{"guid": "27b09c05-f43a-4a95-8fdc-4d8c8a36b735:f9d46e78-fc1e-4598-be26-7c6dc40082d3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2", "spisova_znacka": "8CoP/413/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/413/2013 z 1. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 1. októbra 2013, sp. zn. 8CoP/413/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2", "identifikacne_cislo": "7213216068", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2013-10-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9d46e78-fc1e-4598-be26-7c6dc40082d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/413/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213216068
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7213216068.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého E. Y. nar. X.X.D. a maloletého M. Y. nar. X.X.D.
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9,
Košice, Detašované pracovisko Košice IV na návrh otca T.. Š. Y., T.. nar. XX.X.D. bývajúceho v V. W. Č.
Č.. X zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Floriánskej č. 16 za účasti matky K.. N. Y. nar. XX.X.D. bývajúcej v V. W. Č. Č.. X zastúpenej JUDr.
Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
zo 16. júla 2013 č.k. 27P 166/2013-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 16.7.2013 č.k. 27P 166/2013-14 zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal zakázať matke maloletých detí, aby premiestnila maloletého
E. a maloletého M. bez súhlasu súdu z miesta ich obvyklého pobytu na iné miesto v rámci územia
Slovenskej republiky alebo na iné miesto mimo územia Slovenskej republiky a maloleté deti E. a M.
zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere od
nariadenia predbežného opatrenia. Konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal
ako reakciu na stav, ktorý vznikol v súčasnej dobe, kedy sa dozvedel o mimomanželskom pomere matky
detí, ktorá následne vyhlásila, že sa chce rozviesť a nasledovať svoju známosť v lepšom prípade do
F., v horšom kdekoľvek, kde jej známosť aktuálne bude, tento stav zodpovedá obdobiu od júna tohto
roku. Jeho obavy sa vyhrotili ešte viac vyhlásením matky 21.7.2013, že ide na dovolenku a berie aj
deti, pričom mu nechcela uviesť ani miesto kam pôjde, ani na koľko dní a navyše nevie, či ide skutočne
len o dovolenku, alebo to bude odsťahovanie matky spolu s deťmi, či už do Bratislavy alebo mimo
územia Slovenskej republiky. Uviedol, že je otcom, ktorý chce vychovávať svoje deti, chce, aby vyrastali
v stabilnom rodinnom prostredí, ktoré poznajú a žili na území Slovenskej republiky. Ak matka detí
žiadne úmysly vytrhnúť deti z takéhoto prostredia nemá, predbežné opatrenie nariadené súdom ju v
ničom neobmedzuje. Vyjadril názor, že v tomto prípade je nutné prihliadať aj na predmet nariadenia
predbežného opatrenia, že je v stiesnenej dôkaznej situácii, pretože nemá ako zdokladovať vyhlásenia
matky a pre nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčenie hrozby, preto by súd nemal trvať a
podmieňovať nariadenie predbežného opatrenia dôkazmi za stavu, že tieto by mal možnosť získať jedine
tak, žeby chodil okolo matky detí s diktafónom, čo považuje za absurdné. Zdôraznil, že nemôže byť zo
strany súdu odignorovaná reálna obava, že dôjde k premiestneniu detí z miesta ich obvyklého pobytu,
pretože ak k tomu reálne dôjde, ingerencia súdu predbežným opatrením bude neskorá a následky
postihnú hlavne maloleté deti. Rovnako zdôraznil, že existuje akútna potreba dočasnej úpravy práv vo
vzťahu k maloletým deťom formou predbežného opatrenia minimálne čo do vydania zákazu matke detí
vytrhnúť ich z prostredia, v ktorom žijú. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil a zakázal matke, aby premiestnila maloleté deti E. a M. bez súhlasu súdu z
miesta ich obvyklého pobytu (Košice) na iné miesto v rámci územia Slovenskej republiky alebo na iné



miesto mimo územia Slovenskej republiky, zveril maloleté deti E. a M. do jeho osobnej starostlivosti a
matke uložil povinnosť prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere.

