Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/18/2018 z 10. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2018, sp. zn. 14CoP/18/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6217205202.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/18/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6217205202.1 | 2018-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bed86970-e5a3-4bd0-a81b-6f107c23c625 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217205202.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217205202
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217205202.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti Q., F. Q., nar. XX. XX. XXXX a F. Q., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení
kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR B. B., deti rodičov: matka E. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V.
A., A. H. V. XX, t. č. bytom B. B., P. A. X/T., otec F. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., L. XX,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu I., právne zastúpený JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní
otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/4/2018 - 141 zo dňa 22.
05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/4/2018 - 141 zo dňa 22. 05. 2018 p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) návrh otca na zníženie výživného zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol,
že otec sa návrhom podaným dňa 26. 07. 2017 domáhal zníženia výživného na každé maloleté dieťa na
sumu 30 % z výšky životného minima od 01. 07. 2017 splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Svoj návrh odôvodnil tým, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, toho času nepracuje,
nemá žiadny príjem, a preto nie je v jeho možnostiach, schopnostiach platiť také výživné, ako bolo určené
zo strany súdu. Tak isto má zhoršený zdravotný stav. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
dospel k záveru a mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 2,5 roka. Maloletý
F. prestúpil z 1. stupňa na 2. stupeň základnej školy, v súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník.
V rámci školy navštevuje G. krúžok (za poplatok 20,- Eur), mimo školy je členom G. oddielu, do ktorého
sa uhrádza poplatok 80,- Eur. Maloletý F. prestúpil z materskej školy na základnú školu, má X rokov,
pričom toho času nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je síce T., avšak s uvedeným zvýšené výdavky
nevznikajú. Otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy výživného dobrovoľne nezamestnaný,
nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Súd na strane otca nezistil žiadnu objektívnu prekážku,
pre ktorú by nemohol dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, zdravotnému stavu. Toho
času je otec vo výkone trestu odňatia slobody, je zaradený do pracovnej skupiny, kde aktuálne dosahuje
čistý mesačný príjem od 128,- Eur do 166,62 Eur. Otcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 116,-
Eur, jeho miera poklesu vykonávať prácu bola posúdená na 45 %. Súd z opatrovaneckého spisu zistil,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11P/5/2015 bolo už v minulosti znížené
výživné otcovi z dôvodu, že sa nachádzal vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený v trvaní X rokov. Súd
prvej inštancie uviedol, že len objektívne okolnosti sú dôvodom pre zníženie výživného a môžu spočívať



