Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/12/2019 z 29. 5. 2019 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2019, sp. zn. 41CoKR/12/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6117226665.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoKR/12/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6117226665.2 | 2019-05-29 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Reštrukturalizácia Citované ustanovenia: § 32 ods. 9 ZKR, ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80b5ad65-b7d0-4d50-b9f1-b94cef262a8a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117226665.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226665
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117226665.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu KR solusions, s.r.o., so sídlom Hlavná 104/55, 040 01 Košice, IČO: 48 274 941 / predtým žalobca
VVINGS Košice s.r.o., so sídlom Bocatiova 6/1098, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO 44 292 678 /
proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974
11 Banská Bystrica, správca úpadcu Vinohradnícka spoločnosť s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 531,
979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 393, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/17/2017-116 zo dňa 5.júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/17/2017-116 zo dňa 5.júna 2018 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica určil, že v konkurznom konaní sa majetok
úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K 22/2017, žalobca je veriteľom
vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 512.984, 15 Eur, z toho istina v sume 186.370,71 Eur, úrok
z omeškania v sume 107.441,44 Eur a zmluvná pokuta v sume 219.172,-Eur, vzniknutej z právneho
dôvodu nezaplatenia ceny diela na základe Zmluvy o dielo č. 04/2008 zo dňa 2.9.2008, uplatnenej
prihláškou pohľadávky zo dňa 15.5.2017, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3.l, pričom poradím
tejto pohľadávky je iná pohľadávka v sume 293.812,15 Eur a podriadená pohľadávka v sume 219.172,-
Eur. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.8.2017 domáhal, aby súd určil, že žalobca
je veriteľom peňažnej pohľadávky v celkovej výške 512.984,15 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške
186.370,71 Eur, úroku z omeškania vo výške 107.441,44 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 219.172,-Eur
vzniknutej z právneho dôvodu nezaplatenej ceny za dielo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 2.9.2008,
prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 15.5.2017 zapísanej v Zozname pohľadávok pod č. 3.1, v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 2K 22/207 na majetok úpadcu
Vinohradnícka spoločnosť s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 53/21, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36
206 393, ktorá je vymáhateľná.

3. Žalobca má za to, že nie je daný dôvod na popretie jeho pohľadávky. Žalobca poukazuje na
skutočnosť, že z odôvodnenia popretia nie je zrejmé, za aký právny úkon vo vzťahu k odporovateľnosti
považuje žalovaný Uznanie záväzku. Žalobca má za to, že nie sú dané dôvody odporovať predmetnému
právnemu úkonu. V tomto prípade nemôže ísť o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ukrajujúci
právny úkon, ani právny úkon urobený po zrušení konkurzu. Ak žalovaný mal na mysli zvýhodňujúcu
právny úkon, žalobca zastáva právny názor, že uznanie existujúceho, splatného a nepremlčaného
záväzku nie je možné považovať za zvýhodňujúce. Uznaním záväzku nedochádza k jeho úprave v



neprospech úpadcu, nakoľko daný záväzok v čase jeho uznania existoval v určitej uznanej výške.
Uznaním záväzku zmluvné strany prejavili vôľu uznať tento záväzok. S poukazom na § 59 ods. 3 veta
prvá zákona č. 7/2005 Z.z. uznanie záväzku nemohlo spôsobiť úpadok dlžníka a je zrejmé, že nebolo
urobené počas úpadku dlžníka, nakoľko k uznaniu došlo cca 4 roky pred vyhlásením konkurzu, teda
v čase keď ešte nebolo možné predpokladať, že k úpadku dôjde. Predmetný záväzok bol splatný dňa
17.3.2010, tak ako to vychádza z faktúry č. 1010016 a k uznaniu došlo dňa 30.4.2013, teda s poukazom
na § 397 Obchodného zákonníka záväzok v čase jeho uznania jednoznačne premlčaný nebol. Nakoľko
predmetný právny úkon bol urobený dňa 30.4.2013, teda ešte pred rozhodujúcou dobou 1 roka pred
začatím konkurzného konania s poukazom na § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., žalovaný nemôže
predmetnému právnemu úkonu odporovať. Žalobca nie je spriaznenou osobou podľa zákona č. 7/2005
Z.z. a v zmysle § 57 ods. 2 citovaného zákona a neuznáva právo žalovaného odporovať právnemu úkonu
uznania záväzku. Poukazuje aj na skutočnosť, že si do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku
v rovnakom rozsahu, v akom si ju neskôr prihlásil do konkurzu, avšak v reštrukturalizácii ju žalovaný
ako správca nepoprel.

