{"guid": "27a1d0d2-0f11-485c-b7b7-23162ce5359e:ce068fcc-9fe8-4b86-9757-20fb76995350", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2", "spisova_znacka": "16CoP/70/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/70/2016 z 14. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. decembra 2016, sp. zn. 16CoP/70/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2", "identifikacne_cislo": "6614218675", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2016-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-25.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce068fcc-9fe8-4b86-9757-20fb76995350", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218675
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614218675.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú S. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, dieťa rodičov - matky E.. L. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., V. XXXX/XX,
zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Oravcom, nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. E.
a otca E.. V. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., A. XXX/XX, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Karolom Gordíkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Žilina,
Pivovarská 20, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/82/2014-247 zo dňa 06. 05.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku   m e n í   t a k ,   že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou S. Z., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia každý párny
týždeň v kalendárnom roku od piatka od
15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že počas prvých šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia je povinný maloleté dieťa odovzdať matke na noc z piatka na sobotu a zo soboty na
nedeľu o 19:00 hod. a prevezme si maloleté dieťa nasledujúci deň ráno od matky o 09:00 hod.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej S. Z., nar. XX.
XX. XXXX, tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je súčasne oprávnená a povinná
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať
na maloletú výživným vo výške 150 € mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktoré je splatné k rukám matky vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.

2. V poradí tretím a štvrtým výrokom okresný súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v piatok o 15:00 hod. s tým, že vráti dieťa matke
v nedeľu toho istého týždňa o 17:00 hod., avšak na čas prvých troch mesiacov je otec povinný odovzdať
maloletú matke na noc z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu v čase o 19:00 hod. s tým, že si
prevezme maloletú nasledujúci deň ráno od matky v čase o 09:00 hod. Takto upravený styk sú rodičia
povinní dodržiavať, matka maloleté dieťa na styk s otcom vždy vopred pripraví a otec sa v stanovené
termíny k matke dostaví.



3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že práva a povinnosti rodičov k maloletej
upravil (pokiaľ ide o zverenie dieťaťa a určenie vyživovacej povinnosti voči nemu) na základe dohody
rodičov, na základe ktorej zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením
výživného v sume 150 € mesačne.

4. Pokiaľ ide o úpravu styku, okresný súd konštatoval, že matka otcovi nikdy v styku s dcérou nebránila.
Otec prichádzal za dcérou každú druhú sobotu v mesiaci, pričom čas s maloletou trávil buď v domácnosti
matky, alebo na rôznych výletoch. Pri realizácii styku otca s dcérou bola vždy prítomná matka maloletej
a jej brat U.. Otec maloletej v konaní pred okresným súdom opakovane poukazoval na problémy pri
realizácii styku v domácnosti matky, kde sa podľa jeho vyjadrenia cítil nepríjemne, matka k nemu
pristupovala vždy povýšenecky a maloletú oslovovala výlučne len po maďarsky. Neskôr nadobudol otec
maloletej dojem, že maloletá mu prestáva rozumieť a začína preferovať maďarský jazyk, k čomu však
matka uviedla, že v domácnosti sa s deťmi rozpráva väčšinou po slovensky, v maďarčine komunikujú
minimálne (len so starými rodičmi) s tým, že dieťa chodí do slovenskej materskej školy, preto nie je
možné, aby otcovi, ktorý hovorí po česky, nerozumela. Napriek tomu, že matka otcovi nebránila stretávať
sa s dcérou, odmietla mu zveriť dieťa do starostlivosti s odôvodnením, že sa o ňu nedokáže postarať,
teda na ňu dohliadať, nedodržiava jej denný režim a dcéra je následne uplakaná a podráždená. Až
po podaní znaleckých posudkov a po vyjadrení otca, že si zaobstará bývanie v blízkosti jej bydliska,
pripustila, aby sa styk s maloletou realizoval každý druhý víkend v mesiaci od piatka do nedele bez
jej osobnej prítomnosti, avšak požadovala, aby počas prvých mesiacov jej otec maloletú odovzdával
na noc späť, keďže maloletá nie je zvyknutá zaspávať s nikým iným ako s ňou. Okresný súd v tejto
súvislosti poukázal na názor znalkýň v znaleckých posudkoch, že styk otca s maloletou by sa mal
realizovať v neprítomnosti matky, ako aj to, že v prechodnom období (cca pol roka) je žiaduce, aby otec
citlivo reagoval na prejavy a potreby maloletej vo večerných hodinách a v prípade potreby ju vrátil späť
matke a až postupne s pribúdajúcim vekom maloletej styk otca s dieťaťom je vhodné rozširovať aj na
obdobie prázdnin, sviatkov a pod. Keďže s uvedeným názorom znalkýň sa stotožnil aj kolízny opatrovník,
následne upravil okresný súd styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ňou každý
párny týždeň v mesiaci v piatok od 15:00 hod. do nedele do
17:00 hod. s tým, že na čas prvých troch mesiacov otec odovzdá maloletú na noc z piatka na sobotu a
zo soboty na nedeľu matke v čase o 19:00 hod. a prevezme si ju nasledujúci deň ráno od matky v čase o
09:00 hod. Mal za to, že otec sa v priebehu prvých troch mesiacov realizácie styku prispôsobí dennému
režimu maloletej, a zároveň sa naučí maloletú uspávať v čase jej poobedného spánku. Po uplynutí tohto
prechodného obdobia, ak otec, ako aj maloletá, zvládnu adaptačné obdobie, bude možné ponechať v
starostlivosti otca dieťa aj počas nočných hodín. Po uplynutí pol až jedného roka nie je vylúčené v zmysle
záveru znalkýň rozšíriť upravený styk aj na obdobie sviatkov a prázdnin.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa §-u 144 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“).

