{"guid": "27b2c93d-bb3e-47d2-96fe-358d467bd91d:3f4791e4-9a25-466b-b6ca-e41f73c8ff6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1", "spisova_znacka": "12CoE/13/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/13/2016 z 27. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. apríla 2016, sp. zn. 12CoE/13/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1", "identifikacne_cislo": "6615204272", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f4791e4-9a25-466b-b6ca-e41f73c8ff6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615204272.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému F. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XXX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, Exekútorský úrad
so sídlom Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 117/15, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 177,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č. k. 8Er/211/2015 - 20 zo dňa 18. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 18. 06. 2015
zamietol  žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe  exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/2296/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Oprávnený
ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 25. 04. 2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky. Zmluvný vzťah založený medzi
oprávneným a povinným poistnou zmluvou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie
tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok.
Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal  žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Vychádzal zo záveru, že takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS z 25. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa. Z ustanovení Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že oprávnený od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla nachádza v
mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové
pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany žalobcu brániť.
Na základe uvedeného mal exekučný súd za to, že rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvárania
zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takmto konaní nemôže byť
riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedeného exekučný súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku



brániacu vo vykonaní exekúcie a v zmysle  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).V odvolaní uviedol, že exekučný súd mu v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Vo vykonávacom konaní je predmetom procesnej ochrany od súdu
požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, teda
práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie oprávnený dôvodil, že exekučný súd
je oprávnený preskúmavať či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm.
a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody šetrenia posudzujúce
materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho
dvora EÚ (konkrétne prípad C-40/08 Asturcom) nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký
postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom
jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil svoju
právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalej argumentoval tým, že exekučný súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v dôsledku
porušenia zásady kontradiktórnosti. Exekučný súd vykonal dôkazy listinou (Všeobecnými poistnými
podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami) a bol povinný v zmysle prejednacej zásady
umožniť oprávnenému sa k uvedeným dôkazom vyjadriť.
Ďalej oprávnený namietal porušenie zákona, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu
súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie a jeho postup je v tomto prípade nielen
neeurokonformný ale bol aj protiústavný. Konanie v danej veci totiž viedol a dokazovanie vykonával
nie sudca ale vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmania podkladov podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy a konštruoval tak
skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Vyšší súdny úradník podľa zákona č. 549/2003 Z.
z. o súdnych úradníkoch koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu. Medzi jeho kompetenciami
uvedenými v zákone sa však nikde neuvádza, že vykonáva aj dokazovanie, čo prináleží len sudcovi
podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Takýmto postupom bolo porušené právo na
zákonného sudcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyšší súdny úradník, ktorý
predmetné uznesenie vydal tak prekročil rámec svojej právomoci, ktoré mu ukladá zákon č. 549/2033
Z. z. o súdnych úradníkoch a dopustil sa tým aj porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v
spojení s čl. 144 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, teda
vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka bola platne dojednaná v súlade s § 3 a § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V čase uzavretia poistnej zmluvy bolo možné
v zmysle predmetného zákona rozhodovať v rámci rozhodcovského konania i spotrebiteľské spory.
Spotrebiteľ s dodávateľom sa dojednaním rozhodcovskej doložky dohodli, že vzájomné spory sa
prejednajú prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi
nebola jedna zo strán spokojná, môže sa so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať
preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom súde. K uvedenému na podporu svojej argumentácie
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 394/2012-13 a rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie C-342/13 Szebestyéni.
Pokiaľ ide o individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že poistné podmienky
v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.
Upravujú však množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú vtedy, ak tak
konkretizuje poistná zmluva. Poistník svojim podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP a ďalším
samostatným podpisom v časti Osobitné zmluvné dojednania prejavil vôľu, aby bol spor s poisťovňou
prejednaný v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP. Oprávnený zdôraznil, že v čase
uzavretia poistnej zmluvy zákon individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal. Zo znenia
VPP a Osobitných zmluvných dojedaní je podľa oprávneného zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi
účastníkmi o platne dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná individuálne.
Oprávnený ďalej namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené. Za takýto dôkaz oprávnený označil Záznam o potrebách a požiadavkách



klienta, ktorý zaznamenáva a osvedčuje priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia
s občanom. Záznam preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom prebehlo v súlade so zákonom
č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovateľoch poistenia.
S poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd
oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok, oprávnený uviedol, že z rozhodnutia exekučného
súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok, súd tak v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.
Exekučný súd riadne nezdôvodnil svoje zistenia o tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský
vzťah, a že preto bolo potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného
konania, v ktorom je okruh účastníkov vymedzený v § 37 Exekučného poriadku, na báze akého
zákonného ustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, ako ani
okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený považoval
absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia za porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny
proces a odňatie možnosti konať pred súdom.
Ďalej oprávnený poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na to, že v konaní
došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť
konania a tým aj práva na spravodlivý process podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny.
Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2  O. s. p.  uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 17. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi
Kovácsovi, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, doručený návrh
oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach na vykonanie exekúcie proti
povinnému F. H., nar. XX. XX.  XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., na základe rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/2296/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský
súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX  zo
dňa 25. 04. 2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 177,70 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- Eur.
Následne bola dňa 02. 04. 2015 doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V texte poistnej zmluvy sú oprávneným vopred predtlačené viaceré
prehlásenia poistníka mimo iného o tom, že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinným majú 12 strán
a v závere sú podpísané poistníkom (povinným). Na poslednej dvanástej strane VPP sa pod kolonkou
čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinnej nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek
1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti;
túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného.” Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné:
„Poistník (poistená) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom



samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné
zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinným a oprávneným.

V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem
iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ
súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným
treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne.

Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa
18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti
rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané.
Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a porušenie zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, v ktorom najvyšší
súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný
postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,
neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej



doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné
právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Pokiaľ oprávnený namietal, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a
to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal, odvolací súd poukazuje na
to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú pripojené na str. 12 Všeobecných
poistných podmienok  hneď za kolónkou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo
formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej
zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté
dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením
poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok. V časti XV. Všeobecných poistných podmienok je upravené
rozhodcovské konanie celkovo v 8-mich bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné
dojednania sú odčlenené od Všeobencných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitne
podpísal v ten istý deň ako Všeobecné poistné podmienky, ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne
rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia  § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti
zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné
strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a
tým, že nemá ani možnosť alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne
dohodnuté zmluvné ustanovenia. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt,
ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odkazuje na osobitný dokument
nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“, ktorého spísanie
bolo podľa jeho vyjadrenia vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že povinný
mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti uplatnenia eventuálnych výhrad k obsahu
poistnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že hoci na takýto dokument oprávnený odkazuje, k
podanému odvolaniu  ho  nedoložil.

Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie
a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa  požiadavky  stanovené v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca
podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho



zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2
Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, str. 12
Všeobecných poistných podmienok - č.l. 19 spisu) jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako
výlučnú možnosť riešenia sporov.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve č. č.
XXXXXXXXXX  zo dňa 25. 04. 2008, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať
a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je
potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd sa nezaoberal ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní, pretože okresný súd danými
skutočnosťami rozhodnutie nedôvodil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému
dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie sú právne relevantné.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2  O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/211/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:52df56ed-1d30-46ef-b3ca-721342d584e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 394/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 394/2012 z 15. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52df56ed-1d30-46ef-b3ca-721342d584e1"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}], "citovane_v": []}