{"guid": "27d81ea6-7de0-4e7d-b22e-d7266374e5ea:f2aa392e-1418-48ea-8225-9c7ae20855b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1", "spisova_znacka": "7Co/155/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/155/2016 z 26. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. februára 2017, sp. zn. 7Co/155/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1", "identifikacne_cislo": "8115225399", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2017-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2aa392e-1418-48ea-8225-9c7ae20855b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/155/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225399
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225399.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne J. D., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej vo B., na ul. V. č. XX, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66 p r o t i žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v
Kežmarku, na Hlavnom námestí č. 12, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.5.2016 č.k. 11C/404/2015 - 36 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 336,38
Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.10.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške
83,88 Eur. Návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 30.10.2007 bola uzavretá medzi účastníkmi
zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky formou predtlače. Príslušný formulár zmluvy najprv vypísala údajmi
v bode IV. „údaje o požadovanej pôžičke“ žalobkyňa dňa 26.10.2007.  Vyznačila požadovanú výšku
pôžičky - 50.000,- Sk a dobu splácania - 42 mesiacov. Žalovaný pôžičku schválil 30.10.2007 a vypísal
údaje v bode VI., kde uviedol inú schválenú výšku pôžičky než požadovala žalobkyňa a to 30.000,-
Sk (995,81 Eur). Doba splácania zostala a navyše bola uvedená mesačná splátka 1.182,- Sk (39,23
Eur). Na druhej strane zmluvy, ktorá nie je podpísaná účastníkmi, je v bode 3 tabuľka týkajúca sa výšky
RPMN podľa výšky pôžičky a počtu mesačných splátok. Podľa nej v tomto prípade bolo RPMN 30,40
%. V zmluve sa nikde nespomína úrok a nie sú uvedené žiadne poplatky. Z prehľadu obratov vyplýva,
že žalobkyňa zaplatila celkovo sumu 1332,19 Eur a poslednú splátku vo výške 905,45 Eur uhradila
20.1.2009.

3. Návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podala najprv žalobkyňa žiadajúca úver vo výške
50.000,- Sk. Až neskôr príslušný formulár zmluvy podpísal žalovaný, avšak s inou sumou pôžičky a
navyše uviedol aj mesačnú splátku. S poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné
tento jeho prejav považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý pre vznik perfektnej zmluvy
vyžadoval písomnú akceptáciu zo strany žalobkyne. K písomnej akceptácii zo strany tejto účastníčky
už nedošlo, a preto zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi v písomnej forme nevznikla.
Ustanovenie § 4  ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o fikcii platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa
vzťahuje len na absenciu povinných náležitosti zmluvy, nie však na nedostatok písomnej formy, ktorá sa



vyžaduje podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Pri závere o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nastáva režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa
teda žalovanému by mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 995,81 Eur. Podľa prehľadu obratov
žalobkyňa uhradila čiastku 1332,19 Eur a rozdiel medzi touto sumou a sumou 995,81 vo výške  336,38
Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

4. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 451 ods. 1 a ods. 2 a § 456
Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a to vrátane úrokov z omeškania, na ktoré má žalobkyňa nárok
s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a  ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013.

5. Úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Žaloba
bola žalovanému doručená dňa 16.10.2015 a úroky z omeškania boli priznané od 17.10.2015.