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, a to voči výroku o úprave
styku otca s maloletou. Namietala, že okresný súd na základe dôkazov, ktoré boli vykonané, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávne právne posúdil vec, ak rozhodol o styku otca
s dcérou v rozpore s vyjadreniami a odporúčaniami príslušných znalkýň, ktoré odporúčajú realizovať
styk otca s maloletou v časovom horizonte jedného roka, teda v čase, kedy je možné predpokladať
bezproblémový výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu otca a dieťaťa. Okresnému súdu
však nemohlo byť v čase vydania napadnutého rozhodnutia zrejmé, aký stav nastane v období troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom táto doba sa taktiež odvíja od okamihu doručenia rozsudku
účastníkom konania a taktiež aj od ich vôle podať, resp. nepodať proti rozsudku odvolanie. Okresný
súd v čase rozhodnutia nemohol byť oboznámený so stavom veci a rodinnými väzbami medzi otcom a
dieťaťom, ktoré nastanú v presne neurčenej budúcnosti. Nie je isté, či sa bude otec vedieť postarať a
zabezpečiť režim dieťaťa aj počas nočných hodín. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku o úprave styku otca s maloletou zmenil tak, že otec si prevezme maloletú pred bytom matky
každý párny týždeň v mesiaci v piatok
o 15:00 hod. a vrátil pred bytom matky v nedeľu toho istého dňa o 15:00 hod., počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že otec dieťaťa je povinný odovzdať maloletú na noc z piatka na sobotu a zo soboty
na nedeľu matke v čase o 19:00 hod. a prevziať si maloletú nasledujúci deň ráno od matky v čase o
09:00 hod.



7. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že okresný súd vychádzal najmä z
dôkazov vykonaných znaleckými posudkami dvoch nezávislých súdnych znalkýň, ktoré sa zhodli na tom,
že je v záujme maloletej, aby sa mohol stýkať s maloletou i bez prítomnosti matky s tým, že nepretržitá
prítomnosť matky pri styku s dieťaťom nie je nutná. Ani vek maloletej podľa znaleckých posudkov nie
je prekážkou v tom, aby mohla byť nepretržite niekoľko dní v jeho osobnej starostlivosti, pričom bolo
citlivo prihliadané i na to, že v prechodnom období bude dieťa navrátené do starostlivosti matky. Nie je
zanedbateľné, že predmetné konanie bolo začaté už v novembri roku 2014, od podania návrhu uplynuli
takmer dva roky, a teda už neobstojí tvrdenie matky maloletej, že vek dieťaťa je prekážkou na styk
otca bez prítomnosti matky. Ak matka namietala vo vzťahu k tomu, aký spôsob života vedie, poukázal
na znalecký posudok znalkyne MUDr. C. Z., z ktorého vyplýva, že vedie riadny a usporiadaný život. V
tejto súvislosti poukázal i na závery znalkýň týkajúce sa ich oboch ako rodičov, z ktorých vyplýva, že
je schopný riadne sa postarať o dieťa. Odvolanie matky považoval za obštrukčný krok, aby opätovne
oddialila stretávanie sa otca s maloletou bez jej prítomnosti, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

