{"guid": "27cb39e8-7dae-401d-9ec8-89d1ffdc5674:f79bf5f4-cfae-4942-be23-b6a67cb85630", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1", "spisova_znacka": "22Sp/73/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/73/2014 z 5. 2. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 5. februára 2015, sp. zn. 22Sp/73/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1", "identifikacne_cislo": "5014201235", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2015-02-05", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f79bf5f4-cfae-4942-be23-b6a67cb85630", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201235.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
navrhovateľa: SR - LESY SR, š. p., so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o., so sídlom J. Goliana 16,
Martin, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom P. Mudroňa 45, Martin,
za účasti účastníkov konania: v rade 1/ O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, v rade 2/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. OÚ-MT-PLO-2014/004664-7-URB-P zo dňa
30.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline  rozhodnutie odporcu č. k. OÚ-MT-PLO-2014/004664-7-URB-P zo dňa 30.09.2014
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.  (ďalej zákon) rozhodol
tak, že oprávnená osoba O. v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zákona ako právny nástupca po S. Y. v
majetkovom podiele 1/1 spĺňa podmienky zákona uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) zákona. Právnemu
nástupcovi po oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu k nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné
vydať v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), d) zákona, a to kat. úz. E. PK vložka 29 - PK p.č. 814, 1622, PK
vložka 34 - PK p. č. 1596, PK vložka 51 - PK p. č. 1628, PK vložka 111 - PK p.č. 1618, 1627, PK vložka
176 - PK p.č. 870, PK vložka 195 - PK p.č. 1634, PK vložka 206 - PK   p. č. 1654, PK vložka 223 - PK p.č.
1581, PK vložka 249 - PK p.č. 1605 a PK vložka 264 - PK p.č. 1651. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Č.d.
XX  zo dňa 5.8.1948 potvrdilo vlastníctvo predmetných parciel vzťahujúce sa na pôvodného vlastníka S.
Y..  Z rozhodnutia ONV v Martine č. 1944/1951 zo dňa 15.05.1956 bolo tiež zistené, že vyššie uvedené
PK parcely v spoluvlastníckom podiele 1/1 boli pôvodným vlastníctvom S. Y. (otec navrhovateľa) a na
základe zákona č. 46/1948 prešli do vlastníctva Československého štátu. Tým bola splnená podmienka
uvedená v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 503/2003 Z.z., t. j. odňatie bez náhrady postupom podľa zákona
č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Všetky pôvodné PK parcely sa nachádzajú v súčasnosti
vo vlastníctve fyzických osôb ako aj právnických osôb a časť pôvodnej nehnuteľnosti je zastavaná
(hospodársky dvor) a z tohto dôvodu odporca rozhodol o priznaní práva na náhradu v zmysle § 6 ods.
1 písm. a) a d) zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala opravný prostriedok povinná osoba SR - Lesy
Slovenskej republiky, š. p.. Ako odvolací dôvod uviedla, že podkladom pre rozhodnutie mali byť PK
vložky č. 21, 34, 51, 111, 176, 195, 206, 223, 249 a 264 kat. úz. E.. Po preskúmaní jednotlivých vložiek
bolo zistené, že S. Y. nikdy nebol v pozemkových vložkách v pozemkovej knihe vedený či už ako
výlučný alebo podielový spoluvlastník parciel, ktorých vrátenie požaduje titulom reštitučného nároku na