6. Okrem toho aj pri závere o platnej zmluve bolo by potrebné aplikovať § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. V príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere totiž nie je ani zmienka o úroku a úrokovej sadzbe.
Nepostačuje, ak tento základný kvalifikačný údaj úverovej zmluvy je uvedený v inej listine, než je zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorá nie je účastníkmi podpísaná. Práve v tom spočíva ochrana spotrebiteľa
ako slabšieho účastníka právneho vzťahu s dodávateľom, že zmluva musí byť transparentná, musí
obsahovať údaje o úroku a poplatkoch a nie skrývať ich do iných, často neprehľadných a rozsiahlych
dokumentov, väčšinou písaných drobným písmom, aby ušli pozornosti spotrebiteľa. Aj keby bol nejaký
splátkový kalendár, ktorý by obsahoval členenie splátky na istinu a úrok, nič by to nemenilo na
závere o nutnosti aplikácie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný svoje tvrdenia
nepreukázal, nakoľko splátkový kalendár nepredložil. Žalovaný na pojednávaní vzniesol aj námietku
premlčania z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej lehoty. Z predloženého prehlásenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 2.9.2015 vyplýva, že žalobkyňa ich navštívila v roku 2014
a naposledy v auguste 2015, kde s ňou konzultovali zmluvy, ktoré mala uzavreté so žalovaným a to
ich neplatnosť a bezdôvodné obohatenie. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota i keby začala plynúť
už v roku 2014, nepochybne do podania žaloby neuplynula. Objektívna premlčacia lehota plynie od
vzniku bezdôvodného obohatenia, v danom prípade od poslednej splátky zo dňa 20.1.2009. Bolo preto
potrebné ustáliť, či ide o trojročnú premlčaciu lehotu alebo ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a
s tým spojenú desaťročnú premlčaciu lehotu. Pre posúdenie tejto otázky bolo potrebné si uvedomiť,
že žalovaný má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a teda je jeho povinnosťou
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch je potrebné
zo strany dodávateľa vyžadovať v najvyššej možnej miere rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.1.2013 vydané vo veci  6MCdo 9/2012. Žalovaný musel byť uzrozumený s tým, že pri neplatnej
písomnej zmluve a pri neuvedení úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane dôsledok, ktorý
znamená, že nemá nárok na úrok, len na vrátenie istiny. Minimálne teda išlo u neho o nepriamy úmysel
získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu zo strany žalobkyne. Žalovaný ako podnikateľ
na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom a preto je potrebné od neho vyžadovať,
aby sa správal k spotrebiteľovi poctivo, čo však v tomto prípade vzhľadom na obsah zmluvy a spôsob
jej uzavretia nemožno považovať za splnené. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať
desaťročnú premlčaciu lehotu ako pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, čo znamená, že uplatnený
nárok premlčaný nie je. Podobné závery boli prijaté už vo viacerých súdnych rozhodnutiach či už
Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením  § 142 ods. 1 O.s.p..

8. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O.s.p.,
dôvody na prerušenie konania dané neboli. Žalovaný svoj návrh odôvodnil tým, že bol podaný návrh
na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom sa okrem iného rieši aj otázka, či náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere môžu byť upravené aj vo VOP, resp. splátkovom kalendári, hoci nie sú podpísané
zmluvnými stranami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v danom prípade nedošlo ani len k
platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podala najprv žalobkyňa a neskôr príslušný formulár zmluvy podpísal žalovaný, avšak s inou sumou



pôžičky. Takýto prejav bolo potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nebol písomne
akceptovaný zo strany žalobkyne, a preto zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi v písomnej
forme nevznikla. Písomná forma zmluvy sa totiž vyžaduje podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z..
Za takýchto okolností nebol dôvod na prerušenie konania, pretože pri závere o neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nastáva režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu
a je podpísaná oboma účastníkmi konania. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2011 o spotrebiteľských
úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Uvedené ustanovenie sa použije ako ustanovenie lex specialis
vo vzťahu k § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z. z.. V danom prípade teda nie je možné považovať
Zmluvu o pôžičke za neplatnú, nakoľko úver bol žalobkyni poskytnutý a žalobkyňa ho aj čerpala. Zákon
platný a účinný v čase podpisu Zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a
termínov splatnosti úrokov, istiny. Nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace
jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky, termín splatnosti,
ako aj počet splátok. Tieto údaje sú obsiahnuté aj v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť zmluvy.
Údaj o úroku sa nachádzal priamo v Zmluve a je obsiahnutý v RPMN. V zmysle legálnej definície
pojmu ,, RPMN “ a „ celkových nákladov “ stanovenej zákonom 258/2001 Z.z. vyplýva, že súčasťou
RPMN je aj úrok. ktorý žalovaný ako veriteľ požadoval ako odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver.
Žalovaný ako veriteľ od žalobkyne iné poplatky nepožadoval. Ak v texte Zmluvy o pôžičke bola uvedená
výška RPMN. ktorá predstavuje celkovú odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver, nie je následne
možné vyvodiť záver, že zo strany žalovaného ako veriteľa boli od žalobkyne  požadované úroky alebo
poplatky v Zmluve o pôžičke neuvedené. Údaj o úroku ako aj o príslušnej časti istiny je uvedený
aj v Splátkovom kalendári, ktorý mala žalobkyňa k dispozícií, a ktorý ako vyplýva zo Všeobecných
obchodných podmienok, tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na
dikciu § 103 Občianskeho zákonníka sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný
peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka samostatne premlčuje odo dňa zročnosti
jednotlivej splátky samostatne. Prvá splátka spotrebiteľského úveru sa stala zročnou dňa 20.11.2007,
pričom dňa 21.01.2009 bol predmetný spotrebiteľský úver predčasne splatený prostredníctvom iného
spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku,
ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru od 20.11.2007 do 21.01.2009. Všetky
splátky sú už premlčané s poukazom na dikciu ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku
uplynutia trojročnej premlčacej doby. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvej splátky  sa
premlčalo dňa 21.11.2010 a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia každej ďalšej splátky až
po poslednú splátku zo dňa 21.01.2009 sa premlčalo najneskôr dňa 22.01.2012, kedy sa premlčalo
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia poslednej zaplatenej splátky. V prejednávanej veci nebolo
preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Táto podmienka pre uplatnenie 10
- ročnej premlčacej lehoty splnená nie je. Úmysel či už priamy alebo nepriamy musí smerovať k
bezdôvodnému obohacovaniu, musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia, a teda
nestačí, keby ho žalovaný získal neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Vo veci došlo
taktiež k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa
jednoznačne objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné
obohatenie. To kedy si žalobkyňa nechala vec právne posúdiť relevantné byť nemôže, pretože žalovaný
v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia
žalobkyne, ktoré je nepreukázateľné. Zároveň by sa v takom prípade súd mohol zaoberať otázkou, prečo
si žalobkyňa nenechala právne posúdenie vykonať skôr. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS žiadne relevantné právne posúdenie nevyplýva a teda žalobkyni nedalo odpoveď na
otázku, prečo by malo v jej prípade dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Ide o typizované prehlásenie,
ktoré Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dáva v rovnakom znení do desiatok obdobných
právnych vecí.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.



