Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/102/2018 z 16. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 16. apríla 2018, sp. zn. 6Co/102/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7514208732.2 Krajský súd Košice | 6Co/102/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7514208732.2 | 2018-04-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65a1fa76-4523-432b-916b-cd02ffc53d88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7514208732.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/102/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514208732
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514208732.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: R. Z., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, za
účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42
343 828, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, o
zaplatenie 447,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie
zo dňa 19. septembra 2017, č.k. 17C 304/2014-95 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 25. januára 2018, č.k. 17C/304/2014-108, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o priznaní nároku na náhradu
trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" voči žalobcovi vo výške 64,86%.

Občianskemu združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" n e p r i z n á v a náhradu trov
odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 19.
septembra 2017, č.k. 17C 304/2014-95 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 83,95 € spolu s
ročným úrokom z omeškania
-9,25% zo sumy 32,71 € od 18.5.2011 do zaplatenia,
- 9,25% zo sumy 9,18 € od 18.6.2011 do zaplatenia,
- 9,5% zo sumy 17,05 € od 18.7.2011 do zaplatenia,
- 9,5% ročne zo sumy 25,01 € od 18.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom zmluvnej pokuty zamietol. Vyslovil, že Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 64,86%.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením v postavení vedľajšieho
účastníka do 30.6.2016 rozhodol súd v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Žalobca mal v konaní úspech v pomere 17,57% a neúspech v rozsahu 82,43%, čo značí pomerný
neúspech žalobcu, a to v rozsahu 64,86%, v ktorom patrí náhrada trov konania žalovanému. Žalovanému
trovy konania nevznikli. Popri žalovanom v konaní vystupoval vedľajší účastník Združenie - Pomoc o
ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý inštitút dňom 30.6.2016 zanikol. Keďže osud hlavnej strany (v danom
prípade žalovaného) zdieľa aj Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, patrí mu do 30.6.2016



náhrada trov konania vo výške 64,86% s tým, že o výške trov bude rozhodovať osobitným rozhodnutím
po právoplatnosti „uznesenia“ (správne malo byť - rozsudku - poznámka odvolacieho súdu).

4. Opravným uznesením zo dňa 25.1.2018 sp.zn. 17C/304/2014 bolo opravené „záhlavie“ rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o priznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

6. Vyčítal súdu, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania občianskemu združeniu sa súd
nezaoberal účelnosťou vynaložených trov právneho zastúpenia podľa § 251 CSP. Po citácii časti z
odôvodnení uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012 sp.zn. 17 Co 91/2012,
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.6.2013 sp.zn. 9 Co 375/2013 a Krajského súdu v Nitre zo dňa
29.6.2016 č.k. 8 Co 1054/2015-15 vyslovil názor, že úkony právneho zastúpenia intervenienta v konaní
neboli účelne vynaložené a neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, v danom prípade
žalovaného. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a nepriznať náhradu trov konania alebo zrušiť napadnutý
výrok o trovách konania a vrátiť vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

7. Občianske združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym
združením bol vecne správny, a preto ho odvolací súd v tomto výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza toto :

12. V prejednanom spore konanie začalo dňa 14.5.2014, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 19.9.2017, teda už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku.

13. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpil do tohto konania písomným podaním zo dňa
10.7.2014 (ktoré bolo doručené súdu dňa 11.7.2014) vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5. Tento vedľajší účastník
bol zastúpený advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, a dňa 11.9.2014 doručil vyjadrenie k žalobe,
v ktorom podrobne poukázal na to, že všetky sumy titulom zmluvnej pokuty je možné podriadiť pod
neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedené sumy, ako aj samostatné „dojednanie“ o zmluvnej pokute
sú uvádzané minimalizovaným ťažko čitateľným písmom, a že tieto „dojednania“ i samotné sumy sú
pevnou súčasťou formulára zmluvy, na ktorých obsahu nie je možné niečo meniť. Z „vystavenej“ faktúry
nie je možné ani zistiť, na základe čoho sú zmluvné pokuty ukladané. Čo sa týka zmluvných pokút
uložených napr. za diaľkový ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo, i 150 € za Magio box, žalovaný
nebol vyzvaný na ich odovzdanie (vrátenie) a pokiaľ ich žalovaný užíval aj naďalej, bolo to v dobrej
viere, keďže nevedel, že ich má iba v nájme. Konanie dodávateľa považoval za nekalú praktiku a keďže
žiadna zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne, jednalo sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spotrebiteľa nezaväzuje. Žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 83,95 € ako ceny za
využitie telekomunikačných služieb a vo zvyšku ohľadom zmluvných pokút v sume 393,89 € navrhol
žalobu zamietnuť.

14. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka -
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2
O.s.p.) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4



O.s.p.), teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov
konania, ktoré vznikli do 30.6.2016.

15. Na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že konanie, ktoré sa začalo ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. do 30.6.2016, bolo skončené až za účinnosti Civilného sporového
poriadku, t.j. po 1.7.2016, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

16. Ako totiž vyplýva z ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Ak teda občianske združenie účinne vstúpilo do konania ako vedľajší účastník podľa úpravy účinnej
do 30.6.2016, malo postavenie vedľajšieho účastníka až do 30.6.2016 a aj keď toto stratilo s účinnosťou
od 1.7.2016, jeho nároky vzniknuté do 30.6.2016 zostali zachované a súd je o nich povinný rozhodnúť.

