Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/321/2018 z 27. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2018, sp. zn. 41CoE/321/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6217202559.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/321/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6217202559.1 | 2018-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79c54c5e-b519-4a81-8454-fee4a9de0d94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217202559.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/321/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217202559
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217202559.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej , v exekučnej
veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 5458/17, o vymoženie 1.867,02 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
3Er/217/2017-25 zo dňa 8. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/217/2017-25 zo dňa 8. júna 2018 z r u š u j e
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 3Er/217/2017-25 zo dňa 8. júna 2018 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp.zn. SRSAspA 10758/16 zo dňa 04.08.2016. Zistil,
že povinný a právny predchodca oprávneného dňa 26.07.2008 uzavreli zmluvu o kreditnej karte a dňa
14.07.2014 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. V čl. 3 dohody „Rozhodcovská
doložka“ si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku.

3. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj z obsahu zmluvy
mal súd prvej inštancie za zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom
na jednej strane a dodávateľom na druhej strane podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Dohode o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach posúdil ako neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná a má tzv. formulárovú
podobu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len dohodu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam. Povaha dohody je teda adhézna. Rozhodcovská doložka v Dohode
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore
s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS a takto dojednaná



rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je podľa ust. § 53 Občianskeho
zákonníka neplatná. V danom prípade súd prvej inštancie nemal pochybnosť o tom, že základný spor
sa týka spotrebiteľskej zmluvy a že ustanovenie bodu článku 3. dohody je v rozpore so znením ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného ustanovenia. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Na odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Zdôraznil, že sa
podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval
prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdom. Poukázal na znenie ustanovení § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“). Uviedol, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne
oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú
zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.
Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v
rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní
záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinný mal dostatok času na
preštudovanie dokumentov, ako aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie právnikovi,
alebo Centru právnej pomoci, alebo niektorému zo spotrebiteľských združení na ochranu spotrebiteľa. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp.zn. 9CoE/265/2015
a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.06.2017, sp.zn. 6CoE/17/2017. Vyslovil názor, že
vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské
spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je
možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný
titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Zároveň poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Preto nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne
odôvodnené, arbitrárne. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017, sp.zn.
8CoE/39/2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 03.02.2017 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava sp.zn.
SRSAspA 10758/16 zo dňa 28.06.2016. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy č.
XXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 26.07.2008 a
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 31.12.2014. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.



9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný dňa
26.07.2008 uzatvorili Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej právny predchodca oprávneného
poskytol povinnému finančné prostriedky. Oprávnený a povinný dňa 14.07.2014 uzavreli Dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorej súčasťou je doložka o mediácii. Súčasne
v ten istý deň, t.j. 14.07.2014, zmluvné strany uzavreli aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podľa
§ 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Podľa rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským konaním sa
na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovenská arbitrážna a.s., so sídlom Krížna 2, Bratislava, alebo Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
alebo Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice
podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj štatútu a rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského
súdu platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania (čl. 2. Rozhodcovskej zmluvy). V čl.
3 je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov,
ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa
jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu (čl. 3. Rozhodcovskej zmluvy), alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky. v bode 3.3 rozhodcovskej zmluvy si zmluvné strany dohodli
možnosť odstúpenia od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci
dňu podania žalby na Stálom rozhodcovskom súde. Čl. 4. rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie
o rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi. V čl. 5. je upravená možnosť zrušenia rozhodcovskej
zmluvy dohodou zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že ju uzatvára na základe slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa
riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel, pochopil dôsledky rozhodcovského konania a na znak
súhlasu ju vlastnoručne podpísal.

10. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

11. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



13. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa ust. § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (14.07.2014) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 14.07.2014 oprávnený a povinný
uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorá je písomne,
obsahovo a formálne oddelená od zmluvy a ktorú povinný podpísal. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy
odvolací súd zistil, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto
zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. Povinný sa slobodne
rozhodol s oprávneným uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola
súčasťou Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným
a povinným, ani jej platnosť žiadnym spôsobom nepodmieňovala. Preto nie je možné rozhodcovskú
zmluvu dojednanú medzi účastníkmi konania považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka a následne za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S
ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný
ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie
rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil súd prvej inštancie.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. V ďalšom konaní musí súd prvej inštancie opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).