Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/160/2015 z 7. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 7. septembra 2016, sp. zn. 14S/160/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200767.1 Krajský súd Trnava | 14S/160/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200767.1 | 2016-09-07 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 245 SSP, § 242 ods. 1 SSP, SSP, § 250 ods. 1 SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 244 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9163a7cb-ac51-4f73-bc0b-ca5532cf2a9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200767.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/160/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200767
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200767.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov JUDr. Pavla Lacza, JUDr. Ľubomíra Bundzela, JUDr.
Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 31443222, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, Zátišie 23,
925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, Piešťanská 3, 917 01 Trnava, v konaní proti
nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol
o žiadosti žalobcu zo dňa 17. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému
úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vo výške 3.397,51 eur, o žiadosti žalobcu zo dňa 23. júna 2015
o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda
vo výške 5.066,83, o žiadosti žalobcu zo dňa 18. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov
adresovanej Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vo výške 15.592,49 eur, o žiadosti
žalobcu zo dňa 23. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému úradu Trnava,
pobočka Dunajská Streda vo výške 1.976,35 eur.

II. Žalovaný je povinný doručiť správnemu súdu rozhodnutie uvedené vo výroku I. tohto uznesenia do
30 dní od jeho vydania.

III. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave 14.10.2015 sa domáhal, aby súd zakázal
žalovanému Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda pokračovať vo vykonávaní preverovaní
pravdivosti a správnosti dokladov na podklade Oznámenia číslo 1012510/2015 zo dňa 23.06.2015 a
žalovanému prikázal v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku žiadosti o uvoľnenie finančných
prostriedkov žalobcu vo vzťahu k (1)Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2. em.14, HU 1064
Budapest zo dňa 17.06.2015 a zo dňa 23.06.2015 a (2)LUBIZ BOX Kft. Podmaniczky utca 57.2.em.14,
HU 1064 Budapest zo dňa 18.06.2015 a zo dňa 23.06.2015 vyhovieť a zabezpečenie DPH uvoľniť.

2.
Žalobca v žalobe namietal, že nezákonným zásahom Colného úradu Trnava, ktorý nie je rozhodnutím a
je zameraný proti navrhovateľovi a jeho dôsledky trvajú, bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch. Colný úrad Trnava, pobočka colného úradu Dunajská Streda, Mliečany
61, 929 01 Dunajská Streda doručil žalobcovi písomnosť číslo 1012510/2015 zo dňa 23.06.2015
označenú ako Oznámenie, ktorou oznamuje, že v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 48 ods. 4 zákona č. 222/2004



Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov zahajuje preverovanie pravdivosti a
správnosti dokladov, colné vyhlásenia číslo: JCD č. 0586110505965 CMR č. V002622/0305532, JCD č.
0586110505957 CMR č. 1325/2015, JCD č. 0586110505896 CMR č. 1299/2015, JDC č. 0586110505968
CMR č. E0096992, JCD č. 0586110505977 CMR č. D0818390, JCD č. 0586110506041 CMR č.
SK0004682/37154, JCD č. 0586110505953 CMR č. 1337/2015, JCD č. 0586110505967 CMR č.
1332/2015, JCD č. 0586110505928 CMR č. 1320/2015. Na základe vyššie uvedeného Oznámenia
požiadal žalobca Pobočku Colného úradu Trnave v Dunajskej Strede o oznámenie, v čom konkrétne
spočívali pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom
v inom členskom štáte, ktoré viedli k potrebe preverovať pravdivosť alebo správnosť týchto dokladov.
Preverovanie dokladov v zahraničí znamená pretrvávajúce blokovanie finančných prostriedkov žalobcu,
ktorý poskytol zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru. Žalobcovi bolo Colný úradom Trnava vydané
Osvedčenie o schválení byť DPH ručiteľom č. 14SK580000Y000019, na základe ktorého bol oprávnený
poskytovať ručenie za zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh s
oslobodením od DPH. Pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh s následným oslobodením od DPH
pri každom z vyššie uvedených colných vyhlásení (JCD) špecifikovaných vyššie vydal Rozhodnutie o
určení povinnosti zložiť zabezpečenie na DPH. Následne žalobca podal Žiadosť o uvoľnenie finančných
prostriedkov a to vo vzťahu k obchodným partnerom: Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca
57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 17.06.2015, Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca
57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 23.06.2015, LUBIZ BOX Ktf. Podmaniczky utca 57.2.em.14,
HU 1064 Budapest zo dňa 18.06.2015, LUBIZ BOX Ktf. Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064
Budapest zo dňa 23.06.2015, ku ktorej ako dôkaz o dodaní tovaru predložil zákonom požadovaný (1)
Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a ku každému dodaniu (2) medzinárodný
nákladný list CMR. Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte obsahoval všetky
náležitosti, ktoré požadoval zákon o DPH vo svojom ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e). V úvode
tohto žalobného bodu vyslovuje žalobca názor, podľa ktorého preverovanie pravdivosti predložených
dokladov možno len vtedy, ak má colný úrad (1) konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie o
nedodaní tovaru do iného členského štátu, (2) takéto podozrenie s uvedením konkrétnych skutočností
musí byť daňovému subjektu oznámené. V danej právnej veci colný úrad vydal iba Oznámenie, v
ktorom skonštatoval, že zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti v ňom uvedených dokladov
a až na dopyt žalobcu, v čom konkrétne spočívali jeho pochybnosti iba všeobecne uviedol, že
pochybnosti spočívajú v nezrovnalostiach o mieste dodania tovaru a osobách príjemcu. Ak neexistujú
konkrétnymi skutočnosťami podopreté a daňovému subjektu oznámené dôvody preverovania, nemožno
považovať takto vedené preverovanie za zákonné (bližšie v bode VI. Žaloby) a s poukazom na Nález
Ústavného súdu 1ÚS 1835/07 je takéto preverovanie protiústavné, zasahujúce do autonómnej sféry
daňového subjektu. Predmetným oznámením oznámil žalovaný, že zahajuje preverovanie pravdivosti
a správnosti dokladov. Na dopyt navrhovateľa, aby odporca konkrétne ozrejmil, v čom spočívajú
jeho pochybnosti v Odpovedi uviedol, že „preverovanie dokladov bolo zahájené na základe informácií
získaných od príslušných orgánov iných členských štátov a pochybnosti spočívali v nezrovnalostiach
o mieste dodania tovaru a o osobách príjemcu zodpovedných za dodanie.“ Ak teda žalovaný colný
úrad disponoval informáciami o „nezrovnalostiach o mieste dodania a osobách príjemcu pre ktoré
nemôže uvoľniť zabezpečenie DPH“, bol žalovaný s ohľadom na zásady a špecifiká daňového konania
(§ 3 v spojení s § 24 daňového poriadku) povinný zaslať daňovému subjektu Výzvu, kde by oznámil
svoje konkrétne pochybnosti tak, aby sa daňový subjekt mohol brániť, predkladať nové dôkazy,
ktoré si vie obstarať v súčinnosti so zahraničným daňovým subjektom, prípadne navrhovať dôkazy,
ktoré nemá možnosť obstarať (Prax ukazuje, že colný úrad neumožní predkladať ďalšie dôkazy,
vyčkáva na výsledky prešetrení trvajúce viac ako rok, čo spôsobuje prieťahy v konaní). Až v prípade,
ak by žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a pochybnosti by pretrvávali, colný úrad by mal
následne možnosť preveriť správnosť a pravdivosť dokladov podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH a v
rámci dokazovania vykonať a vyhodnotiť všetky získané dôkazy, tak aby skutkový stav bol zistený
dostatočne spoľahlivo a následne si urobiť úsudok o dodaní tovaru ako relevantnej skutočnosti pre
oslobodenie od DPH v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru. V závere tohto žalobného bodu
žalobca zastáva názor, že k vykonávaniu preverovaniu (dožiadaním v zahraničí) nie je možné bez
toho, aby bol daňový subjekt oboznámený s reálnymi a konkrétnymi pochybnosťami colného úradu o
dodaní tovaru do iného členského štátu a následne bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie ďalších
podporných dôkazov. Takýmto postupom je daňový subjekt tým ukrátený na svojom práve navrhovať
ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Prax ukazuje, že poskytovatelia zábezpek komunikujú s
príjemcami tovaru v inom členskom štáte a títo im poskytujú alternatívne dôkazy o prevzatí tovaru,
podaní daňového priznania a zaplatení dane, colný úrad tieto dôkazy neakceptuje s odôvodnením,