18. O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, kde občianske združenie vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaného a vzhľadom na úspech žalovaného v konaní vzniklo tomuto občianskemu
združeniu právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného
proti žalobcovi v zmysle článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

19. Podľa článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto alebo iného zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

20. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Občianske združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie do 30.6.2016 vedľajším účastníkom
a keďže nespĺňalo podmienky intervencie v zmysle ust. § 81 a nasl. CSP, nebolo ho možné od 1.7.2016
považovať za intervenienta a rozhodovať o jeho právach a povinnostiach ako v prípade intervenienta.

22. Keďže však súd je povinný rozhodnúť o jeho nárokoch, ktoré tu vznikli do 30.6.2016 a vzhľadom na
neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov takéhoto subjektu odlišného od strán sporu, ktorý zároveň
nie je intervenientom a ani osobou zúčastnenou na konaní, súd prvej inštancie správne posudzoval
otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu v zmysle citovaných ustanovení § 255 ods. 1 CSP
a s poukazom na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, teda obdobne postupoval pri rozhodovaní
o trovách konania tohto subjektu ako v prípade rozhodovania o trovách sporových strán.

23. Na základe vyššie uvedeného nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že občianske združenie
z dôvodu, že s účinnosťou od 1.7.2016 nemá žiadne procesné práva a povinnosti, nemá ani nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia.

24. Nepochybne ide o nároky vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli v zmysle úpravy účinnej do
30.6.2016 a nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku tieto nároky nezanikli, aj keď zaniklo
jeho procesné postavenie a o týchto nárokoch je súd povinný rozhodnúť aj po 1.7.2016 bez ohľadu
na chýbajúcu právnu úpravu, ktorú je súd povinný v takomto prípade v zmysle citovaného článku 4
Základných zásad dotvoriť tak, aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti.

25. V prejednávanom spore bol žalobca úspešný len v rozsahu 83,95 € a neúspešný v rozsahu 393,89
€, teda žalobca bol úspešný v rozsahu 17,57% a neúspešný v rozsahu 82,43%, a tak v zmysle § 255
ods. 2 CSP žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,86% (82,43% - 17,57%).
V rovnakom rozsahu patrí nárok na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu do 30.6.2016 v
postavení vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného.

26. Avšak aj v tomto prípade platí, že procesne úspešnej strane vzniká nárok iba na účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v zmysle § 251 CSP, čo sa
vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka, zdieľajúceho osud tejto úspešnej sporovej strany.



27. V zmysle Civilného sporového poriadku sa teda uplatňuje zásada účelnosti vynaložených výdavkov,
ktorú otázku však posudzuje súd až pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

28. Žalobca v odvolaní namieta neúčelnosť samotného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka argumentujúc, že tieto úkony mal vzhľadom na svoje personálne a odborné
vybavenie vedľajší účastník robiť sám.

29. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli
s poskytnutím právnej služby občianskemu združeniu, boli nevyhnutné na účelné bránenie práva
žalovaného a prispeli k jeho procesnému úspechu. Poskytnutie právnych služieb advokátom malo teda
vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného, z ktorého dôvodu nemožno hodnotiť vynaloženie
trov právneho zastúpenia ako celku ako trov neúčelných v zmysle odvolacích námietok žalobcu.

30. Vynaložené trovy právneho zastúpenia sú v príčinnej súvislosti s účelnou procesnou obranou
žalovaného proti žalobou uplatnenému nároku. Za situácie, že právny zástupca občianskeho združenia
vykonal úkony nevyhnutné pre procesný úspech žalovaného, t.j. pre účelné bránenie jeho práva, a teda
poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného, t.j.
iba na čiastočné vyhovenie žaloby, nemožno hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trov
neúčelne vynaložených v celom rozsahu.

31. Účelnosť vynaložených trov konania je vlastnosťou procesu spočívajúcou v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Trovy vynaložené stranou v spore (a to platí aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

32. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy SR. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu
posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech,
každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí i pre trovy právnej pomoci.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom a má
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia účelne vynaložených, t.j. trov nevyhnutných na účelné
bránenie účastníka, na strane ktorého vystupuje.

34. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je účelný.

35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol vecne správne, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi
tento v rozsahu úspechu žalovaného, na strane ktorého občianske združenie vystupovalo.

36. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP, teda určil rozsah, v akom občianskemu združeniu prislúcha náhrada trov konania.

37. O výške tejto náhrady bude rozhodovať samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, pričom v súvislosti s určením výšky môžu byť priznané iba preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky.

38. Účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby bude teda súd skúmať v súvislosti s rozhodovaním o
výške náhrady trov konania.

39. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania vo
výške 64,86% znamená, že občianskemu združeniu patria trovy konania v rozsahu 64,86%, ale iba z
tých, ktoré boli účelne vynaložené.



40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením
v napadnutom výroku o trovách občianskeho združenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a tak nemá právo na náhradu
trov konania. Občianske združenie malo úspech v odvolacom konaní, ale preukázateľne mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že Združeniu - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).