8. V odpovedi na vyjadrenie k odvolaniu matka maloletej uviedla, že oba znalecké posudky boli
vypracované v decembri roku 2015, resp. februári roku 2016, teda v krátkom čase pred vydaním
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom znalkyne odporučili prechodné obdobie v dĺžke približne
jedného roka. Okresný súd však vôbec nebral do úvahy jej písomné vyjadrenia k jednotlivým posudkom,
teda, že boli vypracované na základe nepravdivých informácií. Naďalej zotrvala na tom, že fotografie,
ktoré v konaní predložila, sú z roku 2015 a odzrkadľujú celkový životný štýl otca, ktorý vedie i v
súčasnosti, preto zotrvala na odvolaní.

9. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na vyjadrení, ktoré
podal na pojednávaní dňa 06. 05. 2016.

10. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 06. 05. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec
predložená dňa 20. 10. 2016, na základe odvolania matky zo dňa 08. 07. 2016. Dňom 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte ,,CMP“), ktorý v
zmysle §-u 395 ods. 1 CMP upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

11. V dôsledku odvolania matky maloletej krajský súd, ako súd odvolací, prejednal jej odvolanie v zmysle
§ 62 až 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1
(a contrario) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), rozsudok
okresného súdu podľa §-u 388 CSP vo výroku o úprave styku otca s maloletou zmenil tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou S. Z., nar.
XX. XX. XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia každý párny týždeň v kalendárnom roku
od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že počas prvých šiestich mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia je povinný maloleté dieťa odovzdať matke na noc z piatka na sobotu
a zo soboty na nedeľu o 19:00 hod. a prevezme si maloleté dieťa nasledujúci deň ráno od matky o
09:00 hod.

12. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bola maloletá Natália zverená do osobnej starostlivosti matky
(výrok v poradí I.), vo výroku, ktorým sa otec zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 150 €
mesačne (výrok v poradí II.) a vo výroku, že upravený styk sú rodičia povinní dodržiavať (výrok v poradí
IV.), zostávajú podľa §-u 367 ods. 2 CSP nedotknuté.

13. Podľa §-u 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa §-u 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd považuje odvolanie matky maloletej voči rozsudku okresného súdu o úprave styku otca
s maloletou (výrok v poradí III.) za čiastočne dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že k úprave rozsahu
a spôsobu styku otca s maloletou okresným súdom došlo najmä na základe znaleckých posudkov,
ktoré boli v konaní vypracované znalkyňou X.. H. L. a znalkyňou X.. C. Z.. Znalkyne v podaných



