Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/5/2017 z 28. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2017, sp. zn. 12CoP/5/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6114226936.3 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/5/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6114226936.3 | 2017-06-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59f474c7-ab94-4033-b38d-809133143ff9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114226936.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226936
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114226936.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o maloletú
Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v H. H., dieťa rodičov - matky S. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. H., t. č. bytom
T. X. XX, XXX XX H. H., právne zastúpenou JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Nám. Š.
Moyzesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica a otca U. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX Y.
T. V. č. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maoletej, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/344/2014-372 zo dňa 26. 04. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 04. 2016 maloletú Z. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej
aj ,,maloletá“, resp. ,,maloleté dieťa“, event. ,,maloletá Z.“) zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach (prvý výrok). Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2014 (druhý výrok). Zročné výživné na maloletú Z. Q., nar.
XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 12. 2014 do 26. 04. 2016 vo výške 980,- Eur okresný súd otcovi povolil
splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty
výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Ohľadne úpravy styku otca
s maloletou prvoinštančný súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou 1/ každý
párny týždeň v roku od piatku 16.00 h do nedele 18.00 h, 2/ každý rok počas letných prázdnin od 01.
07. o 18.00 h do 08. 07. o 18.00 h a od 01. 08. o 18.00 h do 08. 08. o 18.00 h, 3/ počas zimných
prázdnin každý párny rok od 23. 12. o 10.00 h do 28. 12. o 18.00 h a každý nepárny rok od 28. 12.
o 10.00 h do 06. 01. o 18.00 h, 4/ každý párny rok počas jarných prázdnin od piatku 16.00 h pred
začiatkom jarných prázdnin do piatku 18.00 h na konci jarných prázdnin, 5/ každý nepárny rok počas
veľkonočných sviatkov od stredy 16.00 h do utorka 18.00 h. (štvrtý výrok). Otec je oprávnený maloletú od
matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu a povinný maloletú matke odovzdať pred vchodom
do jej obytného domu (piaty výrok).Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi
s maloletou umožniť (šiesty výrok). Matka je povinná informovať otca pravidelne vždy k poslednému
dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, jej predškolských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych, mimoriadnych, podstatných
veciach týkajúcich sa maloletej (siedmy výrok). Súd prvej inštancie ďalej nad maloletou nariadil dohľad
(ôsmy výrok) a uložil rodičom maloletej povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces na
Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H. (deviaty



