sa v kritickom čase nenachádza, tak ako v obdobných prípadoch, či už ona alebo iné zamestnankyne
alebo zamestnanci v priestoroch dopravníka a jeho pochybením spôsobil následok v podobe ublíženia
na zdraví poškodenej M. V..
Z týchto dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.
K dôvodom odvolania okresného prokurátora sa vyjadrili obžalovaní K. U. aj P. I., a to prostredníctvom
svojich obhajcov.
Obžalovaný I. poukazuje na skutočnosť, že podstatnou skutkovou okolnosťou, v ktorej mala spočívať
trestnosť jeho konania a pre ktorú bolo vznesené obvinenie, bola iná, než tie okolnosti, pre ktoré
bol obžalovaný. Podstatou obvinenia bola skutočnosť, že ako vedúci výroby nechal zamestnancov
spoločnosti S. K. Y., s.r.o. pracovať na      linke vysprávky bio dosiek s prevracačom, ktorých súčasťou
sú aj zavážacie dopravníky na vysprávku a formátku a ručne ovládaný panel, hoci táto nevyhovovala
bezpečnostnej prevádzke, ako to vyplýva zo správy o odbornej prehliadke - odbornej skúške elektrickej
inštalácie, vyhotovenej 03. 02. 2016 na objekt G. - technologická linka kozmetika, a tiež na objekt X. - lis.
V priebehu prípravného konania bola preukázaná, že predmetná linka vyhovovala bezpečnej prevádzke,
a obžalovanému I. bolo vznesené obvinenie len na základe evidentnej pisárskej chyby uvedenej v
závere správy o odbornej prehliadke - odbornej skúške. Napriek tomu však bola na obžalovaného
I. podaná obžaloba, ktorej bola v skutkovej vete vypustená vyššie uvedená podstatná okolnosť,
a trestnosť obžalovaného mala spočívať už len v tom, že nezabezpečil ani nevykonal odborné
školenie                          a zapracovanie zamestnancov. V danom prípade nebolo dokázané, že
bezprostrednou a jednou z rozhodujúcich príčin úrazu poškodenej bolo akékoľvek porušenie povinností



obžalovaného I., vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, k úrazu došlo nešťastnou
náhodou.
Obžalovaný U. v dôvodoch odvolania vyslovil názor, že prokurátor v odvolaní zámerne ignoruje fakt
vyplývajúci zo znaleckého dokazovania, že svedkyňa a poškodená M. V. porušila ustanovenie § 12 ods.
2 písm. a), písm. g) 124/2006 Z. z. tým, že nedodržala predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a zásade bezpečného správania sa, nedodržala zákaz vstupu do priestoru, zdržiava
sa v priestore a vykonáva činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne
ohroziť jej život a zdravie, a nariadenie vlády č. 387/2006 Z.z. t. j. nerešpektovala zákazovú značku
- piktogram zákaz vstupu a vstúpila do nebezpečného priestoru medzi dva valčekové dopravníky.
Výsluchom znalca a ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že poškodená sa v priestoroch medzi
dopravníkmi vôbec nemala nachádzať. Zo svojej praxe vedela, že dopravníky sa pohybujú a vtedy sa
nesmie vstupovať do priestoru medzi nimi. Táto skutočnosť jej bola známa aj zo školenia 23. 01. 2017
o oboznámení sa a informovaní zamestnancov s predpismi BOZP a OPP, ktorého predmetom bola aj
práca pri dopravníkoch.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo
odvolanie okresného prokurátora, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazné
prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti vysvetlil, ktoré skutočnosti mal
za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa správal pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i súhrnne, a to v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. zák. a § 164 ods. 1
Tr. zák. Súd prvého stupňa vyhodnotil všetky priame dôkazy, v zmysle prítomných svedkov, poškodenej,
obžalovaného U., ďalších svedkov, ako aj nepriamych dôkazov, uvedených v dôvodovej časti rozsudku
a postupoval pri hodnotení dôkazov na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a
takéto zákonné hodnotenie dôkazov vedie aj odvolací súd k jednoznačnému záveru v zmysle výrokovej
časti napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
obžalovaní spáchali predmetný skutok, správne potom bol zákonný dôvod na postup v zmysle § 285
písm. c Tr. por. na oslobodenie všetkých troch obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne, zrozumiteľne, obsiahlo a zákonným spôsobom
odôvodnil výrokovú časť napadnutého rozsudku, ozrejmil, ktoré dôkazy a akým ich hodnotením viedli
k záveru v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, takéto hodnotenie dôkazov si odvolací súd
osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom preto na ne iba poukazuje.