4. Okresný súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2K 22/2017 zo dňa 7.4.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.4.2017, teda
účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 26.4.2017.

5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej
pohľadávky s odôvodnením, že nie sú dané dôvody odporovať právnemu úkonu Uznanie záväzku zo
dňa 30.4.2013, uznanie existujúceho, splatného a nepremlčaného záväzku nie je možné považovať
za zvýhodňujúce, uznanie záväzku nebolo urobené v neprospech úpadcu, nezvýhodnilo žalobcu ako
veriteľa, nebol ním uznaný premlčaný záväzok, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a úrok z omeškania
je príslušenstvo pohľadávky a sleduje osud istiny pohľadávky.

6. Žalovaný popretie pohľadávky žalobcu odôvodnil tým, že uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu,
a to Uznanie záväzku zo dňa 3é.4.2014. Pretože týmto úkonom bol záväzok upravený v neprospech
úpadcu a zároveň došlo k zvýhodneniu veriteľa, ktorému bol jeho záväzok uznaný až po márnom uplynutí
premlčacej lehoty. Správca pre prípad úspešného uplatnenia odporovacieho práva namieta premlčanie
pohľadávky.

7. Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke môže správca uplatniť tiež tak, že
prihlásenú pohľadávku poprie čo do právneho dôvodu a výšky ( § 62 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. ).
Takáto zákonná možnosť uplatniť právo odporovať právnemu úkonu v konkurze nezbavuje správcu
povinnosti odporovateľnosť právneho úkonu zdôvodniť ( § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. ).

8. Okresný súd konštatoval, že základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie právo odporovať
právnemu úkonu v konkurze, bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej
konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka ( §
57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.) a odporovateľný právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej
pohľadávky ( § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). Na rozdiel od všeobecnej úpravy odporovateľných
právnych úkonov, ktorá sa týka dlžníkových právnych úkonov ( § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v
konkurze možno odporovať len právnym úkonom týkajúcich sa majetku dlžníka ( § 57 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. ). K ukráteniu uspokojenia pohľadávky pritom dochádza vtedy, ak v dôsledku napadnutého
právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné
pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené
aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov dochádza taktiež v prípade, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho
úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde
odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka
stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho
úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach
je na správcovi ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR 2/2014 zo dňa
1.7.2014 ).



9. Okresný súd zhodne s tvrdením žalobcu, že z odôvodnenia popretia nie je zrejmé za aký právny
úkon vo vzťahu k odporovateľnosti považuje žalovaný predmetné uznanie záväzku, teda z titulu
ktorej skutkovej podstaty odporovateľnosť uplatňuje a z odôvodnenia popretia nie sú zrejmé ani
ostatné zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu konštatoval,
že žalovaný pri popretí pohľadávky žalobcu neodôvodnil akým úkonom „Uznanie“ mal byť záväzok
upravený v neprospech úpadcu a ako ním malo dôjsť k zvýhodneniu žalobcu. Uznanie záväzku je
jedným zo zákonných spôsobov zabezpečenia pohľadávky ( § 323 ) Obchodného zákonníka ). Jeho
význam spočíva najmä v uľahčení procesnej situácie veriteľa v prípade súdneho vymáhania nároku
proti dlžníkovi a to aj v rámci preskúmania pohľadávky v konkurznom konaní. Uznanie záväzku totiž
zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník
môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania.
Uznaním záväzku teda nedochádza k úprave záväzku v neprospech dlžníka, keď dlžníkovi stále zostáva
zachovaná zákonní možnosť preukázať, že v čase uznania záväzok neexistoval. Nedochádza ani k
zvýhodneniu veriteľa len k uľahčeniu jeho postavenia v tom, že veriteľ nemusí preukazovať existenciu
záväzku, ale dlžník môže preukázať neexistenciu záväzku. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov
zákon výslovne upravuje, že účinky uznania nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase
uznania už premlčaná ( § 323 ods. 1 in fine Obchodného zákonníka ). Uznanie premlčaného záväzku
preto nie je možné vyhodnotiť ako zvýhodnenie veriteľa, keďže ide o zákonom predpokladaný postup.