Matka vo vyjadrení uviedla, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ju zaskočil, lebo
manžel, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti uprednostnil riešenie vykonštruovaných hypotetických
domnienok týkajúcich sa jej údajne plánovaného konania ohľadom odchodu s maloletými deťmi do
Bratislavy alebo niekde inde, prostredníctvom súdu, namiesto konštruktívneho vyjasnenia predmetného
problému formou vzájomnej komunikácie. Jediný odchod, ktorý spoločne zvažovali bol odchod do Trnavy
v máji - júni 2013, nakoľko v mieste bydliska prišiel otec detí o jedno z dvoch zamestnaní a dostal
ponuku na prácu v M. na Trnavskej univerzite. Z toho dôvodu začali riešiť otázku, či by v zmysle
vzájomného spolužitia bola vhodnejšou alternatíva, aby otec chodil do Trnavy na týždňovky, alebo by
bolo rozumnejšie, ak by sa do Bratislavy presťahovala celá rodina. V tomto smere sa nikdy nevyjadrovala
pred svojimi rodičmi, ani v zamestnaní. Jej rodičia mali vedomosť o možnej zmene ich bydliska len
v súvislosti s črtajúcou sa zmenou zamestnania otca detí. Keďže sa nikdy nevyjadrovala pred nikým
o údajnom úmysle odsťahovať sa s deťmi, nemôže otec o takýchto údajných vyhláseniach predložiť
akýkoľvek dôkaz, ktorý by odôvodňoval potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Najviac zarážajúcim
je tvrdenie otca o dovolenke na neznámom mieste s podozrením na jej úmysel odsťahovať sa. Uviedla,
že na dovolenku skutočne odchádza 4.9.2013 a vráti sa 14.9.2013. Na dovolenku ide spoločne s otcom
a deťmi do Turecka. Túto dovolenku vybrala a zaplatila 22.8.2013 po súhlasnej konzultácii s otcom
maloletých detí. Z potvrdenia cestovnej kancelárie Satur jasne vyplýva, že zájazdu sa zúčastnia osoby
N. Y., Š. Y., E. Y. E. M. Y.. Je zrejmé, že otec nielenže nepreukázal dôvodnosť potreby urýchleného
zásahu súdu v podobne nariadenia predbežného opatrenia, ale navyše z ňou predložených dôkazov
vyplýva, že ide o fabulácie otca, pretože nemá záujem sa s deťmi odsťahovať do Bratislavy, ani inde.
Rovnako nie je pravdou, že otec sa venoval deťom od narodenia viac ako ona, pretože sa o deti od ich
narodenia riadne a intenzívne starala, sú si veľmi blízki a navzájom na seba naviazaní. V septembri 2011
začal starší syn chodiť do škôlky, bol však takmer nepretržite chorý a ona bola po dobu približne 1,5 roka
sama s dvomi deťmi, čo vyústilo do sťaženej komunikácie, vzájomného odcudzenia sa partnerov na
oboch stranách. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení konštatoval, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti a spolu zabezpečujú
osobnú starostlivosť o deti v mieste ich obvyklého pobytu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219
ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Účelom predbežného opatrenia nariadeného či už pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods.
1 O.s.p. alebo v priebehu konania vo veci samej podľa § 102 ods. 1 O.s.p., je predovšetkým rýchla, i keď
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj
v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím,
lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré
by mohli nastať pre účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku, ako
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok
uplatnený vo veci samej. Treba akcentovať, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov v občiansko-súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a
ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Neodkladnosť potreby, resp. naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné posudzovať z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa,
ktoré sú v týchto konaniach prioritné. Nevyhnutnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia v týchto
veciach je splnená vtedy, ak by nenariadenie predbežného opatrenia ohrozilo v konečnom dôsledku
záujem maloletého dieťaťa.



Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože nebola splnená zákonná podmienka na
jeho nariadenie, ktorou je potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a zároveň nebola osvedčená
danosť práva (nároku), v tomto prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
vyžadujúca okamžitý zásah súdu pre predbežné rozhodnutie o výchove maloletých detí a ich zverenie
do dočasnej starostlivosti otca a pre uloženie zákazu matke premiestniť maloleté deti bez súhlasu
súdu z miesta ich obvyklého pobytu na iné miesto v rámci územia Slovenskej republiky alebo do inej
krajiny. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatoval, že z návrhu
otca nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy mal. E. a
mal. M., preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a pretože
sa stotožnil s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia v plnom rozsahu, podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
sa v odôvodnení tohto uznesenia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
uznesenia. Odvolací súd dodáva, že len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia
dieťaťa, či z iných závažných dôvodov je na mieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred
rozhodnutím v merite veci, pretože z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho úlohou
nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd ani v štádiu odvolacieho
konania nezistil naliehavú potrebu nariadiť predbežné opatrenie v súlade s návrhom otca, pretože
rodičia žijú v spoločnej domácnosti, poskytujú stabilizované výchovné prostredie mal. E. a mal. M. a
rovnako spontánne a riadne zabezpečujú výživu svojich maloletých detí. Odvolací súd poznamenáva, že
matrimoniálne rozpory medzi rodičmi maloletých detí nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú
ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a skutočnosti uvádzané otcom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa,
ako aj vo vyjadrení matky sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah
súdu. Z preskúmavaného spisu rovnako nevyplýva úmysel matky premiestniť maloleté deti z miesta ich
obvyklého pobytu a dovolenkový pobyt maloletých detí s rodičom (matkou) v cudzine neodôvodňuje
postup podľa § 35 Zákona o rodine, t.j. nemožno bez ďalšieho považovať za podstatnú otázku, o ktorej
by mal rozhodovať súd, pretože rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a
ich práva o povinnosti sú obmedzené iba právami a povinnosťami druhého rodiča.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/166/2013", "guid": "2368fbd5-8406-4e75-9b7f-baf9c69f7198:9880aa2f-ecf5-44ea-9af2-86641422a6e7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}