Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/15/2014 z 3. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 3. februára 2014, sp. zn. 25Co/15/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2112217902.2 Krajský súd Trnava | 25Co/15/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2112217902.2 | 2014-02-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50784156-5fe7-4223-b26e-d6e4a3d47dd1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2112217902.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217902
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112217902.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: L.M.FINANC, s.r.o., so sídlom Trnava, Tehelná 5711/8,
IČO: 36250244, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Račianska 61, IČO: 36865192, proti žalovanému: JUDr. P. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., Z. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Tóth, so sídlom Bratislava, Bartošková 7, o
vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
10.12.2013 č.k. 16C/102/2012-182, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Rozhodnutie s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. odôvodnil v
podstate tým, že žalovaný opakovane nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ
neosvedčil, že je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo že je obava, že by
výkon rozhodnutia bol ohrozený. Samotne preloženie čestného prehlásenia podľa prvostupňového súdu
nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Takýto dôkaz nie je pre osvedčenie
nároku na jeho nariadenie postačujúcim v tom smere, aby preukázal nutnosť a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, s prihliadnutím na minimalizáciu zásahov do práv povinnej osoby.
Poznámka na liste vlastníctva svojím spôsobom nahrádza funkciu predbežného opatrenia o zákaze
nakladať s nehnuteľnosťou a ak je zavedená v katastri nehnuteľností podstatne sa tým znižuje ak
neodstraňuje nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy v právach účastníka. V danom prípade v katastri
nehnuteľností je zapísaná príslušná poznámka o prebiehajúcom konaní. Nebolo preto preukázané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy budúcemu výkonu rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho ostatne
upravenému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a nariadi žalobcovi,
aby sa zdržal akýchkoľvek právnych úkonov týkajúcich sa predmetu nájmu ako aj nájomnej zmluvy zo
dňa 23.3.2012 a taktiež sa zdržal akéhokoľvek konania zasahujúceho do riadneho užívania predmetu
nájomnej zmluvy nájomcom - žalovaným, až do právoplatného rozhodnutia okresného súdu v danej
veci. Argumentoval tým, že dňa 23.8.2013 sa dozvedel, že podnájomca nebytového priestoru uzavrel
cca pred tromi mesiacmi duplicitnú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti - žalobcom napriek
tomu, že v súčasnej dobe v plnom rozsahu platí nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobcom
na dobu 30 rokov. Podnájomca žalobcovi podľa jeho vyjadrenia uhrádza nájomné v hotovosti vo
výške 1.500,- Eur mesačne. Týmto krokom žalobca hrubo porušil zmluvné záväzky voči žalovanému.
Dňa 9.9.2013 predložil súdu listinný dôkaz - čestné prehlásenie podnájomníka, v ktorom konštatuje
všetky dôležité skutočnosti svedčiace zákonným predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia. V
priebehu konania teda došlo k porušeniu právnych vzťahov a k priamemu zásahu konateľky žalobcu



do práv žalovaného, ktoré má garantovaná v nájomnej zmluve. Nie je preto možné stotožniť sa s
odôvodnením súdu, že toto prehlásenie je nedostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia. Je
daná potreba dočasnej úpravy vzťahov, keďže vlastník nehnuteľnosti priamo a otvorene ignoruje platnú
nájomnú zmluvu a uzatvára nájomné zmluvy s inými subjektmi. K takémuto konaniu došlo a práva
žalovaného ako nájomcu boli porušené, čím mu je spôsobovaná majetková ujma a hospodárske škody.
Je teda daná osvedčenosť práva a to platná nájomná zmluva a taktiež je osvedčená skutočnosť
úmyselného porušovania povinnosti z nej vyplývajúcich, ako i spôsobovaná majetková ujma, ktorá
vyžaduje dočasnú ochranu z titulu predbežného opatrenia. Podľa odvolateľa je tiež daný naliehavý
právny záujem, keďže je preukázané, že žalobca nerešpektuje nájomnú zmluvu a prikročil priamo k
zmareniu práv nájomcu podľa nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to žiadal, aby krajský súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia
v plnom rozsahu vyhovie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, v dôsledku čoho je dôvodné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku
vecne správne, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému
uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť budovu so súp. č. XX na parcele registra „C“ č. XXX o výmere
1052 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanú na LV č. XXXX okres Trnava, obec K., kat. úz. K., na
Správe katastra v Trnave a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Argumentuje pritom v podstate tým,
že nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom, keď pri nej nezvestného
konateľa E. F. zastupoval opatrovník K. F., a odporcom ako nájomcom, je neplatná, keďže nešlo o bežnú
vec a právny úkon opatrovníka v rozpore s § 28 Občianskeho zákonníka nebol schválený súdom.