v strate zamestnanie z dôvodu nadbytočnosti, straty schopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotného
stavu. Súd prvej inštancie nespochybnil, že odsúdený vo výkone trestu má obmedzenejšiu možnosť
zabezpečiť si príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam, resp. možnostiam. V danom prípade súd však
komplexne zhodnotil dlhodobý spôsob života otca, ktorému už v roku 2015 bolo znížené výživné z
dôvodu výkonu trestu v trvaní X rokov, po ukončení ktorého bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a v súčasnosti je opätovne vo výkone trestu. Takéto dlhodobé
konanie otca a opätovné odsúdenie nemôže byť na ujmu výživy maloletých detí, ktoré vzhľadom na
svoj vek sú plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov, t. j. aj otca, ktorý sa dlhodobo žiadnym
spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti. Súd preto neakceptoval ako dôvod na zníženie
výživného nástup otca do výkonu trestu a jeho zaradenie do pracovného procesu vo výkone trestu
odňatia slobody, v rámci ktorého dosahuje príjem nezodpovedajúci jeho možnostiam, schopnostiam
vyplývajúcich z kritérií, ako je jeho vek, prax, skúsenosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec
je invalidným dôchodcom, miera poklesu vykonávať prácu bola posúdená na XX %, z čoho vyplýva,
že napriek invalidite by bol schopný zabezpečiť si príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, z ktorej
spolu s invalidným dôchodkom v prípade nevykonávania trestu by bol schopný uhrádzať výživné v
doposiaľ stanovenej výške. Pre úplnosť súd uviedol, že je (pre súd) neprijateľné, aby matka vzhľadom
na dlhodobý nezodpovedný spôsob života otca znášala úhradu všetkých potrieb maloletých detí a
maloleté deti nemali možnosť sa osobne rozvíjať prostredníctvom záujmovej činnosti. Taktiež poukázal
na zmenu bydliska matky a maloletých detí z V. A. do B. B., ktorý presun považoval za opodstatnený
a odôvodnený, nakoľko práve rodičia zo strany matky vypomáhajú matke v starostlivosti o maloleté
deti v čase plnenia jej pracovných povinností v zahraničí. Preto súd nepovažoval príspevok matky na
domácnosť v sume 500,- Eur svojim rodičom za neúčelný z dôvodu, že tieto finančné prostriedky slúžia
nielen na zabezpečenie bývania maloletým deťom, ale aj na úhradu ich potrieb v čase vykonávania
práce matkou v zahraničí.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých
detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
neskúmal dôvody, pre ktoré je otec detí vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že pôvodne bol
otec maloletých detí odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici na trest odňatia slobody
v trvaní X rokov nepodmienečne za ekonomické delikty. Uvedený rozsudok bol zrušený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a otec maloletých detí bol prepustený z výkonu trestu na slobodu,
kde sa nebránil
v čase prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody tomu, aby platil primerané výživné na maloleté deti.
Následne za tie isté ekonomické delikty bol znova uznaný vinným a odsúdený Krajským súdom v Banskej
Bystrici na trest odňatia slobody v trvaní X roky nepodmienečne, ktorý si vykonáva v označenom ústave
na výkon trestu. Aj v súčasnej dobe otec maloletých detí využíva všetky zákonné prostriedky na to, aby
došlo k zmene takéhoto stavu, kde podal návrh na obnovu konania vo veci samej, ako aj bolo podané
dovolanie na Najvyšší
súd Slovenskej republiky. Súd sa sústredil na osobu otca maloletých detí, pričom je logické a zrejmé,
že napriek akémukoľvek rozsudku nie je v súčasnej dobe otec maloletých detí schopný splniť si svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom tak, ako to určil pôvodne okresný súd. Súd prvej inštancie
nedostatočne vyhodnotil správanie sa matky maloletých detí, ktorá sa odsťahovala bez vedomia otca
maloletých detí spolu s deťmi z mesta V. A. do mesta B. B., kde je zrejmé, že náklady spojené s bývaním,
cestovaním sú oveľa vyššie, ako vo V. A., pričom vplyvom matky otec detí už dlhšiu dobu nemá kontakt
s maloletými deťmi. Je zarážajúce, že na jednej strane súd akceptoval to, že matka detí pracuje ako H.
v J. v 3-týždňovom turnuse, ale nezaoberal sa tým, či v uvedenom čase, keď matka detí nie je doma je
o deti postarané, kto tak robí a či deti nie sú ohrozené v tomto smere. Je nesporné, že od naposledy
určeného výživného došlo k zmene pomerov na strane otca detí a matky detí a aj maloletých detí, a
teda súd tieto zmeny mal vyhodnotiť a aplikovať do súdneho rozhodnutia vo vecí samej v zmysle § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Ak teda matka detí žiada výživné pre maloleté deti, ktoré jej boli zverené do
osobnej starostlivosti, tak by sa o deti mala aj riadne starať, pretože sa takto zrejme nedeje, kde, ak je
pravdou, že matka detí pracuje v zahraničí a dochádza k deťom len raz po 3 týždňoch, tak nemožno
hovoriť o základnej starostlivosti a týmito skutočnosťami by sa mali zaoberať aj úrady starostlivosti o
rodinu a mládež. Otec maloletých detí je toho názoru, že súd prvej inštancie mal dôkladnejšie preveriť
pomery matky, ako aj maloletých detí, aj vzhľadom k tomu, že matka detí sa vôbec nevyjadrila k návrhu
na začatie konania, t. j. správala sa tak, ako by jej bolo všetko jedno. Rozsudok súdu prvej inštancie tak
otec maloletých detí považuje za jednostranný a nezákonný a vydaný len na základe ústnych tvrdení
matky detí bez reálneho overenia objektívnosti a pravdivosti s tým, že matka detí nie je odkázaná na