výrok). Ďalej konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (desiaty výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa návrhom domáhala úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti,
otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- Eur mesačne, splatné vždy
do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu a zároveň otec bude oprávnený stýkať
sa s maloletou každú druhú sobotu od 10.00 h do 12.00 h za jej prítomnosti.
Otec vo vyjadrení k návrhu s návrhom matky nesúhlasil a žiadal maloletú zveriť do svojej starostlivosti,
matku zaviazať výživným mesačne v sume 120,- Eur od podania vyjadrenia, splatným vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k jeho rukám a zároveň úpravy styku matky s maloletou na každú druhú sobotu od
10.00 h do 12.00 h za jeho prítomnosti.
Otec podal dňa návrh na úpravu styku s maloletou tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý
posledný týždeň v mesiaci kalendárneho roka a to prevzatím maloletej v nedeľu od 8.00 h a vrátením
maloletej v sobotu do 18.00 h.
Okresný súd uznesením č. k. 32P/344/2014-76 zo dňa 16. 03. 2013 konanie vedené na návrh matky a
otca spojil na spoločné konanie (§ 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj ,,O.s.p.“).
Zo znaleckého posudku zapísaného znalcom v znaleckom denníku pod č. 45/2015 vyplynulo, že
maloletá v mentálnom veku zaostáva za fyzickým vekom, mentálny a kognitívny vývoj maloletej je
disharmonický. U maloletej sa prejavuje zaostávanie v M. funkciách. Zaostávanie mentálneho veku
za fyzickým sa odzrkadľuje na nižšom výkone, menej kvalitnom spracovaní v kognitívnej oblasti, aj v
menšom záujme o rozvoj tejto osobnosti. V oblasti sociálnych vzťahov si vytvára skôr menší počet
kontaktov, ktoré sú primerane emočne a citovo sýtené. V emočnej oblasti sa u maloletej objavujú
pocity strachu a úzkosti. Osobnosť otca sa javí ako primerane štrukturovaná, v profile osobnosti sú
zrejmé prvky egocentrizmu, povrchnosti. Osobnosť matky je nezrelá, disharmonicky štrukturovaná
s nedostatočným ukotvením hodnôt a priorít. Fungovanie osobnosti matky je bez stabilnejších a
významnejších ašpirácií a ambícií, konanie málo plánované, zameriava sa prevažne na krátkodobé
ciele, z hľadiska krátkodobých prospechov bez dostatočného zohľadnenia dlhodobých následkov svojich
rozhodnutí a svojho konania. U matky je zrejmá nezrelosť osobnosti, emotivita je nestabilná, emočné
prežívanie je silné a intenzívne. Osobnosť matky nesie známky „H.“ osobnosti, ktoré sa radia medzi
poruchy osobnosti. U otca patologické známky neboli zistené. U maloletej sa prejavuje zaostávanie
mentálneho vývinu, pričom čiastočne tento stav môže byť spôsobený hereditálnymi vplyvmi, čiastočne
spôsobený nízkou úrovňou podnetovosti výchovného prostredia a malým dôrazom na rozvoj schopností
a zručností maloletej. U maloletej je aj sociálne zaostávanie a sú badateľné určité Z. črty. Vzťah maloletej
k otcovi je na dobrej, prirodzenej úrovni, má voči nemu vytvorený emočne a citovo sýtený vzťah, otca
rešpektuje ako autoritu, cíti sa pri ňom isto a bezpečne. Počas znaleckého vyšetrenia boli zrejmé
prejavy radosti zo stretnutia, maloletá vyhľadávala jeho prítomnosť a fyzickú blízkosť. Vo vzťahu s
otcom maloletá prežíva prijatie a ústretovosť, pokojnejšie prežívanie situácií, než je to u matky. Vzťah
otca k maloletej je prirodzene vytvorený, prejavuje sa v ňom primeraná emočná citová väzba. Vzťah
maloletej k matke je vytvorený s emočným a citovým sýtením. Tým, že sa matka o maloletú od narodenia
stará, je aj prirodzene vytvorená naviazanosť maloletej na matku. Pod vplyvom vlastného fungovania
sa v niektorých situáciách u matky môže objavovať neprimeraná komunikácia voči maloletej v podobe
impulzívnych reakcií, kriku. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že na strane matky sú
rezervy vo výchovnom pôsobení na maloletú a to najmä malý dôraz na rozvoj schopností a zručností
maloletej. Je to obtiažne aj tým, že u maloletej sa objektívne prejavuje určité zaostávanie a preto
pôsobenie na jej rozvoj musí byť intenzívnejšie a špecifickejšie. Sociálna a osobnostná nestabilita u
matky predstavujú určité riziko, že sa dieťa bude dostávať do situácií a stavov, ktorých zvládanie nebude
jednoduché. Otázna je napr. stabilita bývania matky s deťmi, zverovanie dieťaťa samotného na dlhší čas
osobám, ktoré dieťa dostatočne nepozná, pričom samotná matka nevníma rizikovosť takéhoto konania.
Významným problémom je určenie otcovstva dieťaťa a najmä to, akým spôsobom chce matka dieťaťa
postupovať v prípade, že sú pravdivé jej tvrdenia o tom, že zapísaný otec nie je otcom maloletej. Na
strane otca je zrejmá lepšia stabilita osobnosti a hoci nemal predstavu o tom, že by ešte mal mať malé
dieťa, s touto situáciou sa relatívne stotožnil a verbalizuje záujem o primeranú starostlivosť a výchovu
o maloletú. K potrebám maloletej dokáže pristupovať rozvážnejšie a objektívnejšie než matka, má tiež
vytvorený primeraný vzťah k dieťaťu. Osobnostne je dostatočne disponovaný na starostlivosť a výchovu
maloletej. Na strane otca je otázny jeho vek, hoci v súčasnosti sa jeho fyzická, mentálna kondícia javí
ako dobrá a dostatočná na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Ďalším problémom je bydlisko otca,
ktoré je veľmi vzdialené od bydliska matky. Nakoľko maloletá toto prostredie nepozná, bolo by pre ňu
väčšou záťažou adaptovať sa na nové prostredie, kde ani otec nemá širšie zázemie vzťahov. Nevhodné



