{"guid": "27eabbba-1f2f-46e8-b709-4ccfe9d8d43f:123344a5-03f5-4149-939d-21cd270c5d32", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2", "spisova_znacka": "24Co/432/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/432/2014 z 25. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. novembra 2014, sp. zn. 24Co/432/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2", "identifikacne_cislo": "2513211236", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2014-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/123344a5-03f5-4149-939d-21cd270c5d32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/432/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2513211236\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513211236.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a\nčlenov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 14C/154/2013-64 zo dňa 31. marca 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, (ktorou sa domáhal zaplatenia\nnáhrady škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.154,34 Eur, majúcej vzniknúť\nžalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Skalica - ďalej aj exekučný súd, pretože\ntento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v\nzákonom stanovenej lehote) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový\nsúd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č.\n514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, odkazom na článok 48\nods. 2 Ústavy SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku zák. č. 233/1995 Z.z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.\n1 O.s.p.\n\nVecne súd argumentoval tým, že dňa 19.10.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný\nsúd Skalica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej Pohotovosť, s.r.o.\nproti povinnej K. I., nar. XX.XX.XXXX  na vymoženie istiny 314,- Eur s príslušenstvom. Exekučným\ntitulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z 10.05.2010,\nsp. zn. SR 03407/10. Okresný súd Skalica uznesením z 26.01.2011, č.k. 2Er/1467/2010-17 zamietol\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2\nExekučného poriadku, pretože mal za to, že rozhodcovská doložka je neplatná. Voči tomuto uzneseniu\nnebolo zo strany žalobkyne, resp. oprávnenej podané odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\n29.03.2011. V súvislosti s týmto postupom súdu mala žalobkyni vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v\ntomto konaní domáha.\n\nNakoľko žalovaná namietala, že návrh bol podaný predčasne, súd sa najprv vysporiadal s touto\nnámietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola Ministerstvu\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.04.2012. Medzi podaním žiadosti o predbežné\nprejednanie nároku a podaním žaloby (27.09.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Táto\nvšak uplynula počas tohto konania a preto má súd za to, že táto námietka žalovanej nie je vzhľadom na\nuvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov zo\nstrany žalovanej uspokojený nebol. Súd mal  za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom.\nPoukázal na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva ,  že lehota 15 dní by\nsa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak,\nzákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá a toto platilo aj pred\n01.06.2010 (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.07.2013, č.k. II. ÚS 520/2012-39).Samotné\nrozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný\npostup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 29.06.1999 sp. zn. 2 Cdom 129/97). Výsledkom rozhodovacej\nčinnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona\nnevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou\nsúdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 25.08.2009, sp. zn. 25 Cdo 1018/07). Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že\nide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho\norgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel\nsvoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 4 Cdo 24/04).\n\nPrvostupňový súd potom konštatoval, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu súdu\nnedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).\n\nČo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(prieťahy v konaní tvrdila žalobkyňa), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so\nsvojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.\nOpačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom\nčase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd\nkonajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,\nznamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných\nsúdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne\npríslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak\nsúdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa\nk zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobkyňa nepredložila a na toto sa vo svojom\nnávrhu ani neodvolávala.\n\nZ exekučného spisu  bolo zistené, že  uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie\npoverenia nebolo napadnuté odvolaním (pozn. súdu: poučenie o možnosti podať odvolanie uznesenie\nobsahovalo) a toto nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Ust.  § 6 zákona č. 514/2003\nZ.z. však umožňuje výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov\npodľa osobitného predpisu. Zákonodarca tým chcel umožniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa\nuplatňovanie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (pri splnení ostatných\npredpokladov) aj takým poškodeným, ktorí podmienku podania riadneho opravného prostriedku proti\nnezákonnému rozhodnutiu nesplnili (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.04.2010, sp.\nzn. 5 Cdo 171/2009).\n\nTo, čo treba chápať pod pojmom prípady hodné osobitného zreteľa, bolo v danom prípade na posúdení\nsúdu. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že žalobkyňa (oprávnená) nepodala v rámci exekučného\nkonania riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o\nvydanie poverenia. V konaní nebolo preukázané, že by existovalo rozhodnutie, ktorým bolo toto\nuznesenie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Prípady hodné osobitného zreteľa žalobkyňa ani\n\nnetvrdila. Pre úplnosť súd doplnil, že  vo všeobecnosti možno ustáliť, že by muselo ísť o prípady,\nkeď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom,\nktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie (na strane účastníka: náhla nevyhnutná hospitalizácia,\nobmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti, na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal\nnapr. nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku a pod.). Muselo by ísť ďalej o\nrozhodnutie, ktoré je zjavne nezákonné, napr. ak súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci,\nprekážka res iudicata (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07.10.2008, sp. zn. 13 Co\n72/2008), čo žalobkyňa tvrdila.\n\nV prípade, že poškodený nevyužije možnosť odvolania, náhrady škody sa môže domáhať len za\npodmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené (Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 43/2009). Po podaní žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na\nvykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či\nnávrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený\npotvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a\npovinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle\n§ 103 O.s.p. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok\nvšeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom\nvšeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil\nrozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného\ntitulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe\nexekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom,\nnie je spôsobilé byť podkladom  pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Poukázal i nato, že súdna\nprax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie\nsúdneho exekútora  na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie\n(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie\na či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné\ntak po stránke formálnej ako aj materiálnej a v súvislosti  i na  ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe\ntitulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez\nnávrhu zastavená“.\n\nSúd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval\nsvoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.\noprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Žalobkyňa v konaní nepreukázala nesprávny\núradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené\nkumulatívne, pri aplikácii logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie\nďalších podmienok. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\nĎalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto nezaoberal.\n\nPokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, premlčanie sa podľa ustálenej súdnej\npraxe skúma len u existujúceho nároku. Žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci\nrozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je\ntu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka\nkonania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie,\nnevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení\nrozhodnutia o veci samej.\n\nNapokon o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , keď žalovanej vzniklo právo\nna náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však úspešnej žalovanej\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne v tomto konaní nevznikli.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\n\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K\njednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite\nveci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku\nprávnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré\nsa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu\nzodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z..\nSúd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nSúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len\ns poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške\nškody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať\nvýšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie\ndĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní\npoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody  (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné\npriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli\nsplnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, keď vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,\npokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov a pretože odvolací súd\nv celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\nOdvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od\nzáverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica 27.09.2012 domáhala, aby súd zaviazal\nžalovanú k náhrade škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.154,34 Eur. Svoj návrh\nodôvodnila tým, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti na\nsúd. Súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním viac ako 626 dní a to dňa 23.04.2012. Žalobkyňa\nvyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní, pričom v návrhu uviedla, že\npodala žiadosti o informáciu o stave konania a zároveň aj sťažnosti na prieťahy v konaní. Exekučný\nsúd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o vydanie poverenia\npristúpil až po veľmi dlhej dobe. V tejto súvislosti vznikla žalobkyni majetková škoda predstavujúca\nvynaložené náklady v celkovej sume 125,- Eur (70,- Eur ako náklady na správu pohľadávky, 40,- Eur\nako náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 15,- Eur ako výdavky na administratívne\nspracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje). Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej\n\nujmy poukázala na článok 46 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu (to je rozhodnutiu v\nzákonnej lehote) mohla žalobkyňa uskutočniť rad krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho\nzabezpečenia vymožiteľnosti jej pohľadávky voči povinnej K. I., nar. XX.XX.XXXX (EX 12899/2010).\nMá za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na\nujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Dodala, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej\nK. I., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie istiny 314,- Eur s príslušenstvom bolo konanie vedené na\nOkresnom súdu Skalica pod sp. zn. 2Er/1467/2010. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok\nStáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z 10.05.2010, sp. zn. SR 03407/10. Okresný súd\nSkalica uznesením z 26.01.2011, č.k. 2Er/1467/2010-17 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože mal za to, že\nrozhodcovská doložka je neplatná. Voči tomuto uzneseniu nebolo zo strany žalobkyne, resp. oprávnenej\npodané odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.03.2011. V súvislosti v týmto postupom\nsúdu mala žalobkyni vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z\nustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.\nNesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po\nuplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.\n\nPodľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné\nodvolanie.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nZ vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného súdu Skalica\nzákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi bola stanovená len pre prípady\nvydania poverenia pre exekútora. V prípade zistenia rozporu  exekučného titulu so  zákonom, vydanie\nzamietajúceho rozhodnutia  zákon  žiadnou lehotou nelimitoval. Okresný súd Skalica v  predmetnej veci\nrozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia po lehote 15 dní neporušil žiadne\nzákonné ustanovenie.  Zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2\nExekučného poriadku s poukazom na jeho znenie platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie exekútorovi na\nvykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ale zákon v citovanom\nustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s\nprvostupňovým uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať\nrozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú preto plne\nsprávne.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Skalica  v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s\nďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou s argumentáciou prvostupňového súdu),\nktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.\n\nS poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu\nv celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím       § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nnapadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania,  (odvolacími dôvodmi osobitne\nnenapadnutého) potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/154/2013", "guid": "29c87aa8-4224-4aa8-8a6a-c1560b65d115:bc3562a8-9b7c-4eaf-94fd-4887d297d38e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 826, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}], "citovane_v": []}