{"guid": "27c9fc1d-f9ec-44b8-8ba4-5b363cbd5425:ed8c628f-52f9-40c3-b9db-2f29f66215bf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1", "spisova_znacka": "8CoP/225/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/225/2012 z 15. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 15. januára 2013, sp. zn. 8CoP/225/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1", "identifikacne_cislo": "7211222677", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2013-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed8c628f-52f9-40c3-b9db-2f29f66215bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/225/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211222677
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211222677.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci maloletej N. E.
nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice, dieťaťa rodičov M.. M. E.C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v C.
na P. ulici č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Rastislavovej ulici č. 68 a T.. M. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na E. ulici č. XX v
konaní o zvýšenie výživného a zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 19.4.2012 č.k. 23P 298/2011-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e      rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 19.4.2012 č.k. 23P 298/2011-42 zamietol návrh matky
na zvýšenie výživného pre maloletú N. nar. XX.X.XXXX, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo 100 € na
200 € mesačne od podania návrhu a zamietol návrh otca na zníženie výživného pre maloletú N. nar.
XX.X.XXXX, ktorým sa domáhal zníženia výživného zo 100 € na 85 € mesačne. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného pre maloletú N. podala
v zákonnej lehote odvolanie matky maloletej s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. s
odôvodnením, že potreby maloletej N. sa nezmenili, ale klesla jej životná úroveň, pretože sa podstatne
znížil jej príjem, keďže od 1.4.2012 poberá rodičovský príspevok 194 € a môže sa podieľať na
výživnom pre maloletú N. maximálne jednou tretinou svojho príjmu a svojou osobnou starostlivosťou,
aby zabezpečila rovnakú životnú úroveň svojmu ďalšiemu dieťaťu, kým sa otcov príjem zvýšil o 104,21
€, v dôsledku čoho má vyššiu životnú úroveň ako jeho dcéra. Konštatovala, že prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil, pretože nezvýšil výživné, aj keď došlo od poslednej úpravy výživného k
podstatnej zmene okolností na strane maloletej spočívajúce v poklese jej životnej úrovne. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné od otca pre maloletú N. zo 100
€ na 200 € mesačne od 1.8.2011 do 31.3.2012 a od 1.4.2012 do budúcna na 220 € vždy do 15. dňa v
mesiaci k jej rukám s tým, že dlžné výživné je otec povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec vo vyjadrení nesúhlasil s odvolacími námietkami matky a zdôraznil, že odôvodnené potreby
maloletej N. od posledného rozhodnutia o výživnom sa nezmenili, čo potvrdila aj matka na súdnom
pojednávaní a vo vzťahu k tvrdeniu matky, že má vyššiu životnú úroveň, ako maloletá dcéra, uviedol, že
matka dieťaťa vlastní nové motorové vozidlo v hodnote 14.000 €, žije v spoločnej domácnosti s otcom
jej druhého dieťaťa, ktorý by sa mal podieľať a kompenzovať stratu, teda zníženie príjmu matky.



Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu určiť výživné pre maloletú N. primerane veku a potrebám
dieťaťa s ohľadom na majetkové možnosti a schopnosti otca.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného pre maloletú N.
zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania
odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine,
v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
o návrhu na zvýšenie výživného od otca pre maloletú N.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd
prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej N.,
ktorá by opodstatňovala zmenu súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd
poznamenáva, že zmenou pomerov podľa zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú,
nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na
zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú
povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným
zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s
vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby
dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom 13.5.2011 (Okresný súd Košice II sp.zn. 27P 6/2010)
ubehol ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa iba jeden rok, počas ktorého sa rozsah odôvodnených
potrieb maloletej N. tak výrazne nezmenil, aby bola odôvodnená zmena predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v čase terajšieho rozhodovania je 458 €
(výživné predstavuje cca 1/4 z príjmu otca). Odvolací súd konštatuje, že matke síce pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému B. narodenému XX.X.XXXX a s týmto dieťaťom je na materskej dovolenke, čím
sa podstatne znížil jej príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku 194 € a z rodinných prídavkov
na dve maloleté deti 45 € od 1.4.2012, ale pomery matky bez ďalšieho neodôvodňujú prenesenie
povinnosti podieľať sa vo zvýšenej miere na uspokojovaní potrieb maloletej N. na otca, pretože
dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, schopnosti, možnosti a majetkové pomery



povinného rodiča (otca) podmieňujú mieru uspokojenie resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Rozsudok súdu prvého stupňa je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Odvolací súd tiež konštatuje, že toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania
po vzniku trvalej a prechodnej zmeny pomerov podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine).  Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd
poznamenáva, že toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej
a trvalej zmeny pomerov u niektorého z nich podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23P/298/2011", "guid": "6a06febb-f242-499e-a785-2fdac0557a53:054390a5-2cc1-425e-aaae-c0825bc7d83e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}