riešenie sa to javí aj vzhľadom k osobnostnému fungovaniu maloletej, pretože sa ťažko prispôsobuje
novým situáciám a reaguje na ne stiahnutím, obmedzením komunikácie a strachom. Išlo by o zmenu
komplikovanú aj tým, že by prešla do prostredia, kde sa v bežnom kontakte používajú dva jazyky, čo pri
jej doterajšom vývine reči by najmä v začiatkoch znamenalo vysokú obtiažnosť adaptácie. V prípade, že
styk otca s maloletou sa bude realizovať v mieste jeho bydliska, bude možné po dostatočne dlhej dobe
cca 1 rok zhodnotiť, či sa maloletá dokáže adaptovať na toto prostredie. V aktuálnej situácii sa preto
javí ako menej škodlivé pre maloletú jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, nariadiť súdny dohľad
nad starostlivosťou o maloletú a upraviť kontakt otca s maloletou tak, aby bol pre styk s maloletou čo
najširší priestor, napr. formou styku každý druhý víkend a týždeň v každom prázdninovom mesiaci, príp.
aj pomernú časť cez sviatky. Styk maloletej s otcom sa môže realizovať v bydlisku otca bez prítomnosti
matky. Znalec tiež skonštatoval, že v danej situácii nevidí dobré riešenie, len voľbu menšieho zla pre
maloletú.
Na pojednávaní dňa 26. 04. 2016 znalec na položené otázky uviedol, že Z. črty sa týkajú najmä
oblasti prežívania dieťaťa, sociálnych zručností alebo sociálneho vývinu a sú spojené s problémami
s adaptáciou sa na nové situácie, problematickou komunikáciou, kde sa dieťa skôr upína na známe
osoby, nevytvára širšie sociálne väzby s rovesníkmi, ani dospelými osobami, má určitým spôsobom
zabehnuté svoje stereotypy, ktoré nerada narušuje a ich narušenie ju rozlaďuje emočne, stereotypy sú
badateľné tak prostredím mimo domova, ako aj v samotnom domove, teda v domácom prostredí. Tiež je
to tým, že vnútorné prežívanie emócií je určitým spôsobom výrazne zvnútornené a navonok v podstate
sa neprejavuje všetko z toho, čo vnútorne prežíva. Autizmus ako taký ako pervazívna vývinová porucha
nie je zapríčinená nikdy nejakou jednou príčinou, je to vždy určitý súhrn okolností, ktoré sa uplatňujú
a z vedeckého hľadiska nie sú plne objasnené, ale predpokladáme tak dedičný vplyv ako aj možné
vplyvy určitých problémov alebo porúch, či je to v prenatálnom vývine, teda počas tehotenstva alebo
počas ranného fyzického a psychického vývoja. Zistená osobnostná porucha matky sa prejavuje určitým
zvýraznením čŕt osobnosti, ktoré nespadajú do určitého očakávaného alebo priemerného výskytu u
bežnej populácie. V podstate sa jedná o celkový charakter fungovania osobnosti. U matky maloletej
možno hovoriť o emočnej nestabilite, ktorá sa prejavuje tým, že zvládanie záťaže je na nízkej úrovni,
ovládacie schopnosti v týchto situáciách sú nedostatočné, čo znamená, že aj na malé a menej významné
podnety reaguje impulzívne, emočne a to nielen v krátkodobom charaktere, ale aj dlhodobými stavmi
alebo dlhodobými emočnými stavmi, to znamená pocitmi úzkosti, depresívnymi stavmi alebo stavmi
rozladenosti impulzívnych reakcií, na ktoré nemá dostatočne racionálne regulačné mechanizmy a tiež
je to v oblasti sociálnych vzťahov a sociálnych interakcií, kde nie sú dostatočne stabilne udržiavané
a teda plnohodnotných citových väzieb a sociálnych vzťahov aj sociálneho správania v kontakte s
ľuďmi, či už blízkymi alebo aj pri formovaní kontaktov a tiež je to v určitom spôsobe myslenia alebo v
kognitívnych štýloch osobnosti, kde prevláda najmä subjektivizmus a hodnotenie situácie na základe len
vlastného uváženia bez dostatočného objektívneho posúdenia a schopnosti nadhľadu. Pri tejto poruche
sú významné riziká, že pri dlhodobejšej záťaži alebo významnejšie emočne napätých situáciách môže
dochádzať k zhoršeniu fyzického stavu v podobe napr. úzkosti, depresie, ale aj výbušnosti alebo rôznych
foriem rozladenosti a podobne. Zistená porucha osobnosti matky maloletú neohrozuje na živote a
významnejšie na telesnom zdraví, skôr zasahuje do psychického vývoja, osobnostného vývinu maloletej,
kde môže deformovať tento vývin v tom zmysle, že maloletá preberá vzor cez správanie v určitých
situáciách, ktoré vidí u rodiča a má tendenciu rovnaké vzorce používať aj vo vlastnom fungovaní,
resp. môže pri určitom emočne sýtenom vystupovaní voči dieťaťa impulzívnom a možno miestami až
agresívnom vyvolávať určitú frustráciu u dieťaťa emočne narušenú v zmysle nejakého neurotického
vývoja, to zn. oslabenie jeho schopností zvládať emócie, pocity a prežívať ich ako negatívne. Dôvodnosť
nariadenia dohľadu znalec odôvodnil tým, že ho navrhol, pretože celková situácia a vyjadrenia sa k
úprave styku maloletej s rodičmi, resp. zverenia do starostlivosti je obtiažna a z hľadiska podmienok tak
u otca, ktoré sú skôr formálneho charakteru ako aj u matky, ktoré sú skôr osobnostného a výchovného
charakteru a aj vzhľadom k fungovaniu maloletej, kde sú práve pre psychické problémy a Z. črty, by bolo
náročné pre maloletú zo dňa na deň sa prispôsobiť prostrediu u otca.
Z opatrovaneckého spisu maloletej súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 32P/116/2014 sa viedlo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré pre
späťvzatie návrhu bolo zastavené. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/303/2014-14
zo dňa 24. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/7/2015-25 zo
dňa 21. 01. 2015 bola maloletá dočasne odovzdaná do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 35,- Eur. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
32P/344/2014-91 zo dňa 29. 04. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.



