{"guid": "27dac6f7-b6a9-4bfb-9784-6c60d3790b65:a07df93a-2d2b-46ec-befd-263ebe4e121b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1", "spisova_znacka": "9Co/206/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/206/2013 z 7. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. októbra 2013, sp. zn. 9Co/206/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1", "identifikacne_cislo": "2509200011", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2013-10-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "nazov": "§ 75 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a07df93a-2d2b-46ec-befd-263ebe4e121b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/206/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200011
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2509200011.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci navrhovateľa: U. F., trvale
bytom L., U. XX/XX, proti odporkyni: Bc. C. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., F. XXXX/
X, v konaní zastúpená Mgr. L. F., bytom X., F. XXXX/X, o návrhu na zníženie a zrušenie vyživovacej
povinnosti k dospelému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu Piešťany, č.k.
3C1/2009-329 zo dňa 08.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa       m e n í  tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou od 03.09.2009 zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 30,- eur
mesačne, čím mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 6P/50/2008-260 zo dňa 10.07.2008 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/61/2008-323 zo dňa 12.12.2008 a vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou od 02.09.2011  z r u š u j e .

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa  z a m i e t a .

Odvolací súd nariaďuje súdu prvého stupňa vykonať opravu hlavičky napadnutého rozsudku v časti
označenia odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni
s účinnosťou od 02.09.2011 a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že
navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa 29.12.2008 domáhal zníženia vyživovacej
povinnosti k odporkyni zo sumy 99,58 Eur na sumu 25,- Eur s účinnosťou od 01.04.2009 do 30.06.2009
(po pripustení zmeny žalobného petitu), pričom s účinnosťou od 01.07.2009 žiadal vyživovaciu povinnosť
k odporkyni zrušiť. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že matka odporkyne má povinnosť vyživovať
ju podľa svojich možností a schopností a príjem matky v roku 2007 a 2008 bol vo výške 1.964,- Eur,
pričom príjem navrhovateľa od mája 2008 do novembra 2008 bol len 400,25 Eur. So zamestnávateľom
Matador Automotive Vráble mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobru určitú do 31.12.2008, ktorá s
ním nebola predĺžená a nachádza sa v hmotnej núdzi. Od apríla 2009 je evidovaný na Úrade práce.
Rozsudkom okresného súdu Piešťany č.k. 6P/50/2008-260 v spojení s rozsudkom krajského súdu v
Trnave č.k. 23CoP/61/2008-323 z 15.12.2008 vyplýva, že týmto rozhodnutím bola zvýšená vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 13,28 Eur na sumu 99,58 Eur mesačne s účinnosťou
od 22.01.2008 a bol mu vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý mu je povolený splácať
splátkami vo výške 54,77 eur spolu s bežným výživným. V čase rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
navrhovateľa súd zisťoval majetkové pomery rodičov odporkyne, pričom z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že čistý mesačný príjem matky odporkyne činil v roku 2007 sumu 748,42 Eur, v



