Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/10/2017 z 27. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2018, sp. zn. 7Co/10/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1113213163.2 Krajský súd Bratislava | 7Co/10/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1113213163.2 | 2018-08-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e26c35cc-2f3b-487c-ad5c-4d14571abe26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113213163.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113213163.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: T. U., Q. M. W.
XXXX/XX, Q.a, zastúpeného: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudkova 22, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
zaplatenie 11 000 eur, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 13.4.2016, č.k. 14C/76/2013-104, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 eur, náhradu trov konania vo výške 20 eur a náhradu právneho
zastúpenia vo výške 160,30 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 9 ods.1 ,2, § 17 ods.2,3 , § 14
ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
„zákon č. 514/2003 Z.z,“) a vecne tým, že v konaní mal za nesporné, že na základe žiadosti žalobcu zo
dňa 24.5.2012 mu bol vydaný výpis z registra trestov z ktorého vyplývalo, že má v označenom registri
záznam, a to uvedením rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 27.8.2009, sp. zn. 2 T 102/2009 s
vyznačením jeho právoplatnosti ku dňu 27.8.2009 , § 20, § 295/1b Trestného zákona a s vyznačením
odňatia slobody podmienečne na 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do 27.8.2011
a obmedzenia povinnosti zákaz vyhľadávania a zberu pozostatkov akejkoľvek munície a zbraní z druhej
svetovej vojny. Z výpovede žalobcu mal za preukázané, že po prevzatí výpisu z registra trestov,
ktorý potreboval pre svoje účely a pre vystavenie živnostenského oprávnenia dňa 24.5.2012 nastal
pre neho šok, keď si nevedel vysvetliť dôvody , pre ktoré má záznam, keďže nikdy nebol trestaný
a ani sa nedopustil priestupku. Základom pre vydanie výpisu registra trestov Generálnej prokuratúry
bol trestný list Okresného súdu Svidník, ktorý zadal pri zhodnom mene a priezvisku nesprávny údaj
narodenia 21.6.1991 (dátum narodenia žalobcu) namiesto správneho dátumu 11.9.1991. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu Okresného súdu Svidník vo vypracovaní podkladov pre zadanie údajov do systému v registri
trestov, a to uvedením nesprávneho dátumu narodenia menovca žalobcu T. U. v priebehu vyšetrovacieho
spisu, pri podaní obžaloby, v rozsudku Okresného súdu Svidník, pri plnej moci a uplatnení advokáta T..
I. Š. v návrhu na priznanie odmeny a žiaden z orgánov činných v trestnom konaní a ani samotný T.
U. (menovec žalobcu) nesprávne zadaný údaj o dátume narodenia nenamietal. Nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Svidník v spracovaní podkladov pre zadanie údajov do registra trestov
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal za následok vydanie registra trestov so záznamom
trestu, ktorý žalobca nikdy nemal mať. Dňa 25.5.2012 bol žalobcovi vydaný správny register trestov bez
záznamu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že vydaním registra trestov so



záznamom nedošlo k ujme, keďže pre žalobcu, ktorý nebol nikdy trestaný a priestupkovo riešený, bolo
vydanie registra trestov so záznamom šokom, zásahom do jeho práv s vplyvom na jeho súkromie. Na
základe uvedeného priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 eur, ktorú považoval za
primeranú, aj keď zásah trval len jeden deň. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody titulom nákladov na
akciu, ktorá sa mala konať dňa 24.5.2012 v priestoroch v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy, žalobca
nepreukázal vznik škody, ani jej výšku a príčinnú súvislosť, nakoľko zmluva na užívanie nebytových
priestorov bola účinná až 1.6.2012.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej „O.s.p.“), § 10 ods.1 písm.a/, b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

4. Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca poukazujúc na skutočnosť,
že nevyhovenie žalobnému návrhu v zamietnutej časti, by spôsobilo legalizovanie konania príslušných
orgánov, ktoré bolo preukázateľne v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko k pochybeniu došlo
a na základe ktorého bol žalobca de facto dlhú dobu v podmienečnom odklade výkonu uloženého
trestu odo dňa 27.8.2009 bez toho, aby o tom vedel. V prípade, ak by sa dopustil akéhokoľvek
priestupku, nastúpil by výkon predmetného trestu a tým pádom by došlo k hrubému pochybeniu na
strane štátnych orgánov . Je len zhoda náhod, že žalobca sa ako bezúhonná osoba nedopustil v
rozhodnom období žiadneho konania v rozpore so zákonom. V konaní chcel poukázať na to, že na
základe hrubého pochybenia príslušných štátnych orgánov, kde došlo k zámene osobných údajov osôb
(žalobca a skutočný páchateľ), čím bezúhonný občan SR bol považovaný a vedený v registri trestov
ako právoplatne odsúdená osoba za spáchaný trestný čin a o ktorom sa dozvedel až v súvislosti s
vybavovaním si živnostenského oprávnenia, sa žalobca v konaní domáha zaplatenia práve vo výške
1 500 eur nemajetkovej ujmy. S konštatáciou súdu prvej inštancie o tom, že pochybením príslušných
štátnych orgánov došlo k zásahu do práv žalobcu v trvaní jeden deň nie je možné súhlasiť a táto je
v rozpore s výsledkom vykonaného dokazovania . V konaní pred prvoinštančným súdom riadne a v
dostatočnej miere preukázal, že v súvislosti s pochybením štátnych orgánov mu bolo zabránené nastúpiť
do zamestnania pre futbalový klub C. C. K. X C. F. Š. a tým si budovať športovú kariéru, pričom dôsledky
tejto skutočnosti pociťuje a bude pociťovať do konca života , s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou vzniku škody, ktorá odvolateľovi vznikla z
dôvodu nevydania živnostenského oprávnenia včas. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, žalobca
poukázal na rozpornosť v konečnej výške priznaných trov právneho zastúpenia, keď uvedená hodnota
trov právneho zastúpenia v sume 477,60 eur je v rozpore s vo výroku uvedenou sumou 160,36 eur .

5. Proti prisudzujúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol, alternatívne, aby ho podľa § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/, h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie . Rozsudok súdu prvej inštancie v odôvodnení ohľadom
potreby odškodniť žalobcovu domnelú nemajetkovú ujmu v priznanej výške označil za nedostatočne
odôvodnený a nepreskúmateľný, čím mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nepodal výklad, resp. neuviedol, akými
úvahami dospel k záveru o priznaní nemajetkovej ujmy. Spôsob vyčíslenia, ako aj samotná výška
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy sumou 1 500 eur za necelých 24 hodín existencie chybného údaja
vo výpise z registra trestov, je neobjasnený, nepreskúmateľný , čím rozhodnutie nespĺňa požiadavky
úplného, presvedčivého a správneho rozhodnutia. V predmetnom súdnom konaní súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p.,
ako aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ O.s.p. Žalovaný počas celého konania namietal,
že žalobca nepreukázal jeden negatívny dôsledok, resp. nepreukázal závažnosť následkov, ktoré by
neboli reparované samotným konštatovaním porušenia práva a následným ospravedlnením. Žalobca,
ktorý sa domáha náhrady nemajetkovej umy, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné
bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením
len konštatovanie porušenia práva. Súd prvej inštancie sa s právnou úpravou § 17 ods.2,3 zákona č.
514/2003 Z.z. nijakým spôsobom nevyporiadal, keď v rozhodnutí absentuje zdôvodnenie nevyhnutnosti
priznania náhrady nemajetkovej ujmy práve v súvislosti so znením a podmienkami upravenými v
citovanom ustanovení. V predmetnej veci nastala náprava vzniknutej situácie bezodkladne a operatívne
už nasledujúci deň, t.j. 25.5.2012 mal žalobca k dispozícii výpis z registra trestov so správnymi údajmi.
Za tento čas nemohla žalobcovi vzniknúť taká nemajetková ujma, pri ktorej by nebolo dostatočným