že vykonáva preverovanie dožiadaním v inom členskom štáte, bez toho, aby prerušil konanie. V
danej veci žalobca namieta nezákonnosť obstarávania dôkazov, pretože preverovania vedené Colným
odborom Finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa colného
dohľadu (napr. ide o Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom
zisťovaní a potláčaní colných deliktov). V danej veci však nejde o preverovanie skutočností týkajúcich
sa colného dohľadu a nejde ani o zisťovanie a vyšetrovanie colných deliktov. Samotný colný úrad v
odpovedi na sťažnosť uvádza, že „skutočne nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu“ a
ak teda nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu, ale ide o výmenu informácií týkajúcu
sa DPH, takáto sa môže realizovať iba na základe Nariadenia (EÚ) 904/2010 (prostredníctvom Odboru
boja proti podvodom FR SR) a v lehotách v ňom uvedených, preto považujeme výsledky dožiadaní na
podklade Colného odboru FR SR pre účely dokazovania za právne irelevantné. Ak teda obstarávanie
dôkazov pre účely oslobodenia od DPH nie je uskutočňované na základe zákonného podkladu, takéto
výsledky dožiadaní nemajú pre účely dokazovania žiaden právny význam a v danej veci potrebné prijať
tie dôkazy o dodaní tovaru do iného členského štátu, ktoré predložil žalobca a zabezpečenie uvoľniť.
Žalobca využíva tento inštitút súdnej ochrany, pretože vady v procesnom postupe žalovaného nemôže
uplatňovať po ukončení preverovania žalobou podľa II. hlavy V. časti OSP a to z dôvodu, že žalobcovi ako
ručiteľovi DPH nie je vydané rozhodnutie o dovymeraní DPH (ani žiadne iné). Totiž v prípade negatívnych
dožiadaní nasvedčujúcich tomu, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu, čím sa oslobodenie
od DPH nepriznáva, je dovymeraný colný dlh z titulu DPH účastníkovi colného konania ako daňovému
dlžníkovi. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom konania, pretože Colný zákon vo svojom ust. § 85 ods. 2
(a na jeho základe normatívne riadiace akty FR SR) neumožňuje ručiteľovi stať sa účastníkom konania,
pretože účastníkom konania o dovymeraní colného dlhu je (primárny) dlžník. Z uvedeného dôvodu sa
vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi nevydáva rozhodnutie o dovymeraní DPH. Žalobca ako ručiteľ DPH
nie je účastníkom základného colného konania ani konania o vymeraní DPH v prípade, ak tovar nie je
dodaný do iného členského štátu (§ 85 ods. 2 Colného zákona), rozhodnutie do dovymeraní DPH sa
žalobcovi nedoručuje, nemôže uplatňovať námietky v konaní, nemôže podávať riadne ani mimoriadne
opravné prostriedky. V praxi nastáva situácia, kedy dlžník je nečinný, nepreberá písomnosti a aj v prípade
doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad automaticky bude žiadať úhradu DPH od
ručiteľa. V danej veci, keďže žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný, podal sťažnosť
riaditeľovi Colného úradu Trnava. O výsledku prešetrenia tejto sťažnosti doručil Colný úrad Trnava
navrhovateľovi dňa 11.09.2015 Odpoveď na sťažnosť číslo 1303742/2015 zo dňa 19.08.2015, v ktorej
námietky sťažovateľa vyhodnotil ako neopodstatnené.

3.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2015 uviedol, že žalobca vyslovuje názor, podľa
ktorého preverovanie pravdivosti predložených dokladov je možno len vtedy, ak má colný úrad
konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie o nedodaní tovaru do iného členského štátu a
takéto podozrenie s uvedením konkrétnych skutočností musí byť daňovému subjektu oznámené, inak
je takto vedené preverovanie nezákonné a protiústavné, zasahujúce do autonómnej sféry daňového
subjektu. Colný úrad Trnava nesúhlasil s touto námietkou žalobcu o nezákonnosti prešetrovania
preverovania. Uskutočňované preverovanie považuje za ústavné a v súlade s právnymi predpismi. I
keď žalobca predložil doklady, ktoré boli po formálnej stránke v súlade s ustanoveniami § 48b ods.
3 písm. a) až e) zákona o DPH Colný úrad Trnava mal indície prostredníctvom registra rizikových
profilov a informácie o dodaní tovaru do Maďarskej republiky prostredníctvom informačného systému
HUSKI a informácie o deklarantoch poskytnuté finančnou správou Maďarskej republiky prostredníctvom
Finančného riaditeľstva SR. Tieto pochybnosti ho oprávňovali na preverenie týchto predložených
dokladov po skutkovej stránke. Hodnotenie dôkazov prináleží Colnému úradu Trnava ako správcovi
dovozných platieb a toto právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je
možné vylúčiť. Táto dispozícia na preverenie dôkazov je v prípade pochybností v súlade s ustanovením
§ 48b ods. 4 o DPH, podľa ktorého „Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého
dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo
správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad
dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť
alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť
dokladu predloženého podľa odseku 3. Čo sa týka žalobcom vytýkaného obsahového nedostatku
Oznámenia č. 1012510/2015 zo dňa 23.06.2015 Pobočky CÚ Dunajská Streda, v čom konkrétnom
spočívali pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov, bol uvedený formálny