prácu v zahraniční vzhľadom k možnostiam sa zamestnať aj v mieste súčasného bydliska, kde by mohla
dosahovať podobný príjem a prvoradá by mala byť starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ sa zmení otcova
osobná a ekonomická situácia, tento chce prispievať na výživu detí primeranou sumou a bude sa snažiť
obnoviť predchádzajúce kontakty s maloletými deťmi, avšak v súčasnej dobe na to žiadna možnosť nie
je, a preto navrhuje, aby došlo k zníženiu výživného, tak ako to bolo požadované návrhom vo veci samej
a zároveň navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
nové konanie.

3. K odvolaniu otca maloletých detí sa dňa 16. 07. 2018, podaním zo dňa 13. 07. 2018, vyjadrila matka
maloletých detí. Uviedla, že otec si svoj zdravotný stav zapríčinil sám
spôsobom života aký viedol, a to neustálym ponocovaním. Obdobne ekonomické problémy sú
následkom jeho nekalej podnikateľskej činnosti, za ktorú bol odsúdený odňatím slobody. Uviedla, že do
B. B. sa s deťmi presťahovali práve pre pokoj detí, nakoľko sa otec o ne nezaujímal okrem termínov,
ktoré mu stanovil súd. Podotkla, že presťahovanie deťom prospelo. Ďalej uviedla, že v J. pracuje ako H.
len kvôli lepšiemu zárobku, aby sa aj deti mali lepšie a nič im nechýbalo. Počas jej neprítomnosti sa o
deti starajú jej rodičia, pomáhajú im finančne, ako i s bývaním. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
navrhla potvrdiť ako vecne správny.

4. Dňa 11. 07. 2018 sa k odvolaniu otca vyjadril kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
B. B., kde k veci uviedol, že s poukazom na rast výdavkov súvisiacich s výchovou, výživou, ošatením,
obutím, plnením povinnej školskej dochádzky, ako aj voľnočasovými aktivitami maloletých detí má úrad
za to, že súd plne rešpektoval záujem maloletých detí a odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny.

5. K vyjadreniu matky maloletých detí sa podaním zo dňa 24. 07. 2018 vyjadril otec maloletých
detí, ktorým reagoval i na vyjadrenie ÚPSVaR. Uviedol, že matka maloletých detí sa vo svojom
vyjadrení zaoberá výlučne jeho osobou, nie samotnými maloletými deťmi, pričom uvádza, že pracuje
ako opatrovateľka v J. na turnusy, avšak neuvádza akú dlhú dobu je preč od detí, kedy sa počas tohto
času o deti starajú starí rodičia. Podľa názoru otca maloletých detí je prvoradá starostlivosť matky
o maloleté deti, a to výlučne osobná starostlivosť, kde je zrejmé, že takejto starostlivosti sa deťom
nedostáva vzhľadom k neprítomnosti matky detí mimo miesta trvalého bydliska. Otec detí má legitímne
právo zastávať stanoviská k výchove maloletých detí, pričom matka detí sa odsťahovala z V. A. do B. B.
bez vedomia otca maloletých detí a bez jeho vedomia pracuje v zahraničí. To, že vzťahy medzi otcom
a maloletými deťmi nie sú dobré, je podľa názoru otca na príčine negatívny postoj matky k rozvíjaniu
takýchto vzťahov. Pokiaľ matka detí tvrdí, že starí rodičia jej pomáhajú finančne, ako aj s bývaním,
tak tieto tvrdenia neboli preverené a nebolo zistené akú sumu vynakladajú mesačne starí rodičia v
prospech matky maloletých detí. Pokiaľ i kolízny opatrovník považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
správny a zákonný, tak jeho stanovisko je zrejme determinované záujmami maloletých detí, avšak nie
je tu prihliadané na možnosti a schopnosti otca maloletých detí v súčasnej dobe zabezpečiť príjem pre
maloleté deti.