10. Podľa názoru okresného súdu nie je zrejmé ani to, ako sa právny úkon Uznania záväzku zo dňa
30.4.2013 týkal majetku dlžníka a ako práve v dôsledku tohto právneho úkonu malo dôjsť k ukráteniu
uspokojenia prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov úpadcu existujúcich v čase vykonania tohto
uznania záväzku. Úkonom Uznania záväzku zo dňa 30.4.2013 úpadca len uznal svoj už existujúci
záväzok, a teda na základe úkonu Uznania záväzku zo dňa 30.4.2013 úpadca neposkytol a ani sa
nezaviazal poskytnúť žiadne ďalšie plnenie, keďže záväzok na úhradu ceny diela úpadcovi nevznikol
na základe Uznania záväzku zo dňa 30:4.2013, ale vznikol na základe Zmluvy o dielo zo dňa 2.9.2008.
Úpadcovi zo zákona zostala zachovaná možnosť preukázať neexistenciu záväzku, teda mu naďalej
zostala zachovaná námietka, že záväzok nevznikol alebo, že v čase uznania už netrval, čím by zanikli
aj zákonom predpokladané a zamýšľané účinky uznania záväzku, vrátane plynutia novej štvorročnej
premlčacej doby od úkonu uznania ( § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Žalovaný sa však v
dôvodoch popretia prípadnou námietkou neexistencie záväzku v čase uznania nebránil.

11. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení popretia namietol aj premlčanie úrokov z omeškania, ktorý sa netýka
uznania záväzku, okresný súd uviedol, že záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok
( 448 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania ( § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka), keď úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za porušenie povinnosti
dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný dlh, resp. záväzok ( § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ).

12. Zhodne s tvrdením žalobcu okresný súd uviedol, keďže úrok z omeškania je zo zákona
príslušenstvom pohľadávky a pohľadávke veriteľa vždy zodpovedá záväzok dlžníka. V čase úkonu
Uznanie záväzku úpadca ako dlžník už bol v omeškaní s úhradou uznaného záväzku, účinky uznanie
záväzku nastali aj vo vzťahu k úroku z omeškania. Pokiaľ v úkone Uznania záväzku zo dňa 30.4.2013
úpadca ako dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi z titulu neuhradenia ceny
diela fakturovanej žalobcom faktúrou č. 1010016 v zmysle zmluvy o dielo č. 04/2008 zo dňa 2.9.2008
s tým, že výška istiny neuhradeného a uznaného záväzku ku dňu uznania bola 186.370,71 Eur, išlo o
uznanie právneho dôvodu a výšky celého záväzku úpadcu voči žalobcovi, preto nie je možné takéto
uznanie vzťahovať len na istinu.

13. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že popretie pohľadávky žalobcu
nebolo odôvodnené tak, aby boli osvedčené zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu.
Dôvody popretia pohľadávky žalobcu nevyhodnotil ako spôsobilé pre vylúčenie pohľadávky žalobcu z
uspokojenia v konkurze.

14. V závere okresný súd uviedol, že v sporovom incidenčnom konaní súd popretú pohľadávku
preskúmava len z dôvodov uvedených v popieracom prejave, keď aj veriteľ, ktorého pohľadávka bola v
konkurze popretá, sa môže v žalobe o určenie popretej pohľadávky domáhať najviac toho, čo uviedol



v prihláške ( § 32 ods. 14 zákona č. 7/2005 Z.z. ). Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol aj ďalšie skutočnosti ďalšie dôvody popretia pohľadávky, okresný súd poukázal na to, že ak
by aj mal úkon Uznania záväzku zo dňa 30.4.2013 vyhodnocovať ako ukracujúci právny úkon ( § 60
zákona č. 7/2005 Z.z. ), stále nie je zrejmé, ako sa tento úkon týka majetku dlžníka a ako práve v
dôsledku tohto právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov úpadcu. Žalovaný síce označil a predložil prihlášky dvoch veriteľov, ale ani len netvrdil, že
tieto pohľadávky boli v konkurze zistené. Opäť by teda absentovalo splnenie základných zákonných
predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.