januári až októbri 2008 sumu 824,67 Eur; priemerný príjem navrhovateľa od júla 2008 do novembra
2008 bol vo výške 792,80 Eur. Odporkyňa v danom čase bola študentkou vysokej školy mimo miesta
svojho trvalého bydliska, trpí závažnými zdravotnými problémami a je držiteľkou preukazu ZŤP. V
čase štúdia bola ubytovaná na priváte s mesačnou úhradou 182,57 Eur, na stravu 2,66 Eur denne;
priemerné výdavky spojené s výdavkami na štúdium boli vo výške 9,96 až 13,28 Eur a za cestovné
domov cez víkendy 4,98 Eur za cestu. V rámci svojej diagnózy jej bolo doporučené plávanie, ktoré stojí
na jednu hodinu 2,49 Eur. Rodičia odporkyne sú vlastníkmi motorových vozidiel, pričom navrhovateľ
bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v k.ú. L., matka vlastní byt v k.ú. X.. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vyživovacia povinnosť pre navrhovateľa
k odporkyni bola naposledy upravená bezprostredne pred podaním návrhu na zníženie výživného.
Odporkyňa je naďalej študentkou vysokej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na ubytovanie,
cestovné a ďalšie výdavky spojené so štúdiom. Súd prvého stupňa zistil, že napriek zdravotnému
postihnutiu si odporkyňa privyrábala príležitostnými prácami v dobe od januára 2008 do septembra 2008,
pričom jej príjem predstavoval približne 7,- Eur mesačne a od októbra 2010 do decembra 2011 tento
príjem predstavoval 152,50 Eur mesačne. Odporkyňa dňa 03.09.2011 uzavrela manželstvo. Ďalej z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti Matador Automotive
Vráble od 07.01.2008 do 30.06.2008 a od 01.07.2008 do 31.12.2008 s príjmom vo výške 824,- Eur,
od 08.01.2009 do 02.04.2009 bol navrhovateľ evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba a od
03.04.2009 je evidovaný ako nezamestnaný, pričom od júna 2009 do augusta 2009 poberal dávku v
hmotnej núdzi vo výške 112,55 Eur, od septembra 2009 do januára 2010 dávku vo výške 118,30 Eur,
od februára do marca 2010 dávku vo výške     181,37 Eur a v období od apríla 2010 do júna 2010
vo výške 118,30 Eur. Navrhovateľ je vlastníkom osobného motorového vozidla a nehnuteľnosti v k.ú.
L., kde má trvalý pobyt. Matka odporkyne je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 865,58 Eur. Súd prvého stupňa tak s poukazom na ust. § 26, § 71 ods. 2 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine dospel k záveru, že na strane odporkyne nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keďže
mala zvýšené výdavky so štúdiom na vysokej škole, ako aj jej zdravotné problémy sú nezmenené. Čo
sa týka pomerov na strane matky odporkyne, tu k podstatnej zmene nedošlo, keďže jej príjem sa v
sledovanom období zvýšil iba o 40,91 Eur. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov
od 03.04.2009, kedy má pozastavené živnostenské oprávnenie, je evidovaný ako nezamestnaný a
poberá dávku v hmotnej núdzi. Na túto zmenu pomerov však súd prvého stupňa neprihliadol, keďže
navrhovateľ tvrdil, že nedokázal platiť poplatky spojené so živnosťou, túto skutočnosťou však vôbec
nepreukázal a nenavrhol vykonanie dôkazov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že ide o návrh na zníženie a
zrušenie výživného pre dospelé dieťa, kedy sa neuplatňuje vyšetrovacia zásada ale je potrebná dôkazná
aktivita účastníkov konania a tak navrhovateľ mal tvrdené skutočnosti preukázať. Samotný navrhovateľ
pred súdom uviedol, že sa zaujíma o ponuky, ktoré poskytoval Úrad práce, avšak ponuky neprijal z
dôvodu, že sa mu mnohé neoplatili, keď si odpočítal náklady na cestu a stravu, z čoho súd prvého
stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nejaví záujem riadne sa zamestnať a mať pravidelný príjem,
čo posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, majetkového prospechu a
tak dospel k záveru, že na jeho strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Súd prvého stupňa tak
návrh navrhovateľa na zníženie výživného pre odporkyňu s účinnosťou od 01.04.2009 do 30.06.2009 a
návrh na zrušenie výživného od 01.07.2009 do 02.09.2011 nepovažoval za dôvodný a v tejto časti návrh
zamietol. Keďže odporkyňa dňa 02.09.2011 uzatvorila manželstvo a tým prešla vyživovacia povinnosť
na jej manžela, súd prvého stupňa vyhovel návrhu na zrušenie výživného od 02.09.2011. Súd prvého
stupňa odôvodnil aj zamietnutie vykonania dokazovania predložením vkladnej knižky matky odporkyne,
ako aj ďalších dôkazov, ktoré však súviseli s vyporiadaním bez podielového spoluvlastníctva rodičov
odporkyne a nesúviseli s predmetom prebiehajúceho konania (dokazovanie vypočutím svedkov, výkony
vkladov na vkladných knižkách). Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol bez výroku, čo
odôvodnil tým, že v konaní žiaden z účastníkov nenavrhol, aby súd rozhodol o náhrade trov konania a
tak s poukazom na ust. § 151 ods. 1 OSP súd prvého stupňa o náhrade trov konania nerozhodoval.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zníži výživné k odporkyni s účinnosťou od 01.04.2009 na sumu
23,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2009 zruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni.
Vo svojom odvolaní namietal porušenie ustanovení Zákona o rodine s poukazom na to, že životná
úroveň navrhovateľa je o 300% nižšia ako životná úroveň odporkyne. Navrhovateľ poberá príspevok v
hmotnej núdzi. Odporkyňa si pritom mohla dovoliť v školskom roku 2008/2009 bývanie na priváte, hoci
internát je lacnejší. V súvislosti s preskúmavaním majetkových pomerov súd prvého stupňa nezobral