nedostatok odstránený dňom 07.07.2015, kedy Pobočka CÚ Dunajská Streda vydala Odpoveď na
žiadosť č. 1108679/2015, ktorou informovala žalobcu o získaní informácií z Maďarskej republiky o
nezrovnalostiach v mieste dodania tovaru a osobách príjemcu. Žalobca v časti VI. svojej žaloby tvrdí,
že Colný úrad Trnava viedol dokazovanie preverovaním podľa §48 ods. 4 zákona o DPH podľa zásad a
princípov daňového práva a bol v prípade pretrvávajúcich pochybností o pravdivosti a správnosti tvrdení
daňového subjektu povinný tieto pochybnosti daňovému subjektu oznámiť a zároveň daňový subjekt
vyzvať na preukázanie tvrdení, čiže postupovať podľa procesných ustanovení daňového poriadku (§3 a
§ 24). Z výzvy správcu dane adresovanej daňovému subjektu musí jasne vyplývať, o ktorých tvrdeniach
daňového subjektu, resp. o ktorých skutočnostiach má správca dane pochybnosti. Daňový subjekt
svoje dôkazné bremeno na základe výzvy môže uniesť tak, že doloží doklady na podporu svojich
tvrdení, alebo navrhne vykonanie dôkazov, ktorých doloženie nie je v jeho možnostiach. Aj keď daňový
poriadok má pozitívne vymedzenie k zákonu o DPH nejedná sa v tomto prípade o daňové konanie,
ale tak ako je vyššie uvedené Colný úradom Trnava, jedná sa o colné konanie, v ktorom sa rozhoduje
podľa colných predpisov o nakladaní s tovarom, uplatnení dovozných formalít, vybratie dovoznej
platby, t.j. prípadnej sumy cla, spotrebnej dane a DPH alebo oslobodenie od tohto vybratia niektorej
z týchto platieb. Keďže colné konanie má zväčša procesné ustanovenia upravené vo vykonávacom
nariadení, colnom zákone a zákone o DPH, tak je možné použiť procesné ustanovenia správneho
poriadku - subsidiárnej procesnej normy len vtedy, ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak. Zákon
o DPH v ustanovení § 48b ods. 3 obsahuje špeciálnu právnu úpravu dokazovacieho konania, ktorá
explicitne vymedzuje špecifický dôkazný prostriedok a to doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom
členskom štáte, ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v písm. a) až e), t.j. - meno a priezvisko
odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska
alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, množstvo a druh tovaru, adresu miesta a dátum prevzatia
tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum
skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar
prevzala uvedené paličkovým písmom a jej podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla,
ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Osobité ustanovenia osobitného zákona majú prednosť pred
použitím všeobecných ustanovení subsidiárnej procesnej normy („lex specialis derrogat lex generalis“).
Colné konanie sa v predmete oslobodenia DPH (len režim 4200) uskutočňuje v súlade s ustanoveniami
§ 48b zákona o DPH a tak v prípade, že žalobca predložil Colnému úradu Trnava tieto zákonom
požadované špecifické doklady v lehote 60 dní od prepustenia tovaru do režimu voľný obeh (§ 48b
ods. 5 zákona o DPH) a colný úrad mal pochybnosti v správnosti či pravdivosti týchto navrhnutých
dôkazov (tým bola naplnená skutková podstata § 48b ods. 4 zákona o DPH) na tomto oprávnenom
základe začal preverovanie, či sú dôkazné alebo nie. Zákon o DPH ustanovuje aký doklad má byť
predložený a taxatívne určuje formálny obsah tohto dokladu, neponecháva v tomto smere úvahu na
správny orgán. Taktiež určuje, čo je colný úrad povinný vykonať. Z toho dôvodu Colný úrad Trnava
nemohol použiť ustanovenia správneho poriadku a vyzývať deklaranta, alebo jeho zástupcu - žalobcu na
predloženie iných dôkazných dokladov, resp. žalobcove návrhy a iné dôkazy v predmetnej veci uplatniť
prostredníctvom či už prostredníctvom ustanovení správneho poriadku alebo podľa §3 a § 24 daňového
poriadku, ako navrhovateľ žalobca, nakoľko daňový poriadok je v predmete tohto konania vylúčený.
Namietal voči nezákonnému postupu pri preverovaní a to konkrétne: administratívna spolupráca pri
výmene informácií týkajúcich sa DPH realizuje iba na podklade Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „Nariadenie Rady č. 904/2010“). V danej veci žalobca namietal nezákonnosť obstarávania
dôkazov, pretože preverovania vedené Colným odborom Finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať
vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa colného dohľadu (napr. ide o Medzinárodný dohovor o
vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov). Ak
teda nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu, ale ide o výmenu informácií týkajúcu sa
DPH, takáto sa môže realizovať iba na základe Nariadenia Rady č. 904/2010 preto považujú výsledky
dožiadaní na podklade Colného odboru FR SR pre účely dokazovania za právne irelevantné. Ak teda
obstarávanie dôkazov pre účely oslobodenia od DPH nie je uskutočňované na základe zákonného
podkladu, takéto výsledky dožiadaní nemajú pre účely dokazovania žiaden právny význam. Každá
organizačná zložka finančnej správy plní úlohy jej dané organizačným poriadkom, nejedná sa preto
o nelegálnosť úkonov týchto zložiek a to ako v smere vedeného šetrenia, tak ako v opodstatnenosti
tohto šetrenia. Pobočka CÚ Dunajská Streda ako organizačná zložka Colného úradu Trnava (orgán
finančnej správy) bola povinná postúpiť prostredníctvom inej zložky Colného úradu Trnava - oddelenia
colného svoju žiadosť na preverenie dokladov do zahraničia, ktorú následne odstúpilo nadriadenému
orgánu finančnej správy - Finančnému riaditeľstvu SR, sekcii daňovej a colnej a jeho zložkám, colnému