Napriek tomu, v rámci odpovede na odvolanie okresného prokurátora, krajský súd nevidí v dôvodovej
časti písomného vyhotovenia rozsudku nedostatky, ktoré mu vyčíta okresný prokurátor v dôvodoch
odvolania, s ktorými sa údajne súd prvého stupňa nemal dostatočne vysporiadať.
Obžaloba okresného prokurátora a jeho argumentácia v zmysle písomného odôvodnenia odvolania
je zameraná jednostranne na povinnosti obžalovaných a údajne ich zanedbanie obžalovanými,
prehliadajúc zásadné zistenia v rámci vykonaného dokazovania, hlavne znalcom z odvetvia strojárstva
doc. F.. S. S. U.., ktorý za hlavnú príčinu vzniku kolízie a následkov zranenia poškodenej vidí
nedostatočné bezpečnostné opatrenia zo strany zamestnávateľa. V prvom rade treba vychádzať zo
skutočnosti, že bezpečnostným technikom boli vypracované interné predpisy bezpečnosti a ochrane
pri práci v internom predpise, ktorý zamestnávateľom nebol rešpektovaný hlavne v tom, že nebola
zabezpečená funkčnosť a vôbec zapojenie optického snímača, ktorý mal zabrániť vzniku kolíznych
situácií pre prípad, že by na linku v čase jej chodu vnikol niektorý pracovník. Toto zariadenie malo
zabezpečiť zastavenie linky, a tak zabrániť zachyteniu resp. inému spôsobu vzniku kolíznej situácie
a zraneniu pracovníkov, ktorí sa pohybovali pri obsluhe predmetnej linky. Z interného predpisu je
tiež zrejmé, že bezpečnostný technik vzniesol požiadavku oplotenia linky, jej zabezpečenia tak, aby
pri vchode cez dvierka v oplotení ich otvorením došlo k vypnutiu linky, či už v nevyhnutných alebo
iných náhodných prípadoch (vojdenie niektorého z pracovníkov do rajónu linky vnútri oplotenia). Toto
doporučenie vôbec nebolo zamestnávateľom rešpektované, a nebolo tiež zriadené, podobne ako optický
snímač, ktorý nebol zapojený vôbec do systému. K náprave došlo zo strany zamestnávateľa až po vzniku
kolíznej situácie, v zmysle zranenia poškodenej M. V.. Pochybenia, ktoré vyčíta okresný prokurátor v
rámci obžaloby v znení skutkovej vety podľa obžaloby obžalovaným, na jednej strane vychádzajúc z
ich povinností ustálených vo všeobecnom predpise v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, citujúc u obžalovaných P. I. a Z. J. ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), písm. b)



a písm. j) a u obžalovaného U. v § 12 ods. 2 písm. a), písm. c) citovaného zákona. Na druhej strane
však prehliadol povinnosti zamestnávateľa uvedené v ustanovení § 6 a § 7 citovaného zákona, a na
možnosť porušenia týchto predpisov zo strany zamestnávateľa, zodpovedných vedúcich pracovníkov,
vôbec neprihliada a nezaoberal sa touto verziou zjavne v rámci celého prípravného konania. Dokonca
vedúcich pracovníkov firmy akoby obhajoval aj v odvolaní, pretože tí svoje povinnosti preniesli na im
podriadených, zrejme obžalovaných. Tu už necituje ustanovenia zákonných predpisov, ale v rozpore
so zákonom v citovaných ustanoveniach prenáša zodpovednosť na podriadených, ktorí majú užšiu
zodpovednosť ako zamestnávateľ. Títo pracovníci nemali v pracovnej náplni povinnosti zamestnávateľa
a jej vedúcich pracovníkov - konateľov firmy a bezpečnostného technika, ktorí mohli určitú mieru
povinnosti všeobecných a interných predpisov preniesť a vyžadovať aj od obžalovaných, ale len do miery
výkonu ich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv so zamestnávateľom. Rozhodne
však zodpovednosť za nesplnenie základných podmienok bezpečnosti pri práci nemohli v celom rozsahu
preniesť len na pracovníkov samotnej výroby, a to v zmysle uvedených zásadných pochybení od
nezabezpečenia podmienok bezpečnosti pri práci a ochrane zdravia opomenutím realizácie opatrení
na bezpečný chod linky vyplývajúcich z interného bezpečnostného predpisu (nefunkčnosť optického
snímača, nedostatočné revízie linky, odstránenie nebezpečných a nepotrebných častí linky, oplotenie
linky s bezpečnostným vypínačom pri náhodnom vstupe do priestoru linky, odstránenie chýb linky, kde
poškodzovaniu dosiek reťazami mali zabrániť vstupy obsluhy do priestoru linky za účelom podkladania
líšt a pod.) až po nedostatočné poučenie (len podľa všeobecných predpisov) pracovníkov pracujúcich
na predmetnej linke vrátane majstrov, u ktorých sa mal tento predpis stále nachádzať, tento sa však
ani u jedného nenachádzal. Zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede bezpečnostného technika K.