12CoP/15/2015-133 zo dňa 02. 07. 2015 bol dočasne upravený styk otca s maloletou na každý týždeň
v roku počas soboty od 15.00 h do 18.00 h.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletá pochádza z
mimomanželského vzťahu, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na
príslušnom matričnom úrade. Od decembra 2014 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, preto
súd prvej inštancie mal preukázané splnenie podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej.
Zo sociálneho zisťovania v domácnosti matky bolo zistené, že jej domácnosť je vedená na primeranej
hygienickej úrovni, maloletá má v nej vytvorený priestor na svoj rozvoj. Otec žije v rodinnom dome, v
ktorom má maloletá svoju vlastnú izbu prispôsobenú jej potrebám. Obaja rodičia tak majú vytvorené
bytové podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá v domácnosti matky žije od narodenia, má v nej svoje
sociálne, citové väzby, je na ňu zvyknutá. V domácnosti matky žije spolu s nevlastným súrodencom
(s maloletým Y. H.). Súčasná domácnosť a prostredie u otca je maloletej zatiaľ neznáma. Maloletá v
mieste bydliska matky navštevuje predškolské zariadenie, je začlenená do detského kolektívu, na ktorý
si zvykla. Otec maloletej zabezpečil možnosť prijatia do predškolského, školského zariadenia v blízkosti
svojho bydliska.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že osobnosť matky je nezrelá, disharmonicky štrukturovaná,
s nedostatočným ukotvením hodnôt a priorít. Zameriava sa prevažne na krátkodobé ciele bez
dostatočného zohľadnenia dlhodobých následkov svojich rozhodnutí, svojho konania, bola u nej zistená
porucha osobnosti označovaná ako „H.“, ktorá však neohrozuje maloletú na živote, zdraví, nebráni matke
v starostlivosti a výchove o maloletú. V profile osobnosti otca sú prvky egocentrizmu, povrchnosti. Zo
znaleckého posudku však vyplynulo podstatné zistenie, a to u maloletej jej sociálne zaostávanie a
badateľné určité Z. črty, v dôsledku ktorých maloletá ťažšie zvláda zmeny, vyžaduje si stereotyp, znalec
preto neodporučil razantnú zmenu výchovného prostredia u maloletej, a preto doporučil maloletú zveriť
do osobnej starostlivosti matky a zároveň nad maloletou nariadiť dohľad.
Vzhľadom na Z. črty u maloletej, okresný súd zveril maloletú do starostlivosti matky, t. j. ponechal ju
v prostredí, ktoré je jej dôverne známe preto, aby maloletú nevystavil ujme, nespôsobil jej ešte väčšiu
traumu vo vnútornom prežívaní.
Súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby rešpektovali potreby, vôľu, túžby maloletej a na úkor
prežívania maloletej presadzovali vlastné predstavy, túžby. V prípade, ak budú splnené podmienky v
zmysle § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,, Zákon o
rodine“), môže dôjsť k zmene výchovného prostredia maloletej. V súčasnosti však je potrebné maloletú
ponechať v prostredí jej známom a zabezpečiť čo najčastejší kontakt s otcom, spoznať jeho domácnosť.
V tomto smere obidvaja rodičia si musia poskytovať súčinnosť a láskavým, trpezlivým spôsobom
vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletej.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi (v danom prípade otcovi), súd prvej inštancie vychádza
z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených
potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal
prvoinštančný súd preukázané, že maloletá má necelých X rokov, navštevuje materskú škôlku, do ktorej
sa mesačne uhrádza stravné 25,- Eur, polročný poplatok ZRPŠ 25,- Eur. Maloletá s materskou škôlkou
jedenkrát týždenne navštevuje H. S., Y., na čo sú výdavky vo výške 3,- Eur. V rámci materskej škôlky
a mimo materskej škôlky maloletá nemá platenú žiadnu záujmovú činnosť, navštevuje W. ambulanciu,
ktorá je bezplatná.
Otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 319,60 Eur. Iný príjem súd prvej inštancie na strane
otca preukázaný nemal. Otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Za takto zisteného skutkového
stavu, v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami určil výživné otcovi na maloletú v sume 70,-
Eur. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej.
V súčasnosti je matka zamestnaná ako B. X. X. a podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem vo
výške 353,24 Eur, ktorý jej umožňuje podieľať sa na výžive maloletej, aj keď nie v takom rozsahu ako
otec, keďže svojou osobnou starostlivosťou si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti na maloletú vo
forme finančného príspevku. Matka maloletej má na rozdiel od otca jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Počiatok určenia výživného otcovi na maloletú prvoinštančný súd určil od 01. 12. 2014, t. j. od mesiaca, v
ktorom si matka podala riadny návrh na úpravu práv a povinností a otec si primerane svojim možnostiam,
schopnostiam neplnil vyživovaciu povinnosť. Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 12.
2014 do 26. 04. 2016 (t. j. do rozhodnutia vo veci samej) vo výške 980,- Eur (17 mesiacov x 70,-
Eur mínus 210,- Eur, ktorými otec prispel na výživu maloletej a predstavujú 6,- mesiacov x 35,- Eur).
Zročné výživné súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v primeraných 10,- Eur mesačných splátkach.



Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ale
zároveň príjem otca.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že účelom úpravy styku oprávneného rodiča je jednak zabrániť
tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča vo svojej domácnosti a jednak
to, aby oprávnený rodič stratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti
maloletej. Pri samotnej úprave rozsahu styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom súd berie
do úvahy okolnosti na strane maloletého dieťaťa a to je jeho vek, zdravotný stav, denný režim,
návšteva predškolského zariadenia a vzťah k oprávnenému rodičovi a na strane oprávneného rodiča
vytvorenie podmienok na realizáciu styku s maloletým dieťaťom, schopnosť postarať sa o maloleté dieťa
plnohodnotne, časovú možnosť prevziať si dieťa s prihliadnutím na vzdialenosť, pracovnú dobu. Maloletá
má vzťah k otcovi, cíti u neho istotu, bezpečie, medzi otcom a maloletou je vytvorená citová väzba,
otec je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú, má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie
sa s maloletou. Otec je starobný dôchodca, nie je zamestnaný, má možnosť využívať osobné motorové
vozidlo na prevoz maloletej do svojej domácnosti, ktorá je od bydliska maloletej vzdialená zhruba
100-110 km. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, má X rokov, je vedená len v W. ambulancii.
Súd prvej inštancie vzhľadom na takto zistený skutkový stav, s poukazom aj na závery znaleckého
posudku, z ktorého vyplýva potreba čo najčastejšieho a širokého styku otca s maloletou, návrhu matky,
ktorá navrhovala upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend od soboty 10.00 h do nedele
15.00 h, každý párny rok od 23. 12. od 10.00 h do 02. 01. do 16.00 h a nepárny rok od 23. 12. od
10.00 h do 25. 12. do 16.00 h nevyhovel, pretože je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, potrebou
a právom maloletej byť v pravidelnom kontakte s otcom, aby styk otca s maloletou bol upravený v
rozsahu, ktorý im umožní aktívne tráviť čas, mať spoločné zážitky a tým udržiavať a upevňovať si pocit
spolupatričnosti a citovej väzby. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou
na každý párny týždeň v roku od piatku 16.00 h do nedele 18.00 h, taktiež upravil letné, jarné prázdniny,
veľkonočné sviatky a zimné prázdniny v rozsahu ich trvaní tak, že ich rozdelil v jednej polovici. Takto
upravený rozsah styku otca s maloletou zodpovedá veku maloletej, zaužívanej súdnej praxi a platnej
judikatúre. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi rodičmi aj pri dočasnom rozsahu úpravy styku
s maloletou v zmysle predbežného opatrenia dochádza k nedorozumeniam, resp. nerealizácii, preto dal
do pozornosti najmä matky, že styk otca s maloletou sa môže nerealizovať len z objektívneho dôvodu,
pretože opakované, nedôvodné bránenie v styku otcovi s maloletou môže byť dôvodom pre zmenu
výchovného prostredia. Súd prvej inštancie miesto preberania a odovzdávania maloletej rodičmi upravil
pred vchodom do obytného domu matky.
Vykonaným dokazovaním ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia už v roku 2014
absolvovali poradensko-psychologický proces z dôvodu nefunkčnej komunikácie, ktorý sa minul účinku.
Prvoinštančnému súdu je známe, že komunikácia rodičov je dlhodobo neprimeraná, navzájom si
vyvracajú svoje tvrdenia, v ich komunikácii sú výčitky, ataky, absentuje v nej dodržiavanie základných
pravidiel slušnosti, matka maloletej zlyháva už vo výchove staršieho dieťaťa maloletého Y. a ako vyplýva
zo správy kolízneho opatrovníka, stalo sa, že ponechala maloletú spolu s bratom bez dozoru a to
napriek ich veku. Vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi v priebehu konania vystupuje neseriózne,
nespolupracuje s ním, taktiež jej spolupráca s materskou školou je problematická. Matka otcovi
neposkytuje informácie o maloletej, čím bráni otcovi rozhodovať o veciach nielen bežných, ale aj
podstatných ako je zdravotný stav maloletej, výber materskej škôlky, prípadne jej zmena. Súd prvej
inštancie v kontexte týchto skutočností preto matke uložil povinnosť otca pravidelne informovať vždy
k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, jej školských
výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych, mimoriadnych,
podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Ďalej uviedol, že v prípade, ak si ju matka nebude plniť,
súd z úradnej moci pristúpi k vykonávaciemu konaniu, pričom aj keď okresný súd maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky, to neznamená, že matka má maloletú v absolútnej moci a môže rozhodovať
svojvoľne o maloletej.
Okresný súd zároveň nad maloletou nariadil dohľad preto, aby si zachoval kontrolu nad riadnou
výchovou a starostlivosťou o maloletú zo strany matky. Súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletú
so svojim starším súrodencom ponecháva bez dozoru dospelej osoby a tiež nespolupracuje s kolíznym
opatrovníkom, predškolských zariadením maloletej. Okresný súd toto nariadené výchovné opatrenie
bude vykonávať v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom, predškolským, resp. školským zariadením
maloletej.
Z dôvodu už vyššie uvedenej dlhodobej nefunkčnej komunikácii rodičov, ktorí si neuvedomujú dôležitosť
rolí ich oboch v živote maloletej, maloletá sa stala prostriedkom boja medzi nimi, preto okresný súd
uložil rodičom ďalšie výchovné opatrenie a to povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces



na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H.. Okresný
súd týmto výchovným opatrením sledoval aj potrebu usmernenia rodičov pri špecifických potrebách
maloletej a zároveň potrebu zabezpečenia pokojnej, kľudnej atmosféry pri preberaní si maloletej na jej
styk s otcom.

Okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 OSP).

2. Proti rozsudku okresného sudu otec podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozsudok okresného súdu
zmenil a maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti a uložil matke povinnosť prispievať na jeho výživu
sumou 70,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa vopred k jeho rukám, počnúc dňom 01. 07. 2016.
Podľa jeho názoru okresný súd prvej inštancie nesprávne interpretoval závery znalca v znaleckom
posudku. Súd prvej inštancie pochybil, keď vyhodnotil vyjadrenie znalca k jednoznačnému záveru,
že znalec odporúča maloletú zveriť matke. V znaleckom posudku sa nikde neuvádza, že znalec
odporúča maloletú zveriť do starostlivosti matky. Znalec konštatoval a porovnával situácie, keď by
maloletá bola zverená do jeho starostlivosti alebo matky. V tejto súvislosti poukázal na znalecký
záver k otázkam okresného súdu č. 3, 6 (strana 24, 25, 26). K vzťahu matky okrem iného znalec
uviedol, že na strane matky sa nedá uprieť úprimnosť citov a snahy o zabezpečenie maloletého dieťaťa,
prejavujú sa nedostatky vo výchove a starostlivosti. Pod vplyvom vlastného fungovania sa v niektorých
situáciách môže objavovať neprimeraná komunikácia voči dieťaťu v podobe impulzívnych reakcií, kriku.
Zhodnotenie potreby dosahu konania rozhodnutí matky niekedy nezohľadňuje záujem dieťaťa, hoci nie
je priamy úmysel matky dieťaťu škodiť. Okresný súd i napriek týmto skutočnostiam zveril maloletú do
starostlivosti matky. Ďalej uviedol, že matky je od 01. 06. 2016 nezamestnaná.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že osobnosť matky nesie
známky „H.“ osobnosti, ktoré sú poruchami osobnosti. Na strane matky sú rezervy vo výchovnom
pôsobení na maloletú a to najmä malý dôraz na rozvoj schopností a zručností maloletej. Sociálna a
osobnostná nestabilita u matky predstavujú určité riziko, že sa dieťa bude dostávať do situácií a stavov,
ktorých zvládanie nebude jednoduché. Otec má k maloletej vytvorený primeraný vzťah. Osobnostne je
otec dostatočne disponovaný pre starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa. Znalec v posudku uviedol
problém v bydlisku otca, ktoré je vzdialené od bydliska maloletého dieťaťa, ktoré nepozná prostredie
otca, pričom záťažou pre maloletú je adaptovať sa na nové prostredie, kde ani otec nemá širšie zázemie
vzťahov. Maloletá sa ťažko prispôsobuje novým situáciám a reaguje na ne stiahnutím, obmedzením
komunikácie a strachom. Pokiaľ bude styk otca s maloletou prebiehať v mieste bydliska otca, bude
možné po dostatočnej dlhej dobe zhodnotiť, či sa dieťa dokáže adaptovať na toto nové prostredie. V
aktuálnej situácii sa javí menej škodlivé pre dieťa zveriť maloletú do starostlivosti matky a nariadiť dohľad
nad jej starostlivosťou, pričom znalec v tejto situácii nevidí dobré riešenie, len voľbu menšieho zla. Znalec
ďalej navrhol upraviť kontakt maloletej s otcom, aby otec mal s maloletou najširší priestor.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu zotrval na svojom
odvolaní. Poukázal na to, že i napriek nariadenému predbežnému opatreniu matka nie je ochotná
maloletú pripraviť na styk s ním. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením matky ohľadne jeho otcovstva.
Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku, že matky nie je spôsobilá svojím fungovaním rozoznať
nebezpečenstvo pri výchove maloletej a svojím konaním ohrozuje maloletú, čiže ju ohrozuje na zdraví.
Matka v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32P/109/2016 na pojednávaní priznala, že
nezvláda výchovu detí. Podľa jeho názoru okresný súd nebral na zreteľ najlepší záujem dieťaťa.