odboru - Oddeleniu medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva a to následne po
spracovaní odstúpilo uvedenú žiadosť Oddeleniu Medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti
colníctva, ktoré ju postúpilo maďarským finančným orgánom určenou elektronickou formou v zmysle
Nariadenia Rady č. 904/2010. Colnej správe do 01.01.2012, resp. po tomto dátume finančnej správe
Zákonom č. 333/2011 Z.z. bolo zverené nielen vykonávanie právnych predpisov, ktoré sa bezprostredne
dotýkajú iba samotného cla, ale i právne predpisy z oblasti správy dane z pridanej hodnoty, ktoré taktiež
patria do pôsobnosti colníctva. Nariadenie Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré bolo priamo aplikované v rámci medzinárodného
dožiadania. Popritom je finančná správa SR povinná zhromažďovať a aplikovať aj ďalšie poznatky,
buď vytvorené vlastnou činnosťou, alebo poskytnuté finančnými orgánmi inej krajiny spoločenstva,
ktoré sa dotýkajú predmetu konania (colný režim 4200) medzi, ktoré patria aj zaslané informácie o
rizikových subjektoch. V predmete dovozu tohto tovaru bola pre finančnú správu SR nemenej zaujímavá
taktiež skutočnosť, že z tretích krajín (Čína) dovezený tovar vstúpil do európskeho spoločenstva v
Slovinskej republike (prístav Koper) a následne bol poukázaný v colnom režime tranzit spoločenstva
T1 do Slovenskej republiky, pričom tranzitné doklady T1 boli vystavené na krajinu určenia Maďarsko
(viď spisový materiál) a režim tranzit bol smerovaný a ukončený v Slovenskej republike (Pobočka CÚ
Dunajská Streda), kde bol následne smerovaný v colnom režime 4200 do Talianska, pričom dodacia
podmienka (ods. 20 JCD je CPT Budapešť, Maďarsko, tzn. preprava platená do dohodnutého miesta -
Budapešť). Podľa čl. 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých
majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať
navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel
stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali
a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho
výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a
boli proti podvodom súvisiacich s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským
štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami.
Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný
orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu
alebo prípadov. Na účely oznamovania informácií uvedených v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí
vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.
Colný úrad Trnava nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý poukazuje, že v prípade tohto šetrenia sa nejedná
o vykonávanie colného dohľadu a poukazuje týmto na odpoveď Colného úradu Trnava, ktorou vybavil
jeho sťažnosť (prechádzala tomuto súdnemu konaniu). Odpoveď Colného úradu Trnava obsahovala
tento nesprávny názor. Colný úrad Trnava je právneho názoru, že colný režim (4200) má osobité
podmienky na jeho uplatnenie, ktoré trvajú aj po prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko sa jedná
o voľný obeh s podmienkou, dodania tovaru do iného členského štátu. Táto podmienka dodania, resp.
oslobodenia od DPH trvá aj po formálnom prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko pri samotnom
prepustení sa vychádza z fikcie skutkového stavu veci, ktorou je následné dodanie tovaru do inej
členskej krajiny a trvá až do dôkazne preukázaného skutku (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH),
tým vzniká právny nárok na oslobodenie, alebo do vydania právneho aktu príslušnej pobočky colného
úradu, rozhodnutia o vyrúbení sumy DPH a zároveň zrušení/neuplatnení oslobodenia a to buď v prípade
ukončeného šetrenia (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH) alebo z titulu nepredloženia dôkazu v
lehote 60 dní (nečinnosť § 48b ods. 5 zákona o DPH). V prípade vyrúbenia sumy DPH (neuplatnenie
oslobodenia) je postavenie tovaru ako v režime štandardného voľného obehu (colný režim 4000).
Tento právny názor Colný úrad Trnava opiera nielen o uvedené ustanovenia zákona o DPH, ale aj o
ustanovenie čl. 79 colného kódexu, podľa ktorého „prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý
nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-
politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých
platieb dlžných na základe právnych predpisov“. Čiže, ak neboli vybraté (zaplatené) všetky dlžné platby
(DPH je súčasťou dovozných platieb) nie je splnená skutková podstata ustanovenia čl. 79 colného
kódexu a s tovarom sa nedovolene nakladá na území spoločenstva, lebo nebola zaplatená suma
DPH. Žalobca namietal voči svojmu postaveniu, ktoré mu nedáva oprávnenie sa brániť voči úkonom
a rozhodnutiam Colného úradu Trnava, nakoľko nie je účastníkom colného konania ani konania o
vymeraní DPH, rozhodnutie o dovymeraní DPH sa žalobcovi nedoručuje, nemôže uplatňovať námietky
v konaní, nemôže podávať riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Namietal voči tomu postupu,
pretože vady v procesnom postupe žalovaného nemôže uplatňovať po ukončení preverovania žalobou
podľa II. hlavy V. časti OSP a to z dôvodu, že žalobcovi ako ručiteľovi DPH nie je vydané rozhodnutie
o dovymeraní DPH. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom konania, pretože Colný zákon vo svojom