G. možno zistiť, že interný predpis vypracovaný týmto bezpečnostným technikom mal byť k dispozícii
každému majstrovi na tej ktorej časti linky, podľa tohto predpisu mali byť zaškolení samotní majstri, ako aj
ostatní pracovníci, ktorí nastupovali do práce pri obsluhe predmetnej linky. Tento predpis im nebol daný
k dispozícii, nemohli sa sami s ním oboznámiť resp. poučiť ostatných pracovníkov, ktorí spadali pod ich
podriadenosť, zjavne k poučeniu došlo len v rámci všeobecného vysvetlenia o chode linky, jej spúšťaní,
zastavovaní, povinnosti v zmysle všeobecných bezpečnostných predpisov dbať na bezpečnosť vlastnú
i ostatných spolupracovníkov pri výkone tej ktorej práce, toho ktorého pracovníka. Pokiaľ by boli všetci
pracovníci poučení podľa tohto predpisu, nebolo by možné praktizovať chod linky a jej obsluhu tým
spôsobom, ako bolo zjavne zaužívané v tom smere, že pracovníci obsluhujúci linku, resp. pracujúci na
linke tak, ako poškodená, resp. obžalovaný U., by si všimli, že takýto postup je v rozpore so všeobecnými
a hlavne internými predpismi v znení interného predpisu vypracovaného bezpečnostným technikom K.
G., boli by sa zrejme ohradili voči takémuto postupu, resp. zamestnávateľ by bol prinútený zabezpečiť
bezpečnosť pri práci opatreniami v súlade s predpisom vypracovaným K. G.. V praxi bolo zaužívané
vstupovanie medzi jednotlivé časti linky pri preberaní akéhosi lístka upravujúceho ďalší postup pri
oprave dosiek, ďalej museli vstupovať do tohto priestoru za účelom vkladania líšt alebo latiek, ktoré
mali chrániť spodné dosky balíka dosiek prepravovaného na linke, pretože kovové reťaze linky inak
poškodzovali spodnú dosku tohto balíka a údajne zamestnávateľ nechcel nahradiť kovovú reťaz na linke,
ktorá by nepoškodzovala tieto dosky zabezpečením plastovej reťaze, pretože údajne by takáto úprava
linky bola neprimerane drahá. Z dôvodov takéhoto urýchlenia práce na linke zrejme úmyselne nebol
spustený ani optický snímač, lebo pri takýchto vstupoch na linku zo strany obsluhy, vrátane poškodenej,
by zakaždým prerušil chod linky. Je pri tom zrejmé, že bez vedomia vedenia firmy, zamestnávateľa,
by k takejto praxi pri obsluhe linky nemohlo dôjsť, naopak, dialo sa tak s tichým súhlasom alebo na
podnet vedenia firmy, v tomto smere nemôže mať čisté svedomie ani bezpečnostný technik, ktorý bol
povinný nie len zaškoliť pracovníkov podľa ním vypracovaného interného predpisu, ale kontrolovať aj
dodržiavanie plnenia bezpečnostných predpisov pri výkone povolania a práce toho ktorého pracovníka
na linke jednotlivo i vo všeobecnosti v rámci zaužívanej praxe.
Za týchto okolností potom odvolací súd je toho názoru, že ani názor znalca, ako aj súdu prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozsudku, nie je celkom správny v tom smere, že za vznik kolízie a následné
zranenie poškodenej si môže táto pracovníčka sama, pretože počas chodu linky nemala vstupovať do
priestoru, kde došlo k jej zachyteniu, keďže ako bolo vyššie uvedené, o týchto bezpečnostných opisoch
správania nebola riadne poučená v rámci interného predpisu, a naopak, takýto spôsob manipulácie a
správania sa pracovníkov na linke bol trpený resp. zaužívaný.
Odvolací súd je potom toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa
ktorýkoľvek z obžalovaných dopustil trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená obžalobou za vinu, a
okresný prokurátor pochybenie a príčiny vzniku kolíznej situácie a následkom na zdraví poškodenej
mal hľadať niekde inde, tak, ako to vyššie už bolo uvedené, teda porušenie predpisov zo strany
zamestnávateľa.



Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, považuje ho za
zákonný a odvolanie okresného prokurátora preto ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/145/2018", "guid": "428b343b-d1fd-40e0-9dfd-244dcf167146:dd30b0a8-5759-4570-93ec-04e0630ca892", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}