Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/25/2012 z 28. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. februára 2012, sp. zn. 6Co/25/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4310208273.1 Krajský súd Nitra | 6Co/25/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4310208273.1 | 2012-02-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d45683c8-e4b3-4534-b4f4-772558176e05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4310208273.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310208273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4310208273.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: ANTHEA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 16,
IČO: 44 844 689, zastúpeného advokátkou: JUDr. Daniela Surkošová, Advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Na Hrebienku 16, proti žalovanému: OSMAN s.r.o., so sídlom Veľký Krtíš, Banícka 33,
IČO: 44 383 924, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Šebo, so sídlom v Leviciach, Mlynská 2238, o
nahradenie prejavu vôle uzavrieť nájomnú zmluvu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice z 24. novembra 2011 č. k. 9C/171/2010-163, v spojení
s opravným uznesením zo 7. decembra 2011 č. k. 9C/171/2010-173, vo výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti o nahradenie prejavu vôle uzavrieť nájomnú
zmluvu a v časti o zaplatenie 2.632,26 eura zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.709,82 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne o trovách konania rozhodol
tak, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) a § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako
„OSP“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
nesporne v období od 01.01.2009 do 30.11.2010 užíval nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalobcovi bez
právneho dôvodu, nakoľko medzi účastníkmi doposiaľ nebola uzavretá nájomná zmluva a ani iná dohoda
o užívaní pozemkov žalobcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval snahu žalobcu daný stav
právne upraviť za dôvodnú. Keďže sa žalovaný objektívne nemá ako dostať na svoju nehnuteľnosť a
musí používať pozemok žalobcu, je naliehavým záujmom oboch účastníkov daný faktický stav upraviť
aj právne. Nakoľko k dohode doposiaľ nedošlo, žalobca si svoje právo uplatnil na súde a domáhal sa
nahradenia prejavu vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. Aj keď prvostupňový súd konštatoval, že tu
existovala naliehavá potreba právnej úpravy vzniknutej situácie, na druhej strane návrh nájomnej zmluvy
v rozsahu, ako ho podal žalobca, t. j., v časti o výške nájomného a rozlohy, sa mu javil ako neprijateľný.
Nakoľko nemohol modifikovať obsah zmluvy, čo do výmery pozemku, ktorý by bol v nájme žalovaného,
a ani čo do výšky nájomného, musel návrh v časti o nahradenie prejavu vôle žalovaného zamietnuť. Bol
toho názoru, že žalovaný dôvodne nemal záujem prenajať si celú výmeru pozemku, a tak mu žalobca
nemôže celý pozemok vnucovať. Dospel k záveru, že žalovaný bezdôvodne užíva výmeru 560 m2.
Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nenahradil vôľu žalovaného uzatvoriť navrhovanú nájomnú zmluvu bola
výška nájomného 150 eur mesačne. Na základe dotazu na realitnú kanceláriu mal za preukázané, že
nájomné v danej lokalite sa pohybuje vo výške 0,10 až 0,20 eura za m2. Vychádzal zo znaleckého
posudku, ktorý považoval za listinný dôkaz a pri úvahe o cene nájmu za 1 m2 vzal za svoje závery
znalca. Mesačnú výšku nájmu určil za 1 m2 na 1,593 eura, takže za 560 m2 bola cena nájmu 74,34 eura
na mesiac. Na základe zistených údajov sa žalovaný bezdôvodne obohatil v období od 01.01.2009 do
30.11.2010 vo výške 1.709,82 eura (74,34 eura x 23 mesiacov). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil



ust. § 142 ods. 2 OSP majúc za to, že žalobca mal vo veci iba čiastočný úspech, a preto mu náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť
mu náhradu trov konania v sume 1.709,82 eura. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil
túto otázku, keď nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na úspech, resp. neúspech v konaní.
V konaní boli dané podmienky, aby súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a priznal
žalobcovi náhradu trov. Čiastočný neúspech žalobcu v otázke výšky nájmu nebol spôsobený dôvodmi na
strane samotného žalobcu. Bol spôsobený tým, že prvostupňový súd vychádzal výlučne zo znaleckého
posudku, ktorý predložil žalovaný a ktorý mohol žalovaný žalobcovi v záujme mimosúdneho vyriešenia
veci predložiť ešte pred podaním žaloby, a tým dosiahnuť dohodu, ktorá by umožňovala žalobcovi
modifikovať žalobný návrh v žalobe. Uviedol, že žalovaný na zaplatenie nájomného a uzatvorenie
nájomnej zmluvy opakovane vyzýval, ten však na žiadnu z výziev nereagoval. V časti žaloby, v
ktorej žiadal o nahradenie prejavu vôle žalovaného na nájomnej zmluve, mal záujem na usporiadaní
užívacieho vzťahu k pozemku aj do budúcnosti, čím by sa zamedzilo podávaniu opakovaných žalôb o
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj zbytočnému zaťažovaniu súdu. Nakoľko nemohol predvídať,
aká výška nájomného a výmera prenajatých pozemkov by bola zo strany súdu pri nahradení prejavu
vôle akceptovateľná, zamietnutie žaloby v tejto časti nepovažoval pri hodnotení otázky priznania náhrady
trov konania za svoj neúspech. Zastával názor, že postup žalovaného spôsobil to, že sa musel domáhať
svojho práva na súde. Vzhľadom na uvedené považoval za spravodlivé, aby mu bola priznaná náhrada
trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP a § 147 OSP.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v
časti nepriznania náhrady trov konania ani jednému účastníkovi správne. Žalobca sa v rámci podanej
žaloby domáhal viacerých nárokov, a to nahradenia prejavu vôle uzavrieť nájomnú zmluvu a taktiež
zaplatenia sumy 3.450 eur. Z výsledku konania je zrejmé, že žalobca v podstatnej časti podanej žaloby
neuspel. Pokiaľ by žalobca od začiatku pristupoval k veci konštruktívne a svoj nárok by oprel o skutočne
relevantné dôkazy, nebolo by nutné uskutočňovať tak rozsiahle dokazovanie. Neúspech žalobca vo veci
nahradenia prejavu vôle považuje za absolútny a vo veci zaplatenia náhrady za užívanie je vo väčšej
miere neúspešný. Nakoľko s rozsudkom súhlasil, navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie
v napadnutej časti potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, byť viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP.
Výrok o zamietnutí žaloby a o zaplatenie sumy 1.709,82 eura nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť. Rozhodnutie o trovách konania má povahu uznesenia, preto odvolací súd o odvolaní
rozhodol uznesením.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v
riadnom opravnom konaní. V odvolacom konaní musia byť splnené podmienky, za ktorých odvolací súd
môže konať a rozhodovať o podanom riadnom opravnom prostriedku. Tieto podmienky sú procesnými
podmienkami odvolacieho konania, ktoré nie sú úplne zhodné s procesnými podmienkami konania
pred súdom prvého stupňa. Ide o podmienky odvolacieho konania, ktoré sú určené procesnými
normami upravujúcimi začatie, priebeh a rozhodovanie v odvolacom konaní. Medzi procesné podmienky
odvolacieho konania patria objektívne podmienky prípustnosti odvolania a subjektívne podmienky
odvolacieho konania.

Podľa § 147 ods. 1 OSP, účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.



Zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí vždy zodpovedať spravodlivej úprave
vzťahov. Preto sa umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní uhradil trovy konania ten účastník
alebo jeho zástupca, ktorý vznik týchto trov spôsobil svojím zavinením, alebo tieto vznikli náhodou, ktorá
sa mu prihodila. Nárok na náhradu trov konania podľa tohto ustanovenia nie je závislý na výsledku
konania. Predpokladom povinnosti je, aby šlo o trovy, ktoré by inak neboli vznikli a ktoré tieto osoby
spôsobili svojím zavinením alebo ktoré vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Zavinením treba rozumieť
porušenie procesných povinností. To znamená, že ten, komu by mala byť uložená povinnosť na náhradu,
musel porušiť nejakú povinnosť, vyplývajúcu z Občianskeho súdneho poriadku, čo malo za následok
vznik týchto nákladov. Zavinenie nemožno vidieť v tom, že účastník podá odvolanie, ktoré mu nebude
vyhovené pre nedôvodnosť. O náhodu, ktorá sa prihodila tomu, kto má povinnosť nahradiť trovy, pôjde
vtedy, ak sa mu prihodí taká udalosť, ktorú nepredvídal, mala však za následok spravidla zmarenie
úkonu, a teda vznik trov, ktoré vznikli zbytočne naviac.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby,
t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci
samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola
čiastočne úspešná a čiastočne zamietnutá tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov
(samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo
veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by ináč mohol byť samostatne uplatnený. Taký prístup by
mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov konania. Ak mal žalobca čiastočný úspech s nárokom
o vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné zvážiť, či je možné priznať žalobcovi náhradu trov
konania týkajúcich sa tohto nároku a ak súčasne v tom istom konaní uplatnil nárok o nahradenie prejavu
vôle, ktoré bolo zamietnuté, nemôže to ovplyvniť prvý výrok o náhrade trov konania, ale sa použije
osobitný výrok rešpektujúci zamietajúcu časť rozhodnutia o tomto nároku.

Odvolací súd poukázal na to, že v konaní boli uplatnené dva samostatné nároky (nahradenie prejavu
vôle a vydanie bezdôvodného obohatenia), pričom každý nárok má iný hodnotový základ, ktorý sa
počíta samostatne. Napriek tomu prvostupňový súd rozhodol o trovách konania jedným výrokom tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V časti konania o nahradenie prejavu vôle, teda v zamietajúcej časti konania, je potrebné posúdiť, či
žalobca mohol ovplyvniť zamietnutie žaloby úpravou petitu a či sa pokúsil uzavrieť so žalovaným dohodu
mimosúdnou cestou a teda, či sa má použiť ust. § 142 ods. 1 OSP. Vo vyhovujúcej časti konania o
vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca čiastočne úspešný. V tejto časti je nutné zvážiť použitie
§ 142 ods. 3 OSP alebo rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 2 OSP, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil,
pričom prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 ods. 1 OSP). Pri
vyčíslení náhrady trov konania (právneho zastúpenia) prvostupňový súd bude dôsledne postupovať v
zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v súlade s ust.
§ 9 a nasl. citovanej vyhlášky.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť a vo svojom novom rozhodnutí
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.