Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/271/2014 z 27. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. novembra 2014, sp. zn. 11CoE/271/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4112235270.2 Krajský súd Nitra | 11CoE/271/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4112235270.2 | 2014-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/542d8021-06a5-40b1-814b-c07aae2f0f2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112235270.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/271/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112235270.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnej: F. A., nar. XX. XX. XXXX, L. XX, Z., o vymoženie sumy 987,64 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Er/1261/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 17178/12, o odvolaní oprávneného zo dňa 29. 05.
2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4. apríla 2014 č. k. 18Er/1261/2012-68 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 41 ods.
2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní),
ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/,
ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom
v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06172/11 zo dňa 19. 07. 2011, ktorý bol vydaný na základe
Zmluvy o úvere č. 400300310 zo dňa 02. 09. 2010.

Konštatoval, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 02. 09. 2010. Nakoľko povinný si svoj dlh neplnil riadne,
v zmysle dohodnutých podmienok sa dlh povinného stal splatný vcelku dňa 08. 02. 2011. Oprávnený
vyplnil dňa 16. 05. 2011 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 987,64 eur s
dátumom začiatku úročenia dňa 08. 02. 2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 23.
05. 2011. Keďže povinný svoj dlh riadne neuhradil, a to aj napriek výzve, ako aj pokusu o mimosúdny
zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

Ďalej uviedol, že zo Zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že tieto zmluvy boli už vopred
pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný (dlžník)
ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a
čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že uzatvoreniu Zmluvy s povinným bezprostredne
predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného



sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu nebol poskytnutý úver na základe Zmluvy. Z tohto
dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t. j. ide o právne normy
spotrebiteľského práva.

Súd prvého stupňa mal riadne preukázané, a to predložením Zmluvy o úvere, že jej uzatvoreniu s
povinným predchádzalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť
výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa oprel i o
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05. 04.
1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom
a v jeho nadväznosti zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) tak, ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku), ale sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia
veci. Oprávnený uviedol, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka.
V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť



sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko
zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa
04. 04. 2014 v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 15. 08. 2012,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 06172/11
zo dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 11. 08.
2011. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 20. 08. 2012 požiadal príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd
prvého stupňa uznesením č. k. 18Er/1261/2012-22 zo dňa 12. 02. 2013 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 08. 2012 zamietol. Proti
tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
11CoE/143/2013-46 zo dňa 17. 09. 2013 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 04. 04. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom,
vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.



Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04. 04. 2014 a zistil, že je
potrebné ho zrušiť.

V zmysle ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v spojení
s ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade s
vyššie citovaným zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie
podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už
v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí
žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť a pokiaľ
by tieto dôvody zistil neskôr (napr. po udelení poverenia), musí exekúciu zastaviť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-40/08, Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, v ktorom Súdny dvor
judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa preto preskúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie i exekučný titul, pričom ako uviedol, preskúmal aj zmluvu o úvere a rozhodcovskú
zmluvu.

Odvolací súd však z exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06172/11 zo dňa 19.
07. 2011 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 02. 09. 2010, súčasťou ktorej je i znenie: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 400300310 uzavretej dňa 02. 09. 2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strany podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)“.

Podkladom na vydanie exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) bola práve Zmluva o úvere č.
400300310 zo dňa 02. 09. 2010, pričom v súdnom spise je založená i predmetná rozhodcovská zmluva
zo dňa 02. 09. 2010, z ktorej z čl. III (Spoločné a záverečné ustanovenia) vyplýva, že dlžník vyhlasuje,
že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a tiež, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o
dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Na znak súhlasu zo strany dlžníka je rozhodcovská
zmluva podpísaná oboma stranami, čím spĺňa i náležitosti požadované ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č.



129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie súd prvého stupňa ustálil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.
09. 2010 uzavretej medzi veriteľom, t. j. oprávneným a dlžníčkou, t. j. povinnou a z tohto dôvodu zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predloženého
exekučného titulu, t. j. rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. 07. 2011, takýto jeho záver treba považovať
za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V prípade, ak by rozhodcovská zmluva bola skutočne
individuálne dojednaná, potom by neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. 53 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04. 04.
2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa opätovne rozhodne
o žiadosti súdneho exekútora zo dňa 20. 08. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom svoje rozhodnutie musí riadne odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP a
ust. § 167 ods. 2 OSP, nakoľko napadnuté uznesenie je v tomto smere a za danej dôkaznej situácie
neúplné a nepreskúmateľné, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, sa jeho vydaním účastníkovi
konania odňala i možnosť konať pred súdom. Bez starostlivého preskúmania okolností týkajúcich
sa uzavretia rozhodcovskej zmluvy, analýzy a vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich skutočností v
odôvodnení uznesenia, doterajšie konštatácie súdu prvého stupňa s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia nemôžu stačiť pre záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy na odôvodňovanie
súdnych rozhodnutí (rozsudkov a uznesení); nemôže sa to však chápať tak, že sa vyžaduje podrobná
odpoveď na každý argument (Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 170/2005 zo dňa 01. 09. 2007). Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho podstatná časť. Je tomu tak najmä z
hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (napr. Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z
12. júna 2008). Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia uvedených v citovanom
ustanovení, je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozhodnutia účastníkmi konania a aj
odvolacím súdom. Rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú,
na čo poukázal i Európsky súd pre ľudské práva vo veci García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999.
Pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie tak, ako to predpisuje zákon (§ 157 ods. 2 OSP), je napadnuté
rozhodnutie nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto postupom súdu prvého stupňa sa
účastníkovi konania odníma možnosť konať pred súdom, a to s ohľadom na právo účastníka podať
odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Pokiaľ v rozhodnutí
súdu prvého stupňa absentuje riadne odôvodnenie, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní
ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok
riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

Na margo odvolacích námietok oprávneného odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že
nejde o individuálne dojednanie zmluvných podmienok je stav, ak jednotlivé podmienky zmluvy boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.