navrátenie vlastníctva. Obsahom správneho spisu je zápisnica Č.d. z 05.08.1948, na základe ktorej sa
žiada, aby sa právo vlastníctva na nehnuteľnosti v nej uvedené, ktoré sú predmetom reštitučného nároku,
zaznačilo v prospech S. Y., avšak ako vyplýva z jednotlivých PK vložiek, tento zápis v pozemkovej
knihe nikdy urobený nebol. Do 31.12.1950, t. j. do účinnosti tzv. stredného Občianskeho zákonníka sa
vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do pozemkovej knihy. Právny poriadok, ktorý bol určený v tom čase,
poznal dva druhy pozemnoknižných zápisov. Bol to vklad (intabulácia) a záznam (prenotácia). Vkladom
právo vznikalo alebo zanikalo. Keďže do 01.01.1951 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo a
intabulačný princíp, pričom S. Y. nebol ako vlastník do pozemkovej knihy zapísaný, a teda sa nestal
ani vlastníkom predmetných nehnuteľností, v dôsledku toho nebolo preukázané, že by bol oprávnenou
osobou v zmysle § 2 ods. 1 Reštitučného zákona. Teda ani navrhovateľa ako jeho právneho nástupcu
nemožno považovať za oprávnenú osobu v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Navrhol, aby krajský
súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 02.12.2014. Nestotožnil sa s odvolaním
navrhovateľa, nakoľko na základe dokladu evidovaného pod Č.d. 84 z 05.08.1948 jednoznačne vyplýva,
že PK parcely boli pôvodným vlastníctvom S. Y. v podiele 1/1 a na základe rozhodnutia č. 1944/1951 z
15.05.1956 prešli                  do vlastníctva štátu v zmysle zákona č. 46/1948 Zb..

Účastník konania v rade 1/ O. Y. sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní z 27.11.2014. Uviedol, že
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam jeho právny predchodca nadobudol mimo pozemnoknižne,
keď právo účinné do 01.01.1951 poznalo vykonanie zápisu pozemnoknižným súdom na základe
právoplatného vkladu (Č. d.), ale zápis nevykonal išlo o mimo pozemnoknižné nadobudnutie vlastníctva
ale užívanie vlastníctva im vtedajší režim neumožnil. Predložil výňatok z Metodického nariadenia
Ministerstva pôdohospodárstva SR na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý sa
zaoberá zápismi do pozemkových kníh. V tomto metodickom návode účastník v rade             1/ zvýraznil
tú stať, v ktorej bolo uvedené, že ak boli uzavreté zmluvy perfektné a chýbal iba zápis do pozemkovej
knihy, stali sa 01.01.1951 účinnými.

Účastník konania v rade 2/ Slovenský pozemkový fond sa k opravnému prostriedku vyjadril dňa
20.11.2014. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa a poukázal na to, že k prechodu majetku
na štát dochádzalo bez ohľadu na intabulačný princíp. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu II. ÚS
117/2012-19, z ktorého vyplýva, že pôvodní vlastníci stratili predmetný majetok a to de facto a de iure,
pretože Čsl. štát následne potom ako získal predmetné nehnuteľnosti na základe výmeru do svojho
vlastníctva, s týmito nehnuteľnosťami následne disponoval a to vo forme príslušných prídelov.

Krajský súd  v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.      a § 156 ods. 3 O.s.p.. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 06.02.2015.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle dôvodov uvedených v opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
z týchto dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je zápisnica Komisie pre zakladanie pozemnoknižných vložiek Č.d. 84 z
05.08.1948 napísaná na mieste samom v obci E.. Podľa nej pred komisiu dostavivší sa žiadateľ S.
Y. udáva, že v pozemnoknižných hárkoch čísel tam uvedených Obce E. zavedených nehnuteľnosť
miestnych čísel tam uvedených katastrálnych parcelných čísel 1634, 870, 1622, 814, 1605, 1618, 1627,
1628, 1581, 1651, 1654 a 1596 v celku si od pozemnoknižnej majiteľky nehnuteľností A. Y., rod. Z. podľa
pripojenej kúpnopredajnej zmluvy z roku 1940 za kúpnu cenu odhadnú cenu korún slovenských 4.000
právnym titulom nadobudol a žiada, aby sa právo vlastníctva na tieto nehnuteľnosti zaznačilo na základe
skutočnej držby k dobru S. Y. ženatého so Y., rod. I..



Z pozemnoknižných vložiek uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo
S. Y. ohľadne vyššie uvedených nehnuteľností                     do pozemkovej knihy zaznačené nebolo.