6. K vyjadreniu otca sa dňa 30. 07. 2018 vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že trvá na svojom
písomnom i ústnom vyjadrení, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletých detí,
predovšetkým s poukazom na rast výdavkov súvisiacich s výchovou. Úrad má za to, že súd plne
rešpektoval záujem maloletých detí a odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 65 a § 66 Zákona
č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí.
Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník rozsudok súdu prvej inštancie opravným prostriedkom
nenapadli.

11. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s
jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na
záujem maloletých detí a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletých
detí obsiahnuté v odvolaní odvolací súd nepovažoval za odôvodnené práve z dôvodov, že okresný súd
vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne posúdil, pričom odvolateľ neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolateľ
(otec maloletých detí) vo svojom odvolaní zároveň neuviedol žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá
by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o
prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani nezistil.

12. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutkového stavu veci
v súlade s ust. § 35 CMP, pričom svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.
Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú výstižné, zrozumiteľné a jasné, odôvodnenie rozsudku je
presvedčivé. Súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne aplikoval
ust. § 75 ods. 1 a 78 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Odvolací súd uvádza, že právny rámec
veci tvoria okrem vyššie uvedených zákonných ustanovení i ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona
o rodine, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a v zmysle ktorých obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

13. Pokiaľ otec maloletých detí v prejednávanom konaní návrhom vo veci samej žiadal znížiť výživné
na svoje dve maloleté deti predovšetkým z dôvodu, že toho času je vo výkone trestu odňatia slobody,
v ktorom logicky nemá možnosť dosahovať taký príjem, z ktorého by mohol zabezpečovať primerane
potreby svojich maloletých detí a z uvedeného dôvodu žiada znížiť výživné na sumu zodpovedajúcu
30 % zo sumy životného minima, k tejto otázke odvolací súd poukazuje jednak už na predchádzajúce
zníženie výživného z totožného dôvodu, kedy Okresný súd Veľký Krtíš v konaní sp. zn. 11P/5/2015
rozsudkom zo dňa 10. 03. 2015 znížil výživné otcovi na maloletého F. zo sumy 100,- Eur na sumu
60,- Eur a na maloletého F. zo sumy 100,- Eur na sumu 40,- Eur, a to už v tom čase z dôvodu, že
sa otec nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody uloženého v trvaní X rokov. Ďalší výkon trestu
odňatia slobody (či pokračovanie vo vykonávaní trestu odňatia slobody už pred tým uloženého) nie je
a nemôže byť v danom prípade dôvodom pre ďalšie zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletých
detí i vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí je zaradený vo výkone trestu do pracovného
procesu a dosahuje určitý príjem (podľa zistení súdu prvej inštancie čistý mesačný príjem od 128,- Eur
do 166,62 Eur mesačne), navyše otcovi bol priznaný i invalidný dôchodok vo výške 116,- Eur, pričom
jeho miera poklesu vykonávať prácu bola posúdená na XX %. I z uvedených okolností vyplýva, že
čistý príjem otca maloletých detí vo výkone trestu odňatia slobody je minimálne suma 244,- Eur, z
ktorej sa uhrádzajú výhradne náklady na výkon trestu odňatia slobody. Pokiaľ pri dosahovanom príjme
v uvedenej výške vo výkone trestu odňatia slobody je výživné na obe maloleté deti určené celkovou
sumou 100,- Eur, takto určené výživné môže otec maloletých detí bez akýchkoľvek problémov uhrádzať
v prospech maloletých detí, pričom navyše mu vo výkone trestu ostáva i suma na ostatné prípadné
osobné výdavky. Odvolací súd opätovne poukazuje a zvýrazňuje tú okolnosť, že výživné má prednosť
pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov maloletých detí (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) a taktiež je
potrebné zvýrazniť tú okolnosť, že otec maloletých detí je v ním popisovanej osobnej a finančnej situácii
práve z dôvodu znášania dôsledkov jeho protiprávnej a nezákonnej činnosti, za ktorú bol právoplatne
súdom odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý v súčasnej dobe vykonáva. Uložený trest za porušovanie
zákona v trestnoprávne rovine a výkon takto uloženého trestu nemôže byť na ujmu maloletých detí,
ktoré sú výživou odkázané na oboch svojich rodičov a nemôže byť ani dôvodom pre opakované zníženie