ustanovení § 85 ods. 2 a na jeho základe normatívne riadiace akty FR SR neumožňuje ručiteľovi
stať sa účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu sa vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi nevydáva
rozhodnutie o dovymeraní DPH ako súčasti colného dlhu. Žalobcovi je uložené iba jedno rozhodnutie
v „úvode“ a to Rozhodnutie o zabezpečení DPH. Následne nie je voči navrhovateľovi vydané žiadne
rozhodnutie, nie sú mu oznamované žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa výsledkov preverovania
v zahraničí, pričom je to práve navrhovateľ, ktorý v konečnom dôsledku musí zaplatiť DPH a teda je
to navrhovateľ, ktorý je v celom procese „zabezpečovania“ DPH ukrátený o svoje práva garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR čím je porušené právo na spravodlivý proces a navrhovateľovi vznikne
(bez možnosti akejkoľvek právnej obrany) ujma na majetkových právach. Colný úrad Trnava súhlasil
s názorom žalobcu, že jeho osoba je vylúčená z okruhu osôb účastníka konania, nakoľko podľa § 85
ods. 2 colného zákona „účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom
vymeraní colného dlhu je dlžník“. Žalobca, ako je uvedené v úvode tohto vyjadrenia, sa stal priamym
zástupcom deklaranta, tzn. koná v rámci celého konania v mene a na účet deklaranta (dlžníka). Všetky
úkony zo strany Pobočky CÚ Dunajská Streda boli uskutočnené voči deklarantovi a to prostredníctvom
tohto zástupcu, čiže žalobca mal vedomosť o všetkom, čo vykonával Colný úrad Trnava voči účastníkovi
konania - deklarantovi. Svedčia o tom všetky písomnosti, ktoré sú prevzaté zástupcom žalobcu (viď
spisový materiál). Žalobcovi v postavení zástupcu deklaranta nie sú Colným úradom Trnava ubraté
práva vznášať tak námietky ako aj návrhy. Žalobca bol v tomto smere aktívnym zástupcom deklaranta.
Na tomto základe je nutné konštatovať, že bol dostatočne v rozsahu svojich práv informovaný. Vyššie
uvedený deklaranti si vybrali zabezpečiť DPH prostredníctvom inej osoby, v danom prípade osoby
žalobcu, o čom svedčí ručiteľské vyhlásenie na zadnej strane colného vyhlásenia (záručná listina GRN
14SK580000Y000019 a uvedenie príslušnej sumy DPH), ktorým splnili podmienku zabezpečenia. Na
tomto základe boli Pobočkou CÚ Dunajská Streda vydané príslušné rozhodnutia o zabezpečení, ktoré
boli určené deklarantovi, t.j. prípadnému dlžníkovi sumy DPH. Z tohto dôvodu Colný úrad Trnava odmieta
názor žalobcu, že jemu bolo iba určené rozhodnutie o zabezpečení. Vzhľadom na to, že preverovacie
konanie je medzinárodného charakteru, všetky žiadosti boli včas odstúpené do krajiny určenia tovaru -
Talianskej republiky a nie je možné, aby Colný úrad Trnava, resp. jeho organizačná zložka - Pobočka
CÚ Dunajská Streda rozhodla bez preverenia dôkazov žiadaného finančného orgánu. Colnému úradu
Trnava nebola doposiaľ doručená odpoveď talianskeho finančného orgánu s výsledkom preverenia
dodania tovaru týkajúca sa horeuvedených colných vyhlásení. Colný úrad Trnava odmietal taktiež
názor žalobcu: „V praxi nastáva situácia, kedy dlžník (vedomý si aplikačnej praxe v SR) je nečinný,
nepreberá písomnosti a aj v prípade doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad bude
okamžite žiadať úhradu DPH od ručiteľa. Považuje tento názor za účelový, nakoľko je na deklarantovi
a jeho priamom zástupcovi - žalobcovi akú formu komunikácie a rozsah zastúpenia si zvolia. V týchto
prípadoch sa jedná o mandátne zastúpenie na základe ustanovení § 566 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s dotknutými colnými predpismi. Je na
zvážení obidvoch zmluvných strán, aké práva a povinnosti považujú za žiaduce preniesť na mandanta
alebo mandatára. Ak sa domnieva žalobca, že jeho mandanti sú nedostatočne činní, nekomunikatívni,
vyhýbajúci sa svojim povinnostiam, má dispozičné oprávnenie na podklade príslušnej mandátnej
zmluvy vyvodzovať plnenie povinností zo strany mandanta, požadovať dodržiavanie platobnej disciplíny,
vypovedať mandátnu zmluvu alebo ju neuzatvárať s nespoľahlivými obchodnými partnermi, resp. formou
občiansko-súdnych konaní sa domáhať náhrady škody spôsobenej z titulu neplnenia podmienok zmluvy.
Colný úrad Trnava v postavení správcu dovozných platieb realizoval všetky úkony v súlade s uvedenými
právnymi predpismi a to s cieľom zabránenia v rámci systému colného režimu 4200, aby tovar, ktorý
sa umiestňuje cez jej územie na európsky trh bol predmetom úniku DPH, nakoľko únik DPH ovplyvňuje
finančné záujmy členských štátov. Má dosah na rozpočet EÚ, pretože v dôsledku úniku sa znižujú vlastné
zdroje jednotlivých členských krajín založené na DPH. Daňové podvody navyše ohrozujú fungovanie
vnútorného trhu a zabraňujú spravodlivej hospodárskej súťaži medzi jednotlivými spoločnosťami. Na
včasné odhalenie úniku DPH je nevyhnutné okamžité zaslanie informácií o dodávkach tovarov v rámci
Spoločenstva nasledujúcich po dovoze v rámci colného režimu 4200 daňovým orgánom v členskom
štáte určenia. Monitorovanie správneho uplatňovania DPH pri cezhraničných transakciách zdaniteľných
v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom je usadený dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb,
závisí v mnohých prípadoch od informácií, ktoré má členský štát usadenia k dispozícii, alebo ktoré by
mohli oveľa jednoduchšie získať tento členský štát. Účinný dohľad nad takýmito transakciami preto závisí
na včasnom konaní správcu DPH. Colný úrad Trnava v prípade preukázateľného dodania tovaru do
inej krajiny spoločenstva ihneď (do 10 dní) uvoľní zabezpečenie sumy DPH. Tak to vykonal v stovkách
iných dovozných prípadoch týkajúcich sa tohto žalobcu, ktoré samozrejme nie sú predmetom tejto
žaloby. Žalovaný má legislatívou dané nepochybné zmocnenie na preverenie dôkazov predložených