11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o nemožnosti aplikácie 10 -
ročnej premlčacej objektívnej doby vyplývajúcej z ustanovenia  § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pri posudzovaní žalobou uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už v čase, kedy
malo dôjsť k uzatvoreniu tohto právneho úkonu, osobitný právny predpis  a to zákon č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti písomnú
formu pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zákonom vyžadovaná písomná forma zmluva zo strany
žalovaného vôbec dodržaná nebola.

13. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za nedodržanie písomnej formy zmluvy nemôže zbaviť ani
poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho
dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo
pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov v rozpore so zákonom
nedodrží predpísanú písomnú formu zmluvy jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu, minimálne z nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o
tom, čo môže spôsobiť poskytnutím finančných prostriedkov žalobkyni bez existencie riadne uzatvorenej
písomnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného
nároku sa tak správne vychádzalo z 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

14. V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou
zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydaného vo veci 1Cdo/67/2011 oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o
týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela
až na základe konzultácii uskutočnených so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v
období od roku 2014 do augusta roku 2015. Až pri týchto konzultáciách mohla zistiť, že žalovanému
uhradila i čiastky nad rozsah poskytnutej istiny, na ktoré žalovanému v dôsledku neplatnosti zmluvy
pre nedodržanie zákonnom predpísanej formy nárok nevznikol. Žalobu teda podala v subjektívnej
premlčacej dobe.

15. Právne bezvýznamnou je i námietka spochybňujúca záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého v
zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádza žiadna zmienka o úroku. V súvislosti s neuvedením
úroku sa v odôvodnení rozhodnutia len konštatuje, že táto okolnosť za predpokladu platne uzatvorenej
zmluvy by spôsobila, že veriteľ od spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. nemôže požadovať úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené. V prejednávanej veci zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi bola posúdená ako absolútne neplatná pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

16. V danom prípade, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd v bode IV. listiny označenej
ako Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky sa nachádza žiadosť žalobkyne o poskytnutie pôžičky vo
výške 50.000,-Sk. Táto žiadosť bola žalobkyňou podpísaná v Prešove dňa 26.10.2007. Žalovaný v
požadovanej výške pôžičku neschválil, čo nepochybne vyplýva z bodu VI. Zmluvy o poskytnutí rýchlej
pôžičky, v ktorom bola výška pôžičky schválená na sumu 30.000,-Sk. Túto časť zmluvy žalovaný
podpísal v Poprade dňa 30.10.2007. Žiadosť o poskytnutie pôžičky obsiahnutá v bode IV. Zmluvy o
poskytnutí rýchlej pôžičky predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho
zákonníka. Ak žalovaný zmenil výšku žalobkyňou žiadanej pôžičky a pôžičku jej schválil v inej výške
fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobkyne,



ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobkyňou v zákonom
predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2
Občianskeho zákonníka zo strany žalobkyne nedošlo a preto ani Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky
platne vzniknúť nemohla. V prípade poskytnutia finančných prostriedkov z neplatnej zmluvy povinnosťou
žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 995,81
Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.332,19 Eur a rozdiel vo výške 336,38 Eur je bezdôvodným
obohatením získaným žalovaným plnením z neplatného právneho úkonu. Toto bezdôvodné obohatenie
sa musí vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/404/2015", "guid": "1c1b8310-d1ef-4cce-bb8c-bbd633235f84:6cbbb027-893e-47ae-82c9-432f4f5032b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}], "citovane_v": []}