Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/285/2011 z 14. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 14. novembra 2011, sp. zn. 6Co/285/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4111208807.2
Krajský súd Nitra | 6Co/285/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4111208807.2 | 2011-11-14 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52beedf0-c511-4345-ac65-c306204a3332
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4111208807.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/285/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111208807
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4111208807.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit s.r.o., IČO : 36 049 581, so sídlom: Bratislava,
Karadžičova 10, IČO : 36 049 581, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, so sídlom:
Bratislava, Karadžičova 10, proti odporkyni: B. H., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: D. V., S. XX, o zaplatenie
sumy 29,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
4. júla 2011 pod č. k. 18C/129/2011-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia
vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia
sumy 29,18 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od 09. 05.
1999 do zaplatenia a trov konania, pričom predmetná suma predstavovala dlžné poistné na zdravotné
poistenie spolu s poplatkom z omeškania s platbou tohto poistného v zmysle zák. č. 273/1994 Z. z.
(zákon o zdravotnom poistení). V danej veci považoval za rozhodujúce ustanovenie § 7 OSP, ktoré
určuje, ktoré spory a iné právne veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskoprávnom konaní.
Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na
zdravotné poistenie nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods. 1 a 3 OSP. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/2003 (publikovaný v Zbierke č. 8/2005), podľa
ktorého nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného. Skutočnosť, že
sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky zo
súkromného práva spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Charakter
pohľadávky z práva verejného sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že orgánom príslušným rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné a
na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, čo vyplýva zo znenia § 85h zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Rks 1/2010. Mal teda za to, že v danej veci súd nemá právomoc rozhodovať,
pričom táto skutočnosť je neodstrániteľnou prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie podľa § 104
ods. 1 OSP zastavené. Tiež poukázal na tú skutočnosť, ako ďalší dôvod podporujúci takéto rozhodnutie,
že o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa rozhoduje v správnom konaní vo forme platobného
výmeru (prípadne výkazom nedoplatkov), ktorý OSP nepozná, a až právoplatný platobný výmer môže
byť predmetom preskúmavacej činnosti súdu v rámci správneho súdnictva. Postúpenie veci  Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil tým, že v zmysle § 85h zákona o zdravotných
poisťovniach predmetná vec patrí do pôsobnosti tohto orgánu. O trovách konania rozhodol tak, že ich



náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm.
c) OSP).

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal navrhovateľ v zákonnej lehote na podanie odvolania, ktorým sa
domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na ustanovenia § 18 ods. 9 a § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, § 2 ods. 1 a § 77a
zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré upravujú postup, ktorým zdravotná poisťovňa získa platobný
výmer ako exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky. Zdôraznil, že na takýto postup je oprávnená
výlučne zdravotná poisťovňa, príp. doterajšia zdravotná poisťovňa, pričom navrhovateľ nespĺňa definíciu
ani jednej z nich, preto žalobca nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Ak by súd vec postúpil tomuto úradu, tento ho bude musieť odmietnuť,
pretože nebudú splnené podmienky konania, čo vyplýva aj priloženej odpovede Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie informácie. V odpovedi je výslovne
uvedené, že Úrad nemá právomoc vydať platobný výmer, ak by návrh na jeho vydanie podal iný subjekt
ako zdravotná poisťovňa. Záverom navrhovateľ zhrnul, že v danej veci nemôže byť osobou oprávnenou
konať pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tiež tento nemôže konať s odporcom
v správnom konaní, pretože zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup nepripúšťa, teda jediným
orgánom, ktorý o jeho nároku môže rozhodnúť je súd. Ak súd odmietne v danej veci rozhodnúť, dôjde
k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, §  204 ods.  1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania   (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po
právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že nemôže byť osobou oprávnenou konať pred Úradom
a Úrad nemôže konať s odporcom v správnom konaní, pretože zákon o zdravotných poisťovniach
takýto postup nepripúšťa a jediným orgánom, ktorý môže o jeho návrhu rozhodnúť je súd. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa, jeho rozhodnutie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa preto
v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho právnym posúdením.

Prvostupňový súd vychádzajúc z rozhodnutia NS SR z 20.02.2003 sp. zn.                 Sž-o-KS 87/2003
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č.  8/2005 Z. z.  správne posúdil charakter nedoplatku
na poistnom na zdravotné poistenie ako dlh z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý
rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Najvyšší súd ďalej uviedol, že pri
vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je poisťovňa s
platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu, pričom postúpením pohľadávky nestráca pohľadávka
svoj verejnoprávny charakter. V predmetnej veci je kľúčové ustanovenie § 85h zákona         581/2004
Z. z., podľa ktorého zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok
z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na
ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Súd prvého
stupňa správne poukázal na rozhodnutie NS SR z 21.04.2010 pod č. k. 6Rks 1/2010, ktorým Najvyšší
súd rozhodol, že o nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods.  2 zák.
č.  273/1994 Z. z. vo výške 0,2 % za každý  deň z omeškania je daná právomoc Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 23 ods.



2 zákona č. 273/1994 Z. z. bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne, pokiaľ zistila nedostatky, predpísať
platiteľovi poistného poplatok z omeškania, a zrušením zák. č. 273/1994 Z. z. zákonom č. 581/2004
Z. z. účinnosťou tohto zákona dňom 01.11.2004 prešla povinnosť na Úrad podľa §  85h v spojení    s
§ 18 ods. 1 tohto zákona. Teda Úrad ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je
príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného
alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.  Navrhovateľ v odvolaní namietal, že nie je oprávnenou
osobou na uplatnenie nároku na Úrade, pretože oprávnenou osobou môže byť len zdravotná poisťovňa.
Odpoveď na túto otázku tiež poskytol Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, keď výslovne uviedol, že
pokiaľ zákonodarca určil orgán (Úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať
o právach a povinnostiach vyplývajúcich  z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (Úrad), je oprávnený a súčasne
povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Až v konaní
o uplatnenom nároku bude posudzovaná aktívna legitimácia navrhovateľa a nie v konaní o určenie
právomoci medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a OSP.

Predmetné rozhodnutie NS SR z 21. 04. 2010 sp. zn. 6Rks 1/2010 nebolo spochybnené ani Ústavným
súdom SR, nakoľko tento uznesením II. ÚS 484/2010-17         z 15.11.2010 odmietol sťažnosť proti
tomuto uzneseniu NS SR ako zjavne neopodstatnenú.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že všetky námietky navrhovateľa, pre ktoré nesúhlasil s rozhodnutím
prvostupňového súdu boli vyriešené rozhodovacou činnosťou NS SR, na ktorú prvostupňový súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal a správne aplikoval na daný uplatnený nárok. Preto odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods.  1 a  §  142 ods. 1 OSP a odporcovi
úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože svoj nárok neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.