Z obsahu spisu bolo zistené, že predchádzajúci návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia
bol rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2012 č.k. 6C/102/2012-89, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.1.2013 č.k. 23Co/456/2012-130, s právoplatnosťou ku dňu
28.1.2013, zamietnutý. Prvostupňový súd v rozhodnutí skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, keďže žalovaný nepreukázal dôvodnosť návrhu na jeho nariadenie,
keď nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy
pomerov, ani obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Odvolací súd sa s poukazom na § 219
ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého prvostupňového rozhodnutia.
Poukázal tiež na to, že v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka v zmysle § 44a O.s.p.,
ktorá svojím spôsobom v podstate nahrádza funkciu predbežného opatrenia o zákaze nakladať
s nehnuteľnosťami. V danom prípade ale nebolo ani len osvedčené tvrdenie žalobcu že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy budúcemu výkonu rozhodnutia a preto bolo potrebné
návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

Podaním zo dňa 3.9.2013, doručeným prvostupňovému súdu nasledujúci deň, sa žalovaný opätovne
domáhal nariadenia predbežného opatrenia s odôvodnením, že dodatočne dňa 23.8.2013 sa dozvedel,
že podnájomca nebytového priestoru (diskotéky) uzavrel cca pred obdobím troch mesiacov duplicitnú
nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti - žalobcom napriek tomu, že v súčasnej dobe platí nájomná
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na dobu 30 rokov, pričom podnájomca podľa jeho vyjadrenia
uhrádza žalobcovi nájomné vo výške 1.500,- Eur mesačne. Zdôraznil, že v danom prípade je daný
naliehavý právny záujem žalovaného na nariadení predbežného opatrenia, ktorý je daný i potrebou
ochrániť vynaložené finančné prostriedky, investície aj vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nadobudnuté
dobromyseľne a v súlade s právnymi normami, ako aj akútnou hrozbou rozsiahlych finančných škôd.
Bolo preukázané, že žalobca nerešpektuje nájomnú zmluvu a prikročil priamo k znemožneniu, zmareniu
práv nájomcu podľa nájomnej zmluvy, čím sú akútne ohrozené jeho nároky. Domáhal sa preto, aby
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalobcovi uložil zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov
týkajúcich sa predmetu nájmu, ako aj nájomnej zmluvy zo dňa 23.3.2012 o prenájme označených



nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným a taktiež sa zdržal akéhokoľvek nakladania zasahujúceho
do riadneho užívania predmetu nájmu z titulu nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a to až do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci samej vedenej pod č. 16C/102/2012.

V pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa žalobca petitom domáhal, aby bolo
nariadené žalobcovi resp. jeho konateľom, aby sa zdržali akýchkoľvek právnych úkonov týkajúcich sa
nájomnej zmluvy zo dňa 23.3.2012 o prenájme totožných označených nehnuteľností podľa nájomnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a taktiež sa zdržal akýchkoľvek konaní zasahujúcich do riadneho
užívania predmetu nájmu a to až do právoplatného rozhodnutia OS Trnava vo veci určovacej žaloby
vedenej pod č.k. 16C/36/2012.

Z porovnania textu oboch vyššie uvedených petitov návrhov na predbežné opatrenie je zrejmé,
že oboma sa žalovaný domáhal nariadenia v podstate zhodného predbežného opatrenia, okrem
drobných formulačných odlišností s tým rozdielom, že v prvom prípade sa domáhal jeho účinnosti do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci pod sp. zn. 26C/36/2012 a v druhom prípade
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v prebiehajúcom konaní 16C/102/2012.