žalobcom, tzn. právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je možné
vylúčiť. Úkony vykonané žalovaným v rámci preverenia neboli protizákonné, resp. nad rámec zvereného
zmocnenia. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným
zásahom žalovaného. Žalovaný v postavení správcu dovozných platieb postupoval v konaní v súlade
s platnými právnymi predpismi, a to s odkazom na ustanovenia § 48b zákona o DPH v spojení s
ustanovením § 48 ods. 3 zákona o DPH. Na základe vyššie uvedeného Colný úrad Trnava žiadal Krajský
súd v Trnave, aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný s tým, že trovy konania
znáša žalobca.

4.
Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili
právny zástupca žalobcu a žalovaný.

5.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje oprávnenie žalovaného preverovať
skutočnosti týkajúce sa dodávok tovaru mimo územia SR a všetkých okolností ohľadne týchto dodávok,
avšak poukázal na Nariadenie Rady označené vo vyjadrení č. 904/2010 a konkrétne článok 10, kde
je určená lehota 3 mesiace na vybavenie dožiadania, resp. 1 mesiac, keď žiadaný orgán informáciu
má. Poukazuje na to, že v súčasnej dobe tomuto dožiadanému subjektu je zadržaných 455.521 eur.
Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd zmenil navrhovaný petit a rozhodol tak, že uloží žalovanému
povinnosť rozhodnúť o žiadosti o vrátenie colnej zábezpeky v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobca splnil všetky podmienky v zmysle ust. § 48b ods. 3 zákona o DPH.

6.
Právny zástupca žalovaného, uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu spomínal 3 mesačnú lehotu na
vybavenie dožiadania, táto lehota platí pre orgány, ktoré vybavujú tieto dožiadania, konkrétne maďarské
a talianske, v žiadnom prípade nemôže platiť 1 mesačná lehota, tak ako to uvádza právny zástupca
žalobcu. Preverovanie bolo uskutočnené na základe toho, že dostali podnet o tom, že sa jedná o
rizikové subjekty, čo sa aj v priebehu konania potvrdilo. Doklady Finančného riaditeľstva SR, ktoré
sa vyjadrilo k odpovediam dožiadaných orgánov, potvrdzujú rizikovosť dotknutých subjektov. V danom
prípade už by sa dalo vo veci rozhodnúť, avšak čakajú na konečný verdikt, pretože v týchto odpovediach
je uvedené, že ide o čiastočné odpovede. Žalovaný vykonal preverovanie napriek tomu, že žalobca
predložil požadované doklady, pretože mali indície o pochybnostiach týchto dokladoch.

7.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to
za podmienok stanovených v SSP.
Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.



Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny
súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže
vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti,
správny súd konanie uznesením zastaví.

Podľa § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, colný úrad môže žiadať
zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3,
pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba,
ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo
výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3.
Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo
zárukou poskytnutou bankou 4b) alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky
umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou
zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou 24aa) alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo
Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky 24ab) bez výhrad.

Podľa § 48b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, colný úrad uvoľní zabezpečenie
dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte
okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí
tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko
odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo
miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru
v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia
prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala,
uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým
sa uskutočnila preprava tovaru.

Podľa § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ak vzniknú pochybnosti o
pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte,
colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do
desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu
informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je
potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a
na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku
7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.



Podľa Článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na
žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil,
pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

(25) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa
majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby
bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť
bez ďalšieho odkladu.

