{"guid": "27ac1d0e-7082-411b-b5d5-1967896d6ab1:3811f983-3627-4035-8396-b88e2e3ff101", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1", "spisova_znacka": "2S/134/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/134/2012 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2014, sp. zn. 2S/134/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1", "identifikacne_cislo": "1012200647", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kazimíra Hallová", "sudca_id": 664, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kazimira-hallova-664", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sžo/104/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "15742179-e970-4d72-bd4d-305471556389:8c86d325-b584-4def-a611-656b0dca914a", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3811f983-3627-4035-8396-b88e2e3ff101", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200647.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: O. E.,
nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, M., zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. sv. Martina 3A,
Holíč, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, Drieňová 22,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001058/TMV zo dňa
20.02.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001058/TMV  zo dňa 20.02.2012, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Senica, odboru
všeobecnej vnútornej správy, č. ObÚ-SE-OVVS-B-2011/00479/P-493/11-ST zo dňa 25.10.2011.
Uvedeným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZOP), ktorého sa  dopustil tým, že dňa 20.08.2011 v čase asi o 18:15 hod. v obci M.
na ul. G. pred domom č. XXXX/X sa hrubo správal voči O. D. a to tak, že ho chcel udrieť a taktiež voči
svojej manželke O. E., ktorej povedal „zamkni sa lebo ti rozbijem piču“, čím úmyselne narušil občianske
spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním sa ujmou na zdraví, za čo mu bolo uložené podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ ZOP pokarhanie a povinnosť uhradiť štátu trovy konania.

Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal len zo
svedectiev žalobcovej manželky J. E. a jej milenca J. D., pričom okrem týchto nezákonným spôsobom
získaných výpovedí neoprel  svoje rozhodnutie o žiaden iný dôkaz. Tvrdil, že mu správny orgán vedome
znemožnil byť pri výsluchu manželky, ako aj výsluchu svedka J. D., predvolal ho na ústne pojednávanie
na termín 25.10.2011 na 10:00 hod., avšak podľa zápisnice z uvedeného dňa  bol výsluch začatý už
o 09:50 hod. Žalobca tvrdil, že po jeho príchode pred správny orgán prvého stupňa okolo 09:50 hod v
uvedený deň sa v priestoroch úradu už svedok J. D. nenachádzal a svedkyňa J. E. bola už na výsluchu.
Žalobcovi síce bolo umožnené klásť J. E. otázky, ale až po jeho výsluchu, čo žalobca odmietol. Namietal,
že výpoveď oboch svedkov nemohol počuť priamo a v prípade svedka J. D. nemal ani možnosť klásť mu
otázky. Žalobca mal za to, že právo na obhajobu je charakterizované prítomnosťou obvineného priamo
pri výsluchu svedka, pričom výnimky sa nepripúšťajú. Bol toho názoru, že ako obvinený mal byť na
svedeckú výpoveď riadne predvolaný, pričom výsluch sa mal začať podľa časového údaja uvedeného
na predvolaní. Toto žalovaný odmietol, čím podľa názoru žalobcu porušil jeho ústavné práva. Súčasťou



práva na obhajobu je podľa žalobcu právo účasti na vyšetrovacích úkonoch, pri ktorých môže obvinený
môže klásť vypočúvaným svedkom otázky a to priamo pri ich výsluchu. Má tiež právo byť riadne
upovedomený o úkonoch správneho orgánu. Tým, že správny orgán žalobcu predvolal na inú hodinu
ako začal výsluch, uvedené práva žalobcu porušil, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí týmito
skutočnosťami ani nezaoberal. Žalobca v namietaných súvislostiach poukázal na viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline i Najvyššieho súdu SR v trestných veciach, ako i rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora, bez odvolania sa na konkrétne citácie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobcu zo spáchania skutku usvedčili
výpovede svedkov O. D. a O. E., ako aj čiastočné priznanie žalobcu k protiprávnemu konaniu. Keďže
mal správny orgán skutok za preukázaný, nepovažoval za potrebné vykonať konfrontácie medzi
žalobcom a svedkami. Na viac žalobca a jeho právny zástupca boli informovaní, že ak budú žiadať
prítomnosť svedkyne O. E. v pojednávacej miestnosti, bude svedkyňa prizvaná, k čomu sami uviedli,
že to nebude potrebné. Napadnuté rozhodnutie v priestupkovej veci považoval žalovaný za vydané v
súlade s právnymi predpismi a mal za to, že postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k
nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby
boli v medziach zákona.

Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a
rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2014.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa
26.08.2011 podala O. E. na Obvodnom oddelení PZ Brodské oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dňa 20.08.2011 dopustiť žalobca. V ten istý deň podal k veci vysvetlenie
O. D. a následne dňa 08.09.2011 aj žalobca. Policajný orgán vec predložil na priestupkové konanie,
ktoré sa uskutočnilo pred Obvodným úradom Senica, odborom všeobecnej vnútornej správy. Uvedený
orgán dňa 25.10.2011 vypočul svedka O. D. (údaj o čase začatia a skončenia výsluchu v zápisnici nie je
uvedený), Janu E. (čas začatia výsluchu 10:00 hod, čas skočenia výsluchu 10:06 hod.) a žalobcu (čas
začatia výsluchu 10:14 hod, čas skončenia výsluchu 10:36 hod.) a v ten istý deň vyhlásil rozhodnutie,
ktorým na vyššie opísanom skutkovom základe  uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ ZOP a uložil mu ako sankciu pokarhanie
a tiež povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP2-2012/001050/TMV zo dňa 20.02.2012 zamietol a
rozhodnutie Obvodného úradu Senica zo dňa 25.10.2011 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
spáchanie priestupku žalobcom mal za preukázané jeho čiastočným priznaním na ústnom pojednávaní,
kde uviedol, že chcel udrieť O. D.. Úmyselné konanie zo strany žalobcu potvrdili výpovede svedkov
O. E. a O. D., ktorými mal žalovaný za preukázané aj vyhrážanie sa ujmou na zdraví voči O. E.. K
námietke žalobcu o porušení jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že žalobca
bol oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými v konaní a nežiadal ich doplnenie. Poukázal tiež
na to, že žalobca so svojim právnym zástupcom odmietli prizvanie svedkyne Jany E. do pojednávacej
miestnosti. Drobné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov týkajúce sa skutkového stavu považoval
žalovaný za irelevantné, pričom konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne argumenty alebo
dôkazy, ktoré by mali závažný vplyv na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s  právnym poriadkom SR,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.



Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ ZOP priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie
vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,
schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 51 ZOP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o
priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 73 ods. 2 ZOP obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré
sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať
návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
Podľa § 74 ods. 1 ZOP o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V
neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne
pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez
dôležitého dôvodu.
Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa
ods. 2 správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či postupom správnych orgánov
v prejednávanej veci  neboli porušené procesné práva žalobcu, najmä právo na riadnu obhajobu
a v prípade, že k tomu došlo, či namietané vady konania najmä pred správnym orgánom prvého
stupňa mohli mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Ustanovenia ZOP i Správneho
poriadku, ktorého právnemu režimu podlieha konanie o priestupkoch v otázkach osobitne neupravených
ZOP, garantujú obvinenému z priestupku okrem iných aj právo zúčastniť sa verejného prejednania
priestupku, byť prítomný pri výsluchu svedkov, vrátane práva klásť svedkom otázky. Vzhľadom na
obsah administratívneho spisu i nesporné tvrdenia účastníkov možno konštatovať, že právo žalobcu
byť prítomný pri výsluchu svedkov JW.j a O. bolo postupom správneho orgánu prvého stupňa
porušené. Svedecké výpovede uvedených svedkov vzali správne orgány oboch stupňov za podklad
pre rozhodnutie o priestupku, pričom obaja svedkovia usvedčili žalobcu z pokusu o napadnutie
svedka O. i z vulgárneho správania sa žalobcu voči  svojej manželke - svedkyni O. E.. Možno teda
spoľahlivo konštatovať, že postup správneho orgánu prvého stupňa pri ústnom prejednávaní priestupku
nezodpovedal zákonu, pretože predmetné výsluchy svedkov sa mali vykonávať za prítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu, ktorí sa na ústne prejednanie priestupku riadne dostavili.

Aj keď došlo k uvedenej vade v konaní správneho orgánu, je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal možnosť
sa k obom svedeckým dôkazom vyjadriť ústne pred správnym orgánom, pričom po vykonaní výsluchu
svedkyne Jany E. mu bolo umožnené klásť svedkyni otázky a uplatniť voči jej svedeckej výpovedi vecné
námietky. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k uvedeným svedeckým výpovediam využil, nenavrhol žiadne
ďalšie dôkazy a s výnimkou popretia verbálnych útokov na svoju manželku O. E. neponúkol správnemu
orgánu také tvrdenia, ktoré by boli v zásadnom rozpore s výpoveďami vyššie uvedených svedkov či inak
spochybňovali vyššie opísané skutkové zistenia.  Správne orgány preto podľa názoru súdu dospeli na
základe všetkých dostupných dôkazov k správnemu právnemu záveru, že žalobca sa skutku, ktorý mu
bol kladený za vinu, skutočne dopustil.

Procesné práva obvineného z priestupku, najmä právo na riadnu obhajobu, je jedným z nástrojov na
riadne zistenie skutočného stavu a čo najúplnejšie poznanie všetkých skutkových okolností týkajúcich sa
prejednávaného priestupku. Právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov a klásť im otázky nie je právom
samoúčelným a má taktiež slúžiť predovšetkým uvedenému cieľu. Súd je toho názoru, že porušenie
tohto práva môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutí o priestupku iba za predpokladu, že by takýto
nezákonný postup správneho orgánu mohol mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. To v
danom prípade znamená, že ak by správny orgán postupoval v úplnom súlade so zákonom  a vykonal
by výsluchy svedkov za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, mohlo byť v prejednávanej veci
vydané iné rozhodnutie.



Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani v podanej žalobe nevysvetlil, ako by mohla
jeho prítomnosť pri výsluchu vyššie uvedených svedkov ovplyvniť dôkaznú situáciu, aké skutočnosti
mohli byť takto vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne spochybnené a ako by sa takéto zistenia
mohli premietnuť do rozhodnutia o priestupku. Keďže žalobca  žiadne takéto tvrdenia neprezentoval pred
správnym orgánom a ani pred súdom, dospel súd k záveru, že s ohľadom na presvedčivosť  svedeckých
výpovedí a doterajšie tvrdenia žalobcu by porušenie jeho práva zúčastniť sa výsluchu svedkov na
ústnom pojednávaní nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o priestupku. Prihliadol pritom
aj na nižšiu závažnosť protiprávneho konania žalobcu.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že nakoľko námietky žalobcu
dostatočne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1
O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti
jeho rozhodnutia právo na náhradu trov z povahy veci nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3  O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sžo/104/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "15742179-e970-4d72-bd4d-305471556389:8c86d325-b584-4def-a611-656b0dca914a", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}