Odvolací súd uznesením zo dňa 11.11.2013 č.k. 25Co/77/2013-174 uznesenie prvostupňového
súdu zo dňa 9.9.2013 č.k. 16C/102/2012-156, ktorým konanie o návrhu žalovaného na nariadenie
predbežného opatrenia zastavil, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v podstate s tým odôvodnením,
že prvostupňový súd nesprávne uzavrel, že konaniu o novom návrhu žalovaného na nariadenie
predbežného opatrenia bráni prekážka rozsúdenej veci, čo bolo dôvodom na zastavenie predmetného
konania v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Prekážka
res iudicatae v danom prípade nebola daná, keďže nebola daná totožnosť skutkových okolností, z
ktorých žalovaný odvodzoval dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže dodatočne
v priebehu konania založil do spisu nový listinný dôkaz osvedčujúci zmenu týchto skutkových okolností.

Po tomto zrušení a vrátení predchádzajúceho zastavujúceho prvostupňového rozhodnutia súd
prvého stupňa vo veci návrhu žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia opätovne rozhodol
preskúmavaným rozhodnutím.

Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, na ktorom sú zapísané dotknuté
nehnuteľnosti vyplýva, že je v ňom tak vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX ako i stavbe súp. č. XX na parc.
č. XXX vyznačená plomba na základe V-254/13. Na LV sú tiež zavedené tri aktuálne poznámky pod
P472/12, že na Krajskom súde v Trnave bola dňa 7.6.2012 pod sp. zn. 14S/52/2012 prijatá žaloba zo
dňa 1.6.2012, pod P472/12, že na Okresnom súde Trnava pod č.k. 26C/36/2012 bola prijatá určovacia
žaloba zo dňa 1.6.2012 o určenie vlastníckeho práva a pod P44/13, že na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 26C/74/2012 dňa 12.9.2012 bola podaná určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva.

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia mohol byť ohrozený.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, .... súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie ...

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 9 cit. ust.).



Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal, podľa písm. e) aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatnený
žalobou resp. obrana žalovaného voči nemu je očividne vylúčená. Odvolací súd preto považoval
prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie žalobou
uplatneného nároku a osvedčenie obrany žalovaného voči nemu, za danú.

Inak tomu bolo ale pri druhej z podmienok a to potrebe osvedčenia, že je dané nebezpečie bezprostredne
hroziacej ujmy právam žalovaného. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že zo strany žalobcu hrozia
právne úkony vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré by mohli viesť k ich prevodu alebo
prechodu na iné subjekty, v konaní nebolo ničím ani len osvedčené, že by žalobca hodlal s dotknutými
nehnuteľnosťami takýmto spôsobom nakladať. Okrem toho na obmedzeniu takéhoto prevodu v danom
prípade, keď je zároveň podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, slúži
prednostne iný inštitút.

V zmysle systematického zaradenia v druhej časti Občianskeho zákonníka vlastnícke právo patrí medzi
vecné práva. Novelou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15.10.2008 boli
novozavedené ustanovenia § 44a a v nadväznosti naň § 159a O.s.p.

V zmysle § 44a účastník konania je oprávnený podať na príslušnej Správe katastra nehnuteľností návrh
na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho
konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

V zmysle § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o
neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné práva k tejto
nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Citované ustanovenia umožňujú, aby účastník v súdnom konaní o vecné práva k nehnuteľnosti mohol
podať na príslušnej Správe katastra návrh na zápis o začatí predmetného súdneho konania. Táto
poznámka má iba informatívny charakter, nepredstavuje prekážku nadobudnutia nehnuteľnosti jej
prevodom, avšak chráni nadobúdateľov nehnuteľností, aby mohli mať vedomosť o prebiehajúcom
súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti.

Nadväzujúce cit. ust. § 159a O.s.p. potom výrazne zjednodušuje právne postavenie skutočného
vlastníka veci. Navrhovateľovi potom postačuje, aby žaloba smerovala voči osobám, ktoré nadobudli
vecné právo po spornom prevode. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, bude potom



záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri už bola
vykonaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.