do úvahy náklady spojené s prevádzkou rodinného domu navrhovateľa, ako je domová a pozemková
daň, odvoz smetí, elektrika, plyn, voda a údržba domu, ako aj náklady na liečenie pri chorobách a
cestovanie pri hľadaní si práce, telefón a pod. Neprihliadol ani na to, že v období od 01.04.2009 do
30.06.2009 bol bez finančných prostriedkov, keďže mu nebola vyplácaná hmotná núdza a v období
od 23.12.2009 do 01.04.2010 bol navrhovateľ práceneschopný, keďže mal zlomeninu členka, pričom
v tom čase mu odporkyňa žiadnym spôsobom nepomáhala. Vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na
skutočnosti súvisiace s obstaraním domu, v ktorom žije počas manželstva s matkou odporkyne a na
skutočnosti súvisiace s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že
v priebehu konania bolo vydané uznesenie č.k. 3C2009-225 zo dňa 13.07.2011 bez možnosti odvolania
a týmto uznesením mal byť uznaný nárok navrhovateľa uplatnený v konaní. Nesúhlasil so zamietnutím
navrhovaného dokazovania v súvislosti s účtom vedeným na meno jeho bývalej manželky. Poukázal
na to, že na Úrade práce sa zaevidoval od 01.04.2009 a dávka v hmotnej núdzi mu bola priznaná od
01.06.2009 vo výške 112,55 Eur a prvá dávka mu bola vyplatená 22.07.2009. Za rok 2008 bol nesprávne
uvedený jeho mesačný príjem vo výške 660,50 Eur, pričom podľa výplatných pások mal priemerne
524,91 Eur. Poukázal na to, že nie sú pravdivé tvrdenia, že by vykonával podnikateľskú činnosť, túto
má pozastavenú. Za dôležité považuje to, že odporkyňa bola schopná sa o seba sama starať, keďže od
04.08.2008 do 30.09.2008 mala zamestnanie a privyrábala si. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia
v tej časti, kedy sa uvádza jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2008 do novembra 2008
vo výške 792,80 Eur, čo sa nezakladá na pravde, keďže v období od júla 2008 do novembra 2008
bol jeho príjem v priemere 424,- Eur a priemerný mesačný príjem za celý rok 2008 je 556,42 Eur.
V súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi a kvôli týmto dávkam boli všetky jeho príjmy a majetok
riadne príslušnými úradmi preverené, a teda je zjavné, že žiadne ďalšie príjmy, ktoré by mohli slúžiť na
úhradu výživného voči odporkyni, nemá. Čo sa týka tvrdenia súdu prvého stupňa, že neprijatím ponuky
na prácu sa vzdal príjmu uviedol, že dostal len také ponuky, že ho zamestnajú za minimálnu mzdu
bez pracovnej zmluvy a odvodov do príslušných poisťovní, čo neprijal. Súd prvého stupňa pochybil aj
tým, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých on žiadal vypočuť v súvislosti s finančnými
transakciami vykonávanými matkou odporkyne.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, pričom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne a právne správny potvrdil. O odporkyňu navrhovateľ nejavil dlhodobo záujem a došlo medzi
nimi k odcudzeniu. Navrhovateľ mal od roku 1996 povinnosť platiť výživné do roku 2007 vo výške 400,-
Sk, teda 11 rokov, pričom toto pravidelne a riadne neplatil. Odporkyňa až v čase, keď navštevovala
maturitný ročník a mala záujem ísť na vysokú školu, požiadala o zvýšenie výživného, ktoré aj bolo
zvýšené na sumu 3.000,- Sk mesačne, čo bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 15.12.2008
potvrdené, pričom hneď 16.12.2008 napísal navrhovateľ návrh na zníženie výživného. Nemohlo teda
dôjsť medzi účastníkmi k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by takýto postup odôvodňovala.
Navrhovateľ je vlastníkom veľkého rodinného domu, v ktorom býva sám, pričom poberá od štátu 66,- až
198,- Eur v súvislosti s verejnoprospešnými prácami. Navrhovateľ je zdravotne spôsobilý na výkon práce
a mal by si nájsť riadne zamestnanie. To, že odporkyňa prvý rok bývala na priváte a nie na internáte
bolo spôsobené tým, že jej v prvom roku štúdia nebol internát pridelený. Rodičia odporkyne sú 16
rokov rozvedení, pričom až v roku 2009 súdnou cestou bolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, čo však navrhovateľ stále rieši a k tomuto sa vracia. Navrhovateľ si uloženú vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni neplnil a táto podala návrh na exekúciu a trestné stíhanie pre neplnenie
vyživovacej povinnosti. S poukazom na neustále obštrukcie zo strany navrhovateľa, ako aj na priebeh
celého konania žiadala odporkyňa rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len
OSP), po zistení, že odvolanie podal  včas účastník konania  (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202  OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne
dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zamietnutia zníženia výživného
na dospelú navrhovateľku zmeniť a v časti zrušenia vyživovacej povinnosti potvrdiť, pričom však bolo
potrebné výrokom rozhodnutia z dôvodu jeho jednoznačnosti sformulovať nový výrok obsahujúci presné
znenie ako zmeňujúceho rozhodnutia, tak výrok o zrušení vyživovacej povinnosti od určeného dátumu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov  3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).



Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP  bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich  detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť   (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery  povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší
podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne
platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča
a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne
zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou,
ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami,
poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na
výkon povolania.   V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov  sa  vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pod pojmom zmena pomerov sa rozumie zmena v možnostiach a schopnostiach rodičov, ako aj v
odôvodnených potrebách oprávneného dieťaťa, pričom táto zmena pomerov má byť závažná, podstatná
a relatívne trvalá, a teda výrazne sa prejavujúca v pomeroch účastníkov. Porovnaním pomerov a
okolností, z ktorých súd vychádzal pri predchádzajúcej úprave a pomerov a okolností, v čase nového
rozhodovania o výživnom, súd dospeje k záveru, či zmena nastala a či odôvodňuje zmenu rozhodnutia
buď v smere zníženia alebo zvýšenia vyživovacej povinnosti. Treba zdôrazniť, že povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu
na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože rozvodom manželstva rodičov detí
neprestáva ani jeden z nich aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré
ešte nie sú schopné samé sa živiť, a ktoré sú teda v plnej miere i výživou odkázané na svojich rodičov.
Pre určenie doby, od ktorej sa mení skoršie rozhodnutie o výživnom na plnoleté  dieťa je podstatné,
kedy  súdu došiel návrh na zmenu tohto rozhodnutia, resp. od ktorého neskoršieho dátumu je zmena
navrhnutá s poukazom na to, že súd je vzhľadom na dosiahnutie plnoletosti dieťaťa viazaný návrhom
na začatie konania.



Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a
možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie    (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine).

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre
maloleté dieťa (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine).