znaleckých posudkoch zhodne konštatovali, že vzťah maloletej S. je voči obom rodičom jednoznačne
pozitívny a rovnako pozitívne zhodnotili i jej citové väzby voči nim. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť
maloletej vhodné výchovné podmienky, keď ani jedna zo znalkýň neodporučila u maloletej striedavú
osobnú starostlivosť, keďže dieťa je vo veku, kedy je kľúčovou osobou v jej výchove matka, čo by
mohlo destabilizovať ich vzťah. Pokiaľ však ide o úpravu styku otca s maloletou, znalkyne jednoznačne
konštatovali, že vek dieťaťa nepovažujú za prekážku tomu, aby mohlo byť nepretržite niekoľko dní v
osobnej starostlivosti otca bez prítomnosti matky. Z uvedených záverov vychádza i okresný súd, keď
rozhodol o úprave styku otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny
týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., a to v neprítomnosti
matky. V tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Za dôvodnú ale považoval
námietku matky vo vzťahu k dĺžke tzv. „prechodného obdobia“, počas ktorého by mal otec maloletú
na noc z piatka do soboty a zo soboty do nedele vracať na noc matke. Konštatoval síce, že počas
tohto „prechodného obdobia“ je žiaduce, aby otec citlivo reagoval na prejavy a potreby maloletej
vo večerných hodinách a v prípade potreby ju vrátil späť matke a najmä, aby rešpektoval pravidlá
stretávania sa a aby maloletú matke odovzdal v dohodnutý termín, teda vychádzal pri rozhodnutí zo
záverov oboch znaleckých posudkov, napriek tomu, pokiaľ ide o trvanie tohto prechodného obdobia,
od záverov znaleckého posudku sa odklonil, a to bez uvedenia, na základe akých úvah, či skutkových
okolností považuje trvanie prechodného obdobia cca pol roka za neprimerané a určil ho v trvaní troch
mesiacov. Znalkyne predmetné prechodné obdobie špecifikovali približne obdobím pol roka, (prípadne
dlhšie) prihliadajúc na vzťahy medzi maloletou a rodičmi, ale i medzi rodičmi navzájom. Okresný súd
neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomu, že pre prechodné obdobie sú postačujúce
tri mesiace, ktoré začnú plynúť od právoplatnosti ním vydaného rozhodnutia. Je totiž zrejmé, že dosiaľ
sa maloletá stretávala s otcom len v prítomnosti matky a k realizácii tzv. „prechodného obdobia“ na
základe odporúčaní znalkýň, ani na základe dohody rodičov, do rozhodnutia okresného súdu, ale ani
odvolacieho súdu, nedošlo. Je teda nevyhnutné, aby predmetné „prechodné obdobie“ bolo určené v
trvaní odporúčanom znalkyňami, teda v dĺžke pol roka, ak z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti,
ktoré by jeho trvanie v tomto rozsahu spochybnili. Uvedené „prechodné obdobie“, ktoré bude trvať
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v trvaní šesť mesiacov, je dostatočne dlhé na to, aby otec
realizoval styk s maloletou bez prítomnosti matky v priebehu dňa, reagoval tým sám v neprítomnosti
matky maloletej na potreby dieťaťa, rešpektoval jej denný režim s prihliadnutím na jej vek. Odvolací
súd vzal na zreteľ aj to, že pokiaľ ide o osobnosť otca, túto znalkyňa charakterizovala ako osobnosť
harmonickú, diferencovanú, konštruktívnu, s bohato rozvinutou záujmovou sférou, kvalitným systémom
hodnôt, primerane zrelú, prezentujúcu jasné a tiež primerané a reálne postoje do budúcnosti, vrátane
predstavy a odhodlania čo najviac participovať na výchove maloletej dcéry. Nemožno opomenúť ani to,
že stretávanie sa otca s maloletou bez prítomnosti matky počas víkendu postupne, v zmysle záverov
znaleckých posudkov, akceptoval i otec maloletej, ktorý sám uviedol, že sa bude snažiť vytvoriť si k tejto
prechodnej situácii vhodné podmienky s ohľadom predovšetkým na dieťa.

16. Odvolací súd má za to, že „prechodné obdobie“, počas ktorého bude otec maloletú matke vracať na
noc, je postačujúce v trvaní šiestich mesiacov tak, ako bolo odporučené oboma znalkyňami v záveroch
ich znaleckých posudkov, a ktoré rešpektuje právo maloletej na udržiavanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Po uplynutí tohto „prechodného obdobia“ je
vzhľadom na závery znaleckých posudkov možné predpokladať, že otec bude schopný stretávať sa
s maloletou v neprítomnosti matky nepretržite od piatku do nedele bez toho, aby maloletú vracal na
noc späť matke, teda i počas noci zabezpečí starostlivosť o dieťa, maloletá už bude na prostredie u
otca zvyknutá, prostredie u otca jej bude známe, ich vzťahy budú rozvíjané aj v neprítomnosti matky
počas dňa a nepretržitá prítomnosť matky pri styku s dieťaťom nebude nutná. Je preukázané, že obaja
rodičia sú schopní zabezpečiť maloletej vhodné výchovné podmienky, ide len o to, aby maloletá bez
akejkoľvek ujmy nadobudla pocit bezpečia u otca aj počas nočného spánku, ak doposiaľ bola zvyknutá
len na matku. Nemožno totiž opomenúť ani záver znaleckého posudku znalkyne X.. C. Z., podľa ktorého
participácia otca na výchove maloletej je veľmi dôležitá, bude napĺňať aj citové potreby maloletej, bude
pre ňu prínosom, a to aj formou ich samostatných pravidelných stretnutí počas víkendov, neskôr prípadne
sviatkov i prázdnin. Úpravou styku otca s maloletou počas „prechodného obdobia“ v trvaní šiestich
mesiacov, ktorá začne plynúť od právoplatnosti tohto rozhodnutia sa tak posilní vzťah maloletej k otcovi,
ktorý je nenahraditeľnou osobou pre jej ďalší psychický vývin. Aj znalkyňa X.. H. L. zdôraznila, že je
nutné, aby si matka uvedomila, že je potrebné, aby maloletá zažívala plnohodnotný vzťah s otcom, a
to aj bez jej prítomnosti, a aby bol na to vytvorený i priestor, v ktorom bude môcť otec plnohodnotne
využívať rôzne aktivity, ktoré sú prirodzenou súčasťou detského sveta.