Táto poznámka svojím spôsobom v podstate nahrádza funkciu predbežného opatrenia. Preto, ak je v
katastri nehnuteľností táto poznámka zavedená, podstatne sa tým znižuje, ak nie odstraňuje nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľa a nariadenie predbežného opatrenia súdom sa javí
už ako nadbytočným. Ak by teda napriek takejto poznámke v katastri nehnuteľností žalobca nakladal
s akýmikoľvek vecnými právami k dotknutým nehnuteľnostiam, nehnuteľnosti by previedol prípadne
zaťažil, rozhodnutie súdu o tom, že v čase tohto úkonu nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností,
resp. ich vlastníkom bola iná osoba, by bolo záväzné i pre tretiu osobu, ktorá nadobudla vecné práva
k nehnuteľnostiam v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní. Postupom v zmysle § 44a O.s.p. je teda možné z iniciatívy účastníka konania dosiahnuť
odstránenie nebezpečia ujmy hroziacej jeho právam bez toho, aby vo veci muselo byť nariadené
predbežné opatrenie.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, keďže vlastník má v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka v
medziach zákona oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním a rovnako prenajímateľ má za splnenia zákonných podmienok a podmienok vyplývajúcich
zo záväzkovoprávneho vzťahu oprávnenie robiť právne úkony týkajúce sa nájomnej zmluvy (napríklad v
zmysle tretieho oddielu ôsmej časti Občianskeho zákonníka) a predbežné opatrenie musí spĺňať zásadu
proporcionality, aby ujma do práv druhého z účastníkov bola minimálna vzhľadom na sledovaný cieľ,
neprichádzalo do úvahy, aby bolo predbežným opatrením žalobcovi nariadené zdržať sa akýchkoľvek
právnych úkonov týkajúcich sa predmetu nájmu ako aj nájomnej zmluvy, ako sa toho domáhal žalovaný
v návrhu na jeho nariadenie. Vzhľadom na to, že žalobca sa riadne súdnou cestou žalobou podanou
v predmetnom konaní domáha, aby súd uložil žalovanému dané nehnuteľnosti vypratať, v konaní
nebolo ničím osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právu žalovaného
predmetné nehnuteľnosti na základe spochybnenej nájomnej zmluvy užívať. Vzhľadom na to nebola
splnená zákonná podmienka pre nariadenie žalovaným navrhnutého predbežného opatrenia ani v tej
časti, ktorou sa domáhal, aby bolo žalobcovi uložené zdržať sa akéhokoľvek konania zasahujúceho do
riadneho užívania... nájomcom.

Naviac nariadené predbežné opatrenie má účinnosť iba do budúcnosti a preto ak už žalobca uzavrel,
ako to tvrdí žalovaný, duplicitnú nájomnú zmluvu s treťou osobou, zákaz uložený predbežným opatrením
by nemohol mať žiadne účinky na právne úkony urobené pred jeho účinnosťou a tak cieľ sledovaný
žalovaným by sa ním nedosiahol.

Pokiaľ žalovaný ako dôkaz - osvedčenie o potrebe nariadenia predbežného opatrenia predložil čestné
prehlásenie, ktoré malo byť napísané F. H. dňa 4.9.2013 (č.l. 160 spisu) vyplýva z neho iba, že
konateľka žalobcu sa na pisateľa čestného prehlásenia obrátila s tým, že neuznáva podnájomnú zmluvu
medzi žalovaným a týmto podnájomcom a žiada od podnájomcu hradenie nájomného za užívanie
predmetných nebytových priestorov, čomu mal podnájomca vyhovieť. Tieto skutočnosti vyplývajúce z
čestného prehlásenia, i ak by boli pravdivé, nezakladajú potrebu nariadiť dané predbežné opatrenie.
Žalovaný ak je presvedčený o dôvodnosti svojho nároku, má možnosť inej obrany pred súdom, napr.
podaním žaloby na plnenie dohodnutého podnájomného od podnájomcu, kde ako predbežnú bude
musieť súd riešiť otázku (ne)platnosti podnájomnej zmluvy i vo vzťahu na (ne)platnosť zmluvy nájme.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo
osvedčené naplnenie druhého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to
danosť reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalovaného. V dôsledku toho
bolo potom potrebné návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh
žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo
výroku vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania,
bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.