Rozhodnutím Okresného národného výboru v Martine, odbor pôdohospodárstva č. j.: 1944/1951 z
15.05.1956 štát vykúpil podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. pozemkového vlastníctva S. Y. v kat.
úz. E., a to okrem iného aj pozemky v pozemnoknižných vložkách, ktoré sú predmetom napadnutého
rozhodnutia. Toto rozhodnutie je konečné, právoplatné a vykonateľné.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,         v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. v znení účinnom do 31.03.1964 vlastníctvo k veciam
jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič
iné z osobitných predpisov.

Podľa § 562 citovaného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené
inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú
skorším právom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. v znení účinnom ku dňu 15.05.1956 ustanovení tohoto zákona se
vztahují na pozemkové vlastnictví výkonného zemědělce, pokud výměra jeho půdy, označené v odstavci
7, včetně půdy jeho rodinných příslušníků (§ 4), přesahuje 50 hektarů. Půdu (odstavec 7) přesahující
tuto výměru, jakož i zastavěné plochy, nádvoří a soukromé cesty, pokud slouží zemědělské výrobě a
nejsou nutné k řádnému hospodaření v dosavadním podniku, vykoupí stát za náhradu (§ 9, odst. 1) a
přidělí je oprávněným uchazečům za podmínek uvedených v § 16.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona převod vlastnického práva mezi živými, reálné rozdělení
spoluvlastnictví, propachtování a smluvní a exekuční zatížení půdy, která je předmětem výkupního
řízení, jsou až do konečného provedení výkupu a převzetí vykoupené půdy přípustné jen se souhlasem
ministerstva zemědělství; jinak jsou neplatné. Zákaz zatížení půdy se však nevztahuje na daně, poplatky
a jiné veřejné dávky.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona právní jednání uvedená v odstavci 1, uzavřená po 4. dubnu 1947
před účinností tohoto zákona, jsou bez dodatečného schválení ministerstva zemědělství neplatná.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietka uplatnená v opravnom prostriedku nie je dôvodná. Podstatou
tejto námietky bolo tvrdenie, že v čase odňatia nehnuteľností právnemu predchodcovi oprávnenej osoby
S. tento nemal vlastnícke právo k odňatým pozemkom, a preto nie je možné tieto pozemky navrátiť jeho
právnym nástupcom. Bolo teda potrebné skúmať, či v čase odňatia týchto pozemkov S. Y. bol alebo
nebol vlastníkom týchto pozemkov.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že S. Y. v roku 1940 uzavrel s A. Y., rod. Z. kúpnopredajnú
zmluvu, ktorou kúpil okrem iného aj pozemky, ktoré sú predmetom uplatneného reštitučného nároku.
V čase kúpy                        na nadobudnutie vlastníckeho práva bolo potrebné vlastnícke právo
intabulovať (vteliť)          do pozemkovej knihy, čo učinené nebolo. Zo zápisnice Komisie pre zakladanie
pozemnoknižných vložiek Obce E. Č.d. XX/XXXX totiž nie je zrejmé, že by k intabulácii bolo došlo, ale
len že nadobúdateľ S. Y. žiadal, aby sa vlastnícke právo zaznačilo k jeho dobru. V tomto ohľade sa
súd nestotožnil s právnym záverom správneho orgánu, že       z dokladu evidovaného pod Č.d. XX z
05.08.1948 jednoznačne vyplýva, že PK parcely boli pôvodným vlastníctvom S. Y.. Je nepochybné, že k
poslednému dňu účinnosti uhorského obyčajového práva na území Slovenska (31.12.1950) S. Y. nebol
vlastníkom týchto pozemkov.



