Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/9/2015 z 17. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 17. mája 2015, sp. zn. 23Sd/9/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200024.2 Krajský súd Nitra | 23Sd/9/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4015200024.2 | 2015-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57423184-d41a-4017-8579-8666982cabc0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200024.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200024.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: H. P., bytom Q. nad Z. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou
JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.8.2014.

Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.8.2014, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť
o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Nitra nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.

Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom žiadala
prehodnotiť opätovne zdravotný stav, pretože bola hospitalizovaná na psychiatrii.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že pri svojom
zdravotnom stave nie je schopná vykonávať zamestnanie. Naposledy pracoval pred dvomi rokmi v
SUZUKI v Maďarsku. Predložila nové lekárske nálezy.

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s
poukazom na závery posudkových lekárov ako aj doplnok posudkového lekára.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Nitre, dňa 07. 01. 2015, so záverom, že navrhovateľka nie je
invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.

K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení
odborných lekárskych nálezov - interné, psychiatrické, neurologické.



Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, dňa 31. 07. 2014, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z.
a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Nitre, dňa
07. 01. 2015 a na žiadosť súdu dňa 23. 03. 2015. Posudkoví lekári ústredia dospeli k zhodnému záveru,
že u navrhovateľky sa jedná o zmiešanú úzkostne - somatoformnú poruchu, dorzalgia. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil posudkový lekár zmiešanú úzkostne - somatoformnú poruchu podľa kapt. V.
položka 4 písm. a/. Po zhodnotení predloženej lekárskej dokumentácie a vlastnom vyšetrení konštatoval,
že navrhovateľka sa od októbra 2013 lieči u psychiatra pre somatoformnú neurotickú poruchu stredného
stupňa. Stav si síce vyžiadal dvakrát hospitalizáciu, ale nebolo potvrdené závažné duševné ochorenie,
vykonanými vyšetreniami bol stav záverovaný ako somatoformná porucha s úzkostne depresívnou
symptomatikou u neuroticky štruktúrovanej osobnosti. Nie sú prítomné žiadne psychotické príznaky,
iba nadmerné prežívanie nezávažných telesných príznakov, najmä zo strany chrbtice. Pre duševnú
poruchu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia. Vertebtrogénna porucha nevykazuje
koreňové dráždenie, svalové hypotrofie ani parézy. Nie je preukázaná ani porucha citlivosti na
končatinách. Z tohto dôvodu vertebrogénna porucha nemá vplyv na základnú mieru poklesu. Ani
nové lekárske nálezy, ktoré predložila navrhovateľka súdu nemajú vplyv na stanovenú mieru poklesu.
Tieto nálezy potvrdzujú známe skutočnosti a neboli zistené žiadne iné závery svedčiace pre závažné
zdravotné poruchy.

P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľky je 20 %.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza



z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár
rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.5.2014 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O. s. p. potvrdil.

Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.