8.
Predmetom konania je preskúmanie žalobcom namietanej nečinnosti žalovaného ako správneho
orgánu.

9.
Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ust. § 3 ods.1 písm. d) SSP ako stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
V danom prípade ide o stav, keď žalovaný nepokračoval v začatom administratívnom konaní a doteraz
nerozhodol o žiadosti žalobcu o uvoľnenie finančných prostriedkov vo vzťahu k obchodným partnerom:
Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 17.06.2015,
Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 23.06.2015, LUBIZ
BOX Ktf. Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 18.06.2015, LUBIZ BOX Ktf.
Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 23.06.2015, ktoré poskytol ako ručenie za
zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH a
to na základe Osvedčenia o schválení byť DPH ručiteľom č. 14SK580000Y000019 vydaným žalobcovi
Colným úradom Trnava.

10.
Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Colného
úradu Trnava č. 1303742/2015 zo dňa 19.08.2015 vyplýva, že sťažovateľ ALBATROS spol. s r.o., so
sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda v zastúpení JUDr. Vlastimilom Petřekom PhD., advokátom
so sídlom Zátišie 1841/23, 925 21 Sládkovičovo podal sťažnosť proti postupu Colného úradu Trnava,
Pobočka colného úradu Dunajská Streda na základe jemu doručenému Oznámeniu č. 1012510/2015
zo dňa 23.06.2015.
Colný úrad Trnava na základe zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a
colníctva v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zák. č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch
verejnej správy v zmysle § 20 zákona o sťažnostiach oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia sťažnosti, v
zmysle ktorého sťažnosť sťažovateľa zo dňa 28.07.2015 je neopodstatnená z dôvodu, že nebolo zistené
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a ani interných riadiacich aktov.

11.
Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že Colný úrad Trnava žiadosťami
o preverenie v zmysle ust. § 48b ods. 4 zákona o DPH Odd. colné/1059748/2015 zo dňa
30.06.2015, Odd. colné/1059878/2015 zo dňa 30.06.2015 požiadal Finančné riaditeľstvo SR,
colná sekcia, odbor colný na základe pochybností dodania tovaru v dokladoch o prevzatí
tovaru špecifikovaných v žiadostiach v zmysle ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o preverenie dokladov - colné vyhlásenia
číslo: JCD č. 0586110505957, 0586110505896, 0586110505953, 0586110505967, 0586110505928,
0586110505965, 0586110505968, 0586110505977, 0586110506041.

12.



Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica žiadosťou o sprostredkovanie administratívnej spolupráce
adresovanej FR SR, Sekcia daňová a colná, odbor boja proti podvodom, oddelenie CLO v súlade
s Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a s odvolaním sa na list č. 1794/2011-1481 zo dňa
07.01.2011 žiadalo o sprostredkovanie administratívnej pomoci pri preverení dodania tovaru.

13.
Z odpovede zo dňa 14.04.2016, predloženej žalovaným na pojednávaní vyplýva, že FR SR, sekcia
daňová a colná oznámila Colnému úradu Trnava, že pri preverovaní dodania tovaru v súvislosti s
prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním
tovaru do iného členského štátu (režim 42 00) príjemcovi tovaru - maďarskej spoločnosti LUBIZ BOX Kft.,
Podmaniczky utca 57.2/14, Maďarsko, dostali od maďarských finančných orgánov odpoveď, že nemajú
informáciu o adrese, na ktorú bol tovar doručený, dokumenty potvrdzujúce dodanie tovaru daňovému
subjektu a výsledky preverovania nie sú k dispozícii.

14.
Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na uloženie povinnosti
žalovanému rozhodnúť o žiadostiach žalobcu na uvoľnenie finančných prostriedkov, nakoľko od podania
žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré by podľa žalovaného mali pomôcť pri uskutočňovaní správneho
výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji
proti podvodom súvisiacich s DPH, v súlade s Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty uplynul viac ako rok
a v zmysle citovaného článku predmetného nariadenia, žiadaný orgán je povinný poskytnúť informácie
najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom táto lehota je maximálna lehota, keď žalovaný
žiadnym spôsobom neurgoval odpoveď od žiadaného orgánu a navyše žiadaným orgánom oznámená
nekontaktnosť dotknutých osôb v zahraničí nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý po formálnej stránke
predložil všetky zákonom požadované doklady na uvoľnenie poskytnutej zábezpeky.

15.
Za danej situácie má správny súd za to, že aj keď v zmysle ust. § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti dokladu o prevzatí
tovaru, colný úrad preverí jeho správnosť u príslušného finančného orgánu iného štátu, ako tomu bolo
aj v danom prípade, keď pri preverovaní je možný postup podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH, stav právnej neistoty na strane
žalobcu trvajúci viac ako jeden rok je potrebné odstrániť a to práve rozhodnutím o žiadostiach žalobcu,
keď správny súd neukladá žalovanému ako má rozhodnúť, ale aby rozhodol v súdom uloženej lehote,
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

17.
Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel žalobe, zároveň uložil žalovanému povinnosť v zmysle ust. § 250 ods.
1 veta druhá SSP, aby preukázal, že odstránil svoju nečinnosť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto uznesenia.

18.
Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto
uznesenia, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu.

19.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).



20.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným
Centrum právnej pomoci.