Dňom 01.01.1951 však nadobudol účinnosť tzv. stredný Občiansky zákonník, ktorý      v § 111 ods.
1 založil nový systém nadobúdania vlastníckeho práva, a to aj čo sa týka nehnuteľností. Od tohto
dňa sa vlastníctvo prevádzalo už samou zmluvou, t. j. nebolo potrebné intabulovanie vlastníckeho
práva do pozemkovej knihy. § 562 citovaného zákona stanovil, že ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951. Teda odo dňa 01.01.1951 sa aj na kúpnopredajnú
zmluvu uzavretú v roku 1940 vzťahoval stredný Občiansky zákonník. Znamenalo to, že ak bola kúpna
zmluva uzavretá platne, samotným nadobudnutím účinnosti stredného Občianskeho zákonníka došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva na kupujúceho.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že zákon č. 46/1948 Zb. v § 13 stanovil špeciálnu podmienku platnosti
zmlúv medzi živými, a to pri nehnuteľnostiach, ktoré podliehali výkupu v zmysle § 1 ods. 2 a § 1 ods. 7
zákona č. 46/1948 Sb.. Ak sa teda jednalo o takéto nehnuteľnosti, a tieto nehnuteľnosti boli predmetom
prevodu vlastníckeho práva medzi živými, čo nepochybne je aj kúpnopredajná zmluva, vzťahoval sa na
tento prevod § 13 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého tento prevod je až do konečného prevedenia
výkupu a prevzatia vykúpenej pôdy prípustný len so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva, inak je
neplatný. Tento odsek sa vzťahuje na právne úkony od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, t. j. od
14.04.1948. Ďalej § 13 ods. 2 taktiež stanovoval podmienku ohľadne právnych úkonov medzi živými,
ktoré boli uzavreté po 04.04.1947 pred účinnosťou tohto zákona. Táto podmienka tkvela v tom, že tieto
právne úkony museli byť dodatočne schválené ministerstvom pôdohospodárstva. Zákon teda stanovoval
jednak podmienku dodatočného schválenia ministerstvom pôdohospodárstva tých právnych úkonov,
ktoré boli uzavreté v období od 04.04.1947 do účinnosti zákona, t. j. do 14.04.1948 a tiež podmienku
súhlasu ministerstva pôdohospodárstva pri právnych úkonoch, ktoré boli urobené už za účinnosti tohto
zákona.

Keďže vlastnícke právo mal S. Y. nadobudnúť účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka k
nehnuteľnostiam, ktoré podliehali výkupu podľa z.č. 46/1948 Zb., súd skúmal, či právny úkon uzavretý
medzi S. Y. a A. Y., rod. Z. ako kúpnopredajná zmluva podliehal ďalšej podmienke jeho platnosti
stanovenej v § 13 zákona č. 46/1948 Sb., a to či už súhlasu ministerstva pôdohospodárstva alebo
dodatočného schválenia ministerstva pôdohospodárstva. Krajský súd konštatuje, že kúpnopredajná
zmluva medzi A. Y., rod. Z. a S. Y. bola uzavretá v roku 1940, čo vyplýva zo Zápisnice vložkovej
komisie zo dňa 05.08.1948.    Keďže v danej veci bola zmluva uzavretá v roku 1940, nebolo
potrebné jej dodatočné schválenie ministerstvom pôdohospodárstva, a preto sa stala dňom 01.01.1951,
kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z roku 1950, ktorý už neustanovoval ako podmienku
nadobudnutia vlastníctva zápis do pozemkovej knihy, účinnou.

Námietka navrhovateľa o tom, že S. Y. nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu ich odňatia
podľa zákona č. 46/1948 Zb. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o výkupe týchto nehnuteľností
(15.05.1956), je teda v plnom rozsahu nedôvodná. K tomuto dátumu S. Y. bol vlastníkom týchto
nehnuteľností, pretože bol ich vlastníkom už ku dňu 01.01.1951. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský
súd v Žiline rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil, keďže vychádzalo z tej istej premisy, a to že v
čase odňatia nehnuteľností bol S. Y. ich vlastníkom.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a z tohto dôvodu mu súd náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

V Žiline, dňa 06. februára 2015



JUDr. Jana Martinčeková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f85c32f8-2e0a-4678-b23d-863fc9aa4c86", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85c32f8-2e0a-4678-b23d-863fc9aa4c86"}], "citovane_v": []}