15. Napokon ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe uplatnil kompenzačnú námietku na zaplatenie sumy
266.919,20 Eur a domáhal sa splnenia povinnosti na peňažné plnenie ( § 137 písm. a) CSP ), v
civilnom sporovom incidenčnom konaní súd posudzuje dôvody popretia pohľadávky len s ohľadom na
tie, ktoré boli uvádzané v popieracom prejave a keďže nárok úpadcu na zaplatenie sumy 266.919,20 Eur
žalovaný neuviedol ako dôvod popretia, nemohla byť v danom prípade kompenzačná námietka účinným
prostriedkom obrany žalovaného. Súd podanie žalovaného podľa jeho obsahu ( § 124 ods. 1 CSP )
posúdil ako vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 266.919,20 Eur a s poukazom na princím hospodárnosti
súdneho konania a s poukazom na skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky a v konaní
o splnenie peňažnej povinnosti sa posudzujú rozdielne skutkové tvrdenia a právne argument, súd na
pojednávaní dňa 5.6.2018 vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

16. Na základe uvedených skutočností, okresný súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a o trovách
konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi , ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Po rozhodnutí okresného súdu o žalobe na určenie popretej pohľadávky podaním zo dňa 24.8.2018
pôvodný žalobca VVINGS Košice, s.r.o. so sídlom Bocatiova 6/1098, Košice - Staré Mesto, navrhol
pripustiť zmenu na strane žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.8.2018,
ktorou postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť KR solutions s.r.o., Košice a k návrhu pripojil Zmluvu o
postúpení pohľadávok a súhlas so vstupom do konania.

18. Okresný súd uznesením č.k. 9Cbi/17/2017-175 zo dňa 14.3.2019 návrhu pôvodného žalobcu vyhovel
a rozhodol o vstupe do konania a na miesto žalobcu do konania vstúpila spoločnosť KR solutions, s.r.o.
Košice.

19. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok zmenil a žalobu o určenie popretých pohľadávok
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodov stanovených podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e) f) a h) CSP. Tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že vecne správne právne posúdil. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej
inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania ako nedôvodnú. K takto uznanej pohľadávke si
žalobca prihláškou uplatnil úroky z omeškania vo výške 107.441,44 Eur. Podľa obsahu uznania záväzku
bola uznaná len istina 186.370.191,- Eur. Uznanie záväzku sa netýkalo príslušenstva pohľadávky.
Pokiaľ by súd právne vyhodnotil splnenie podmienok pre neúčinnosť právneho úkonu Uznanie záväzku,
námietka premlčania vo vzťahu k istine by bola rovnako účinne uplatniteľná. V prípade, ak by bol
vyhodnotený právny úkon Uznanie záväzku ako neúčinný, potom platilo, že splatnosť istiny nastala
dňom 17.3.2010 a istina by sa premlčala dňom 18.3.2014.

20. V odvolaní žalovaný namietal aj údajné uplatňovanie zákonom neupravenej koncentrácie okresným
súdom, pričom citoval v časti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp . zn II.ÚS 409/2013 zo dňa
11.9.2014 a poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Obdo/70/2016, ktoré z tohto Nálezu ústavného súdu
vychádza. V náleze sa výslovne uvádza, že „ obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý
rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. V náleze sa tiež uvádza,
že „ Výklad podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu ( čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti
alebo poradia ) automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní
v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté
čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Z citovaného nálezu a z § 32 ods. 17 ZKR je možné vyvodiť,



