Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/426/2012 z 28. 1. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2013, sp. zn. 16Co/426/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6212204233.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/426/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6212204233.1 | 2013-01-28 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 4 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/abacc92b-8a9a-4ee4-ac85-9ed443677e17
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212204233.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/426/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212204233
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212204233.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa S. N. J. republika, s. r.
o., J. republika, B. 4, I. XXX, R.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi O. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa 5/A, o zaplatenie
166,43 EUR s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1Ro/103/2012-29 zo dňa 27. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (takzvaný „vzor 4 O. s. p.“) okresný súd uložil vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia zaplatil súdny
poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis a rovnopisu podaní a
ich príloh doručovaných účastníkom, keď podania boli urobené elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom vo výške 1,50 EUR v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník na strane odporcu v zákonnej 15 dňovej lehote (204
ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zastáva názor, že podanie súdu uskutočnené v súlade s § 42 ods. 1 O. s. p., ktoré
bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom je plnohodnotným a po formálnej stránke zároveň
úplným podaním, a preto nemá v zákone oporu rozhodnutie súdu o uložení súdneho poplatku za
vyhotovenie rovnopisu podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Takáto interpretácia
by bola popretím samotného účelu podania návrhu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad sp. zn. 6 M. XX/XX, X W.
X/XXXX, X W. X/XXXX, XMCdo XX/XXXX, ako aj uznesenie N. súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX. Ďalším odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej v texte len „Zákon
o súdnych poplatkoch“), položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, v prípade podaní urobených
elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný
počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O. s. p.
Zároveň zdôraznil, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej v texte len „Združenie“)
je od súdnych poplatkov v každom prípade oslobodené v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o súdnych
poplatkoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nesprávne zrušil.



Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
tohto odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 1, 2 O. s. p.) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil,
nakoľko rozhodnutie bolo vydané bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané neexistovali.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd (uznesením) uložil vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu - Združeniu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a
ich príloh, ktoré tvoria súdny spis, keď podania boli urobené elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, a to vo výške  1,50 EUR v zmysle položky č. 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov.

Ust. § 4 Zákona o súdnych poplatkoch rozoznáva oslobodenie od poplatku podľa ods. 1 v zmysle
oslobodenia pre celé súdne konanie a v zmysle ods. 2 ide o takzvané oslobodenie osobné pre subjekt,
ktorý spĺňa podmienky v tomto ustanovení uvedené. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník na
strane odporcu je v konaní osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodené v zmysle písm. c/ aj združenia
pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.

Uvedené oslobodenie sa vzťahuje i na zaplatenie súdneho poplatku vyrúbeného podľa položky 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 definuje, čo je predmetom súdnych poplatkov, pričom sú to poplatky
buď za jednotlivé úkony súdov, alebo za konanie súdov a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry, ktoré sú uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Zákon teda presne definuje, že pod
pojem súdny poplatok možno včleniť poplatky za úkony a poplatky za konanie súdov. V obidvoch
prípadoch však ide o súdne poplatky. Aj v ust. § 4 ods. 1, 2 tohto zákona je použitý termín „poplatok“.
Nedochádza preto už k rozlišovaniu, či ide o poplatky za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov.
Skutočnosť, že položka 20a je zaradená v Sadzobníku súdnych poplatkov pod časťou II. nazvanej
poplatky za úkony súdov, nie je rozhodujúca z hľadiska záveru odvolacieho súdu, pretože zákon z
hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nerozlišuje poplatky za úkony súdov a poplatky za
konanie súdu. Z hľadiska ust. § 4 tohto zákona jednoznačne platí, že ak osoba spĺňa podmienky v týchto
ustanoveniach uvedené, je od poplatku oslobodená, či už z povinnosti platiť za jednotlivé úkony alebo
za konanie súdov, pretože len tak môže byť naplnený účel ust. § 4.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X W. X/XXXX, v
ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že poplatkovú povinnosť účastníka
za úkon súdu uvedený v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a
ich príloh, je treba posudzovať podľa ust. Zákona o súdnych poplatkoch vrátane tých, ktoré upravujú
vecné a osobné oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto aj v tomto prípade, pokiaľ je Združenie
podľa Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od súdnych poplatkov, nevznikla mu povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol
vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie
elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Aj v rámci rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 W. XX/XXXX bolo konštatované, že zákon nerozlišuje súdne
poplatky a poplatky uhrádzajúce náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by sa mali odlišovať od súdnych
poplatkov ako takých. Najvyšší súd SR okrem iného poukázal na to, že základné právo na súdnu
ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach
jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zrušujúci výklad a ani také interpretačné
postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho nedôvodné, prípadne
svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Poukázal na to, že súdy nerešpektovali osobné oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, a preto dospel k záveru, že generálny prokurátor v uvádzanom prípade



opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutia spočívali v nesprávnom právom posúdení a Najvyšší
súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd preto konštatuje, že v prípade vedľajšieho
účastníka na strane odporcu ide o osobu, ktorá je podľa § 4 ods. písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch
osobne oslobodená od poplatku, preto okresný súd nesprávne postupoval ak mu vyrúbil súdny poplatok
podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie
okresného súdu ako nedôvodne vydané, keďže pre jeho vydanie neexistovali dôvody.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti nesprávne označenie navrhovateľa
v napadnutom uznesení, avšak vzhľadom k vecnej nesprávnosti výroku tohto uznesenia sa s týmto
nedostatkom a jeho prípadnou opravou nezaoberal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.