Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/192/2012 z 29. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. novembra 2012, sp. zn. 2Co/192/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7211210949.1 Krajský súd Košice | 2Co/192/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7211210949.1 | 2012-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c12f4da9-6705-409d-99de-c551a667865a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211210949.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/192/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211210949.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Študentský pôžičkový fond, Bratislava, Panenská 29, IČO:
31 784 623, zast. AENEA Legal s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ R.
Š., W.. XX.XX.XXXX, bytom Košice, R. M. XX, 2/ N. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XXXX/XX, 3/
Y. O., W.. XX.X.XXXX, bytom U. F., J. C.. X N., L., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E.
W., pracovníčkou Okresného súdu Košice II, 4/ C. L., W.. XX.X.XXXX, bytom U. Y., M. XXX, 5/ R. L.,
nar. X.X.XXXX, bytom V., R. M. XX, o zaplatenie 419,37 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II, č.k. 17C/62/2011-117 zo 7.3.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 419,37 eur zastavil. Žalovaných v 1., 2. a
3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi polovicu zo sumy 96,43 eur s tým, že
plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalovaných v 1., 4. a 5.rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi polovicu zo sumy
96,43 eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných. Takisto uložil
žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatiť polovicu zo súdneho poplatku a polovicu trov právneho zastúpenia
a žalovaní v 1.,4. a 5. rade zaplatiť polovicu zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, pričom
výška súdneho poplatku bola 25 € a výška trov právneho zastúpenia 179,25 €, všetko do troch dní po
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

O povinnosti žalovaných zaplatiť príslušenstvo pohľadávky rozhodol s poukazom na ust. § 657 OZ, 658
ods. 1 OZ, § 13 ods. 1 zák.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, § 15 ods. 1 zák.č. 200/1997
Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, § 546 OZ, § 548 ods. 1,2,3 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl.
č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Vychádzal zo záveru, že príslušenstvo
pohľadávky bolo vyčíslené vo výške 96,43 €, pričom polovica tejto sumy predstavuje pohľadávku
uplatnenú podľa zmluvy uzavretej 21.10.1996 a druhá polovica predstavuje príslušenstvo pohľadávky
podľa zmluvy z 26.11.1997 uzavretých so žalovanou v 1.rade, ktorá takto vyčíslené príslušenstvo uznala
a bola ochotná uhradiť.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., preto úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 204,25 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25 € a trov
právneho zastúpenia vo výške 179,25 €, vychádzajúc z § 9 ods. 1, § 10 ods. 1,2 v spojení s § 14 ods.
1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby po 29,88 € (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh



na začatie konania zo 16.4.2011, čiastočné späťvzatie návrhu z 8.11.2011 a vyjadrenie z 23.2.2012).
Paušálna náhrada za 3 úkony právnej služby o 7,41 € a 1 úkon po 7,63 €. Uvedenú náhradu priznal
tak, že na polovicu týchto trov zaviazal žalovaných v 1.,2. a v 3.rade, keďže títo boli dlžníci ohľadne
polovice pohľadávky a na polovicu týchto trov zaviazal žalovaných v 1.,4. a 5.rade ako dlžníkov druhej
polovice samotnej pohľadávky. Nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
služby, majúc za to, že vyjadrenie z 26.5.2011 nepovažoval za podanie vo veci samej, vyjadrenie z
1.7.2011 je duplicitné k vyjadreniu z 23.2.2012 a žiadosť o vytýčenie pojednávania nie je úkon, za ktorý
podľa vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odmena.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol ho v tejto
časti zmeniť tak, aby žalovaní boli zaviazaní na náhradu súdneho poplatku vo výške 25 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 295,57 €, vrátane DPH s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
plnenia ostatných žalovaných až do výšky poskytnutého plnenia. Mal za to, že podanie z 26.5.2011
bolo urobené na základe uznesenia súdu, ktorým vyjadril nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania a je možné ho považovať za podanie, ktoré bezprostredne smeruje k ochrane práva
oprávnených záujmov žalobcu ako klienta právneho zástupcu, preto ho bolo potrebné považovať za
písomné podanie vo veci samej. Trval na tom, že podanie na súd vo veci samej z 1.7.2011 bolo urobené
rovnako na základe výzvy súdu a je nepochybne podaním vo veci samej. K dôvodom uvádzaným v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, že za predmetný úkon mu nepatrí odmena, pretože ide o
duplicitné vyjadrenie k neskoršiemu podaniu z 23.2.2012 uviedol, že podanie z 23.2.2012 bolo urobené
na základe predvolania súdu, ktorým bol predvolaný na nariadený termín pojednávania a prvotným
cieľom podania vyjadrenia bolo ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu a neúčasti žalobcu na
nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Takisto písomné podanie z 1.7.2011 podľa
jeho názoru je možné považovať za podanie, ktoré bezprostredne smeruje k ochrane práva oprávnených
záujmov žalobcu. Preto nepovažoval podanie za duplicitné k podaniu z 23.2.2012. Poukazujúc na § 14
ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že advokát nemá nárok na odmenu iba za úkony priamo
vymenované v § 14 vyhlášky, ale aj za iné úkony právnej služby poukazujúc na § 18 zák. č. 586/2003 Z.z.
o advokácii, uviedol, že nečinnosť súdu prvého stupňa bol oprávnený riešiť výlučne postupom v súlade
so Všeobecnými právnymi predpismi, t.zn. podať žiadosť o nariadenie termínu pojednávania, resp. inú
urgenciu. Poukázal na to, že aj s úkonom žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania sú spojené určité
náklady, ktoré pri uplatňovaní svojho práva žalobca musel vynaložiť, ide o úkon jednoznačne smerujúci
k tomu, aby uplatňovanie práva na súde bolo čo najúčelnejšie, predmetný úkon vo vzťahu k súdu podľa
jeho názoru má svoje opodstatnenie je potrebný a účelný. Zdôraznil, že podanie zo 14.10.2011 bolo
urobené s cieľom odstrániť pasivitu súdu pri rozhodovaní v predmetnej veci a efektívne brániť právo na
rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