17. Ak matka maloletej spochybňuje úlohu a význam „prechodného obdobia“  a naopak navrhuje, aby
sa styk otca realizoval len takým spôsobom, že maloletá bude cez noc počas víkendu, ktorý by mala
stráviť s otcom, na noc u matky, jej subjektívny názor je v rozpore so závermi znaleckého posudku
znalkyne X.. H. L., podľa ktorého maloletá vo vzťahu k otcovi reagovala od začiatku pozitívne, hrala
sa s ním a komunikovala s ním, na základe  čoho je možné jednoznačne predpokladať, že po uplynutí
„prechodného obdobia“ sa medzi otcom a maloletou upevní vzťah dostatočne kvalitný na to, aby sa
otec o maloletú mohol postarať počas celého víkendu bez prítomnosti matky. Ak totiž súd rozhoduje
o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na
osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť
obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť
dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená
(nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k tomu, že je nutné zmeniť trvanie „prechodného
obdobia“, počas ktorého sa bude vytvárať vzájomný vzťah medzi otcom a maloletou bez prítomnosti
matky, v prostredí u otca, aby prioritne v záujme maloletej došlo postupne k realizácii styku otca
s maloletou bez prítomnosti matky, a to i v trvaní niekoľkých dní. Nemožno prihliadať na tvrdenia
matky maloletej uvedené v odvolaní, že či už okresnému alebo odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké
budú väzby medzi maloletou a otcom po uplynutí „prechodného obdobia“, ak  už v čase vydania
napadnutého rozhodnutia nebol vzťah medzi maloletou a otcom problémový a sporným zostal len styk
otca v neprítomnosti matky počas nočných hodín, ak doposiaľ nebolo dieťa zvyknuté spávať v inom
prostredí ako u matky. Táto okolnosť však úpravou styku tzv. „prechodným obdobím“ zabezpečí, aby
realizácia styku otca s maloletou nepretržite v trvaní niekoľkých dní bez prítomnosti matky nemala žiaden
negatívny dopad na výchovu a vývoj maloletej, naopak, postupne a citlivo bude obnovený vzťah otca s
maloletou i v neprítomnosti matky tak, aby bolo zachované právo maloletej na udržiavanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Už v čase vypracovania znaleckých
posudkov maloletá prezentovala pozitívny vzťah k obom rodičom a znalkyne rovnako pozitívne hodnotili
i citové väzby voči nim. Z uvedeného teda vyplýva, že otec maloletej je už tohto času schopný o dieťa
sa postarať a zabezpečiť jeho režim počas dňa, a na to, aby zotrvala v prítomnosti otca  bez prítomnosti
matky počas nočných hodín, je nutné pristupovať postupne, k čomu slúži práve
tzv. „prechodné obdobie“. Odvolací súd nevidí žiadne dôvody, ktoré by mali byť prekážkou realizácie
styku otca s maloletou vo veku štyroch rokov v neprítomnosti matky po uplynutí prechodného obdobia
(šiestich mesiacov) aj počas nočných hodín, teda nepretržite od piatku do nedele tak, ako bolo
rozhodnuté vo veci samej. V prípade, ak styk otca po uplynutí „prechodného obdobia“ nebude
realizovaný v záujme maloletej, nie je vylúčená jeho zmena dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu.

19. Na záver odvolací súd dopĺňa, že vo výroku rozhodnutia okresného súdu o úprave styku pozmenil
formuláciu „...každý párny týždeň v mesiaci...“ na formuláciu „...každý párny týždeň v kalendárnom
roku...“, z dôvodu  jeho vykonateľnosti, presnejšieho určenia, ktorý týždeň sa má styk otca s maloletou
realizovať.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o



zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods.
1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}