zadosťučinením konštatovanie porušenia práva a následné ospravedlnenie sa. Žalovaný označil za
absurdné, aby súd priznával náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 eur za „ šok“, ktorý mal
žalobca pociťovať pri vydaní registra trestov so záznamom. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek
ujmy, či už psychickej alebo inej, pričom následky nezasiahli do jeho súkromného ani spoločenského
života . Výpis z registra trestov nie je verejnou listinou a k náprave došlo bezodkladne. Okresný súd
Svidník konal v zmysle nápravy predmetného nedorozumenia a niekoľkokrát vyjadril ospravedlnenie
nad vzniknutou situáciou. Priznaná náhrada sa pri porovnaní s odškodnením nezákonného pozbavenia
osobnej slobody vydaním rozhodnutia o väzbe v zmysle § 8 zákona č. 514/2003 Z.z. javí ako zjavne
neprimeraná.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že súd prvej inštancie
prisudzujúci výrok správne právne posúdil, dostatočne zistil skutkový stav veci a uznal dôkazné bremeno
žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd na námietky žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku neprihliadol
z dôvodu, že sa jedná o účelové tvrdenia. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo pochybenie na strane
žalovaného a nie je možné sa v tomto prípade skrývať za konanie prevádzkovateľa registra trestov.
Žalovaný si nechce uvedomiť, že má objektívnu zodpovednosť za svoje úkony, ktoré adresuje Registru
trestov a až na tomto základe vznikla žalobcovi škoda, z ktorej sa nedokázal vyviniť.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaných odvolaní, t.j. v celom rozsahu
(§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky ani na
potvrdenie (§ 387 C.s.p.) a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolania oboch strán sporu vyvolali
v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaním
napadnutý prisudzujúci a aj zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo preto možné
podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci
súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaniach strán sporu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. )
a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku ).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

10. V danej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.3.2013 domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Svidník,
ktorý zaslal chybné údaje do evidencie registra trestov, v nadväznosti na ust. § 9, § 15 zákona č.
514/2003 Z.z. „nemajetkovú ujmu vo výške 11 000 eur spočívajúcu v nevydaní živnostenského listu
a v nemožnosti okamžite vykonávať živnostenskú činnosť dňom 24.5.2012 ale až dňom 25.5.2012, čo
predstavuje okrem hospodárskej straty za čistú dennú tržbu 1 000 eur aj stratu vážnosti obchodného
mena žalobcu ocenenú sumou 5 000 eur a v nemožnosti okamžitého spoločenského uplatnenia ako
začínajúceho podnikateľa- živnostníka, ktorý nemá žiadnym spôsobom poškodenú povesť mladého
občana SR vo výške 5 000 eur“. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.2.2015
žalobca uviedol, že v rozhodnom období mal ako vyhliadnutý športový talent vycestovať do nového
klubu v Španielsku , pričom jednou z podmienok pre uzavretie konkrétnej zmluvy bolo stanovené, že
preukáže občiansku bezúhonnosť predložením čistého výpisu z registra trestov, čo nedokázal splniť.
Riešenie samostatne sa živiť ako fyzická osoba živnostník stroskotala z rovnakého dôvodu. Chcel
podnikať v oblasti poskytovania stravovacích služieb, k čomu bola v Bratislave dobrá možnosť. Získal
priestory a aj príslušný tovar, ktorý bolo potrebné spracovať ihneď pre konzumáciu. Tieto vynaložené
náklady sú objektívne a predstavujú konkrétnu škodu. V priebehu pojednávania nariadeného na deň
20.10.2015 právny zástupca žalobcu predniesol žalobu zhodnú s písomnou žalobou a naviac uviedol,
že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že



