{"guid": "27cb3bac-bf92-403c-b458-37d773db235f:d0cb2bae-1415-45e1-857c-bbcecfd2e8a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1", "spisova_znacka": "3Tos/189/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/189/2014 z 29. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. októbra 2014, sp. zn. 3Tos/189/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1", "identifikacne_cislo": "2114010877", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3", "nazov": "§ 207 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-207"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0cb2bae-1415-45e1-857c-bbcecfd2e8a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/189/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010877.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti odsúdenému E. H., v konaní o žiadosti
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.08.2014 pod sp. zn. 5PP/69/2014, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného E. H., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. a/  Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného E.N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 06.02.2009 pod sp. zn. 1T/49/2008 pre trestný čin
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú
však do dňa neverejného zasadnutia na krajskom súde bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený si v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený  rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 06.02.2009 sp. zn. 1T/49/2008 pre
trestný čin  podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne pričom pre
výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Lehota podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona uplynula odsúdenému dňa 06.04.2014 a
predpokladaný koniec trestu má mať dňa 06.06.2015.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol do tamojšieho ústavu
premiestnený dňa 28.01.2014. Po týždennom pobyte bol pridelený na oddiel s diferenciačnou skupinou
„B“ kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni. Rovnako správanie a vystupovanie
odsúdeného v priebehu výkonu trestu v tamojšom ústave je na primeranej úrovni. V osobných veciach
si udržiava primeraný poriadok až na jeden prípad kedy nebol ustlanú posteľ. Príkazy a nariadenia



príslušníkov sa snaží rešpektovať. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Odsúdený bol počas
výkonu trestu odňatia slobody zaradený na pracoviská podľa potrieb ústavu. V súčasnosti je pracovne
zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Replast. Pracovná morálka odsúdeného je na požadovanej
úrovni neboli zistené žiadne negatívne poznatky. Odsúdený nie je zaraďovaný do skupinových foriem
práce, je mu venovaný individuálny prístup so zameraním na rešpektovanie a dodržiavanie interných
a spoločenských noriem, naďalej je vedený k úvahe na primeraný zmysluplný život po výkone trestu
a prehodnotenie systému hodnôt. Možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené
programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania
menej priaznivá a vzhľadom na páchanú trestnú činnosť, ako i dlhodobú nezamestnanosť a finančné
problémy. Záverom riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený.  V minulosti už bol súdne trestaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval,  že odsúdený čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s
dohľadom.

Podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na
slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu
odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného  nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu po splnení
jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch
materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie sa odsúdeného, ktorými preukázal
polepšenie a skutočnosť, že sa od neho dá očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil len formálnu
podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu polovice uloženého trestu
odňatia slobody.

Pokiaľ však ide o splnenie ďalších dvoch materiálnych podmienok je potrebné uviesť, že odsúdený už v
minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol z jeho  výkonu aj podmienečne prepustený,
pričom už v minulosti teda mohol preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splnil svoj prevýchovný
účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane avšak opakovane sa dopustil spáchania skutkov
kvalifikované ako trestné činy za ktoré bol aj právoplatne odsúdený. S poukazom na túto skutočnosť
i krajský súd má za to, že samotná osoba odsúdeného nedáva dostatočné záruky k tomu, aby bolo
možné pozitívne uvažovať v tom smere, že v prípade jeho podmienečného prepustenia, by sa tento
nedostal do rozporu so zákonom. Tiež v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na to,
že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na
účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Takýto predpoklad však u odsúdeného nevzhliadol
ani krajský súd. V súvislosti s týmto je teda potrebné tiež dať do pozornosti, že zmysel podmienečného
prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude za dobré správanie resp. za vzorné plnenie si
pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po
splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom v podobe určenej doby vykonania trestu, bez zreteľa
k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je dôvodný predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode
riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. U odsúdeného však takéto predpoklady
splnené nie sú.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu  I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného
E.N. ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5PP/69/2014", "guid": "9f1545b2-f181-4e9b-87c4-512ac7e18cde:23e53742-8d7a-4b29-8ecd-66d5231706ab", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}