6. Matka v písomnom podaní označenom ,,Doplnenie dôkazov“ datovaného ku dňu 06. 10. 2016 žiadala
zmeniť úpravu styku, a to aby sa otec stýkal s maloletou v H. H. a čas styku otca s maloletou upravil
do 15.00 h, pretože maloletá je žiačkou C. ročníka a potrebuje si preopakovať učivo do školy. Keďže
maloletá je dieťaťom s Z., pričom znalec konštatoval, že takéto deti nemajú radi zmeny, navrhla upraviť
styk na obdobie jedného roka každý párny týždeň v sobotu od 9.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 9.00
h do 15.00 h.



7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu
zo dňa 21. 07. 2016.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že odvolanie ohľadne úpravy styku nepodala, aj keď
s rozsudkom okresného súdu nesúhlasila. Rozsah styku otca s maloletou považuje za neprimerane
široký. V novembri požiadala C.. I. G. o psychologické vyšetrenie, z ktorého vyplynulo, že jej situácia
sa stabilizovala, spolupracuje so sociálnou kuratelou, navštevuje akcie zamerané na pomoc deťom s
autizmom, primerane komunikuje s otcom staršieho syna, porucha osobnosti v jej správaní sa prejavuje
konfliktogénne. Pre maloletú má ochranný význam a maloletá sa s ňou cíti v bezpečí. Naopak otec v
dôsledku svojho negatívneho správania sa proti nej, vyvoláva v maloletej úzkosť, poruchy správania sa a
uzatvárania. Psychologička odporučila maloletú ponechať v starostlivosti matky a apelovala na rodičov,
aby zmenili spôsob komunikácie.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej
aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

12. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty otca v odvolaní.

13. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd správne pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo Znaleckého psychologického posudku č. 45/2015 zo dňa 13. 11. 2015 vyhotoveného znalcom z
odboru: Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých I.. Q. T. (č.l. 207-233
spisu). Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá v mentálnom veku zaostáva za fyzickým vekom,
pričom mentálny a kognitívny vývoj maloletej je disharmonický. U maloletej sa prejavuje zaostávanie
i v M. funkciách, sociálne zaostávanie a sú u nej badateľné určité Z. črty. Podľa záverov znalca
(ako už bolo uvedené) osobnosť matky nesie známky ,,H.“ osobnosti, bola zistená zrejmá nezrelosť
osobnosti, nestabilná emotivita, silné a intenzívne emočné prežívanie. Osobnosť otca sa javí primerane
štrukturovaná, v profile otca sú zrejmé prvky egocentrizmu, povrchnosti, často presadzuje svoje názory,
menej rešpektuje názory iných. Pri výraznej a dlhodobej emočnej záťaži sa môže objavovať nervozita a
výbušnosť. U otca bola zistená zrejmá lepšie stabilita osobnosti ako u matky, bolo zistené, že k potrebám
maloletej vie pristupovať rozvážnejšie a objektívnejšie než matka, pričom má vytvorený primeraný vzťah
k maloletej.

14. Podstatnú okolnosť, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil v zmysle znaleckého posudku, je
vek otca, vzdialenosť bydliska otca od bydliska matky, neznalosť prostredia otca zo strany maloletej,
a preto by pre maloletú bolo väčšou záťažou adaptovať sa na nové prostredie. Podľa súdneho
znalca :,,Nevhodné riešenie sa javí aj vzhľadom k osobnostnému fungovaniu dieťaťa, pretože sa ťažko



prispôsobuje novým situáciám a reaguje na ne stiahnutím, obmedzením komunikácie a strachom. Išlo
by o zmenu komplikovanú aj tým, že by prešlo do prostredia, kde sa v bežnom kontakte používajú
dva jazyky, čo pri jej doterajšom vývine reči by najmä v začiatkoch znamenalo vysokú obtiažnosť
adaptácie. V prípade, že styk dieťaťa s otcom sa bude realizovať v mieste jeho bydliska, bude možné
po dostatočne dlhej dobe (cca 1 rok) možné zhodnotiť, či sa dieťa dokáže adaptovať na toto prostredie.“
Súdny znalec výslovne uviedol: ,,Pretože sa v aktuálnej situácii javí ako menej škodlivé zveriť maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky a nariadiť súdny dohľad na starostlivosťou o dieťa. V tejto situácii
nevidím dobré riešenia, len voľbu menšieho zla pre dieťa.“

15. V súvislosti s odvolacími námietkami otca považuje odvolací súd uviesť, že aj keď súdny
znalec v znaleckom posudku nepoužil výslovne slovné spojenie ,,odporúča zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti matky“ (túto skutočnosť namietal otec v odvolaní), zo znaleckého posudku vyplýva
jednoznačný záver, že maloletá potrebuje pre svoj riadny vývoj v každej oblasti života vzhľadom na
svoj zdravotný stav prostredie, ktoré pozná, aby sa nemusela prispôsobovať novým situáciám. Toto
prostredie aktuálne nie je vytvorené u otca ale u matky.

16. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku
(§ 217 ods. 1 CSP), tzn. súd ex offo musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. V čase
vyhlásenia rozsudku v rodnom liste maloletej bol zapísaný ako otec U. Q., nar. XX. XX. XXXX, a teda súd
prvej inštancie správne upravil výkon rodičovských práv k maloletej vo vzťahu k U. Q., pretože nedošlo
k zapretiu otcovstva otcom ani matkou voči maloletej (§ 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

17. Odvolací súd uvádza, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, okresný súd
náležite aplikoval všetky zákonné kritéria vymedzené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ
ide o výšku vyživovacej povinnosti, aj v tomto rozsahu okresný súd podrobne uviedol, na základe akých
skutočností vychádzal, keď ustálil výšku vyživovacej povinnosti tak, ako je uvedená vo výroku jeho
rozhodnutia. Otec uvedené skutočnosti v odvolaní ničím nespochybnil a neuviedol žiadny nový dôkaz,
resp. novú skutočnosť, na základe ktorej by odvolací súd považoval rozsah jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletej za neprimeraný. Zároveň okresný súd riadne odôvodnil výpočet zročného výživného a
dôvody, pre ktoré otcovi povolil splácať zročné výživné v splátkach.

18. Otec v odvolaní nenamietal okresným súdom určený rozsah jeho styku s maloletou. Matka vo
vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, až následne v
písomnom podaní označenom ako ,,Doplnenie dôkazov“ datovaného ku dňu 06. 10. 2016 žiadala
zmeniť úpravu styku maloletej s otcom bez uvedenia právne relevantných dôvodov.

19. Ako vyplýva zo znaleckého posudku súdny znalec u otca nezistil žiadne patologické známky,
čo na strane matky nie je možné konštatovať. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky
neodôvodňujú jej osobnostné predpoklady, ani starostlivosť o maloletú zo strany matky, v ktorej boli
zistené rezervy, ale aktuálna potreba maloletej nemeniť svoje pôvodné prostredie. Súdny znalec za
uvedeného stavu navrhol upraviť styk otca s maloletou v čo najširšom rozsahu a realizovať ho v bydlisku
otca. Na tejto skutočnosti nemení ani Lekárska správa vyhotovená C.. I. G. (bez datovania) predložená
matkou v odvolacom konaní, vyhotovená na základe jej žiadosti, v ktorom nie je žiadna zmienka ohľadne
rozsahu úpravy styku otca s maloletou.

20. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou je
vecne správny. Je nesporné, že maloletá má vytvorenú dostatočnú citovú väzbu s otcom, z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by sa otec nevedel riadne postarať o maloletú, zabezpečiť jej výživu,
výchovu počas realizácie styku. Súd prvej inštancie vzhľadom na potrebu rozvíjania vzťahu otec - dcéra
správne upravil styk otca s maloletou bez prítomnosti matky tak, aby tento bol pravidelný a čo najširší, a
tým možnosť realizovať výchovné pôsobenia otca predchádzajúc k deformácii vzťahu otca s maloletou v
dôsledku odcudzenia sa a zároveň akceptujúc právo otca byť spolu s maloletou podľa článku 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za tohto stavu objektívne nemôže byť v záujme maloletej,
aby došlo k úprave styku otca s ňou v menšom rozsahu, ako určil okresný súd.

21. Záverom odvolací súd poznamenáva, že matka si musí byť vedomá, že maloletú musí pripraviť
na styk s otcom nielen fyzicky, ale i psychicky. V prípade, ak by tento styk akýmkoľvek spôsobom



obmedzovala alebo sabotovala, musí si byť vedomá, že postupuje nielen v rozpore so záujmami
maloletej, ale i v rozpore so zákonom.

22. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v súlade so záujmom maloletej nariadil výchovné opatrenie
v súlade s ustanovením § 37 Zákona o rodine, a to dohľad nad starostlivosťou o maloletú a taktiež
uložil rodičom absolvovať poradensko-psychologický proces s prihliadnutím na správanie sa matky,
ktorá je v plnej miere zodpovedná za výchovu maloletej a za účelom zlepšenia schopnosti rodičov
navzájom komunikovať o výchove maloletej, zabezpečenia bezkonfliktnej realizácie styku v zmysle
súdneho rozhodnutia. Zároveň prvoinštančný súd správne uložil matke informačnú povinnosť vo vzťahu
k otcovi ohľadne maloletej.

23. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania), rozhodne okresný súd, pretože okresný súd
postupoval v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).