že pre stanovenie hraníc prieskumnej právomoci súdu je rozhodujúci rozsah popretia vykonaného
správcom v lehote podľa § 32 ods. 3 ZKR. Prieskumná právomoc je obmedzená rozsahom popretia,
nakoľko v nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú v zmysle § 32 ods. 17 ZKR. Podľa
popieracieho prejavu žalovaného došlo k popretiu pohľadávky v celom rozsahu. Koncentračnú zásadu
nie je možné v konkurze uplatňovať aj vo vzťahu k dôvodom popretia, pretože takáto koncentrácia
nevyplýva explicitne zo žiadneho zákonného ustanovenia ZKR, ani z ustanovení CSP, ktoré už pravidlá
zákonnej a sudcovskej koncentrácie obsahujú. Absolútna a dôsledná koncentrácia dôvodov popretia
do lehoty v zmysle § 32 ods. 3 ZKR, ktorú uplatňuje súd, je v praxi vo všeobecnosti neuskutočniteľná.
Súd nemôže v incidenčnom konaní nad rámec zákona pridávať ďalšie koncentračné doby a uplatňovať
ich. V prípade, že v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky nie je možné uvádzať iné
dôvody ako tie, ktoré sú uvedené v popieracom prejave, potom by bola správcovi de facto aj de
iure výrazne obmedzená možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany a bola by tak vytvorená
ničím nedôvodná nerovnosť medzi účastníkmi konania. Pri dôslednom uplatňovaní právneho názoru
uvedeného v napadnutom rozsudku aj vo vzťahu k veriteľovi, by každú prihlášku bolo potrebné poprieť
a veriteľ by v žalobe mohol tvrdiť len to, že pohľadávka vznikla z faktúry, pričom žiadne iné jeho tvrdenia
by ako prostriedok procesného úkonu neboli akceptovateľné. Podľa jeho názoru v lehote na popretie
pohľadávok je možné vykonať kvalitný prieskum pohľadávok s cieľom vykonať riadne popretie čo do
rozsahu, nie je však možné požadovať, aby v tejto lehote správca dokázal uviesť všetky mysliteľné
dôvody na podporu svojho popieracieho prejavu. Naviac ZKR vyžaduje od popieracieho prejavu správcu
len to, aby bol odôvodnený ( § 32 ods. 2 ZKR), nevyžaduje to, aby popieracie dôvody boli dôvodmi
nemennými a nebolo možné ich pro futuro rozšíriť a to najmä po oboznámení sa s obsahom incidenčnej
žaloby a určenie popretej pohľadávky. Poukázal na analogickú situáciu, ktorá nastáva pri podaní odporu
podľa § 267 CSP, kde postačuje akékoľvek vecné zdôvodnenie odporu na to, aby bol platobný rozkaz
zrušený.

21. K odporovateľnosti právneho úkonu uznanie záväzku žalovaný v odvolaní namietal, že vo svojom
vyjadrení v žalobe zo dňa 8.11.2016 označil ukrátenie veriteľov a doložil ich prihlášky. Pohľadávky
oboch veriteľov, ktoré existovali v čase vykonania odporovateľného úkonu boli správcom popreté, preto
nebol dôvod označovať ich za zistené. O ukrátených pohľadávkach sa vedú incidenčné spory na
Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené. V prípade, že by
tieto pohľadávky zostali definitívne sporné, bol by správny záver súdu o nesplnení jednej z podmienok
odporovateľnosti. Uznanie záväzku sa týka majetku úpadcu, pretože žalobca sa domáha uspokojenie
svojej pohľadávky práve z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Žalobca v postavení zhotoviteľa
vykonal práce, alebo ich podstatnú časť až po termíne ukončenia diela podľa zmluvy a odplatu za
vykonané práce si vyúčtoval faktúrou , ktorá nespĺňala najmä podmienky článku 5.2.1 zmluvy. Pokiaľ
záväzok vyplývajúci z takto vykonaných prác bol uznaný v celom rozsahu a vyhlásený za splatný do
31.12.2013 napriek článku 5.5 zmluvy o zádržnom práve, potom je potrebné takéto uznanie hodnotiť ako
úkon ukracujúci ostatných veriteľov. Pri záväzku, ktorý by bol ťažko uplatniteľný na súde sa objektívne
zmenšilo uspokojenie ostatných veriteľov, preto je takéto uznanie potrebné hodnotiť ako odporovateľný
úkon. Uznaním záväzku, ktorý nespĺňal podstatné ustanovenia zmluvy o dielo, bola založená vyvrátiteľná
domnienka trvania tohto záväzku v čase jeho uznania ( § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ), a takéto
uznanie nemalo pre úpadcu žiadne ekonomické opodstatnenie v čase, keď uplynuli takmer 4 roky odo
dňa, keď malo byť celé dielo riadne ukončené a odovzdané.

22. Podľa názoru žalovaného okresný súd nesprávne posúdil aj kompenzačnú námietku, keď ju
vyhodnotil ako neúčinný prostriedok procesnej obrany a vylúčil ju na samostatné konanie. Incidenčné
konanie by malo byť miestom, v ktorom sa s konečnou platnosťou vyriešia všetky sporné otázky týkajúce
sa nároku veriteľa uplatneného prihláškou, vrátane jeho možnej kompenzovateľnosti oproti nárokom
úpadcu.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny. Zotrváva na svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v žalobe o určenie
popretej pohľadávky zo dňa 8.8.2017, vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 3.1.2018 ako
aj na skutočnostiach uvedených v tomto vyjadrení.