nemal možnosť sa zúčastniť v začiatkoch rokovania v súvislosti s vycestovaním do športového klubu
v Španielsku, naviac sa snažil podnikať, zakúpiť potraviny, ktoré majú krátku dobu spotreby a vznikla
mu škoda. Žalobca v priebehu výsluchu uviedol, že výpis z registra trestov potreboval pre futbalový
klub C. C. K. X C. v Š. a keďže ho nemal, funkcionári klubu ani nepristúpili k ďalšiemu rokovaniu.
V tom čase otváral aj reštauráciu N. na L. E. F. Q., ktorá mala byť aj s nájomnou zmluvou na jeho
živnosť. V tejto reštaurácii mal zabezpečenú akciu pre cca 25 ľudí a keďže nedostal povolenie vykonávať
živnostenskú činnosť dňom 24.5.2012 ale až 25.5.2012, akcia sa nekonala a na akciu zakúpený
potravinársky tovar musel vyhodiť. Žalobca uviedol, že si titulom straty vážnosti obchodného mena
uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 eur a sumu 5 000 eur odvodzuje od nemožnosti okamžitého
spoločenského uplatnenia podnikateľa. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 13.4.2016 právny
zástupca žalobcu uviedol, že dôsledkom pochybenia na strane príslušných orgánov štátnej správy
bol život žalobcu znížený, konkrétne jeho profesionálna kariéra športovca. Pokiaľ ide o náhradu škody
za zakúpené potraviny mal za to, že táto bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi, aj keď tieto
boli založené vo fotokópiách. K náhrade škody spôsobenej v súvislosti s nájmom nebytových priestorov
v sume 1 800 eur uviedol, že si ju uplatňuje od žalovaného, nakoľko z dôvodu jeho pochybenia došlo
k skutočnosti, že žalobca nedostal rozšírenie živnosti v rozhodnom čase a tým mu nebolo umožnené
predmetné nebytové priestory riadne využiť na podnikanie. K nemajetkovej ujme uviedol, že túto si
žalobca uplatňuje z dôvodu znemožnenia vykonávania živnostenskej činnosti v rozsahu potrebnom
v rozhodnom čase a taktiež z dôvodu prepadnutia lukratívnej zahraničnej ponuky vo významnom
futbalovom klube z ktorej vyplývala možnosť budovania kariéry mladého športovca.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

14. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 17 ods.2 zákona č., 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje , b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.



18. Podľa ust. § 79 ods.1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

19. Odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j.
ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie prvého zákonného predpokladu, t.j. existenciu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Svidník, ktorý do registra trestov SR zaslal chybné
údaje, v dôsledku čoho sa na výpise žalobcu zo dňa 24.5.2012 objavil záznam: rozsudok zo dňa
27.8.2009 vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 2T 102/2009. S touto úvahou sa odvolací súd plne
stotožňuje a to i napriek obrane žalovaného poukazujúceho na to, že k zámene dvoch menovcov
došlo a stalo sa tak ešte na základe obsahu vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ, Úradu
justičnej a kriminálnej polície v Prešove, nesprávny dátum narodenia menovca žalobcu (ktorý bol zhodou
okolností zhodný s dátumom narodenia žalobcu) bol následne uvedený na viacerých dokumentoch
orgánov činných v trestnom konaní a Okresný súd Svidník vychádzal z informácií nachádzajúcich sa
vo vyšetrovacom spise.

20. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,
ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú
v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto
príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že
nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je
iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi
akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť
zisťuje. Pri tvrdenej existencii nemajetkovej ujmy v peniazoch je súd povinný najprv posúdiť, či
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V prípade, ak dospeje k záveru, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, je povinný pri rozhodovaní o výške nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. prihliadnuť najmä na a/ osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje , b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Vo vzťahu k predchádzajúcemu odseku odvolací súd zdôrazňuje povinnosť súdu rozhodnutie
odôvodniť tak, aby toto spĺňalo zákonné náležitosti uvedené v § 157 ods.2 O.s.p. v znení účinnom v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Podľa citovaného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
uznesenia bolo presvedčivé.



22. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo
iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998)
zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania;
nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v
ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. S
týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS
288/2015 a I. ÚS 547/2016).

23. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave, ktoré nadobudli
účinnosť od 1. júli 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj
naďalej za aktuálne. Toto stanovisko považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej
veci a konštatuje, že práve daný prípad poskytuje podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá
veta tohto stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania, ktorá predstavuje
krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky
relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O taký prípad ide
v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa
vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z
roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti
Rusku, rozsudok z roku 2003). V prejednávanom prípade z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie pri právnom posúdení
veci vysporiadal s vymedzením ujmy (ako následkom) a skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy
označenou žalobcom v žalobe a skutočnosťou, že žalobca v priebehu konania síce zotrval na výške
požadovaného peňažného plnenia v sume 11 000 eur, ale (ako vyplýva z chronológie jeho úkonov v
priebehu konania uvedených v ods. 10 tohto rozhodnutia), skutkové odôvodnenie požadovaného nároku
v priebehu konania menil (výlučne nemajetková ujma mala najprv spočívať v „nevydaní živnostenského
listu a v nemožnosti okamžite vykonávať živnostenskú činnosť dňom 24.5.2012 ale až dňom 25.5.2012 ,
čo predstavuje okrem hospodárskej straty za čistú dennú tržbu 1 000 eur aj stratu vážnosti obchodného
mena žalobcu ocenenú sumou 5 000 eur a v nemožnosti okamžitého spoločenského uplatnenia ako
začínajúceho podnikateľa- živnostníka, ktorý nemá žiadnym spôsobom poškodenú povesť mladého
občana SR vo výške 5 000 eur“, v priebehu konania žalobca nemajetkovú ujmu popri naviac tvrdenej
existencii škody odôvodňoval titulom straty vážnosti obchodného mena a nemožnosti okamžitého
spoločenského uplatnenia podnikateľa, v rámci záverečného prednesu znemožnením vykonávania
živnostenskej činnosti v rozsahu potrebnom v rozhodnom čase a taktiež prepadnutím lukratívnej
zahraničnej ponuky vo významnom futbalovom klube z ktorej vyplývala možnosť budovania kariéry
mladého športovca), rovnako ako menil i jeho právny charakter (najprv nárok definoval výlučne ako
nemajetkovú ujmu v peniazoch, následne časť nároku definoval aj ako škodu v neurčenej výške
za zakúpené potraviny, ušlý zisk vo výške 1 000 eur za čistú dennú tržbu, v záverečnom prednese
zadefinoval o.i. aj nárok na náhradu škody vo výške 1 800 eur spôsobenú v súvislosti s nájmom
nebytových priestorov). Súd prvej inštancie v priebehu konania na tento postup žalobcu nijakým
spôsobom nereagoval a rezignoval na nutnosť jednoznačného vymedzenia výšky, druhov nárokov a ich
skutkového vymedzenia zo strany žalobcu, ktorých nepochybným hmotnoprávnym základom je zákon
č.514/2003 Z.z.. Dôsledkom takéhoto postupu je situácia, že odvolací súd nevie z odôvodnenia
rozhodnutia ani pri prihliadnutí k obsahu celého súdneho spisu jednoznačne vyvodiť o akých nárokoch ,
ktorých základom bol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Svidník, súd prvej
inštancie vôbec rozhodoval. Vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku o priznaní nemajetkovej ujmy vo výške
1 500 eur je treba zdôrazniť i to, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie úplne absentuje
posudzovanie podmienok pre priznanie takéhoto nároku v zmysle § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z, a
uvedenie, aké okolnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o priznanej výške nemajetkovej ujmy v peniazoch
(§ 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Za nedostačujúcu v tomto smere považuje strohú konštatáciu
súdu prvej inštancie o tom, že „vydanie registra trestov so záznamom bolo pre žalobcu šokom„.



24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b/,
c/ C.s.p. vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci
ustáliť predmet konania a to jednoznačným vymedzením výšky a skutkového vymedzenia jednotlivých
nárokov žalobcu , ktorých hmotnoprávnym základom je zákon č.514/2003 Z.z. a preukázaný nesprávny
úradný postup Okresného súdu Svidník , dôsledkom ktorého bol žalobcovi dňa 24.5.2012 vydaný výpis
z Registra trestov so záznamom, t.j. v akej výške a v čom konkrétne spočíva požadovaná škoda
(majetková ujma) a nemajetková ujma v peniazoch , za ktorú je požadovaná náhrada, tieto nároky
dôsledne právne a skutkovo posúdiť, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby
zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní nároku žalobcu. V novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).