Výrok rozsudku o zastavení konania vo veci samej a o povinnosti žalovaných zaplatiť príslušenstvo
pohľadávky neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatnými (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v tejto časti
rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo na náhradu trov konania má žalobca aj v
prípade, ak k zastaveniu konania došlo pre správanie sa žalovaných. Teda o náhrade trov konania je
potrebné rozhodovať v zmysle zásad vyplývajúcich z § 142 ods. 1 O.s.p. (účastníkovi, ktorý mal vo veci



plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal), teda účastníkovi možno priznať iba tie trovy konania, ktoré
boli účelne vynaložené - boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom vynaloženie
týchto trov musí byť aj preukázané.

V danom prípade súd prvého stupňa rozhodoval o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., i keď
správne mal vychádzať z ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., pretože v danom prípade došlo k zastaveniu
konania z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu, keďže žalovaná v 1.rade istinu uhradila po podaní
žalobného návrhu. Toto pochybenie súdu prvého stupňa však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia o
trovách konania. Aj v tomto prípade totiž žalobcovi prináležala plná náhrada trov konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia správne postupoval pokiaľ
žalobcovi nepriznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci, a to za vyjadrenie z 26.5.2011, 1.7.2011 a za
žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo 14.10.2011.

Odvolací súd má za to, že podanie z 26.5.2011 hoci smeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, je
bez vecného obsahu, pretože iba oznamuje nesúhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania. Takisto podanie z 1.7.2011 síce smeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ale takisto
je bez vecného obsahu. Žalobca v ňom iba poukazuje na podanie žalovanej v 1.rade. Uviedol, že
trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Napokon ani žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo
14.102011 nemožno považovať za účelne vynaložený úkon, pretože nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že v čase od 27.6.2011 do 3.2.2012 súd prvého stupňa v predmetnej veci nevykonal žiadny procesný
úkon smerujúci k účastníkom konania, teda účelom tohto podania bolo riešiť nečinnosť súdu prvého
stupňa. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v období od 27.6.2011 súd prvého stupňa po zistení, že
pôvodne označený žalovaný v 4.rade R. L. zomrel 9.2.2008 zisťoval pod akou spisovou značkou bolo
vedené dedičské konanie po tomto žalovanom, výsledok dedičského konania, zadovážil rozhodnutie
v dedičskom konaní a následne po zistení, že žalované v 1.,2 a 3.rade nepreberajú zásielky, zisťoval
ich pobyty prostredníctvom príslušných orgánov. Po zistení pobytov týchto žalovaných (12.10.2011
bolo súdu prvého stupňa doručené oznámené Registra obyvateľov SR, z ktorých boli zrejmé pobyty
žalovanej v 1., 2. a 3.rade), bol daný referát dňa 18.10.2011, za účelom doručenia návrhu a ďalších
podaní (príloh) právnym nástupcom žalovaného v 4.rade a žalovanej v 3.rade, u ktorej bolo zistené,
že sa zdržiava mimo územia SR. Za takýchto okolností podanie zo 14.10.2011, doručené súdu prvého
stupňa 21.10.2011 nemožno hodnotiť ako podanie smerujúce k odstráneniu nečinnosti súdu prvého
stupňa, pretože súd prvého stupňa vykonával procesné úkony na zistenie pobytov účastníkov, zisťoval,
či sú splnené podmienky na to, aby konal s právnymi nástupcami žalovaného v 4.rade, teda vykonával
procesné úkony smerujúce k účastníkom konania.

V danom prípade súd prvého stupňa v rámci priznávania náhrady trov konania žalobcovi priznal aj DPH,
i keď v odôvodnení rozhodnutia to neuviedol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a v
súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. toto rozhodnutie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mali účastníci, ktorí boli v odvolacom konaní
úspešní, v danom prípade žalovaní. Týmto však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto im nemohli priznané. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá
právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.