24. V uznaní záväzku zo dňa 30.4.2013 bol uznaný záväzok ako celok, ktorého istina je v tam uvedené.
Samotná skutočnosť, že v Uznaní záväzku neboli vyčíslené úroky, neznamená, že neexistujú. Tak
ako už žalobca uviedol v žalobe o určenie popretej pohľadávky zo dňa 8.8.2017 zákon v žiadnom z



ustanovení upravujúcich uznanie záväzku nevyžaduje, aby okrem istiny pohľadávky výslovne došlo aj
k samostatnému uznaniu úroku z omeškania, nakoľko tento sa považuje za príslušenstvo pohľadávky
a sleduje osud istiny pohľadávky.

25. Žalobca sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 26. odôvodnenia
rozsudku. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, ktorý namietal v odvolaní, že uznanie záväzku sa netýkalo
príslušenstva. Podľa jeho názoru súd vec posúdil právne správne, pričom opätovne poukazuje na svoju
predchádzajúcu argumentáciu týkajúcu sa údajného premlčania úrokov z omeškania. Má za to, že
Uznaním záväzku došlo k jeho uznaniu ako celku, teda nie len istiny, ale aj úroku z omeškania. V
odvolaní uviedol, že námietka premlčania istiny by bola rovnako účinne uplatniteľná, ak by súd vyhodnotil
uznanie záväzku ako neúčinné. Je nepochybné, že uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí, no
práve písomným uznaním záväzku plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Žalobca
zhodne so súdom prvej inštancie považuje Uznanie záväzku za účinné. Súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď žalobe vyhovel.

26. Pokiaľ žalovaný v odvolaní citoval časti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca
argumentoval, že v zmysle relevantných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný
pohľadávku v spornom rozsahu poprieť a zároveň popretie musí odôvodniť. Uviedol, že uvedené
povinnosti správcu musia byť vyčerpávajúcim spôsobom obsiahnuté v popieracom prejave, ktorý v rámci
incidenčného konania bude následne súd preskúmavať. Nie je možné oddeliť prieskumnú právomoc
súdu samostatne vo vzťahu k rozsahu popretia a samostatne vo vzťahu k dôvodom popretia. Zhodne
s argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenou v bode 27. odôvodnenia rozsudku ako aj Nálezom
Ústavného súdu zastáva právny názor, že správca nemôže dodatočne uvádzať nové dôvody popretia
pohľadávky nad rámec dôvodov, ktoré uviedol v popieracom prejave. Domnieva sa, že obdobnou
argumentáciou je možné dôjsť k záveru, že správca nemôže dodatočne uvádzať iný rozsah popretia
pohľadávky než ten ktorý uviedol v popieracom prejave. Má za to, že dôvody popretia pohľadávky nie
je možné stotožňovať s prostriedkami procesnej obrany. Správca je povinný vyčerpávajúcim spôsobom
uviesť dôvody popretia pohľadávky v popieracom prejave, pričom v prípadnom incidenčnom konaní
je oprávnený uplatňovať prostriedky procesnej obrany. Povinnosti správcu uviesť vyčerpávajúcim
spôsobom dôvody popretia pohľadávky v popieracom prejave zodpovedá obmedzenie veriteľa v rámci
žaloby o určenie popretej pohľadávky domáhať sa najviac toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky.
Obsah žaloby o určenie popretej pohľadávky reflektuje obsah popieracieho prejavu.

27. Relevantné ustanovenia ZKR kladú na správcu požiadavku konať s odbornou starostlivosťou okrem
iného aj pri identifikácií dôvodov popretia pohľadávky, ktoré v tom konkrétnom prípade prichádzajú
do úvahy. V prípade, ak by správca mal za to, že zákonná lehota na popretie pohľadávky nie je
dostatočná na kvalifikovaný prieskum pohľadávky, ZKR v relevantnom us. § 32 ods. 4 umožňuje
správcovi navrhnúť súdu predĺženie tejto lehoty. Dodatočné rozširovanie dôvodov popretia pohľadávky
nie je žiadúce a rovnakým spôsobom uchopil nález Ústavného súdu aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom Uznesení NS SR z 30.1.2017, sp.zn. 3Obdo/70/2016, na ktorý odkázal žalobca už
vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 3.1.2018, ako aj súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia
rozsudku. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď rešpektoval spomínané rozhodnutie Najvyššie
súdu Slovenskej republiky ako aj Nález Ústavného súdu a ustálil, že správca nemôže dodatočne uvádzať
iné dôvody popretia pohľadávky než tie, ktoré uviedol v popieracom prejave, a to aj s prihliadnutím na
požiadavku právnej istoty.