vyživovacej povinnosti v situácii, keď otec maloletých detí i vo výkone trestu dosahuje príjem (spolu s
invalidným dôchodkom), ktorý prevyšuje doteraz určenú vyživovaciu povinnosť súdom. Otec maloletých
detí mal predovšetkým viesť riadny život, neporušovať právne normy a nebol by tak nútený znášať
dôsledky svojho konania v podobe výkonu trestu odňatia slobody, keď predovšetkým rodičia maloletých
detí, t. j. aj otec, rovnako ako matka maloletých detí, sú prioritne povinní riadne zabezpečovať výchovu,
výživu a starostlivosť svojim maloletým deťom. Pokiaľ otec i v podanom odvolaní poukazuje na správanie
matky maloletých detí, kedy sa táto presťahovala z mesta V. A. do B. B. a odchádza za prácou do J.
na 3-týždňové turnusy, tu je potrebné poukázať na to, že v dôsledku protiprávneho správania otca a
jeho nezodpovedného prístupu bola na matku prenesená všetka zodpovednosť inak prináležiaca obom
rodičom, pričom matka sama má v starostlivosti dve maloleté deti a sama musí uhrádzať všetky náklady
spojené s ich výživou, ošatením, voľnočasovými aktivitami, školskými nákladmi, prípadnými zdravotnými
pomôckami či liekmi a zároveň sama ako rodič má zabezpečovať i starostlivosť o maloleté deti na
dennej báze, tieto vychovávať. Treba preto kvitovať a odobriť postup matky, ktorá za účelom náležitého
zabezpečenia dostatočného príjmu pre ňu, ako i na ňu odkázané dve maloleté deti, využila možnosť
dosiahnutia vyššieho zárobku, a to i prácou v zahraničí. Je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by otec
maloletých detí nebol vo výkone trestu odňatia slobody a pokiaľ by si riadne plnil svoje rodičovské
práva, o maloleté deti by sa nemuseli starať rodičia matky maloletých detí, ale bežnú starostlivosť o
maloleté deti mal a mohol riadne vykonávať otec maloletých detí. Preto tvrdenia otca obsiahnuté v
odvolaní, poukazujúce na nedostatočnú starostlivosť matky o maloleté deti, sú neodôvodnené a viac
než zarážajúce, pokiaľ sú na adresu matky, ktorá je na výživu a výchovu dvoch maloletých detí výlučne
sama v čase, keď otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody a žiada znížiť výživné na
maloleté deti na sumu 27,32 Eur mesačne (resp. od 01. 07. 2018 v sume 28, 08 eur). Len pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že len nevyhnutné náklady na bežnú výživu na maloleté dieťa vo veku takmer XX
rokov (F.) a vo veku X rokov (F.) ďaleko presahujú sumu 60,- či 40,- Eur, v ktorej výške je výživné na
deti v súčasnej dobe určené, pričom všetky tieto náklady musí znášať sama matka vo vlastnej réžii a
zároveň otec na maloleté deti neprispieva ani inou formou, napríklad osobnou starostlivosťou o deti.

14. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako i súdu odvolacieho k prejednávanej
otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na Nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07,
v ktorom bolo o.i. konštatované: „ V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať
svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne
zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej
povahy a to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu
v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov
podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2
zákona o rodine (v SR § 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri učení rozsahu
vyživovacej povinnosti u každého z rodičov je prihliadnuť na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti,
pričom tento podiel osobnej starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti u každého z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím
úmysleným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest
väzenia (odňatia slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods.
4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným
dôsledkom. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným
trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a
uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti
voči svojmu maloletému dieťaťu“.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod pre úpravu, zníženie vyživovacej
povinnosti otca smerom k maloletým deťom a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol dôvod na postup
podľa ust. § 55 CMP.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).