Odvolací súd po posúdení preukázaných pomerov navrhovateľa dospel k právnemu záveru, že nie je
dôvodné určené výživné na navrhovateľku znížiť od navrhovateľom požadovaného dátumu 01.04.2009,
takéto zníženie je však dôvodné od 03.09.2009 z dôvodu, že na strane odporcu došlo k zmene pomerov,
ktorá mu neumožňuje zabezpečiť si vyšší  príjem ako priznané sociálne dávky, a to od momentu, kedy
sa stal nezamestnaným a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (t.j. od 03.09.2009). Úvaha
súdu prvého stupňa vedúca k zamietajúcemu výroku je od tohto momentu nesprávna, pričom jeho úvaha
o nedostatočnom preukázaní zmeny pomerov do tohto momentu bola odvolacím súdom považovaná
za správnu a v tomto na ňu aj poukazuje (aplikácia ust. § 75 ods. 1 ZoR). Treba prisvedčiť námietke
navrhovateľa týkajúcej sa zmeny pomerov od momentu, kedy je vedený ako uchádzač o zamestnanie
a preukázateľne nedisponuje iným príjmom ako podporou v hmotnej núdzi. Rozhodnutím Okresného
súdu Piešťany č.k. 6P/50/2008-260 zo dňa 10.07.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 23CoP/61/2008-323 zo dňa 12.12.2008 priznané zvýšenie vyživovacej povinnosti by tak spôsobilo,
že skoro celý príjem by navrhovateľ musel poukazovať odporkyni, čo by s poukazom na ust. § 75 ods. 2
ZoR bolo v rozpore s dobrými mravmi a takéto výživné nemožno priznať. Určené výživné nesmie privodiť
povinnému stav núdze v takej miere, že ohrozí jeho základné ľudské práva, t.j. znemožní mu zabezpečiť
si bývanie a nevyhnutné potreby súvisiace s prežitím. Zmena pomerov je relevantná nielen v súvislosti s
nárokmi a potrebami dieťaťa, ale aj v súvislosti s príjmovými možnosťami povinného rodiča, rešpektujúc
aj jeho právo na aspoň základné a nevyhnutné živobytie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 OSP
zmenil tak,  že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou od 03.09.2009
zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Piešťany č.k. 6P50/2008-260 zo dňa 10.07.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
23CoP/61/2008-323 zo dňa 12.12.2008. Tu poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že pripustenou
zmenou žalobného petitu na pojednávaní dňa 21.11.2012 došlo k zmene petitu tak, že predmetom
konania zostalo určenie vyživovacej povinnosti od 01.04.2009 (v časti za obdobie od podania návrhu
do tohto momentu bude potrebné konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom za uvedené
obdobie zastaviť), teda predmetom skúmania boli majetkové pomery účastníkov relevantné k tomto
obdobiu a preskúmanie za predchádzajúce obdobie bolo relevantné len čo do preskúmania zmeny
pomerov voči pomerom zisteným v rámci konania pred Okresným súdom Piešťany v konaní č.k.
6P/50/2008. Odvolací súd tak vzal do úvahy len preukázané zníženie príjmu od obdobia, kedy sa
stal navrhovateľ nezamestnaným poberajúcim dávky v hmotnej núdzi, pričom tento moment ustálil ako
kritérium pre takú zmenu pomerov, ktorú bolo potrebné zohľadniť tým, že znížil určenú vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni.

Zároveň odvolací súd ako správnu posúdil úvahu súdu prvého stupňa, ktorou zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa dňom nasledujúcim po uzavretí manželstva odporkyňou  a v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvého stupňa nezmenené a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni je od
02.09.2011 zrušená podľa ust. § 71 ods. 2 ZoR.

Návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti v období predchádzajúcom určenému zníženiu
výživného odvolací súd zamietol s poukazom na skutočnosť, že do momentu, kedy bol zavedený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, bolo potrebné jeho pomery posudzovať ako nezmenené voči
pomerom ustáleným ostatným rozhodnutím o určení výživného na odporkyňu, a to najmä s ohľadom



na krátky časový úsek medzi podaním návrhu na zníženie výživného a takýmto určením vyživovacej
povinnosti.

Na námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia jeho práv na spravodlivý proces nevypočutím
navrhovaných svedkov  a nevykonaním navrhovaných dôkazov odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa vo vedení procesu nepochybil a jeho rozhodovanie takouto vadou netrpelo.

V zmysle § 132 OSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 OSP). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.
1). Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí
dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť
k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 OSP). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania    a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú     v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (viď § 120 ods. 1 OSP) a nie účastníkov konania. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry,
Najvyšší súd toto vyjadril už v R 37/1993,        v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého
dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle §
237 OSP. K rovnakému záveru dospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno
to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP.

S poukazom na uvedené v súvislosti s tvrdeným odňatím práva konať pred súdom tým, že súd prvého
stupňa nevypočul svedkov a nevykonal navrhovateľom žiadané dôkazy, odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa nepochybil. Je výlučne v dispozícii súdu, ktoré dôkazy vykoná a ďalšie dokazovanie by
nemalo pre závery súdu žiaden význam.

Vzhľadom na absentujúci návrh na rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s
poukazom na ust. § 151 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP o trovách konania nerozhodoval.

Odvolací súd v súlade s ust. § 222 ods. 3 v spojení s ust. § 164  OSP nariadil opravu napadnutého
rozhodnutia, keďže v označení odporkyne v hlavičke rozhodnutia je nesprávne uvedené jej priezvisko a
je potrebné vydať opravné uznesenie (správne má byť „M., rod. F.“).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/50/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "23CoP/61/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}