28. Zhodne s argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenou v bode 28. odôvodnenia rozsudku žalobca
uvádza, že žalovaný v Oznámení o popretí pohľadávky neuviedol, že Uznanie záväzku považuje za
ukracujúci právny úkon. Súd popretú pohľadávku preskúmava len z dôvodov uvedených v popieracom
prejave. Žalobca sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Uznanie záväzku nemožno považovať
za zvýhodňujúci právny úkon. Naviac pohľadávka jedeného z veriteľov, na ktorých poukázal žalovaný
( veriteľ A. U. ) v čase Uznania záväzku ešte nebola splatná. Žalovanému sa nepodarilo ani vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 8.11.2017 a ani v odvolaní preukázať ani len úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a to už vôbec nie to, že by žalobcovi bol alebo musel byť tento údajný úmysel úpadcu známy.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas podľa
§ 362 ods. 1 CSP a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné odvolanie, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacie dôvody



a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( § 279, § 380 ods. 1, § 383 CSP ), prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku, ktorým určil pravosť popretej pohľadávky v konkurznom konaní na majetok úpadcu,
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2K 22/2017.

31. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii žalobe
vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( 387 ods. 2 CSP ).

32. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenie odvolacích dôvodov konštatuje, že
v odvolacom konaní neexistujú žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

33. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená.

34. Jediným oprávnený subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený
správca konkurznej podstaty. Pri preskúmaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom
rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod
popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu
správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.
Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup,
kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,
opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než
je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty ( zákonnej alebo súdom predĺženej ) na popretie
prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a
prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.

35. Dôvodom popretia správcom bolo právo odporovať právnemu úkonu - Uznanie záväzku zo dňa
30.4.2013, pretože týmto úkonom bol záväzok upravený v neprospech úpadcu a zároveň došlo k
zvýhodneniu veriteľa, ktorému bol záväzok uznaný až po márnom uplynutí premlčacej lehoty.

36. Tento dôvod popretia sa v priebehu konania ukázal ako neopodstatnený. Popierací prejav správcu
pritom vymedzil predmet súdneho konania o určenie popretých pohľadávok vychádzajúc z ust. § 32
ods. 5 ZKR, podľa ktorého, ten kto popiera pohľadávku, musí jej popretie odôvodniť. V popieracom
prejave musia byť uvedené všetky právne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne
prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu. Súd je potom povinný prihliadať na skutočnosti
uvádzané sporovými stranami len vo vzťahu k predmetu konania a k odporovateľnosti právneho úkonu
- Uznanie záväzku, ktorým údajne došlo k zvýhodneniu veriteľa, ktorému bol záväzok uznaný po
uplynutí premlčacej lehoty. V priebehu konania bolo preukázané, že nie sú splnené zákonné predpoklady
odporovateľnosti právneho úkonu a ani námietka premlčania istiny a úrokov z omeškania nie je dôvodná.

37. Odvolací súd dopĺňa, že preskúmavanie prihlásených pohľadávok je limitované požiadavkou
rýchlosti, kedy správca musí prihlásené pohľadávky preskúmať v zákonnej 30-dňovej lehote. Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii dáva správcovi možnosť požiadať súd, a to aj opakovane, o predlženie



lehoty na preskúmanie prihlášok, aby mohol s odbornou starostlivosťou náležite preskúmať všetky
prihlásené pohľadávky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by správca požiadal o predĺženie lehoty na
preskúmanie prihlášok a ani sám túto skutočnosť netvrdil. Z toho dôvodu uvádzanie nových dôvodov
pre popretie prihlásených pohľadávok správcom po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže byť predmetom
súdneho konania o určenie popretých pohľadávok.

38. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie žalovaného z hľadiska vymedzených odvolacích
dôvodov nie je dôvodné, a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu je vo výroku vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za zadržania zásad podľa § 251 CSP.

40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).